Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3C/44/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, pracovisko Brezno, sudkyňou JUDr. Mgr. Martinou Rusnákovou, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, D. E. F., zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Gdovin, so sídlom Brestovská 2841/112, Humenné, proti žalovanému: Agro VIHORLAT, družstvo, so sídlom Na Troskách 1635/3, Banská Bystrica, IČO: 31 713 238, zast. JUDr. Ivan Heger, advokát so sídlom Na Troskách 3, Banská Bystrica, o zaplatenie 6.248,15 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 6.229,64 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 4.410,15 Eur od 16.12.2023 do zaplatenia, zo sumy 1.819,49 Eur od 01.06.2024 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalobkyni sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 94,8 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 28.06.2024 domáhala zaplatenia 6.248,15 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 10,5 % ročne zo sumy 4.410,15 Eur od 16.12.2023 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 12,5 % ročne zo sumy 1.838 Eur od 31.05.2024 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnila tým, že uzatvorila ako prenajímateľka so žalovaným ako nájomcom dňa XX.XX.XXXX Nájomnú zmluvu č. G. (ďalej len „zmluva“), ktorej predmetom bol záväzok prenajímateľa prenechať do užívania nájomcovi poľnohospodárske pozemky v jeho vlastníctve, pričom jednotlivé pozemky, resp. spoluvlastnícke podiely na týchto pozemkoch boli špecifikované v prílohe, ktorá bola neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 09.02.2022 do 31.12.2027, dohodnuté ročné nájomné bolo vo výške 70 Eur za jeden hektár (čl. V ods. 1 zmluvy). Nájomca bol zaviazaný dohodnuté ročné nájomné zaplatiť vždy k 15.temu decembru príslušného kalendárneho roka, a to na účet prenajímateľa. Nájomca sa zaviazal zaplatiť celé nájomné aj za rok 2022. Podľa čl. VI ods. 1 zmluvy bol nájomca v prípade omeškania s platením nájomného povinný zaplatiť prenajímateľovi úrok z omeškania podľa platných právnych predpisov. Podľa čl. VIII ods. 2 písm. d) zmluvy bolo dohodnuté, že v prípade ak nájomca neuhradil riadne a včas čo i len jedno splatné nájomné má prenajímateľ právo od zmluvy odstúpiť aj pred uplynutím dohodnutej doby nájmu, pričom písomná výzva prenajímateľa sa nevyžaduje. Podľa prílohy č. 1 k zmluve predstavovalo ročné nájomné za rok 2022 sumu 4.491,44 Eur. Keďže v roku 2022 došlo u žalobkyne k zmene vlastníckych, resp. spoluvlastníckych pomerov k poľnohospodárskej pôde v katastri mesta G. a obce B. E. F., bol dňa XX.XX.XXXX medzi stranami sporu podpísaný dodatok k zmluve, kde došlo k zmene výmery poľnohospodárskej pôdy vo vlastníctve žalobkyne a tým k zmene nájomného za rok 2023 na sumu 4.410,15 Eur. Žalovaný svoj záväzok zaplatiť nájomné za rok 2023 nesplnil, preto mu žalobkyňa dňa 28.05.2024 zaslala podanie označené ako „Odstúpenie od nájomnej zmluvy č. G.“, ktoré žalovaný

prevzal dňa 30.05.2024. V zmysle čl. VIII ods. 5 zmluvy sa zmluva zrušuje doručením písomného odstúpenia od zmluvy nájomcovi (dňa 30.05.2024). V odstúpení zároveň žalobkyňa vyzvala žalovaného na zaplatenie nájomného za rok 2023 aj alikvotnej časti nájomného od 01.01.2024 do 30.05.2024. Žalovaný nájomné ani sčasti nezaplatil, preto žalobkyňa zaslala dňa 10.06.2024 predžalobnú výzvu – pokus o zmier, kde žalovaného opätovne vyzvala na zaplatenie nájomného za rok 2023 vo výške 4.410,15 Eur a alikvotnej časti nájomného za rok 2024 vo výške 1.838 Eur, do 10 dní od doručenia výzvy. Výzvu si žalovaný prevzal dňa 12.06.2024, na výzvu nereagoval a nájomné nezaplatil. Žalobkyňa platne odstúpila od zmluvy, ktorá sa tak od začiatku zrušila. Keďže došlo k zrušeniu zmluvy, žalovaný ako nájomca sa na úkor žalobkyne obohatil, nakoľko užíval poľnohospodársku pôdu v jej vlastníctve bez právneho dôvodu a preto je povinný zaplatiť bezdôvodné obohatenie vo výške dohodnutého nájomného za rok 2023 a za obdobie od 01.01.2024 do 30.05.2024.

2. K žalobe žalobkyňa priložila Nájomnú zmluvu č. G. spolu s prílohou č. 1, Dodatok č. G./1 k nájomnej zmluve č. G., Odstúpenie od nájomnej zmluvy č. G. zo dňa 04.02.2022 s podacím lístkom a doručenkou, Pokus o zmier s podacím lístkom a doručenkou.

3. Podaním zo dňa 17.07.2024 žalobkyňa žiadala, aby súd pripustil zmenu žaloby a domáhala sa voči žalovanému zaplatenia sumy 6.248,15 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 4.410,15 Eur od 16.12.2023 do zaplatenia a zo sumy 1.838 Eur od 31.05.2024 do zaplatenia, a náhrady trov konania.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe poprel skutkové a právne tvrdenia žalobkyne a dôvodnosť uplatnených nárokov. Neuznal nárok žalobkyne čo do dôvodu a výšky. Žalovaný namietal skutočné užívanie nehnuteľností, ktoré mali byť predmetom nájmu. Keď odstúpením od zmluvy zanikol prípadný predtým existujúci predmet nájmu a záväzok jeho užívania. Žalovaný namietol rozsah bezdôvodného obohatenia, ku ktorému môže dôjsť len skutočným užívaním cudzej veci a odôvodnenie výpočtu bezdôvodného obohatenia. Zánikom zmluvy od počiatku zaniká aj dohoda o výške nájomného. Výšku bezdôvodného obohatenia nemožno posudzovať neexistujúcou dohodou o výške nájomného, ale výškou stanovenou podľa zákona, teda obvyklou výškou náhrady za užívanie tejto veci. Vzhľadom na to, že predmetom užívania veci sú poľnohospodárske pozemky, vzťahuje sa na užívanie predmetných nehnuteľností o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „“). Výšku náhrady za prípadné bezdôvodné obohatenie je potrebné stanoviť výškou obvyklého nájomného, ktorá sa stanovuje v zmysle Vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe a rozsahu vedenia a poskytovania evidencií a stanovenia obvyklej výšky nájomného. V zmysle zverejnených údajov sa stanovila výška obvyklého nájomného pre k.ú. B. E. F. pre rok 2022 vo výške 32,80 Eur, pre rok 2023 vo výške 35,14 Eur bez rozdielu druhu pozemku. V prípade preukázania vzniku bezdôvodného obohatenia v plnom rozsahu, by tak mala žalobkyňa nárok len na istinu vo výške 2.976,20 Eur. Taktiež žalovaný namietal správnosť výpočtu uplatňovaného nároku za obdobie od 01.01.2024 do 30.05.2024 (151 dní). Žalobkyňa si uplatňuje sumu 1.838 Eur, ktorú odvodzuje od dohodnutého ročného nájomného vo výške 4.410,15 Eur (výška denného nájomného je 12,083 Eur). Pri uplatňovanom nároku 151 Eur je výška nájomného 1.824,53 Eur, nie 1.838 Eur. Na vznik bezdôvodného obohatenia je potrebné skutočné obohatenie žalovaného na úkor žalobkyne. Žalovaný uviedol, že na základe výstupu z agro programu skeagis, ktorý kombinuje záznamy z katastra a informácie z geopriestorovej žiadosti zo systému gsaa prevádzkovaného Pôdohospodárskou platobnou agentúrou, ktorý slúži na uplatňovanie agrodotácií podľa skutočného užívania pôdy, bolo zistené, že nehnuteľnosti, za ktoré si uplatňuje žalobkyňa nárok na bezdôvodné obohatenie v rozsahu výmery 8.318,89 m2 neužíval žalovaný, ale osoby uvedené v priloženom prehľade. Žalovaný namietal postup, keď žalobca si v pôvodnom návrhu (žalobe) uplatnil úroky z omeškania nad zákonné limity, ktoré následne po výzve súdu upravil, čo malo spôsobiť procesný neúspech žalovaného (mysliac asi žalobcu) z dôvodu jeho zavinenia na zastavení v predmetnom rozsahu. Žalovaný ďalej namietal zákonnosť príslušenstva aj z dôvodu momentu, od ktorého má príslušenstvo plynúť. Bezdôvodné obohatenie mohlo najskôr vzniknúť momentom zániku pôvodného právneho titulu, teda 30.05.2024. Nakoľko k bezdôvodnému obohateniu malo dôjsť odstúpením od zmluvy, pričom v predžalobnej výzve bola požiadavka na zaplatenie dlžného nájomného (nie bezdôvodného obohatenia), žalovaný bol prvýkrát vyzvaný k úhrade bezdôvodného obohatenia až doručením žaloby v tomto konaní, teda dňa 17.08.2024. Žalovaný žiadal, aby súd žalobu zamietol.

5. K vyjadreniu žalovaný pripojil Obvyklú výšku nájomného za rok 2022 pre k.ú. B. E. F. z Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, obvyklú výšku nájomného za rok 2023 pre k.ú. B. E. F. z Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, výstup z programu Skeagis.

6. Žalobkyňa v replike k námietke žalovaného o tom, že pozemky, ktoré boli predmetom zmluvy nikdy, resp. v takom rozsahu neužíval, uviedla, že tá je irelevantná a ide len o účelovú obranu žalovaného. Žalobkyňa spochybnila listinu „výstup z agro programu skeagis“, nakoľko nie je zrejmé, či ide o oficiálny doklad, resp. výpis zo systému prevádzkovaného nejakým štátnym subjektom a osvedčuje pravdivosť a úplnosť údajov v ňom uvedených. Okrem toho podľa čl. III ods. 1 zmluvy je nájomca oprávnený dať prenajatú vec do podnájmu (v zmysle ). Žalovaný počas trvania zmluvy nikdy nenamietal, že mu nie je umožnené užívať poľnohospodárske pozemky vo vlastníctve žalobcu. O tom, že námietky sú len účelové, svedčí aj fakt, že nájomné za rok 2022 žalovaný riadne uhradil v celej výške 4.491,44 Eur a rovnako tak platil dohodnuté nájomné za rok 2020 a 2021. Tým, že žalobkyňa umožnila žalovanému v zmysle zmluvy užívať ňou vlastnenú pôdu (bez ohľadu na to, či ju žalovaný skutočne aj užíval), splnila si svoju zmluvnú povinnosť na rozdiel od žalovaného, ktorý si povinnosť platiť dohodnuté nájomné nesplnil. Na daný právny vzťah by sa malo použiť ust. , podľa ktorého žalovaný získal na úkor žalobkyne majetkový prospech plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, v danom prípade odstúpením žalobkyne od zmluvy. Výška majetkové prospechu žalovaného zodpovedá dohodnutej výške ročného nájomného v sume 4.410,15 Eur za rok 2023 ako aj pomernej časti v sume 1.831 Eur za rok 2024. K príslušenstvu pohľadávky uviedla, že podľa čl. VI zmluvy má nájomca okrem úrokov z omeškania nárok aj na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy nájomného. Žalobkyňa si uplatňuje len úrok z omeškania v zákonom stanovenej výške. Moment, kedy sa dostal žalovaný do omeškania so zaplatením pohľadávky, je deň nasledujúci po 15.12. kalendárneho roka, kedy sa malo platiť nájomné, teda 16.12.2023 za rok 2023, čo sa týka roku 2024, je vzhľadom na platné odstúpenie od zmluvy, ktoré bolo doručené dňa 30.05.2024, dátum 31.05.2024. V písomnom odstúpení od zmluvy bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie nájomného za rok 2023 a za pomernú časť roku 2024, pritom nie je právne významné, či žalobkyňa vyzvala žalovaného na zaplatenie dlžného nájomného alebo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia.

7. K replike žalobkyňa pripojila ako dôkaz výpis z účtu žalobkyne o platbe vo výške 2.065,37 Eur s dátumom zúčtovania 01.04.2022 s detailom platby – B. A. 2020 - nájom, výpis z účtu žalobkyne o platbe vo výške 2.065,37 Eur s dátumom zúčtovania 01.04.2022 s detailom platby – B. A. 2021 - nájom, výpis z účtu žalobkyne o platbe vo výške 4.491,44 Eur s dátumom zúčtovania 15.12.2022 s detailom platby – B. A. - náj. pôdy 2022.

8. Súd nariadil pojednávanie na deň: 09.10.2024, ktoré súd vykonal v neprítomnosti žalobkyne a žalovaného. Právny zástupca žalobkyne zotrval na podanej žalobe, domáhal sa bezdôvodného obohatenia vo výške nájomného, na ktorom sa obe strany dohodli. Žalovaný nikdy nenamietal skutočnosť, že nemôže užívať pozemky, ktoré boli predmetom zmluvy a v zmysle zmluvy ich mohol prenajať. Dôkaz o tom, že pozemky užíval je, že zaplatil žalobkyni nájomné v plnej výške za rok 2022. Žalovaný bol vyzvaný na zaplatenie a nikdy neuviedol, že pôdu neužíval. Žalovaným predložený dôkaz nie je hodnoverným dôkazom o neužívaní, ale svedčí o tom, ktorý subjekt požiadal o agrodotácie od poľnohospodárskej platobnej agentúry a tento dôkaz nemá nič spoločné s reálnym užívaním. Žalobkyňa odstúpila od zmluvy uzavretej dňa XX.XX.XXXX podaním zo dňa 27.05.2024, ale žalovaný výšku celého nájomného v zmysle tejto zrušenej zmluvy vyplatil žalobkyni za rok 2022, ale za rok 2023 sa tomu bráni napriek tomu, že uzatvoril dodatok k zmluve, a to dňa 01.01.2023. Žalovaný poľnohospodársku pôdu žalobkyne riadne užíval, resp. mal a mohol užívať. Právny zástupca žalovaného uviedol, že považuje za sporné užívanie nájmu za obdobie, za ktoré si žalobkyňa uplatňuje vydanie bezdôvodného obohatenia. To, že žalovaný zaplatil nájomné za rok 2022 nepreukazuje užívanie predmetu nájmu za rok 2023 a 2024. Poukázal na dôkazy, konkrétne žiadosť zo systému GSAA, z ktorej vyplýva, že na časť predmetu nájmu brali dotácie tretie osoby. Výšku bezdôvodného obohatenia nemožno stotožniť s výškou nájomného, ale táto vychádza zo zákona, ktorý hovorí o obvyklej výške náhrady za užívanie veci. Predložil súdu obvyklú výšku nájomného za rok 2022 a 2023 za užívanie pozemkov aj tabuľku, ktorou žalovaný vypočítal obvyklé nájomné za rok 2023 a 2024 (v Snine za rok 2023 je za užívanie 1.927,44 Eur a za rok 2024 – 810,15 Eur; v Belej nad Cirochou za rok 2023 - 39,55 Eur a za rok 2024 – 15,17 Eur). Celková suma za obdobie za všetky pozemky spolu predstavuje sumu 2.792,31 Eur. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť ako celok, nakoľko nebolo

preukázané užívanie pôdy za uplatňované obdobie. Uvedenú výšku uviedol len ako výpočet pre prípad, že by žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno a preukázala užívanie predmetu nájmu zo strany žalovaného aj v danom období. Pritom stále mal za to, že žalovaný pôdu v G. a ani v B. E. F. neužíval v roku 2023 a 2024, pretože na túto pôdu dostali dotácie aj iné osoby. Pokiaľ sa malo jednať o bezdôvodné obohatenie, tu sa vyžaduje skutočné užívanie danej veci. A práve tam je rozdiel oproti nájomnej zmluve, kde vlastne je povinnosť platiť nájomné bez ohľadu na to, či sa vec užíva alebo nie, platí sa zásadne len za tú možnosť vec užívať. Rozdiel medzi plnením z nájomnej zmluvy a plnením z bezdôvodného obohatenia je ten, že pri bezdôvodnom obohatení je nutné preukázať reálne skutočné užívanie veci, nielen možnosť vec užívať. Pokiaľ by súd dospel k tomu názoru, že došlo k bezdôvodnému obohateniu zo strany žalovaného mal za to, že výška bezdôvodného obohatenia, ktorú si žalobkyňa uplatňuje, je v rozpore s hmotným právom a má predstavovať maximálne sumu, ktorú uviedol.

9. Rozsudkom č. k. -99 zo dňa 04.11.2024 súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 2.840,55 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 2.840,55 Eur od 18.08.2024 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (výrok I.), vo zvyšujúcej časti súd žalobu zamietol (výrok II.). O nároku na náhradu trov rozhodol tak, že žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 9,08 %, o výške ktorej rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku súdny úradník (výrok III.). Proti rozsudku podali odvolanie žalobkyňa aj žalovaný.

10. Uznesením sp. zn. -167 zo dňa 10.06.2025 Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (výrok I.), odvolanie žalobkyne proti výroku I. rozsudku odmietol (výrok II.). V odôvodnení uznesenia krajský súd okrem iného uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný z dôvodu nedostatočného odôvodnenia, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom z dôvodu, že pri odôvodnení rozsudku nepostupoval v súlade s (ďalej len „“), znemožnil strane sporu, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Zároveň v zásade správne žalobkyňa namietala, že v prípade existencie nájomnej zmluvy a jej zániku z dôvodu odstúpenia od zmluvy výška bezdôvodného obohatenia má zodpovedať peňažnej čiastke, ktorú by nájomca za obvyklých okolností bol povinný plniť podľa nájomnej zmluvy. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu poznamenal, že pokiaľ žalobkyňa tiež uvádzala, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, treba považovať aj túto odvolaciu námietku za dôvodnú. Súd nevykonal ani dôkaz listinami v súlade s ustanovením . Z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, či a ako súd vyhodnotil zmluvu uzavretú stranami sporu zo dňa 04.02.2025 vrátane jej dodatku, a to vo vzťahu k otázke právneho posúdenia v zmysle berúc do úvahy, že žalobkyňa písomne odstúpila od predmetnej zmluvy a jej dodatku, keď podľa odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Nie je z odôvodnenia súdu zrejmé, na základe akého právneho posúdenia, pri zistení akého skutkového stavu dospel súd k záveru, že nájomná zmluva vrátane dodatku sa zrušuje s účinkami od začiatku, keď súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s dohodou zmluvných strán berúc do úvahy čl. VIII. bod 1 písm. a/, bod 2 písm. d/, bod 4, bod 5. Krajský súd ďalej uviedol, že právna kvalifikácia je vecou súdu a súd je povinný skúmať, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie. Aj podľa názoru odvolacieho súdu nie je právne významné, či žalobkyňa vyzvala žalovaného na zaplatenie dlžného nájomného alebo na vydanie plnenia bezdôvodného obohatenia, ale podstatné je, že bol žalovaný vyzvaný preukázateľne na zaplatenie dlžného nájomného za užívanie poľnohospodárskej pôdy. V ďalšom konaní pritom súd prvej inštancie bude dôsledne postupovať v zmysle a , dôkazy listinami vykoná v súlade s ustanovením a rozhodnutie odôvodní tak, aby odôvodnenie rozhodnutia spĺňalo náležitosti v zmysle . Pre náležité právne posúdenie bude rozhodujúce posúdiť, či sa jedná o nárok z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, alebo o iný nárok (berúc do úvahy, že zmluvné strany v nájomnej zmluve dohodli v súlade s ustanovením skončenie nájmu odstúpením od zmluvy inak ako od začiatku). Zároveň odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie sa náležite vysporiada so všetkými listinnými dôkazmi, zároveň vyhodnotí, či všetky listiny, ktoré strany sporu doložili do súdneho spisu možno považovať za listiny, ktoré sú dôkazom v konaní. S prihliadnutím na zistený skutkový stav po riadnom vykonaní dokazovania súd ustáli - uvedie aký skutkový stav z jednotlivých dôkazov zistil a

mal za preukázaný, a následne vykoná náležité právne posúdenie, pričom rozhodnutie súd odôvodní postupom podľa . Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 17.06.2025.

11. Súd výzvou zo dňa 14.07.2025 vyzval strany sporu, aby v lehote 15 dní uviedli rozhodujúce skutočnosti, prípadne navrhli a predložili dôkazy, ktoré sa z hľadiska doterajších právnych záverov súdu prvej inštancie nejavili významnými, resp. tieto dôkazy označili, ak ich bez svojej viny nemôžu predložiť súdu, ak to považujú za potrebné.

12. Žalobkyňa vo vyjadrení uviedla, že medzi stranami je nesporné, že žalobkyňa z dôvodu uvedeného v čl. VIII bod 2 písm. d) zmluvy a v súlade s čl. VIII bod 4 zmluvy odstúpila od zmluvy. Vzhľadom na to, že žalovaný vo svojich tvrdeniach neuvádzal a ani žiadnym dôkazom nepreukázal, že na prenajatých pozemkoch založil nejakú úrodu, platným odstúpením od zmluvy sa zmluva na základe dohody zmluvných strán zrušila ku dňu 30.05.2024 (deň prevzatia odstúpenia od zmluvy nájomcom). Teda nedošlo k zrušeniu zmluvy s účinkami od začiatku (ex tunc) ako to v odôvodnení svojho rozsudku uviedol súd prvej inštancie. Z uvedených dôvodov preto nejde o nárok z titulu bezdôvodného obohatenia, ale o nárok na zaplatenie zmluvne dohodnutého nájomného vo výške 70 Eur za jeden hektár užívanej výmery pozemku, čo za rok 2023 predstavuje sumu 4.410,15 Eur a za obdobie od 01.01.2024 do 30.05.2024 alikvotnú časť nájomného 1.838 Eur. Pokiaľ by súd nárok posudzoval ako právo na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobkyňa poukázala na ust. . To znamená, že má dôjsť k navráteniu do predošlého stavu, že sa má napr. vrátiť to, čo bolo prijaté, odcudzené alebo ináč nadobudnuté. Ak nie je dobre možná reštitúcia, treba poskytnúť peňažnú náhradu, ktorá znamená ekonomickú protihodnotu toho, čo nemožno vrátiť in natura. V konaní bolo spoľahlivo preukázané, že žalovaný na základe platne uzavretej zmluvy mal právo užívať poľnohospodársku pôdu vo vlastníctve žalobkyne na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku. Výška bezdôvodného obohatenia teda zodpovedá peňažnej čiastke, ktorú by nájomca za obvyklých okolností bol povinný plniť podľa zmluvy. Pokiaľ by hypoteticky došlo k prípadu, že obe strany sporu si už vzájomne plnili, t.j. žalobkyňa by získala dohodnuté nájomné a žalovaný užíval cudzí pozemok, pričom následne by z akéhokoľvek právneho dôvodu bola zmluva vyhlásená za neplanú alebo by bola zrušená ex tunc, zmluvné strany by si museli vrátiť všetko čo podľa nej dostali. Pokiaľ sa výška náhrady má odvodzovať od prospechu, ktorý získal žalovaný plnením z právneho dôvodu, ktorý neskôr odpadol, malo by sa vychádzať predovšetkým z výšky nájmu, ktorý bol dohodnutý podľa následne zrušenej zmluvy, resp. by sa malo vychádzať z tzv. „Jednotnej platby na plochu“ – tzv. SAPS. Platba SAPS je plošná platba odviazaná od produkcie na žiadateľom nahlásené hektáre ornej pôdy, trvalých trávnych porastov, trvalých pasienkov alebo trvalých plodín. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky vo svojom Vestníku každoročne zverejňuje výšku SAPS, pričom oznámením zo dňa 28.11.2022 predstavovala v roku 2022 sumu 113,07 Eur za 1 ha obhospodarovanej pôdy. Napriek uvedenému si žalobkyňa uplatňuje vydanie bezdôvodného obohatenia iba vo výške pôvodne dohodnutého nájomného. Skutočnosť, že žalovaný súhlasil s nájomným vo výške 70 Eur za 1 ha poľnohospodárskej pôdy svedčí o tom, že bol schopný nájomné v tejto výške platiť a pritom mu nájom pozemkov musel prinášať ekonomický profit. Žalovaný riadne uhradil dohodnuté nájomné za celý rok 2022, pričom zmluva bola podpísaná až dňa 04.02.2022. Tým, že žalovaný podpísal zmluvu aj dodatok súhlasil s dohodnutou výškou nájomného a musel si byť vedomý, že z výnosov z poľnohospodárskej výroby ako aj z poskytnutých tzv. agrodotácií bude nielen schopný nájomné v uvedenej výške zaplatiť, ale získa obhospodarovaním poľnohospodárskej pôdy vo vlastníctve žalobkyne aj zisk.

13. Žalovaný sa k výzve súdu nevyjadril.

14. Žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 07.10.2025 oznámila, že netrvá na výsluchu strán sporu a od vykonania tohto dôkazu výslovne upúšťa. Zároveň súdu predložila dôkaz – Vestník Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky ročník LIV čiastka 24.

15. Súd nariadil pojednávanie na deň: 26.11.2025, ktoré súd vykonal v neprítomnosti žalobkyne a žalovaného. Právny zástupca žalobkyne odkázal na písomné vyjadrenie zo dňa 16.07.2025. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý vyslovil názor, že sa nejedná o bezdôvodné obohatenie, ale že ide o nárok na zaplatenie zmluvne dohodnutého nájomného vo výške 70 Eur za 1 ha prenajatej pôdy. Pokiaľ by súd mal iný názor, poukázal na to, že by mohlo dôjsť aj k bezdôvodnému obohateniu, ktoré spočíva v tom, že žalovaný mal právo užívať pôdu vo vlastníctve žalobkyne, za ktorú neplatil. Krajský súd sa taktiež vysporiadal s otázkou začatia plynutia

omeškania žalovaného s platením nájomného. Nesporné je, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu zmluvy a jej dodatku. Neobstojí procesná obrana žalovaného, že nemohol pozemky, resp. ich časť užívať pre neúčelnosť, pretože ich užívali iné subjekty. Žalovaný nikdy počas platnosti zmluvy túto skutočnosť nevytkol, neodstúpil od zmluvy, nežiadal zmenu zmluvy. Stotožnil sa s právnym názorom krajského súdu, že pokiaľ došlo k odstúpeniu od zmluvy, ktoré bolo doručené 30.05.2024 z dôvodu neplatenia nájomného s poukazom na čl. 8 ods. 5 zmluvy, zmluva zanikla alebo sa zrušila doručením písomného odstúpenia nájomcu od zmluvy, nie spätne. Uplatnený nárok je nárok na zaplatenie zmluvne dohodnutého nájomného vo výške 70 Eur ročne a za 1 ha pôdy a preto navrhol, aby súd žalobe vyhovel vrátane úroku z omeškania priznal žalobkyni nárok trov konania. Právny zástupca žalovaného odkázal na predchádzajúce vyjadrenia. Čo sa týka merita veci poukázal na to, že časť predmetu nájmu žalovaný nikdy nemohol užívať, nakoľko túto časť užívali iné tretie osoby, to bolo doložené výpisom z programu Skeagis, z ktorého vyplýva, že minimálne na časť predmetu nájmu poberali dotácie iné subjekty ako žalovaný, takisto časť pozemkov prenajatých sa nachádzala v prenajatom bloku iných užívateľov bez možnosti prístupu žalovaného. Jednalo sa o pozemky, ktoré boli tvarovo alebo veľkostne neupotrebiteľné na dohodnutý účel nájmu, teda poľnohospodárskych činností. Čo sa týka dotácii, tieto nepredstavujú žiadne bezdôvodné obohatenie a žiadnym spôsobom nekorelujú s nájomným, či dokonca s akýmkoľvek ziskom. Dotácie nie sú kompenzáciou nájomného, ale slúžia na vykrývanie strát užívateľov poľnohospodárskych pozemkov, ktorí by inak nevedeli ani na takýchto pozemkoch hospodáriť, pretože by boli v strate. Dotácie sú využívané najmä na pokrytie nákladov, či už personálnych alebo materiálnych. Žalovaný nemá žiadny vzťah s tretími osobami, ktoré poberajú dotácie na časť predmetu nájmu, ani žiadny príjem z tejto časti predmetu nájmu užívania tretími osobami. Odstúpením od zmluvy došlo k jej zrušeniu od počiatku, v tomto smere poukázal na str. 4 podanej žaloby. Túto skutočnosť nerozporoval, nebola sporná, až následne začala žalobkyňa tvrdiť iné skutočnosti. Viac ako 8.000 m2 predmetu nájmu žalovaný nikdy užívať nemohol a ani neužíval, keďže tieto parcely boli užívané inými subjektmi. Pokiaľ žalobkyňa uviedla, že žalovaný nepodnikol žiadne kroky k náprave, tu poukázal na konanie – žalovaný neplatil nájomné (v súlade s , ). Pokiaľ žalobkyni nejaký nárok vznikol, je to nárok z bezdôvodného obohatenia, a to vo výške obvyklého nájomného, ktorého výšku súdu žalovaný doložil. Žiadal žalobu zamietnuť.

16. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi pripojenými žalobkyňou k žalobe ako aj predloženými stranami sporu v priebehu konania: nájomná zmluva č. G. s prílohou č.1 k nájomnej zmluve č. G. zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 6-10 spisu); dodatok č. G./1 k nájomnej zmluve č. G. (č.l. 11-18 p.v.); odstúpenie od nájomnej zmluvy č. G. zo dňa XX.XX.XXXX s podacím lístkom a doručenkou (č.l. 19 -20 spisu); pokus o zmier zo dňa 06.06.2024 s podacím lístkom a doručenkou (č.l. 21-21 p.v. spisu); obvyklá výška nájomného za rok 2022 pre k.ú. B. E. F. z Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (č.l. 66 spisu); obvyklá výška nájomného za rok 2023 pre k.ú. B. E. F. z Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (č.l. 67 spisu); výstup z programu Skeagis (č.l. 68-68 p.v. spisu); výpis z účtu žalobcu o platbe vo výške 2.065,37 Eur s dátumom zúčtovania 01.04.2022 s detailom platby – B. A. 2020 - nájom (č.l. 75 spisu); výpis z účtu žalobcu o platbe vo výške 2.065,37 Eur s dátumom zúčtovania 01.04.2022 s detailom platby – B. A. 2021 - nájom (č.l. 76 spisu); výpis z účtu žalobcu o platbe vo výške 4.491,44 Eur s dátumom zúčtovania 15.12.2022 s detailom platby – B. A. - náj. pôdy 2022 (č.l. 77 spisu); obvyklá výška nájomného za rok 2022 pre k.ú. B. E. F. H. G. z Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (č.l. 92 spisu); obvyklá výška nájomného za rok 2023 pre k.ú. B. E. F. H. G. z Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (č.l. 93 spisu); obvyklé nájomné 2023 a 2024 (č.l. 94 spisu); vestník Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, ročník LIV, 29. november 2022, čiastka 24 (č.l. 198-199 p.v. spisu).

17. Podľa , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

18. Podľa , ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodnutia o zastavení konania v tejto časti.

19. Podľa , od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

20. Podľa , odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

21. Podľa , prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.

22. Podľa , nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

23. Podľa , nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

24. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

25. Podľa , ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený rozhodnutím, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

26. Podľa Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , je výška úrokov z omeškania o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

27. Podľa , nájomná zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely sa spravuje ustanoveniami o nájomnej zmluve, ak tento zákon neustanovuje inak; rovnako sa postupuje pri podnájme pozemku na poľnohospodárske účely.

28. Podľa , ak prenajatý pozemok slúži na vykonávanie poľnohospodárskej činnosti pri prevádzkovaní podniku nájomcu, spravujú sa práva a povinnosti prenajímateľa a nájomcu ustanoveniami až 6, ak nie je v tejto časti ustanovené inak.

29. Podľa prvá veta , nájomca je oprávnený dať prenajatú vec do podnájmu, ak zmluva neurčuje inak.

30. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

31. Podľa , ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

32. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

33. Súd mal na základe vykonaného dokazovania z predloženej zmluvy preukázané, že žalobkyňa ako prenajímateľ uzatvorila so žalovaným ako nájomcom dňa XX.XX.XXXX nájomnú zmluvu č. G., predmetom ktorej bolo užívanie poľnohospodárskych pozemkov, ktorých výlučným vlastníkom je prenajímateľ v podieloch uvedených v prílohe nájomnej zmluvy. Výmera prenajatej pôdy sa mala aktualizovať pri zmene vlastníckych vzťahov počas prenájmu len formou písomnej prílohy k zmluve. Účelom nájmu bolo užívanie prenajímaných pozemkov na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku. V zmluve bolo dohodnuté, že nájomca je oprávnený dať prenajatú vec do podnájmu v zmysle Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú v trvaní od 09.02.2022 do 31.12.2027 (čl. IV. zmluvy). Zmluvné strany sa v zmluve dohodli, že ročné nájomné za prenajaté pozemky bolo určené dohodou zmluvných strán vo výške 70 Eur za hektár užívanej výmery podielu

a nájomca sa zaviazal platiť ročné nájomné k 15.12. kalendárneho roka, za ten ktorý bežný kalendárny rok. Zároveň sa nájomca zaviazal uhradiť ročné nájomné v celej výške aj za rok 2022 (čl. V body 1 a 2 zmluvy). Uzatvorenie zmluvy medzi stranami nebolo sporné.

34. Z prílohy č. 1 k zmluve mal súd preukázané, že prenajímateľ bol vlastníkom resp. spoluvlastníkom pozemkov v k.ú. G. H. B. E. F. a celková výška nájomného za rok (rozumej rok 2022 – pozn. súdu) predstavovala sumu 4.491,44 Eur.

35. Dodatkom č. G./1 k zmluve uzatvoreným dňa XX.XX.XXXX medzi žalobkyňou ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom došlo na základe zmien vlastníctva prenajímateľa v katastri nehnuteľností, resp. vydania poľnohospodárskej pôdy do užívania k zmene prílohy k zmluve. Uvedeným dodatkom bola zmenená celková dojednaná výška nájomného za 1 rok na sumu 4.410,15 Eur.

36. Žalobkyňa si v žalobe uplatnila nárok na zaplatenie sumy 6.248,15 Eur, ktorá mala predstavovať bezdôvodné obohatenie vo výške dohodnutého nájomného za rok 2023 ako aj pomernej časti roku 2024, t.j. od 01.01.2024 do 30.05.2024, keď žalovaný predmetné nájomné za rok 2023 nezaplatil v lehote splatnosti a žalobkyňa mala z uvedeného dôvodu odstúpiť od zmluvy.

37. Odstúpenie od zmluvy predstavuje spôsob jej zrušenia prostredníctvom jednostranného prejavu vôle tej zmluvnej strany, ktorá je na to oprávnená na základe zmluvy alebo zákona. Podmienkou odstúpenia od zmluvy je existencia niektorého z právnych dôvodov, ktoré sú uvedené v . Odstúpenie od zmluvy sa teda môže zakladať buď na zákone (ktorý ho v konkrétnom prípade aj situácii pripúšťa) alebo na zmluve, ak bolo odstúpenie vyhradené jednej príp. obom stranám. Ustanovenie má dispozitívnu povahu. Účastníkom právneho vzťahu tak dáva možnosť odvrátiť dohodou dôsledky vyplývajúce inak zo zákonnej úpravy. To sa týka tak možnosti založiť za zmluvne dohodnutých podmienok možnosť odstúpenia od zmluvy na základe dohody, tak možnosti modifikovať zákonné dôsledky spojené s dátumom, ku ktorému sa zmluva v dôsledku odstúpenia ruší.

38. Súd mal zo zmluvy za preukázané, že zmluvné strany si v nej dojednali možnosť odstúpenia vyhradenú tak pre nájomcu (čl. VIII bod 3 zmluvy) ako aj pre prenajímateľa (čl. VIII bod 2 zmluvy). Ako jeden z dôvodov pre ktoré môže prenajímateľ od zmluvy odstúpiť aj pred uplynutím dohodnutého času nájmu strany v čl. VIII bod 2 písm. d) zmluvy dojednali situáciu, ak nájomca neuhradil riadne a včas čo i len jedno splatné nájomné (písomná výzva prenajímateľa sa nevyžaduje). Zmluvné strany sa v zmluve dohodli, že odstúpenie od zmluvy ktoroukoľvek zmluvou stranou musí byť písomné a zaslané doporučene na adresu druhej zmluvnej strany. V odstúpení musí byť uvedený dôvod odstúpenia, keď účinným dôvodom odstúpenia môžu byť len dôvody odstúpenia uvedené v zákone alebo dohodnuté v zmluve (čl. VIII bod 4 zmluvy). Nájom sa potom skončí odstúpením od zmluvy z dôvodov uvedených vo všeobecne záväzných právnych predpisoch alebo dohodnutých v zmluve (čl. VIII bod 1 písm. c) zmluvy).

39. Listom zo dňa 27.05.2024 (označeným ako „Odstúpenie od nájomnej zmluvy č. G. zo dňa XX.XX.XXXX“) žalobkyňa ako prenajímateľ podľa čl. VIII bod 2 písm. d) zmluvy odstúpila od zmluvy, nakoľko nájomca nezaplatil splatné nájomné za rok 2023 v lehote splatnosti k 15.12.2023. Žalobkyňa v odstúpení poukázala na ust. , na čl. VIII bod 2 písm. d) a bod 5 zmluvy. Zároveň žalobkyňa vyzvala žalovaného ako nájomcu, aby upustil od užívania nehnuteľností, ktoré boli predmetom zmluvy. Taktiež vyzvala nájomcu k úhrade dlžného nájomného za rok 2023 ako aj alikvotnej časti výšky nájomného za rok 2024. Z podacieho lístka a doručenky (č.l. 19pv – 20 spisu) súdu vyplynulo, že odstúpenie bolo žalovanému doručené dňa 30.05.2024 v súlade s čl. X zmluvy na adresu žalovaného uvedenú v čl. I zmluvy. Súd mal vzhľadom na uvedené preukázané, že odstúpením žalobkyne ako prenajímateľa od zmluvy došlo k zrušeniu zmluvného záväzkového vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným založeného zmluvou. Odstúpenie od zmluvy nadobudlo účinnosť okamihom jeho doručenia žalovanému, teda dňa 30.05.2024.

40. Pokiaľ ide o časový moment zániku práv a povinností účastníkov zmluvy, z ustanovenia vyplýva, že zmluva sa zrušuje od začiatku (ex tunc), ak sa zmluvné strany nedohodli pri uzavretí zmluvy o inom čase zrušenia zmluvy. Súd mal pritom z článku VIII. bod 5 zmluvy za preukázané, že zmluvné strany si v zmluve výslovne dohodli, že v prípade odstúpenia od zmluvy zo strany prenajímateľa sa zmluva zrušuje po zbere úrody, pokiaľ bola založená nájomcom, ak úroda

nájomcom založená nebola, zmluva sa zrušuje doručením písomného odstúpenia od zmluvy nájomcovi. Žalovaný ani napriek tvrdeniu žalobkyne (vo vyjadrení zo dňa 16.07.2025) o tom, že vo svojich doterajších tvrdeniach neuvádzal a ani žiadnym dôkazom nepreukázal, že na prenajatých pozemkoch založil nejakú úrodu, sa k uvedenému nijako nevyjadril. Súd teda nemal v konaní tvrdené ani preukázané, že by nájomca úrodu založil a teda ustálil, že zmluva sa zrušila dňom 30.05.2024, teda doručením písomného odstúpenia od zmluvy nájomcovi. Vzhľadom na uvedené potom plnenie poskytnuté pred zrušením takejto zmluvy nie je plnením z neplatnej zmluvy, preto na usporiadanie vzájomných nárokov nemožno použiť právnu úpravu bezdôvodného obohatenia. Hoci je zrejmé, že žalobkyňa sa domáhala zaplatenia sumy 6.248,15 Eur s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia, súd (tak ako zdôraznil aj odvolací súd v bode 9 odôvodnenia zrušujúceho uznesenia) uvádza, že civilné sporové konanie je ovládané zásadou iura novit curia – súd právo pozná, pričom strany sporu nie sú povinné uplatnený nárok ani obranu proti nemu právne kvalifikovať z dôvodu, že právna kvalifikácia je vecou súdu. Súd ustálil, že nárok žalobkyne je nárokom na zaplatenie dlžného nájomného.

41. K výške uplatneného nároku žalobkyne súd uvádza, že z predloženého dodatku k zmluve zo dňa 01.01.2023 mal preukázané, že výška nájomného za rok prestavovala sumu 4.410,15 Eur, ďalšie následné zmeny výšky nájomného súdu neboli predložené ani stranami tvrdené. Keďže žalobkyňa si žalobou uplatnila nárok na zaplatenie dlžného nájomného za rok 2023 a za časť roku 2024, konkrétne od 01.01.2024 do 30.05.2024 (do doručenia odstúpenia od zmluvy), súd po prepočítaní zaviazal žalovaného na zaplatenie dlžného nájomného v zmluvne dohodnutej výške za uvedené obdobie, a to v celkovej sume 6.229,64 Eur, pozostávajúcej z dlžného nájomného za rok 2023 vo výške 4.410,15 Eur a z dlžného nájomného za obdobie od 01.01.2024 do 30.05.2024 vo výške 1.819,49 Eur (pri počte dní v roku 2024 – 366 dní a počte dní príslušného žalovaného obdobia - 151 dní).

42. K argumentu žalovaného o tom, že tento nemohol pozemky (príp. ich časť), ktorých prenájom bol predmetom zmluvy užívať súd uvádza, že zo spisu nemal preukázané, že by žalovaný žalobkyňu na prípadnú nemožnosť užívania upozornil, príp. vzhľadom na toto svoje tvrdenie žiadal o zmenu zmluvy, príp. od zmluvy odstúpil a pod. Čo sa týka tvrdenia žalovaného o tom, že práve z neplatenia nájomného mala byť žalobkyni zjavná skutočnosť, že žalovaný pozemky nemohol užívať, toto súd považuje za účelové, keď nájom končí vo vymedzených prípadoch. Zároveň aj s poukazom na čl. VI zmluvy žalovaný si musel byť vedomý následkov neplatenia nájomného (príp. omeškania s platením nájomného) a súdu sa javí ako nelogické to, aby žalovaný bez toho, aby žalobkyňu na takúto ním v konaní tvrdenú skutočnosť upozornil, len prestal platiť nájomné najmä s ohľadom aj na dohodnuté „sankcie“, ktoré sú s neplatením nájomného spojené (čl. VI zmluvy – právo na úroky z omeškania, právo na zmluvnú pokutu). Súd na dôvažok ešte odkazuje na samotné vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní konanom dňa 09.10.2024, cit. „A práve tam je rozdiel oproti nájomnej zmluve, kde vlastne je povinnosť platiť nájomné bez ohľadu na to, či sa vec užíva alebo nie, platí sa zásadne len za tú možnosť vec užívať. Rozdiel medzi plnením z nájomnej zmluvy a plnením z bezdôvodného obohatenia je ten, že pri bezdôvodnom obohatení je nutné preukázať reálne skutočné užívanie veci, nielen možnosť vec užívať.“, s ktorým sa súd stotožňuje.

43. Čo sa týka žalobkyňou uplatneného nároku na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 4.410,15 Eur od 16.12.2023 do zaplatenia a zo sumy 1.838 Eur od 31.05.2024 do zaplatenia, súd poukazuje na a na čl. VI bod 1 zmluvy, kde si zmluvné strany dohodli, že v prípade omeškania nájomcu s platením nájomného mal prenajímateľ právo na úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. Vo vzťahu k uplatnenému nároku na zaplatenie úrokov z omeškania (aj v súlade s názorom odvolacieho súdu) nie je právne významné, či žalobkyňa vyzvala žalovaného na zaplatenie dlžného nájomného alebo na vydanie bezdôvodného obohatenia. V konaní je naopak podstatné to, že žalovaný bol preukázateľne vyzvaný na zaplatenie dlžného nájomného za užívanie poľnohospodárskej pôdy, a to už v samotnom odstúpení od zmluvy. Keďže žalovaný ako nájomca nezaplatil nájomné za rok 2023, ktorého splatnosť nastala dňom 15.12.2023 (uvedené vyplynulo z čl. V bod 2 zmluvy), a ani nájomné za časť roku 2024, na ktorého zaplatenie ho žalobkyňa vyzvala v odstúpení od zmluvy zo dňa 27.05.2024, doručenom žalovanému dňa 30.05.2024, súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania 9,50 % ročne zo sumy 4.410,15 Eur od 16.12.2023 do zaplatenia, zo sumy 1.819,49 Eur od 01.06.2024 do zaplatenia v súlade s . Pri určení výšky úroku z omeškania vychádzal súd z Nariadenia vlády SR č.

44. Žalobkyňa sa pôvodne žalobou domáhala zaplatenia sumy 6.248,15 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 10,5 % ročne zo sumy 4.410,15 Eur od 16.12.2023 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 12,5 % ročne zo sumy 1.838 Eur od 31.05.2024 do zaplatenia, po čiastočnom späťvzatí v uplatnenej výške úrokov z omeškania (podanie žalobkyne zo dňa 17.07.2024) pred doručením žaloby žalovanému sa žalobkyňa domáhala zaplatenia 6.248,15 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 4.410,15 Eur od 16.12.2023 do zaplatenia a zo sumy 1.838 Eur od 31.05.2024 do zaplatenia. Súd vzhľadom na závery vykonaného dokazovania považoval nárok žalobkyne za dôvodný vo výške 6.229,64 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 4.410,15 Eur od 16.12.2023 do zaplatenia, zo sumy 1.819,49 Eur od 01.06.2024 do zaplatenia, z uvedeného dôvodu súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.

45. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

46. Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

47. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

48. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

49. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

50. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

51. O trovách konania súd rozhodol podľa , alobkyni, ktorá mala v konaní čiastočný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vzhľadom na pomer jej úspechu a neúspechu (97,4 % - 2,6 %) v rozsahu 94,8 %, o výške ktorých rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku súdny úradník.

52. Záverom súd len pre úplnosť k poukazu žalovaného na nesprávny postup, keď žalobkyňa si v pôvodnom návrhu (žalobe) uplatnila úroky z omeškania nad zákonné limity, ktoré následne po výzve súdu upravila (žalobkyňa požiadala v zmysle o zmenu žaloby), čo malo spôsobiť procesný neúspech žalovaného (mysliac asi žalobkyňu – pozn. súdu) z dôvodu jej zavinenia na zastavení v predmetnom rozsahu, uvádza, že keďže žaloba bola vzatá späť (v časti) pred jej doručením žalovanému podľa , o zastavení konania v tejto časti súd nerozhodoval. Zároveň však súd vo výroku o náhrade trov konania zohľadnil, že po späťvzatí žaloby v časti konal už len o zvyšku pôvodne uplatneného nároku, keď pri výpočte pomeru úspechu a neúspechu v konaní zohľadnil čiastočný neúspech žalobkyne v časti pôvodne uplatneného úroku z omeškania, keď súd pre účely tohto výpočtu kapitalizoval uplatnený a priznaný úrok z omeškania ku dňu vydania tohto rozhodnutia (t.j. k 17.12.2025).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd (, 2 ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa (Exekučný poriadok).