Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoP/229/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Miriam Štillovej, JUDr. Róberta Bebčáka, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, dieťa rodičov: matky C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. F. F., t.č. bytom F. XXX a otca F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. F. XXX, o návrhu navrhovateľov: 1/ G. G., nar. XX.XX.XXXX a 2/ H. G., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom E. F. F. XXX, za účasti Krajskej prokuratúry v Trenčíne, v konaní na zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov 1/ a 2/, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. -131 zo dňa 26. júna 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prievidza zveril maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX, do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov 1/ a 2/. Matku a otca maloletej zaviazal platiť výživné pre maloletú v sume 100 eur mesačne, vždy do každého 15. dňa v mesiaci na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, Nám. SNP 151/6, Partizánske. Stretávanie rodičov s maloletou neupravil a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov prvoinštančného konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 44 ods. 1 až 4, § 45 ods. 1 až 9 Zákona o rodine, keď prihliadol i na vyjadrenie samotnej maloletej (§ 43 ods. 1 Zákona o rodine), ktorá vo februári 2026 dosiahne vek plnoletosti a ktorá viackrát jednoznačne vyjadrila svoj záujem zotrvať v domácnosti starých rodičov, ktorí jej aj v súčasnosti poskytujú osobnú starostlivosť. S návrhom starých rodičov súhlasil aj otec maloletej dcéry, na ktorú skutočnosť súd prvej inštancie taktiež pri rozhodovaní prihliadol spolu s vyjadrením kolízneho opatrovníka a Okresnej prokuratúry Partizánske. Matka maloletej so zverením do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov 1/ a 2/ síce nesúhlasila, ale z jej výsluchu nevyplynul žiadny relevantný dôvod, ktorým by svoj súhlas odôvodnila (okrem výrazne nepriateľského a konfliktného vzťahu s navrhovateľmi, najmä s navrhovateľom 1/). Pri rozhodovaní o výške výživného zo strany rodičov súd prvej inštancie prihliadol na možnosti a schopnosti obidvoch rodičov, ako aj na potreby maloletej, keď po zverení maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti bude maloletému dieťaťu vyplácaný opakovaný príspevok spolu s rodinnými prídavkami. Matka maloletej poberá invalidný dôchodok vo výške 342,80 eur, aktuálne je zamestnaná s priemerným mesačným príjmom vo výške 932,- eur. Iný príjem ani iné vyživovacie povinnosti nemá. Na jej strane, ale súd zohľadnil jej pravidelné výdavky, pozostávajúce z nájomného, cestovného do práce, nákladov na stravu a nákladov na bežné každodenné výdavky súvisiace so stravovaním, ošatením,

hygienou a podobne. Otec maloletej je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 179,70 eur a príjem zo zamestnania má v priemere vo výške 1.299,- eur. Iný príjem ani inú vyživovaciu povinnosť taktiež nemá. Maloletá A. si brigádnicky privyrába cca 200,- až 300,- eur mesačne, z čoho si šetrí na účet priemerne 100,- eur mesačne, ktoré skutočnosti nikto z účastníkov nerozporoval. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania súd vychádzal z ust. a nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov prvoinštančného konania.

2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote matka maloletej. Súd prvej inštancie, podľa jej názoru, nedostatočným spôsobom zistil skutkový stav a nepravdivo ju obvinil z gamblerstva, alkoholizmu a užívania drog, ktoré nijako a ničím nebolo preukázané, len na základe vzájomnej dohody G. G. a F. B.. I. rokov sa plnohodnotne dokázala postarať o dcéru napriek tomu, že otec F. B. je aj naďalej alkoholikom a nijako sa nestará o A. a žiadnym spôsobom na ňu neprispieval. G. G. naviac 10 rokov nebýva v domácnosti, kde má trvalé bydlisko, a preto ani sa nemôže o maloletú plnohodnotným spôsobom postarať, keďže ani nevie, kde sa zdržiava. Žiadala preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť s tým, aby maloletá jej naďalej zostala v jej osobnej starostlivosti.

3. Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že podľa jeho názoru, je matka psychicky nevyrovnaná, a preto súd postupoval správne, keď dieťa zveril do osobnej starostlivosti starých rodičov.

4. Stará matka (navrhovateľka 2/) vo svojom vyjadrení taktiež žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Poukazovala na to, že dcéra C. B. podala odvolanie len z toho dôvodu, že jej ide o finančné prostriedky, ktoré jej chýbajú. Má stále pochybné známosti s mužmi, s ktorými by nemala bývať maloletá. Sú to buď závislí muži na alkohole, drogách, alebo majú problém so zákonom.

5. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení taktiež žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Zo strany matky i zo strany maloletej A. bol verbalizovaný dobrý vzájomný vzťah a v minulosti neboli avizované ani zistené žiadne zjavné nedostatky v starostlivosti matky o maloletú, napriek tomu dieťa odmieta s matkou odísť do inej domácnosti. Medzi starými rodičmi a matkou pretrváva konflikt, na základe čoho starí rodičia zrušili matke trvalý pobyt v máji 2025. Matka zrušením trvalého pobytu zostala bez stabilného bývania a verbalizovala aj zlú finančnú situáciu, dokonca si pýtala finančné prostriedky od maloletej dcéry, ktorá, naopak, bydlisko starých rodičov považuje za svoj domov a chce v ňom zostať bývať, s čím súhlasia aj starí rodičia. Počas súdneho pojednávania sa vyjadrenia matky javili ako zmätočné, ako by si neuvedomovala a neakceptovala svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej.

6. Okresná prokuratúra vo svojom vyjadrení taktiež žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. V odvolaní uvádzané skutočnosti zo strany matky nevyplynuli z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie. Dôvodom zverenia maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov nebolo matkou uvádzané obvinenie z gamblerstva, užívania drog a požívania alkoholu, tieto tvrdenia neboli v konaní preukázané a nepredstavujú preto ani dôvod pre zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti. S dôvodmi zverenia do náhradnej starostlivosti starých rodičov sa prvoinštančný súd, podľa názoru okresnej prokuratúry, vysporiadal v odôvodnení, najmä v odseku 31., s ktorým sa v plnom rozsahu prokuratúra stotožnila.

7. Matka vo svojom ďalšom vyjadrení zotrvala na písomne podanom odvolaní a poukazovala najmä na neplnenie si vyživovacej povinnosti zo strany otca a z toho vzniknutú i nepriaznivú životnú situáciu na jej strane.

8. Podaním zo dňa 21.11.2025 oznámila vstup do konania Krajská prokuratúra v Trenčíne.

9. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. , a bez nariadenia pojednávania ( a contrario v spojení s ust. padnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. potvrdil.

10. Z vykonaného dokazovania pred prvoinštančným súdom mal i odvolací súd preukázané, že navrhovatelia G. G. a H. G. (starí rodičia maloletej A.) sa svojím návrhom podaným na súde dňa

19.05.2025 domáhali zverenia maloletej A. do ich spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti. Svoj návrh odôvodnili tým, že matka maloletej riadne nezabezpečuje starostlivosť o ňu, keďže je bez trvalého pobytu a aktuálne býva v J. s partnerom, ktorý má byť drogovo závislý a viackrát súdne trestaný. Výživné, ktoré na maloletú dostáva od otca a svoj invalidný dôchodok má matka míňať na hazard a svoje osobné potreby a potreby jej priateľa.

11. Vychádzajúc z týchto skutočností, potom súd prvej inštancie postupoval správne, keď skúmal, či v prejednávanej veci existujú dôvody pre zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti v súlade s ust. § 45, § 46 Zákona o rodine, a teda, či zverenie maloletej A. do osobnej starostlivosti starých rodičov je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa.

12. V tomto smere vykonal vo veci i dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správny záver, keď maloletú zveril do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov. Maloletá je blízko veku dospelosti (10.02.2026 dosiahne vek 18 rokov) a je teda vo veku, keď už môže dostatočným spôsobom vyjadriť svoj názor, na ktorý súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní prihliadol. Tak, ako to správne konštatuje súd prvej inštancie v odseku 31. odôvodnenia svojho rozsudku, maloletá A. je vlastne od mája 2025 v osobnej starostlivosti starých rodičov, kde aj dovtedy (od jej približne jedného roka života) žila a podľa vlastného vyjadrenia, považuje túto domácnosť za svoj domov. Pokiaľ matka vo svojom odvolaní poukazovala na nepravdivé obvinenie jej osoby z užívania alkoholu, drog a podobne, tu je potrebné zdôrazniť, že dôvodom zverenia maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti neboli tieto skutočnosti, ale, ako je vyššie uvedené, súd v prvom rade prihliadol na názor takmer dospelého dieťaťa v súlade s ust. § 43 ods. 1 Zákona o rodine, na čo správne poukázala aj okresná prokuratúra vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky. Maloletá A. je vo veku, kedy už, i podľa názoru odvolacieho súdu, ju nemožno nútiť, aby sa odsťahovala z domácnosti, v ktorej doposiaľ žila, a to v situácii, kedy matka prakticky nemá zabezpečenú trvalú domácnosť, na ktorú okolnosť odvolací súd musel taktiež prihliadnuť. Maloletá A. v priebehu konania viackrát zdôraznila svoj záujem zostať v náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov, kde, i podľa vyjadrenia kolízneho opatrovníka, má vytvorené vhodné podmienky a rozhodnutie súdu, ktoré by bolo v tomto prípade v rozpore s vyjadrením maloletej, i podľa názoru odvolacieho súdu, by nebolo v súlade so záujmom maloletého dieťaťa (naopak, malo by nepochybne nepriaznivý vplyv na ďalší psychický vývoj maloletej). Správne postupoval súd prvej inštancie i v tom, keď následne rozhodoval o vyživovacej povinnosti zo strany rodičov a v súlade s ust. § 75 Zákona o rodine prihliadol na odôvodnené potreby maloletej, ako i na možnosti a schopnosti obidvoch rodičov. Výživné zo strany rodičov u každého po 100,- eur mesačne je, aj podľa názoru odvolacieho súdu, primerané vzhľadom na vyhodnotenie všetkých rozhodujúcich skutočností tak, ako ich súd prvej inštancie vyhodnotil v odseku 32. až 34. odôvodnenia napadnutého rozsudku, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj v tejto časti ako vecne správny potvrdil.

13. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd vychádzal z ust. s použitím ust. a nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).