Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NR-15S/7/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a sudcov Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša, v právnej veci žalobcu: A. B., C. A. D. E. XX/XX, XXX XX F., G.: XX XXX XXX, právne zastúpený: Mgr. Peter Mesároš, advokát, so sídlom Bottova 34, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100826510/2022 zo dňa 11.04.2022, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100826510/2022 zo dňa 11.04.2022 a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

II. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad F., pobočka Nové Zámky začal u žalobcu dňa 19.12.2019 výkon daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty okrem iného za zdaňovacie obdobie marec 2019. Dňa 19.12.2019 sa vykonalo u správcu dane ústne pojednávanie, na ktorom žalobca predložil písomné vyhlásenie od pána H. I., bytom J. XX, G. D. F., v ktorom bolo uvedené, že doklady za roky 2012-2019 boli pri živelnej pohrome (vytopenie rodinného domu v máji 2018) úplne rozmočené a vyhodené do kontajnera na odpad.

2. Oznámením o určovaní dane podľa pomôcok zo dňa 20.02.2020 oznámil správca dane žalobcovi určovanie dane podľa pomôcok o. i. aj na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2019. Správca dane vydal o vykonanej daňovej kontrole protokol zo dňa 08.11.2021, pričom k zdaňovaciemu obdobiu marec 2019 uviedol, že žalobca priznal zdaniteľné obchody podľa a o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej „“) vo výške XX.XXX,XX eura. Správca dane ako pomôcku využil údaje z kontrolného výkazu za zdaňovacie obdobie marec 2019, v ktorom žalobca priznal zdaniteľné obchody s odberateľmi: OMV Slovensko, s.r.o. a H. G.; správca dane určil daň vo výške X.XXX,XX eura. Správca dane využil ako pomôcku údaje z kontrolného výkazu za zdaňovacie obdobie marec 2019, v ktorom žalobca deklaroval v tabuľke B3 - údaje zo všetkých zjednodušených faktúr podľa až c) , z ktorých príjemca plnenia uplatňuje odpočítanie dane vo výške X.XXX,XX eura. Správca dane neuznal splnenie podmienok pre žalobcom deklarované odpočítanie dane, keďže žalobca nepreukázal splnenie podmienok podľa a , a správca dane tak určil rozdiel dane vo výške X.XXX,XX eura.

3. Správca dane rozhodnutím č. 100174283/2022 zo dňa 26.01.2022 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume X.XXX,XX eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2019.

4. Správca dane uviedol, že z dôvodu, že žalobca nepredložil k daňovej kontrole doklady, nastali skutočnosti uvedené v o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej „“), a teda žalobca nesplnil pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daň správne zistiť, a preto rozhodol o určení dane na základe pomôcok.

5. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 100826510/2022 zo dňa 11.04.2022 (ďalej „napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

6. Žalovaný poukázal na to, že správca dane zahájil u žalobcu proces určovania dane podľa pomôcok z dôvodu, že nastali skutočnosti uvedené v § 48 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku. V zmysle § 48 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku správca dane zistí základ dane a určí daň podľa pomôcok, ak daňový subjekt neumožní vykonať daňovú kontrolu. Žalovaný poukázal na to, že žalobca nepredložil správcovi dane žiadne dôkazy, na základe ktorých by správca dane mal možnosť preveriť výšku uplatneného práva na odpočítanie dane, a preto správca dane skonštatoval, že žalobca porušil a a uplatnené odpočítanie dane mu nepriznal.

7. Žalovaný konštatoval, že správca dane v procese určovania dane podľa pomôcok použil ako pomôcky predložené daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za kontrolované zdaňovacie obdobie a kontrolný výkaz, v ktorých žalobca uviedol zrealizované zdaniteľné obchody na základe vystavených dodávateľských a odberateľských faktúr. Správca dane nemal dôvod uvedené údaje spochybniť. Následne uviedol, že okolnosti, ktoré nastali medzi žalobcom a účtovníkom, resp. medzi dodávateľskými spoločnosťami a účtovníkom nemajú na skutočnosti zistené v procese určovania dane podľa pomôcok vplyv. Účtovník zodpovedá za svoje konanie daňovému subjektu. Daňový subjekt, ktorý je účtovnou jednotkou, je povinný viesť účtovnú evidenciu v súlade s ustanoveniami príslušných právnych predpisov a je zodpovedný za správnosť údajov, ktoré je povinný uvádzať v daňových priznaniach alebo iných podaniach. Správca dane v procese určenia dane podľa pomôcok použil údaje z predloženého daňového priznania k dani z pridanej hodnoty a z kontrolného výkazu, pretože žalobca nepredložil žiadne dôkazy, na základe ktorých by bolo možné preveriť výšku uplatneného práva na odpočítanie dane.

8. K svedeckej výpovedi p. H. I. žalovaný uviedol, že tento priznal, že účtovnými dokladmi žalobcu nedisponuje z dôvodu, že ich vyhodil, pretože boli zničené pri živelnej udalosti; jeho výpoveď by nemala na zistenia správcu dane a na výsledok procesu určenia dane podľa pomôcok vplyv. K situácii, ktorú p. H. I. oznámil (teda zničenie dokladov) žalovaný uviedol, že správca dane nemá právo do vzniknutej situácie zasahovať a nemá na vzniknutú situáciu vplyv. Žalobca v procese daňovej kontroly nesplnil povinnosť, ktorá mu vyplývala z § 24 ods. 1 Daňového poriadku, a preto správca dane zahájil proces určenia dane podľa pomôcok, pričom ako pomôcky použil podania žalobcu. K namietanému porušeniu § 48 ods. 5 Daňového poriadku žalovaný uviedol, že v danom prípade správca dane nezistil žiadne okolnosti, z ktorých by vyplývali pre žalobcu výhody. Skutočnosť, že žalobca podal voči p. H. I. trestné oznámenie, nemá na konanie správcu dane v procese určenia dane podľa pomôcok vplyv. Povinnosťou správcu dane bolo v procese určenia dane postupovať v súlade s ustanoveniami Daňového poriadku a trestnoprávne konanie medzi žalobcom a p. H. I. nemá na daňové konanie vplyv, a preto nie je ani dôvodom na prerušenie daňového konania v zmysle § 61 ods. 1 Daňového poriadku.

II.

Žaloba a podstatné argumenty žalobcu

9. Žalobca podal na Krajský súd v Nitre správnu žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, prvostupňového rozhodnutia, ich zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie.

10. Žalobca v žalobe zdôraznil, že správca dane bol povinný postupovať tak, aby bol zistený skutočný stav veci a aby nedošlo pri správe daní k porušeniu práv daňových subjektov a aby bola správa daní a vyrubenie daní realizované zákonne. Správca dane mal možnosť na základe informácií aj od iných

štátnych inštitúcií, aj s ohľadom na podnet a dôvody začatia kontroly a vyrubenia dane podľa pomôcok, zistiť reálny skutočný stav veci.

11. Žalobca uviedol, že jediným reálne a skutočne vykonávaným predmetom podnikania žalobcu je prevádzkovanie čerpacej stanice, od čoho sa odvíjajú aj obchodní partneri, a jediným podnikateľským subjektom a obchodným partnerom žalobcu bola spoločnosť OMV Slovensko, s.r.o. a žiadnym iným subjektom žalobca neposkytoval služby a ani nedodával tovar. Orgány finančnej správy sa tak nedostatočne vysporiadali s uvedenými skutočnosťami, a preto nebolo správne odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v ktorom bolo uvedené, že žalobca neoznačil inštitúcie, ktoré mali informácie o jeho obchodných partneroch. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov; správca dane sa náležite nevysporiadal s predloženými dôkazmi. Konanie G. I., ktorý vystavoval faktúry bez vedomia a súhlasu zdaniteľných osôb bolo potvrdené aj výpoveďami štatutára spoločnosti C. – B. C.. G. I. nesprávne a nepravdivo viedol účtovníctvo a pravdepodobne sa z jeho strany jednalo o premyslené a koordinované konanie s cieľom osobného majetkového prospechu. S ohľadom na absenciu preukázania nad mieru všetkých pochybností existenciu faktúr a zdaniteľných obchodov žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné pre nedostatočné zistenie skutkového stavu.

12. Žalobca namietol, že správca dane nerozhodol o jeho návrhu na prerušenie konania, a to z dôvodu trestného konania voči pánovi G. I.. Žalobca v danom videl nesprávne právne posúdenie veci. Žalobca súčasne namietol nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, pretože žalovaný nevysvetlil, na základe akých logických úvah a právnych predpisov dospel k záveru, že sa jedná v uvedenom trestnom konaní výlučne o trestnoprávnu zodpovednosť G. I. k žalobcovi. Súčasne namietol akékoľvek zdôvodnenie, prečo by výpoveď G. I. nemala vplyv na konanie o určení dane podľa pomôcok žalobcu.

13. Žalobca namietol, že nebol dodržaný postup v zmysle § 48 ods. 5 Daňového poriadku, pretože si správca dane pri určení dane podľa pomôcok nesplnil svoju zákonnú povinnosť a neprihliadol na všetky skutočnosti, z ktorých jednoznačne a bez akýchkoľvek pochýb vyplývajú výhody pre žalobcu, a to aj napriek tomu, že neboli žalobcom uplatnené. Žalobca namietal, že správca dane ako aj žalovaný sa v rozhodnutiach odvolávali na § 48 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku /účinného od 01.01.2017/, ktorý upravuje určenie dane podľa pomôcok, ak daňový subjekt neumožní vykonať daňovú kontrolu, čo však nebolo prípadom žalobcu, pretože tento nebránil vykonaniu daňovej kontroly, naopak jej vykonanie umožnil. Daňové orgány sa odvolávali na neúčinné ustanovenie Daňového poriadku, z čoho je zrejmá nezákonnosť napadnutého ako aj prvostupňového rozhodnutia.

III

Vyjadrenie žalovaného

14. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 22.08.2022, v ktorom zdôraznil, že zistenia správcu dane boli vyčerpávajúcim spôsobom uvedené v napadnutom ako aj prvostupňovom rozhodnutí. Žalobca bol vyzvaný na predloženie účtových a iných dokladov, ktoré však nepredložil z dôvodu ich zničenia, a preto správca dane oznámil žalobcovi zahájenie procesu určenia dane podľa pomôcok v zmysle § 48 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku, podľa ktorého správca dane zistí základ dane a určí daň podľa pomôcok, ak daňový subjekt neumožní vykonať daňovú kontrolu.

15. Správca dane v procese určenia dane podľa pomôcok použil ako pomôcky daňové priznanie k DPH za kontrolované zdaňovacie obdobie a kontrolný výkaz žalobcu. Porovnal údaje vyplývajúce z daných dokumentov a zistil, že porovnávané údaje vykazovali zhodu. Žalobca nepredložil správcovi dane žiadne doklady, na základe ktorých by správca dane preveril údaje vyplývajúce z predložených dokladov, a preto tieto nemal dôvod správca dane spochybniť. Tým, že žalobca nepredložil správcovi dane v rámci zahájenej daňovej kontroly žiadne doklady, neumožnil mu vykonať daňovú kontrolu, a preto bol správca dane povinný postupovať v zmysle § 48 Daňového poriadku. Správca dane v priebehu určenia dane podľa pomôcok nezisťuje skutkový stav, ale určuje daň na základe pomôcok, ktoré má k dispozícii alebo si ich zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom.

16. Žalovaný tiež uviedol, že skutočnosť, že žalobca podal na p. H. I. trestné oznámenia, nemalo na konanie správcu dane v procese určenia dane podľa pomôcok vplyv. Trestnoprávna zodpovednosť p.

H. I. existuje vo vzťahu k žalobcovi a výsledok trestného konania smeruje k záveru, či skutok, ktorý sa stal, je trestným činnom. Povinnosťou správcu dane bolo postupovať v súlade s ustanoveniami Daňového poriadku; trestnoprávne konanie nemá vplyv na daňové konanie, a preto nebolo ani dôvodom na prerušenie daňového konania v zmysle § 61 Daňového poriadku. Žalobca nekonkretizoval, ktoré ustanovenia § 48 Daňového poriadku správca dane a žalovaný porušili. Správca dane v procese určenia dane podľa pomôcok nezistil žiadne okolnosti, z ktorých by vyplývali pre žalobcu výhody. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

IV.

Právne posúdenie správneho súdu

17. Na základe o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety prešla na Správny súd v Bratislave a je vedená pod sp. zn. . V súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024 bola vec náhodným výberom pridelená senátu 4S, ktorý o nej rozhodoval v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku.

18. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a s odkazom na v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „“) zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

19. Správny súd v Bratislave rozhodol na pojednávaní, ktoré bolo nariadené v súlade s a nasl. na deň 17.12.2025, pretože bola splnená podmienka uvedená v a za splnenia podmienok uvedených v a 2 .

20. Podľa , v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie tým nie je dotknuté.

21. Podľa § 48 ods. 1 Daňového poriadku, účinného do 31.12.2016, správca dane zistí základ dane a určí daň podľa pomôcok, ak daňový subjekt a) nepodá daňové priznanie ani na výzvu správcu dane, b) nesplní povinnosť v lehote určenej správcom dane vo výzve na odstránenie nedostatkov daňového priznania a správca dane nezačal daňovú kontrolu, c) nesplní pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daň správne zistiť, alebo d) neumožní vykonať daňovú kontrolu; to neplatí, ak ide o daňovú kontrolu podľa § 46 ods. 2.

22. Podľa § 48 ods. 1 Daňového poriadku, účinného od 01.01.2017, správca dane zistí základ dane a určí daň podľa pomôcok, ak daňový subjekt a) nepodá daňové priznanie, b) nesplní pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daň správne zistiť, alebo c) neumožní vykonať daňovú kontrolu; to neplatí, ak ide o daňovú kontrolu podľa § 46 ods. 2.

23. Správny súd sa prvotne zaoberal žalobcom namietanou nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia, pričom dospel k záveru o dôvodnosti tejto námietky.

24. Správny súd v prvom rade zdôrazňuje, že pri určovaní dane podľa pomôcok nedochádza k preverovaniu alebo zisťovaniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, ale k samotnému určeniu dane podľa pomôcok. Takýto postup je dôsledkom nesplnenia povinností daňovníka v zákonom určenom rozsahu a v určených lehotách. Správca dane nie je povinný o pomôckach, ktoré má k dispozícii, vopred informovať daňový subjekt, ale určuje daň podľa pomôcok bez jeho súčinnosti. Zákonodarca v prípadoch uvedených v § 48 Daňového poriadku zveruje do právomoci správcu dane povinnosť zistiť základ dane a určiť daň podľa pomôcok po tom, čo správca dane oznámil daňovému

subjektu určovanie dane podľa pomôcok, pričom dňom začatia určovania dane podľa pomôcok je deň po doručení oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok. Je na správnej úvahe správcu dane určenie použitia pomôcok, ktoré má k dispozícii, alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom.

25. Vychádzajúc z administratívneho spisu správny súd uvádza, že správca dane oznámil žalobcovi určovanie dane podľa pomôcok, a to oznámením zo dňa 20.02.2020 s tým, že „podľa v znení neskorších predpisoch určovanie dane podľa pomôcok začne po doručení tohto oznámenia, keďže nastali skutočnosti uvedené v v znení neskorších predpisov.“

26. V protokole zo dňa 08.11.2021 správca dane uviedol § 48 ods. 1 Daňového poriadku, v znení účinnom do 31.12.2016, pričom poukázal na skutočnosti uvedené v § 48 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2016 - správca dane zistí základ dane a určí daň podľa pomôcok, ak daňový subjekt nesplní pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daň správne zistiť.

27. V prvostupňovom rozhodnutí správca dane aplikoval a citoval znenie § 48 ods. 1 Daňového poriadku, v znení účinnom do 31.12.2016, pričom poukázal na skutočnosti uvedené v § 48 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2016. Správca dane konštatoval, že žalobca doklady k daňovej kontrole nepredložil, a preto nastali skutočnosti uvedené v spomenutom ustanovení.

28. Následne žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval (s. 3 odôvodnenia), že „správca dane zahájil u daňového subjektu proces určovania dane podľa pomôcok z dôvodu, že nastali skutočnosti uvedené v § 48 ods. 1 písm. c) daňového poriadku. V zmysle § 48 ods. 1 písm. c) daňového poriadku, správca dane zistí základ dane a určí daň podľa pomôcok, ak daňový subjekt neumožní vykonať daňovú kontrolu.“ Žalovaný v napadnutom rozhodnutí tiež konštatoval, že žalobca nepredložil správcovi dane žiadne dôkazy, na základe ktorých by správca dane mal možnosť preveriť výšku uplatnené práva na odpočítanie dane. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný nijako nešpecifikoval akým spôsobom žalobca bránil výkonu kontroly.

29. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je zmätočné a nepreskúmateľné. Žalovaný na jednej strane poukazuje na § 48 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku, nepochybne v znení účinnom od 01.01.2017, ktoré upravuje podmienky určovania dane podľa pomôcok z dôvodu neumožnenia vykonania daňovej kontroly, avšak z celého daňového konania vyplýva (a aj z kontextu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia), že vo vzťahu k žalobcovi sa začalo určovanie dane podľa pomôcok z dôvodu, že žalobca si nesplnil pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daň správne zistiť. Jedná sa o dve rozličné skutočnosti, na podklade ktorých možno začať určovanie dane podľa pomôcok. Uvedené tak samo o sebe spôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia v kontexte celého daňového konania, čo má za následok jeho nezákonnosť.

30. V tejto súvislosti zároveň správny súd uvádza, že z administratívneho spisu vyplývajú zistenia, z ktorých je podľa názoru správneho súdu nepochybné, že postup správcu dane, ktorý v danom prípade pristúpil k určeniu dane podľa pomôcok, bol dôvodný, a teda boli naplnené podmienky § 48 ods. 1 Daňového poriadku. Správca dane v danom prípade k určeniu dane podľa pomôcok pristúpil až po zistení objektívnej nemožnosti zistiť daň v dôsledku nepredloženia daňových dokladov v stanovenej lehote. Je však nevyhnutné jednoznačne právne i obsahovo ustáliť dôvod určenia dane podľa pomôcok v zmysle § 48 ods. 1 písm. a) až c) Daňového poriadku v znení účinnom od 01.01.2017. Takéto ustálenie dôvodu bolo potrebné vykonať aj s poukazom na § 49 ods. 2 Daňového poriadku, v zmysle ktorého daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť k dodržaniu zákonných podmienok na použitie tohto spôsobu určenia dane a k dodržaniu postupu podľa najneskôr do 15 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy správcu dane na vyjadrenie sa k protokolu o určení dane podľa pomôcok, pričom zmeškanie tejto lehoty nemožno odpustiť. Pokiaľ priznáva daňovému subjektu právo vyjadriť sa k dodržaniu zákonných podmienok na určenie dane podľa pomôcok, musí byť zrejmé, k čomu a k akým konkrétnym podmienkam sa má vyjadriť. Správca dane v oznámení o určení dane podľa pomôcok uviedol, že nastali skutočnosti uvedené v Daňového poriadku. V protokole a v prvostupňovom rozhodnutí správca dane citoval až d) Daňového poriadku a ako dôvod určenia dane podľa pomôcok uviedol tohto zákona (správca dane zistí

základ dane a určí daň podľa pomôcok, ak daňový subjekt nesplní pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daň správne zistiť). Žalovaný ako dôvod určenia dane podľa pomôcok uviedol § 48 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku, ktoré citoval (ak daňový subjekt neumožní vykonať daňovú kontrolu). Z odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí však musí byť zrejmé, splnenie ktorej podmienky (skutočnosti) bolo dôvodom na určenie dane podľa pomôcok a nie je možné, aby si daňové orgány tieto dôvody zamieňali. V predmetnej veci to zrejmé nebolo, keďže podľa názoru správcu dane dôvodom určenia dane podľa pomôcok bolo nesplnenie zákonnej povinnosti žalobcu predložiť účtovné doklady a evidenciu na preukázanie tvrdení uvádzaných v daňovom priznaní, zatiaľ čo podľa názoru žalovaného dôvodom určenia dane podľa pomôcok bolo neumožnenie vykonania daňovej kontroly.

31. Žalobca v podanej žalobe opakovane namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, pričom z vyššie uvedených dôvodov správny súd považoval túto námietku za dôvodnú. Je nevyhnutné v prvom rade zistiť účinné znenie Daňového poriadku, ktoré bolo potrebné v danej veci aplikovať, a taktiež obsahovo i formálne ustáliť, ktorá skutočnosť uvádzaná v § 48 ods. 1 písm. a), b), c) Daňového poriadku je dôvodom na určenie dane podľa pomôcok. Nesplnenie niektorej zo zákonných povinností daňového subjektu pri preukazovaní skutočností ním uvádzaných /§ 48 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku/ a neumožnenie vykonania daňovej kontroly /§ 48 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku/ sú dva samostatné a nezávislé dôvody na určenie dane podľa pomôcok, ktoré nemožno zamieňať, ako sa to stalo v prejednávanej veci.

32. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto postupom podľa napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca v podanej žalobe navrhol, aby správny súd podľa zrušil aj prvostupňové rozhodnutie. Správny súd však k jeho zrušeniu nepristúpil, pretože vzhľadom na vyššie uvedený dôvod zrušenia napadnutého rozhodnutia v tomto štádiu súdneho konania nevzhliadol okolnosti a dôvody na to, aby zrušil i prvostupňové rozhodnutie.

33. V ďalšom konaní žalovaný opätovne rozhodne o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane, pričom jasne uvedie dôvod určenia dane podľa pomôcok, vysporiada sa so všetkými relevantnými námietkami žalobcu, ktoré v potrebnom rozsahu odôvodní.

34. O trovách konania správny súd rozhodol podľa , podľa ktorého úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na plnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa .

35. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia / v spojení s , a /.

Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) ( ).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté ( ).

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa Centrum právnej pomoci (