Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoP/212/2025

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Šefčíkovej a sudcov JUDr. Daniela Ilavského a JUDr. Petra Kalatu, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., narodená XX.XX.XXXX a C. B., narodený XX.XX.XXXX, obe trvale bytom D., E. XXXX/XX, v konaní zastúpení opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, deti matky: F. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom D., G. XXX/XX, zastúpená splnomocnencom JUDr. Martinom Kanásom, advokátom so sídlom v Nitre, Školská 3, a otca: C. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom D., E. XXXX/XX, zastúpený splnomocnencom JUDr. Jozefom Jeseničom, advokátom so sídlom v Bratislave, Tomášikova 5/B, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky, č. k. -67 zo dňa 29.07.2025 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie mení tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. nariadil neodkladné opatrenie, v zmysle ktorého maloletú A. a maloletého C. dočasne zveril do osobnej starostlivosti otca. Výrokom II. rozhodol, že matka je oprávnená sa s maloletými deťmi stýkať každý víkend v sobotu od 09:00 hod. do 17:00 hod. bez prítomnosti jej partnera pána H. I., nar. XX.XX.XXXX tak, že si matka deti prevezme v mieste bydliska otca a po skončení styku deti odovzdá otcovi v mieste bydliska otca, pričom otec je povinný maloleté deti na styk riadne pripraviť, matke odovzdať a následne od matky prevziať. Výrokom III. určil, že neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej, vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. , o návrhu otca na zmenu výkonu rodičovských práv a povinností, určenia výživného a úpravu styku.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami , (ďalej len „“), a (ďalej len „“) a tiež ustanovením o rodine (ďalej len „“). Vecne dôvodil, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia je opodstatnený, nakoľko hodnoverne osvedčil potrebu okamžitej úpravy pomerov. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu, podľa ktorého sa pôvodne určená striedavá osobná starostlivosť od 26.05.2025 nerealizuje, pričom maloleté deti sa od tohto dátumu nepretržite zdržiavajú u otca. Rozhodujúcim faktorom bolo vyjadrenie samotných detí, ktoré prejavili jednoznačnú vôľu zotrvať v domácnosti otca, ktorú vnímajú ako pokojnejšiu, a odmietli návrat k matke z dôvodu obáv vyvolaných správaním jej súčasného partnera. Súd prvej inštancie prihliadol na to, že matka tento faktický stav rešpektovala a prispôsobením právneho stavu faktickému sledoval stabilizáciu prostredia maloletých. Pri úprave styku nepovažoval návrh otca na obmedzený kontakt (len v nepárne týždne) za postačujúci ani primeraný, a preto v záujme zachovania citových väzieb upravil styk v širšom rozsahu na každý víkend, zohľadňujúc pritom aj aktuálnu životnú situáciu matky po pôrode ďalšieho dieťaťa. Striktne však vymedzil podmienku realizácie styku bez prítomnosti

partnera matky. Tento postup odôvodnil princípom predbežnej opatrnosti, keďže závažné podozrenia zo sexuálneho zneužívania maloletej zo strany partnera neboli v čase rozhodovania vyvrátené, a do vyšetrenia týchto skutočností orgánmi činnými v trestnom konaní je prioritou ochrana telesnej a duševnej integrity detí. Trvanie neodkladného opatrenia časovo ohraničil do právoplatného skončenia konania vo veci samej, nakoľko definitívne rozhodnutie si vyžaduje rozsiahle dokazovanie, vrátane výsluchov strán, partnera matky a oboznámenia sa s výsledkami trestného konania. K procesným námietkam matky ohľadom nečitateľnosti doručených príloh a absencie záznamu z výsluchu maloletej uviedol, že namietaný záznam zo dňa 28. 05. 2025 nie je samostatnou listinou, ale je súčasťou správy kolízneho opatrovníka, a nečitateľné prílohy je možné nahliadnutím do spisu kedykoľvek sprístupniť, čo nemá vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia.

3. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a v platnosti ponechal pôvodnú úpravu výkonu rodičovských práv a povinností. Vecne dôvodila tým, že nesúhlasí so zverením detí otcovi, nakoľko má za to, že maloletá dcéra je manipulovaná a ona sama nikdy nezaznamenala skutočnosti uvádzané otcom v návrhu. Na svoju obranu uviedla, že vec bola orgánmi polície odstúpená na priestupkové konanie, čím nebolo preukázané spáchanie trestného činu zo strany jej partnera. Argumentovala, že v minulosti, kým ešte s partnerom netvorila pár, maloletá dcéra bežne a bez problémov prespávala v jeho domácnosti u jeho dcéry, ktorá je jej spolužiačkou, a súčasný postoj otca pripisuje tomu, že nespracoval jej nový vzťah. Matka tiež poukázala na to, že sa snaží deti vychovávať a vyžaduje od nich pomoc v domácnosti a učenie, čo môže dcéra v pubertálnom veku vnímať negatívne. Zároveň namietala faktickú nevykonateľnosť určeného styku, nakoľko má päťtýždňové dieťa a nedisponuje vodičským oprávnením, preto si nevie predstaviť tráviť každú sobotu celý deň mimo domova s tromi deťmi bez pomoci partnera.

4. K odvolaniu matky sa 02.09.2025 vyjadril kolízny opatrovník a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil v plnom rozsahu. Uviedol, že po oboznámení sa s odvolaním matky dospel k záveru, že neodkladné opatrenie predstavuje len dočasné rozhodnutie, ktoré upravuje vzťahy medzi účastníkmi konania dočasne a výlučne v nevyhnutnom rozsahu. Zdôraznil, že súd prvej inštancie mal riadne preukázanú potrebu úpravy pomerov medzi účastníkmi, pričom takáto úprava je v záujme a na prospech maloletých detí.

5. Otec sa vyjadril k odvolaniu matky a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu potvrdil ako vecne správne, zákonné a vydané v súlade so skutkovým stavom. Vo svojom podaní označil odvolacie dôvody matky za nedôvodné a jej argumenty za irelevantné. Dôrazne odmietol tvrdenia o manipulácii maloletej dcéry, pričom argumentoval, že dieťa je vzhľadom na svoj vek dostatočne rozumovo vyspelé na to, aby samostatne zaujalo stanovisko k veciam týkajúcim sa jej osoby a integrity. Poukázal na to, že neexistuje žiadny logický dôvod, pre ktorý by dcéra uvádzala nepravdivé skutočnosti o partnerovi matky, pričom svoje pocity konzistentne vyjadrila otcovi aj kolíznemu opatrovníkovi. Zároveň matke vytkol, že podľa jej vlastného vyjadrenia na pojednávaní sa dcéry nikdy priamo neopýtala, či sú jej dotyky partnera príjemné. Poprel existenciu výchovných problémov u detí od momentu, kedy sú v jeho výlučnej starostlivosti. Uviedol, že deti v jeho domácnosti našli potrebný pokoj pre svoj zdravý vývoj, ktorý stavajú do kontrastu s prostredím u matky, kde vnímali správanie jej partnera ako vulgárne a nevhodné. K argumentácii matky o výsledkoch policajného vyšetrovania uviedol, že pre potreby nariadenia neodkladného opatrenia nie je nevyhnutné preukázanie viny v trestnoprávnej rovine, ale postačuje existencia hrozby, že by k nevhodnému správaniu mohlo dochádzať. Súd prvej inštancie preto podľa neho postupoval správne, keď poskytol maloletej dočasnú ochranu, nakoľko skutky sa mali diať v súkromí bez svedkov. Námietku matky o nevykonateľnosti styku z dôvodu absencie vodičského oprávnenia a nemožnosti tráviť čas s deťmi označil za neopodstatnenú a účelovú. Argumentoval, že bydliská rodičov v meste D. sú od seba vzdialené len cca 23 minút chôdze, čo nie je neprekonateľná vzdialenosť ani s novorodencom, pričom existujú aj možnosti taxislužby. Zdôraznil, že prekážkou nie je objektívna nemožnosť, ale nedostatok vôle matky, čo demonštroval aj poukazom na jej dvojmesačný úplný nezáujem o osobný či telefonický kontakt s deťmi pred vydaním rozhodnutia. Na záver podotkol, že jeho konanie nie je motivované zištnými dôvodmi, čo potvrdzuje skutočnosť, že počas trvania neodkladného opatrenia nežiadal určiť výživné na deti.

6. K vyjadreniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník. Uviedol, že sa s obsahom tohto vyjadrenia oboznámil, avšak naďalej sa plne pridržiava svojich doterajších písomných vyjadrení zo dňa 02. 09. 2025.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas oprávnenou osobou – matkou ( a a ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( v spojení s , po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie matky je dôvodné.

8. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej a právnej správnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie, v zmysle ktorého maloleté deti dočasne zveril do osobnej starostlivosti otca (výrok I.), matke upravil styk s maloletými deťmi na každý víkend v sobotu od 09:00 hod. do 17:00 hod. bez prítomnosti jej partnera pána H. I. (výrok II.) a určil trvanie neodkladného opatrenia do právoplatného skončenia konania vo veci samej (výrok III.).

9. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa ak sa ocitne maloletý bez akejkoľvek starostlivosti alebo ak je jeho život, zdravie a priaznivý vývoj vážne ohrozený alebo narušený, súd neodkladným opatrením nariadi, aby bol maloletý dočasne, najdlhšie na šesť mesiacov, zverený do starostlivosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorú v uznesení určí. Obmedzenie času trvania neodkladného opatrenia neplatí, ak do šiestich mesiacov od nariadenia neodkladného opatrenia je začaté konanie vo veci samej, ak bolo do starostlivosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zverené maloleté dieťa bez sprievodu alebo ak nebolo možné v lehote šiestich mesiacov zlúčiť maloletého cudzinca s jeho rodinou.

11. Podľa neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého dočasne pri sebe, maloletého dočasne odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.

12. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

13. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Podľa v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

15. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

16. Podľa článku 5 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadnia najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

17. V zmysle (ďalej len „“), starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

18. Zákonná úprava konania o neodkladných opatreniach vyžaduje na nariadenie neodkladného opatrenia, ako formy procesnej ochrany vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, zásadne potrebu bezodkladne upraviť pomery účastníkov. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie, keď súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov, a bez nariadenia pojednávania. Naliehavý charakter konania o neodkladnom opatrení neumožňuje, aby sa vo veci vykonávalo rozsiahle dokazovanie, tak ako v riadnom konaní, preto sa iba osvedčuje, či sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie (por. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.11.2012, sp. zn. ). Spravidla to znamená, že súd vychádza zo skutkových tvrdení navrhovateľa, ktoré posudzuje v súvislosti s dostupnými dôkazmi z hľadiska ich pravdepodobnosti. Nariadenie neodkladného opatrenia v každom prípade vyžaduje splnenie podmienky, že je tu potreba bezodkladne upraviť pomery.

19. Bezodkladnosť zásahu súdom neodkladným opatrením do starostlivosti rodičov o maloleté dieťa je limitovaná hrozbou bezprostrednej ujmy maloletému dieťaťu. V konkrétnom prípade mala podľa otca ujma hroziť maloletej A. v domácnosti matky od partnera matky, ktorý sa mal voči maloletej nevhodne správať, nevhodne sa jej dotýkať, čo samotná maloletá potvrdzuje vo svojich vyjadreniach a otec tak mal obavy, že mohlo dochádzať v domácnosti matky k zneužívaniu maloletej. Odvolací súd nezľahčuje obavy otca, obzvlášť, ak ich potvrdzuje samotná maloletá, hoci stále je potrebné vychádzať zo záveru, že doposiaľ jednoznačne preukázané neboli. Ak by tieto obavy boli spojené s reálnou hrozbou ujmy maloletej, bol by dôvod na zásah súdom neodkladným opatrením.

20. Samotný otec a rovnako aj matka zhodne uvádzali, že matka názor detí rešpektovala, s deťmi sa od konca mája 2025 nestretávala. Maloletá ani v čase doručenia návrhu súdu otcom, ani v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, a podľa osvedčených skutočností ani teraz neprichádza do situácií, v ktorých by jej hrozilo nejaké nebezpečenstvo (napr. že by ostala sama s partnerom matky, voči ktorému smerujú podozrenia so sexuálneho zneužívania). Dovtedy rodičia realizovali voči maloletým deťom striedavú osobnú starostlivosť v dvojtýždňových intervaloch na základe súdom schválenej rodičovskej dohody v konaní vedenom na Okresnom súde Nové zámky dňa 11.09.2023 rozsudkom č. k.

- 62. Rešpektovanie rozhodnutia detí matkou konštatoval samotný súd prvej inštancie v ním nariadenom neodkladnom opatrení. Zároveň deklaroval, že maloleté deti prejavujú záujem o styk s matkou, čo otec nepopiera a považuje ho za súladný so záujmom maloletých detí. Za týchto okolností rozhodnutie súdu prvej inštancie nemá oporu ani v ustanovení . Odvolací súd sa zaoberal otázkou, či nie sú osvedčené zákonné predpoklady postupu podľa , príp. 367 ods. 1 (dočasného zverenia do starostlivosti otca, prípadne odovzdania maloletej otcovi), avšak ani tie naplnené neboli, keďže maloleté deti sa v čase podania návrhu aj v čase rozhodovania súdu nachádzali v starostlivosti otca, matka sa stretávania s nimi aktívne nedomáhala a jej starostlivosť v zmysle právoplatného a vykonateľného rozsudku sa nevykonávala.

21. Vo veci samej je vedené konanie o návrhu otca na zmenu zverenia maloletých detí, v ktorom sa domáha ich zverenia do jeho starostlivosti. Je teda priestor na to, aby súd rýchlo a hospodárne dostatočne riadnym dokazovaním zistil skutočný stav veci, ktorý vytvorí základ pre rozhodnutie o návrhu otca. V ňom má možnosť súd prvej inštancie vykonať dokazovanie zamerané aj na existenciu možného ohrozenia maloletej ako aj zistenie dôvodov postoja maloletých detí. Odvolací súd pritom upriamuje pozornosť na skutočnosť, že dôvodom odmietania pokračovania striedavej osobnej starostlivosti majú byť pre maloleté deti pomery u matky (krik, nadávky, vulgarizmy na stranu otca). Maloletá na pojednávaní konanom 11.09.2025 výslovne uvádzala, že k matke nechce chodiť preto, že matka jej povedala, že chce len jej mladšieho brata, že matkin priateľ povedal, že mu je to jedno, pričom tieto vyjadrenia mali začať po otehotnení matky. Za súčasného stavu (kedy je k dispozícii právoplatné rozhodnutie upravujúce práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode ich manželstva) nie je samotná skutočnosť, že deti sa aktuálne (dočasne) nachádzajú u otca, matka sa reálne styku s nimi nedomáha, maloletá ohrozená aktuálne nie je a samotné rozhodnutie navyše nedôvodne a neprimerane zasahuje do pomerov maloletého C., ktorého sa ani netýkajú podozrenia, ktoré otec vyslovil v súvislosti s A., dôvodom na zásah súdu neodkladným opatrením. Účelom neodkladného opatrenia nie je zosúlaďovanie legálneho stavu so stavom, ktorý fakticky nastolil otec. Z vyššie uvedených dôvodov si situácia zásah súdu spočívajúci v reálnom zásadnom obmedzení rodičovských práv matky nevyžadovala vôbec. Ak by

sa aj situácia zmenila, a matka by sa začala domáhať výkonu starostlivosti o deti, súd prvej inštancie má stále možnosť situáciu riešiť v rámci prípadného konania o výkon rozhodnutia, kde má (v prípade existencie skutočných dôvodov) možnosť situáciu v rodine riešiť formou psychologického poradenstva, a v prípade, že by mal byť život, zdravie alebo priaznivý vývoj maloletého výkonom rozhodnutia vážne ohrozený, aj prípadným odkladom výkonu rozhodnutia.

22. Nakoľko existenciu zákonných dôvodov pre nariadenie neodkladného opatrenia odvolací súd nemal osvedčenú, uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

23. Odvolací súd nerozhodoval o trovách odvolacieho konania, nakoľko nešlo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí (, ) a o trovách konania bude rozhodnuté vo veci samej v konaní o úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletej vedenom na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. .

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne ( posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).