Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3To-124-2025.pdf
PDF · 101.71 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/124/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mária Šuleja a sudcov JUDr. Michaely Bucekovej, PhD., LL.M. a JUDr. Andreja Matušovica, na verejnom zasadnutí dňa 17. decembra 2025 v trestnej veci obžalovaného A. B. za prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 217 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 06.08.2025, sp. zn. 2T/20/2025, takto
r o z h o d o l :
I.Podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e) Tr. por. s poukazom na § 2 ods. 1 Tr. zák., v znení účinnom od 06.08.2024, z r u š u j e napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu.
II.Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por.
obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., t.č. D. D. E.
u z n á v a z a v i n n é h o
z prečinu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 217 ods. 1 Tr. zák., v znení účinnom od 06.08.2024,
p r e t o ž e
dňa 19.12.2006 v Banskej Bystrici uzavrel so spoločnosťou OTP Leasing a.s., so sídlom Einsteinova 21, Bratislava, zmluvu “žiadosť o financovanie formou finančného leasingu”, ktorej predmetom bolo financovanie osobného motorového vozidla zn. Hyundai Santa Fe 2,2 CRBi VGT, VIN: F., v hodnote vozidla 21.576.- €, ktoré sa na základe kúpnej a leasingovej zmluvy č. LZF/06/49687 zaviazal splácať v 60-tich mesačných splátkach po 708,14 €, no nakoľko si predmetný záväzok v podobe pravidelných splátok neplnil, bolo mu spoločnosťou OTP Leasing, a.s., dňa 16.10.2008 doručené na adrese G. E. XXX/X, C., okres C. odstúpenie od leasingovej zmluvy, ktorým bol zároveň vyzvaný na okamžité odovzdanie predmetného motorového vozidla, čo však nespravil a majúc vedomosť o tejto povinnosti, vozidlo neodovzdal, toto naďalej užíval a disponoval ním v C. a na iných miestach v rozpore so zmluvnými podmienkami, čím týmto svojím konaním spôsobil spoločnosti OTP Leasing, a.s., Einsteinova 21, Bratislava, IČO: 35 845 490 a od 20.2.2009 ako jej právnemu nástupcovi spoločnosti Credium Slovakia, a.s., Einsteinova 21, 852 86 Bratislava, IČO: 35 845 490 a od 9.10.2015 ako jej právnemu nástupcovi spoločnosti EOS KSl Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska č. 5, Bratislava, IČO: 35 72 48 03, škodu vo výške 19.636,78 Eur,
t e d a
neoprávnene používal cudzie motorové vozidlo, ktoré mu bolo zverené.
Z a t o s a o d s u d z u j e
podľa § 217 ods. 1 Tr. zák., v znení účinnom od 06.08.2024, na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) mesiac.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., v znení účinnom od 06.08.2024, obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák., v znení účinnom od 06.08.2024, obžalovanému u r č u j e skúšobnú dobu 1 (jeden) rok.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný, v konaní proti ušlému, uznaný za vinného z prečinu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 217 ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že
dňa 19.12.2006 v Banskej Bystrici uzavrel so spoločnosťou OTP Leasing a.s., so sídlom Einsteinova 21, Bratislava, zmluvu “žiadosť o financovanie formou finančného leasingu”, ktorej predmetom bolo financovanie osobného motorového vozidla zn. Hyundai Santa Fe 2,2 CRBi VGT, VIN: F., v hodnote vozidla 21.576.- €, ktoré sa na základe kúpnej a leasingovej zmluvy č. LZF/06/49687 zaviazal splácať v 60-tich mesačných splátkach po 708,14 €, no nakoľko si predmetný záväzok v podobe pravidelných splátok neplnil, bolo mu spoločnosťou OTP Leasing, a.s., dňa 16.10.2008 doručené na adrese G. E. XXX/X, C., okres C. odstúpenie od leasingovej zmluvy, ktorým bol zároveň vyzvaný na okamžité odovzdanie predmetného motorového vozidla, čo však nespravil a majúc vedomosť o tejto povinnosti, vozidlo neodovzdal a toto naďalej užíval a ním disponoval v meste C. a na iných miestach v rozpore so zmluvnými podmienkami, čím týmto svojím konaním spôsobil spoločnosti OTP Leasing, a.s., Einsteinova 21, Bratislava, IČO: 35 845 490 a od 20.2.2009 ako jej právnemu nástupcovi spoločnosti Credium Slovakia, a.s., Einsteinova 21, 852 86 Bratislava, IČO: 35 845 490 a od 9.10.2015 ako jej právnemu nástupcovi spoločnosti EOS KSl Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska č. 5, Bratislava, IČO: 35 72 48 03 škodu vo výške 19.636,78 Eur.
Za to mu bol uložený podľa § 217 ods. 1 Tr. zák., účinného od 06.08.2024, § 38 ods. 2, § 46 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. bol obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. bola obžalovanému určená skúšobná doba v trvaní 12 mesiacov.
Proti rozsudku okresného súdu podal obhajca obžalovaného odvolanie písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 18.08.2025, ktoré odôvodnil ďalším písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 29.09.2025, a to proti výrokom o vine a o treste.
Mal za to, že sa súd prvého stupňa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, resp. niektoré vôbec nevzal do úvahy. Pri rozhodovaní o vine obžalovaného vôbec nevzal do úvahy konanie jeho samotného v tom zmysle, že tento pri svojom výsluchu ešte v procesnom postavení svedka dňa 15.07.2009 vypovedal, že predmetné motorové vozidlo sa snažil prenechať záujemcovi na pokračovanie v leasingu, a teda jeho úmysel nesmeroval k neoprávnenému užívaniu cudzej veci. Obžalovaný sa snažil nájsť záujemcu, aby leasing vozidla mohol pokračovať prakticky plynule a mohli byť leasingové splátky uhrádzané riadne a včas, čo potvrdili aj svedkovia vo svojich výpovediach na hlavnom pojednávaní.
Subjektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu neoprávneného užívania cudzieho motorového vozidla vyžaduje úmyselné zavinenie. Na konanie obžalovaného možno hľadieť ako na nedbanlivostné konanie nanajvýš v rovine vedomej nedbanlivosti alebo hrubej nedbanlivosti. Ani jedna z tých foriem nedbanlivosti však nespadá pod subjektívnu stránku skutkovej podstaty trestného činu neoprávneného užívania cudzieho motorového vozidla, ktorá vyžaduje pre trestnosť činu úmyselné zavinenie.
Obžalovanému mohlo byť doručené vypovedanie leasingovej zmluvy, toto však bolo formulované malým písmom a výzva na odovzdanie vozidla sa „dala“ ľahko prehliadnuť. Aj doručenie predmetného odstúpenia od leasingovej zmluvy ešte samo o sebe nemuselo znamenať, že sa s jeho obsahom aj reálne oboznámil a bol mu známy obsah tejto listiny, ako aj jej dôsledky. Z vyšetrovacieho spisu nevyplýva žiadna reálna snaha poškodeného o získanie predmetného motorového vozidla od obžalovaného, ani žiadna snaha o reálne vymoženie tohto nepeňažného plnenia, poškodený v tejto súvislosti len podal trestné oznámenie. Úmysel obžalovaného smerujúci k neoprávnenému užívaniu cudzieho motorového vozidla tak nebol bez pochybností preukázaný.
Opakovane poukázal na neprimeranú dĺžku trestného stíhania, ktoré sa v tejto veci viedlo od 15.04.2009, pričom bolo niekoľkokrát prerušované, avšak takmer vždy na základe tých istých dôvodov. Ešte v auguste 2010 bol do vyšetrovacieho spisu vyhotovený úradný záznam, z ktorého vyplýva, že obžalovaný sa už v tom čase nachádzal v Írsku a trestné stíhanie bolo prerušené dňa 26.08.2010. V konaní bolo následne pokračované na základe uznesenia zo dňa 25.05.2015, po ktorom boli zopakované výsluchy svedkov A. F. a E. E. a opakovane sa vykonávali previerky za účelom zistenia pobytu obžalovaného, pričom neboli zistené žiadne nové informácie. V tomto časovom úseku bol zároveň do vyšetrovacieho spisu zabezpečený rozsudok Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 4T/29/2011, z ktorého odôvodenia na str. 3 vyplýva, že v tomto inom trestnom konaní už v roku 2012, konkrétne dňa 18.12.2012, bolo vydané opatrenie podľa § 360 Trestného poriadku s tým, že toto trestné konanie sa vykoná proti obžalovanému ako konanie proti ušlému. Tu si obhajoba dovolí tvrdiť, že v tomto inom, paralelne vedenom trestnom konaní, iste neboli zistené iné skutočnosti ohľadom pobytu obžalovaného ako v tomto trestnom konaní, kde sa konanie proti ušlému začalo aplikovať zrejme až v roku 2025. Vo vyšetrovacom spise sa tiež nachádza pokyn prokurátora zo dňa 28.02.2014, aby poverený príslušník PZ zvážil voči obžalovanému viesť konanie ako proti ušlému. Napriek uvedeným skutočnostiam dňa 17.09.2015 bolo vydané ďalšie uznesenie o prerušení trestného stíhania, v ktorom bolo pokračované až vydaním uznesenia zo dňa 21.01.2019 a od roku 2019 sa okrem riešenia príkazu na zatknutie a európskeho zatýkacieho rozkazu v tomto trestnom konaní zo strany orgánov činných v trestnom konaní neriešilo absolútne nič. Toto konanie ako konanie proti ušlému sa mohlo aplikovať už v roku 2014 alebo aj skôr, tak ako to vyplýva z paralelne v tom čase vedeného trestného stíhania vo veci zanedbania povinnej výživy.
Ak by toto trestné konanie bolo vedené v súlade so zásadou rýchlosti konania, tak bolo v minulosti možné u obžalovaného upustiť od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na predchádzajúce odsúdenie prvostupňovým rozsudkom Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 4T/29/2011. Medzičasom však došlo k zahladeniu tohto odsúdenia, pričom za súčasného stavu už nie je možné ani ukladať súhrnný trest, resp. ani upustiť od uloženia súhrnného trestu. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že takmer každé z uznesení o prerušení trestného stíhania bolo v tejto veci odôvodnené potrebou vypočutia obžalovaného, ku ktorému po všetkých prerušeniach aj tak nikdy nedošlo, vyšetrovanie napriek tomu bolo ukončené, a navyše za situácie kedy bolo poverenému príslušníkovi PZ pokynom prokurátora dané na vedomie zváženie možnosti konania ako konania proti ušlému ešte v roku 2014. Takýto postup orgánov činných v trestnom konaní nebol ničím iným ako porušením zásady práva na spravodlivý proces podľa § 2 ods. 7 Trestného poriadku, a to prejednania veci v primeranej lehote aj za použitia ustanovení Trestného poriadku o konaní proti ušlému. Už v roku 2010 mali orgány činné v trestnom konaní relevantnú informáciu tom, že obžalovaný je v zahraničí, ale aj tak sa v jednoduchej veci viedlo trestné konanie vyše 15 rokov z dôvodu „potreby vypočutia obvineného“, ktorého do roku 2025 aj tak orgán činný v trestnom konaní nevypočul a obžalobu prokurátor podal za tých istých okolností na strane obžalovaného ako boli známe ešte v roku 2015, pričom táto ani neobsahuje odôvodnenie, pretože prokurátor poukázal na „skrátené vyšetrovanie“.
Vzhľadom k tomu navrhol, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu a následne sám rozhodol podľa § 285 písm. b) Tr. por., t.j. aby obžalovaného oslobodil spod obžaloby, pretože nebolo preukázané, že skutok, pre ktorý bol stíhaný, je trestným činom. Alternatívne navrhol, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti výroku o treste a sám uložil obžalovanému trest odňatia slobody kratšieho trvania.
Na verejnom zasadnutí, ktoré bolo vykonané proti obžalovanému ako ušlému, ako aj v neprítomnosti poškodeného, prokurátor krajskej prokuratúry považoval napadnutý rozsudok okresného súdu za správny a zákonný. Vzhľadom k tomu navrhol zamietnuť odvolanie obžalovaného ako nedôvodné.
Obhajca v plnom rozsahu poukázal na dôvody a argumentáciu uvedenú v písomnom odôvodnení podaného odvolania. Vzhľadom k tomu navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a sám rozhodol tak, že obžalovaného oslobodí spod obžaloby podľa § 285 písm. b) Tr. por., pretože skutok, ktorý mu bol kladený za vinu, nie je trestným činom, alternatívne, aby zrušil napadnutý rozsudok len vo výroku o treste a sám uložil obžalovanému miernejší trest.
Je potrebné zdôrazniť, že proti obžalovanému sa trestné konanie viedlo ako proti ušlému (podľa § 358 a nasl. Tr. por.) aj pred odvolacím súdom a to na základe opatrenia predsedu senátu odvolacieho súdu.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací zistil, že odvolanie podal obhajca obžalovaného ako oprávnená osoba v zákonnej lehote, a to proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo prípustné. Následne preskúmal v intenciách § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov o vine a o treste. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, by prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., čo však zistené nebolo. Po uvedenom procesnom postupe dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného bolo podané dôvodne len proti výroku o treste, ale z iných dôvodov oproti tým, ktorými argumentoval obhajca obžalovaného, aj proti výroku o vine.
Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd totiž zistil, že bolo porušené ustanovenie Trestného zákona a uložený trest bol neprimerane prísny. Vzhľadom k tomu podľa § 321 ods. 1 písm. d), e) Tr. por. s poukazom na § 2 ods. 1 Tr. zák., v znení účinnom od 06.08.2024, zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu a vo veci podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol sám rozsudkom tak, ako je vyššie uvedené a to na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený. Druhostupňový súd totiž musel vziať do úvahy zmenu právnej úpravy v prospech obžalovaného, účinnú odo dňa 06.08.2024, a to nielen vo vzťahu k ukladaniu trestu, ale aj pri právnej kvalifikáciu skutku ako trestného činu.
Vzhľadom na novelu Trestného zákona, týkajúcu sa ukladania trestu, musel odvolací súd zrušiť napadnutý rozsudok aj vo výroku o vine, keďže táto zmena mala vplyv aj na túto časť rozhodnutia. V zmysle rozhodovacej praxe sa totiž musí čin obžalovaného podradiť pod súhrn všetkých do úvahy prichádzajúcich trestnoprávnych noriem účinných v dobe spáchania činu a posudzovania činu, vrátane ustanovení uvedených v osobitnej časti, ako aj všeobecnej časti Trestného zákona a taktiež aj blanketných ustanovení, pričom platí zásada, že právna úprava, resp. jej použitie sa posudzuje ako celok. Nakoľko v tejto trestnej veci bola neskoršia právna úprava pre obžalovaného celkovo priaznivejšia, bolo ju potrebné aplikovať nielen vo vzťahu k výroku o treste, ale aj vo vzťahu k výroku o vine, keďže tento nenadobudol do rozhodnutia odvolacieho súdu právoplatnosť, práve naopak bol taktiež predmetom jeho prieskumnej povinnosti.
Súd prvého stupňa pri dodržaní zákonného procesného postupu a rešpektovaní práva obžalovaného na obhajobu, rozhodol na hlavnom pojednávaní o jeho vine v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania. V tomto smere vykonané dôkazy správne vyhodnotil a to jednotlivo, ako aj v ich súhrne, odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá všetkým hľadiskám obsiahnutým v § 168 ods. 1 Tr. por., prejednávanému prípadu venoval náležitú pozornosť a nemožno mu v tomto smere nič podstatné vyčítať. Vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov tiež vtedy, ak si navzájom odporovali. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zároveň zistiteľné, akými právnymi úvahami sa prvostupňový súd spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny obžalovaného a správne postupoval, keď ho v konečnom dôsledku uznal za vinného z prečinu neoprávneného porušovania cudzieho motorového vozidla podľa § 217 ods. 1 Tr. zák., avšak pochybil, keď ho neuznal za vinného podľa neskoršieho Trestného zákona, v znení účinnom od 06.08.2024, z dôvodov, na ktoré predtým poukázal druhostupňový súd.
Vzhľadom k tomu krajský súd ďalej v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresným súdom na stranách č. 2 až 6, vrátane hodnotenia dôkazov na stranách č. 5 a 6, s ktorým sa stotožnil.
V rámci odvolacieho konania bola venovaná pozornosť odvolacím námietkam obžalovaného, ktoré však nebolo možné akceptovať v takom rozsahu, ktorý by viedol k inému meritórnemu rozhodnutiu vo výroku o vine, naviac sa s ich podstatnou časťou náležite vysporiadal už prvostupňový súd.
Odvolací súd poznamenáva, že spáchanie skutku tak ako bol ustálený, obžalovaný nepoprel a jeho priebeh jednoznačne preukazuje súhrn vykonaných dôkazov, ktoré navzájom na seba nadväzovali a logicky sa dopĺňali.
Nad rámec argumentácie súdu prvého stupňa dodáva, že pokiaľ ide o naplnenie subjektívnej stránky daného prečinu, konkrétne zavinenia, možno konštatovať, že obžalovaný ju naplnil minimálne vo forme tzv. nepriameho úmyslu. Obžalovaný bol osobou spôsobilou na právne úkony, vzhľadom na jeho skúsenosti a možnosti bol nepochybne schopný porozumieť, že zo strany poškodeného došlo k odstúpeniu od leasingovej zmluvy písomnou formou a z tohto dôvodu mu mal následne okamžite sprístupniť predmet nájmu, t.j. osobné motorové vozidlo, na čo bol taktiež písomne vyzvaný, pričom išlo o postup v rámci zmluvných podmienok, ktoré boli obidvoma zmluvnými stranami vopred dohodnuté. Neobstojí ani argumentácia obžalovaného, že sa snažil zabezpečiť pokračovanie splácania ďalších leasingových splátok a z tohto dôvodu hľadal osobu, ktorá by tak bola schopná konať, nakoľko v zmysle zmluvných podmienok čl. 5 bod 7 bolo zverenie predmetného vozidla do podnájmu možné len po udelení predchádzajúceho písomného súhlasu prenajímateľa, t.j. poškodeného, čo sa však nestalo. Obhajobu obžalovaného, že výzva na odovzdanie predmetu nájmu bola napísaná len malými písmenami, možno považovať za účelovú, keďže ako bolo predtým uvedené, bol nepochybne spôsobilý na to, aby jej porozumel a táto skutočnosť ho sama o sebe nezbavuje trestnej zodpovednosti. Možno teda uzavrieť, že z hľadiska zavinenia nešlo zo strany obžalovaného len o nedbanlivostné konanie, ale o konanie úmyselné, minimálne o tzv. nepriamy úmysel (§ 15 písm. b/ Tr. zák., v znení účinnom od 06.08.2024), pretože vedel, že svojim konaním môže porušiť vyššie uvedený záujem chránený Trestným zákonom a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený. Odvolací súd mal v konečnom dôsledku za to, že súhrn vykonaných dôkazov vyznievajúcich v neprospech obžalovaného, ktoré na seba nadväzovali a dopĺňali sa, berúc do úvahy ich rozsah, hodnotu a celkovú dôkaznú silu, nielenže vyvracia jeho obhajobu, ale zároveň spoľahlivo preukazuje, že obžalovaný spáchal skutok tak, ako bol ustálený, tomu zodpovedala aj jeho vyššie uvedená právna kvalifikácia ustálená odvolacím súdom, pričom obžalovaný súčasne naplnil aj subjektívnu, aj objektívnu stránku daného prečinu a je zaň trestne zodpovedný. Pokiaľ ide o závažnosť činu, najmä vzhľadom na hodnotu predmetného osobného motorového vozidla, by nebolo namieste aplikovať § 10 ods. 2 Tr. zák., v znení účinnom od 06.08.2024, ktorý upravuje tzv. materiálny korektív. Pokiaľ ide o výrok o treste, obžalovaný ho považoval za neprimerane prísny, predovšetkým z dôvodu odstupu času, ktorý uplynul od spáchania skutku. Okresný súd správne poukázal na skutočnosť, že došlo k zmene právnej úpravy v prospech obžalovaného, nakoľko podľa Trestného zákona, účinného od 06.08.2024, bolo možné uložiť obžalovanému za daný prečin trest odňatia slobody až na jeden rok, kdežto podľa dovtedy platného Trestného zákona bolo možné za daný prečin uložiť obžalovanému trest odňatia slobody až na dva roky, teda je zrejmé, že neskoršia právna úprava bola pre neho priaznivejšia.
Odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku okresného súdu na strane 6 a 7, s ktorým sa v rozhodujúcich častiach stotožnil. Zdôrazňuje, že obžalovaný bol síce doposiaľ 2-krát súdom trestaný pre menej závažnú trestnú činnosť, ale už sa na neho hľadí ako by odsúdený nebol. Na rozdiel od okresného súdu však mal krajský súd za to, že síce samotné trestné konanie pred súdom trvalo primeraný čas, avšak nemožno opomenúť celkový odstup času od spáchania skutku, ktorý predstavoval v čase rozhodovania krajského súdu 19 rokov, pričom táto okolnosť musela byť náležite premietnutá do uloženého trestu a v tomto smere nebola dostatočná argumentácia okresného súdu, že aj samotný obžalovaný spoluzavinil, že prípravné konanie v tejto trestnej veci trvalo tak dlhú dobu, nakoľko po určitom uplynutí času, vzhľadom na pretrvávajúci stav v prípravnom konaní ohľadne neprítomnosti obžalovaného, nič nebránilo orgánom činným v trestnom konaní, aby voči nemu bolo vedené konanie ako proti ušlému podstatne skôr.
Vzhľadom k tejto skutočnosti, berúc do úvahy aj to, že obžalovanému nepoľahčovala, ale ani nepriťažovala žiadna okolnosť, taktiež aj spôsob spáchania činu a jeho následok ako sú vyššie uvedené, zavinenie obžalovaného a jeho pohnútku, ktorou bola snaha ďalej užívať predmetné motorové vozidlo, resp. zabezpečiť inú osobu, ktorá by ho užívala a splácala ďalšie leasingové splátky a to napriek odstúpeniu od leasingovej zmluvy zo strany poškodeného, prihliadajúc aj na jeho osobu a možnosť jeho nápravy, ale aj na jeho správanie po spáchaní trestného činu, keď naposledy bol súdom trestaný v roku 2013, odvolací súd zmiernil výmeru trestu odňatia slobody oproti trestu uloženému okresným súdom a sám obžalovanému uložil trest odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 1 mesiac.
Vzhľadom na osobu obžalovaného, s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žil, ako aj na okolnosti prípadu, na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného nebol výkon trestu odňatia slobody nevyhnutný, naopak bol by neprimerane prísny, a preto krajský súd tak ako okresný súd obžalovanému podmienečne odložil jeho výkon na najkratšiu možnú skúšobnú dobu 1 rok (ust. § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a ust. § 51 ods. 1 Tr. zák., účinných od 06.08.2024). Obžalovanému neuložil niektorý z alternatívnych druhov trestov, nakoľko vzhľadom na jeho neprítomnosť, by tieto nemohli byť reálne vykonané (napr. trest povinnej práce, peňažný trest).
Uloženie trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu na primeranú skúšobnú dobu, zabezpečí dosiahnutie účelu trestu, a zároveň obsahuje v primeranom rozsahu prvky represie, ako aj prvky individuálnej a generálnej prevencie, pričom takýto trest zodpovedá všetkým požiadavkám, vyplývajúcim z ust. § 34 ods. 1, 4 Tr. zák., a súčasne i z ďalších ustanovení, ktoré upravujú zásady ukladania trestov.
Krajský súd ako súd odvolací po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti obidvoch výrokov napadnutého rozsudku, z vyššie uvedených dôvodov o odvolaní obžalovaného, ktoré považoval za čiastočne dôvodné, rozhodol sám tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.