Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Csp/102/2025

Uznesenie

Okresný súd Zvolen v právnej veci žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XXX/XX, XXX XX F., zast. Centrum správnej pomoci Košice, so sídlom Tomášikova 147/3, 00 01 Košice, proti žalovanému 1/ EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, a žalovanému 2/ Technická univerzita vo Zvolene, IČO 00 397 440, so sídlom Ul. T. G. Masaryka 24, 960 01 Zvolen, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 04.12.2025, takto

r o z h o d o l :

Súd n a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie:

I. Žalovaný 1/ je p o v i n n ý zdržať sa výkonu Dohody o zrážkach zo mzdy žalobcu vyplývajúceho z Dohody o zrážkach zo mzdy obsiahnutej v Zmluve o pôžičke č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.04.2006.

II. Žalovaný 2/ je p o v i n n ý zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu v prospech žalovaného 1/ podľa Dohody o zrážkach zo mzdy obsiahnutej v Zmluve o pôžičke č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.04.2006

III. Súd žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

IV. Súd p o u č u j e žalovaného 1/, že môže podať proti žalobcovi samostatnú žalobu vo veci samej o plnenie z titulu uzatvorenej Zmluvy o pôžičke č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.04.2006 uzatvorenej medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 04.12.2025 bol tunajšiemu súdu doručený návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 03.12.2025, ktorým sa domáhal, aby súd uložil žalovanému 1/ povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu vyplývajúceho z Dohody o zrážkach zo mzdy obsiahnutej v Zmluve o pôžičke č.XXXXXXXXXX zo dňa 04.04.2006. Ďalej žalobca žiadal aby súd druhým výrokom uložil žalovanému 2/ povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu v prospech žalovaného 1/ podľa Dohody o zrážkach zo mzdy obsiahnutej v Zmluve o pôžičke č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.04.2006 a tretím výrokom žiadal, aby súd uložil žalovanému 1/ povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania do 3 dní od právoplatnosti uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že s právnym predchodcom žalovaného 1/, spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s., ako dlžník uzavrel zmluvu o pôžičke č.XXXXXXXXXX zo dňa 04.04.2006. Žalobcovi bol poskytnutý úver na financovanie kúpy čiernej techniky vo výške 14.701,00 Sk (487,98 EUR), ktorý mal splácať v pravidelných 64. mesačných splátkach pri výške splátky 300,00 Sk (9,96 EUR), pričom celková cena zmluvy je uvedená v sume 21.200Sk (703,71 EUR), RPMN 5,13%, úroková sadzba uvedená nebola. Žalobca považuje zmluvu za problematickú a z eurokonformného hľadiska za najmenej z časti za neudržateľnú, keďže obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, pričom na podklade jednej z nich a to z dohody o zrážkach zo mzdy si žalovaný 1/ uplatňuje svoj nárok bez akéhokoľvek zdôvodnenia a preskúmateľnosti jeho výšky.

Listom zo dňa 04.11.2025 žalovaný 1/ oznámil zamestnávateľovi žalobcu – žalovanému 2/, že mu spoločnosť Všeobecná úverová banka a. s. ako právny nástupca spoločnosti Consumer Finance Holding a. s. postúpila pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o pôžičke č.XXXXXXXXXX zo dňa 04.04.2006 s jej príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Na základe uvedeného žalovaný 1/ požiadal žalovaného 2/ o vykonávanie zrážok zo mzdy na uvedenú pohľadávku žalobcu na základe typovej formulárovej zmluvy, vopred pripravenej veriteľom, bez možnosti ju akokoľvek ovplyvniť, súčasťou ktorej bola dohoda o zrážkach zo mzdy. Na základe predmetnej žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy žalovaný 2/ oznámil žalobcovi, že jej zrážky zo mzdy bude vykonávať počnúc mzdou za mesiac december 2025. Žalobca uviedol, že na základe vyššie uvedeného mu hrozí neoprávnený zásah do jeho majetkových práv zo strany žalovaných na základe neprijateľných zmluvných podmienok. Doposiaľ neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by mu uložilo povinnosť plniť, nárok žalovaného 1/ môže vychádzať z neprijateľných zmluvných podmienok resp. chýbajúcich povinných náležitosti zmluvy a že nárok žalovaného 1/ je s najväčšou pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou premlčaný. Veriteľ si výšku dlhu sám jednostranne diktuje bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom resp. bez existencie sporu. Žalobca tiež uviedol, že po tak dlhom čase od uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy (bezmála 20 rokov dozadu) si nespomína, že by mal mať voči veriteľovi nejaký dlh a taktiež pre uplynutie doby viac ako 14 rokov od konečnej splatnosti úveru už nedisponuje dokladmi o úhradách a netuší, keďže voči nej neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, či je vôbec nárok žalovaného 1/ reálne existujúci, nieto ešte dôvodný. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy žalobca považuje za rozporný s právom Európskej únie a pre rozpor s medzinárodnou zmluvou je preto aj v predmetnej veci neplatný. Ide o tzv. mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka. Dlžník tieto zrážky nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť a to napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah. Uzavretá zmluva poskytuje veriteľovi priamo právny priestor na postihnutie majetku spotrebiteľa a to vrátane plnení z neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne plnení v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Súdny dvor EÚ vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôrazňuje v rámci spotrebiteľskej kontraktácie nerovnováhu na úkor spotrebiteľa a dôvodnosť ex offo ochrany. „Systém ochrany zavedený smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom prostredí, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah.“ (rozsudok z 27. Júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editoréz, C-240/98 až C-244/98, Zb. s. I-1491, bod 25, rozsudok C-24/98 zo dňa 87.6.2000 Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quinterol). Žalobca ďalej poukázal na čl. 6 ods. 1 a čl. 7 ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale ako uvádza súdny dvor, pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Ochrana pred nekalými podmienkami sa má poskytnúť obdobne ako to vyžadujú vnútroštátne pravidlá verejného poriadku (bod 50 uznesenia Súdneho dvora EÚ C-76/10 POHOTOVOSŤ proti Korčkovskej). Žalobca tiež poukázal na rakúsku právnu úpravu, ktorá chráni spotrebiteľa pred mimosúdnymi zrážkami zo mzdy. Na rozdiel od rakúskeho práva slovenská právna úprava neumožňuje ani spotrebiteľovi a ani jeho zamestnávateľovi namietať priamo mimosúdny akt veriteľa, povahu a výšku dlhu a zároveň mimosúdne zastaviť zásah do majetku spotrebiteľa zrážkami zo mzdy a to napriek tomu, že veriteľ je súkromnou osobou a jeho moc siahať na majetok spotrebiteľa nie je delegovaná žiadnou verejnoprávnou inštitúciou a nie je ani inak odvodená od verejnej moci. Žalobca tvrdí, že v zmysle rozsudku Simmethal existuje možnosť judikovať rozpor inštitútu zrážok zo mzdy spotrebiteľa s právom EÚ. Ak je slovenská právna úprava Dohody o zrážkach zo mzdy v rozpore s právom Európskej únie, bol by dôvod konštatovať rozpor predmetnej Dohody o zrážkach zo mzdy so zákonom resp. medzinárodnou zmluvou ako normou vyššej právnej sily (Zmluva o EÚ, Zmluva o fungovaní Európskej únie). Súd musí uprednostniť právo Európskej únie (rozsudok Simmenthal C-106/77). Zároveň žalobca poukazuje na Infrigement Európskej komisii proti Slovenskej republike č. 2012/4165, kde EK poukazuje na: „okrem rozhodcovského konania v obchodnom styku a priameho či nepriameho vzdania sa spotrebiteľských práv existujú na Slovensku aj iné možnosti ako obísť uplatňovanie právnych

predpisov o ochrane spotrebiteľa, či ochranu pred nekalými podmienkami a tieto sú využívané v značnom rozsahu – napr. záložné zmluvy, notárske zápisnice alebo vzdanie sa mzdových nárokov v prospech veriteľa. Vzdanie sa mzdových nárokov a dobrovoľné dražby na základe záložného práva umožňujú obchodníkom vymáhať svoje pohľadávky voči spotrebiteľom bez toho, aby sa museli obrátiť na súd, hoci ich pohľadávky nie sú podľa právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa ani pravidiel o nekalých zmluvných podmienkach opodstatnené. Komisia sa preto na základe dostupných informácií domnieva, že slovenské právne predpisy prostredníctvom takýchto praktík spotrebiteľom neprimerane sťažujú uplatnenie ich práv, ktoré im dáva Smernica 93/13. Tieto možnosti súkromného vymáhania umožňujú obchodníkom obchádzať účinnú justičnú kontrolu zo strany právnych predpisov o nekalých zmluvných podmienkach, čím smernica 93/13/EHS (a najmä jej článok 6 ods. 1) stráca praktickú účinnosť (effet utile). Žalobca má za to, že dohoda o zrážkach zo mzdy zakomponovaná v úverovej zmluve je dojednaná v rozpore s článkom 6 smernice Rady 93/13/EHS, keď spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Dohoda bola uzavretá ako formulárová, bola súčasťou typovej, formulárovej zmluvy o úvere, drobným písmom zakomponovaná do zmluvy, žalobca nebol upozornený zo strany veriteľa, že zároveň so zmluvou o úvere uzatvára aj takýto právny úkon a teda ani poučený o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, nebola individuálne dojednaná, žalobca ako spotrebiteľ nemal možnosť odmietnuť podpísanie dohody, bola jej predložená na podpis pri podpise samotnej zmluvy o úvere. Predformulovaný súhlas spotrebiteľa formálne dosiahnutý štandardnou zmluvnou podmienkou nemožno za žiadnych okolností považovať za náležitý a individuálny prejav vôle spotrebiteľa s úkonom, na ktorý sa tento výslovne požaduje. Aj komisia MS SR dňa 21.01.2011 pod č. 8636/2010-110, 98, 113, 179 dospela k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá podľa je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ustanovením , keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho vzťahu nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Žalovaný 1/ už vyzval žalovaného 2/, aby vykonával zrážky zo mzdy a ten tieto začne vykonávať zo mzdy za mesiac december 2025. Obava, že žalovaný 1/ prostredníctvom žalovaného 2/ naplní zásah do majetku žalobcu bez súdneho prieskumu zmluvných ustanovení, bez toho, aby bol známy výklad unijného práva, bez súdneho prieskumu toho, či došlo ku splneniu zákonných podmienok postúpenia pohľadávky z právneho nástupcu veriteľa a teda banky na žalovaného 1/ a zároveň pri reálne možnom premlčaní nároku veriteľa, sa tak reálne naplnila. A zároveň ak je takto koncipovaná dohoda o zrážkach zo mzdy v rozpore s unijným právom, je principiálne neprístupné, aby sa použil tento problémový zabezpečovací inštitút. Žalobca poukázal tiež na skutočnosť, že premlčanie je významný inštitút hmotného práva v dôsledku ktorého sa právo veriteľa na plnenie oslabuje, nakoľko v dôsledku uplynutia času možno vymáhateľnosť veriteľovho práva odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom stanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať svojho práva na súde. Žalobca má zato, že veriteľ sa uplatnením dohody o zrážkach zo mzdy snaží obchádzať zákon, kedy od nej vymáha premlčanú pohľadávku vo výške, ktorá sa nedá nazvať inak ako úžerníckou, keďže už zo samotných listinných dôkazov je zrejmé, že ide o hrubý nepomer požičanej sumy a sumy vymáhanej. Žalobca tiež poukázal na 22. bod odôvodnenia uznesenia Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. . V záujme predídenia vzniku ujmy žalobca navrhuje, aby sa zakázal výkon zrážok zo mzdy. Žalobca nedisponuje žiadnym iným prostriedkom ochrany pred ústavne nekonformným zásahom do svojho majetku. Účelom neodkladného opatrenia po zmene právnej úpravy je úprava pomerov medzi účastníkmi, ktorá však už nemusí byť dočasná, ale môže byť podľa obsahu rozhodnutia súdu aj trvalá. Ak je účastníkom spotrebiteľ, súd ho má v zmysle platnej právnej úpravy chrániť a prihliadať aj na návrhy (námietky), ktoré nevzniesol a obstarať dôkazy, ktoré neoznačil a nepredložil. Zmyslom neodkladného opatrenia je bezodkladná úprava pomerov medzi účastníkmi, ak je to potrebné alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie nie je síce konečným rozhodnutím, ale v zmysle

ustanovenia možno s ním dosiahnúť trvalú úpravu pomerov. Z povahy neodkladného opatrenia aj napriek skutočnosti, že môže mať trvalé následky vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie konečného rozhodnutia, a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie, avšak je potrebné a nevyhnutné dôkladne zdôvodniť ohrozenie svojho práva teda potrebu bezodkladnosti úpravy pomerov.

3. Žalobca k podaniu priložil Zmluvu o pôžičke č.XXXXXXXXXX zo dňa 04.04.2006 súčasťou ktorej je dohoda o zrážkach zo mzdy a výzvu na realizáciu zrážok zo mzdy zo dňa 04.11.2025 (spis číslo: XXXXXXX).

4. Zo žalobcom predloženej Zmluvy o pôžičke zo dňa 07.04.2006 súd zistil, že bola uzavretá medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným 1/ ako veriteľom, pričom žalobca mal celkovú cenu zmluvy vo výške 21.200,00 SK zaplatiť v 64 mesačných splátkach po 300 SK.

5. Z výzvy na vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 04.11.2025 súd zistil, že žalovaný 1/ požiadal žalovaného 2/ ako zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu na základe dohody na realizáciu zrážok zo mzdy alebo iného príjmu, vyplývajúcej zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX. Žalovaný 1/ požiadal žalovaného 2/ o vykonávanie zrážok zo mzdy, ktoré majú byť odvedené v súlade s dohodou o zrážkach zo mzdy. Žalovaný 1/ zároveň oznámil žalovanému 2/, že voči žalobcovi eviduje pohľadávku vo výške 403,82 EUR (istina 69,94 EUR, poplatky 41,23 EUR a úrok z omeškania po postúpení pohľadávky 292,65 EUR).

6. Podľa , (ďalej len „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

8. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa d) , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

10. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

11. Podľa veta prvá , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

12. Podľa , (ďalej len „“), uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

13. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. 14. Podľa , spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, z nej vyplývajúcim záväzkom alebo pri obchodnej praktike nekoná v rámci svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania.

15. Neodkladné opatrenie je inštitútom v civilnom procese, ktorého funkciou je zabrániť bezodkladnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v už začatom konaní, alebo po skončení konania vo veci samej nastať. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je osvedčenie,

že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by došlo k nepriaznivému zásahu do práv strany, resp. že existuje obava, že druhá strana sporu výkon rozhodnutia o nároku žalobcu zmarí alebo aspoň ohrozí. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k bezodkladnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. len s veľkými obtiažami. Je nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti hodnoverne osvedčujúce záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Okrem existencie nároku musí navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčiť i to, že úprava pomerov strán neznenie odklad, alebo že by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený. Súd neodkladné opatrenie nariadi, ak sú osvedčené dôvody jeho nariadenia a ak je potrebné bezodkladne upraviť dané pomery.

16. Súd posudzoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo zákonných hľadísk osvedčenia dôvodnosti nároku, opísania rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia a osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán, pričom dospel k záveru, že návrh je dôvodný.

17. V prejednávanej veci mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným 1/ bola uzavretá zmluva o úvere, ktorej súčasťou bola aj Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, slúžiaca na zabezpečenie pohľadávok žalovaného ako veriteľa z predmetnej zmluvy o úvere. Zmluvu o úvere je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, keďže právny predchodca žalovaného 1/ mal pri jej uzatváraní a plnení postavenie dodávateľa a žalobca postavenie spotrebiteľa. Pokiaľ ide o postavenie veriteľa ako dodávateľa, o uvedenej skutočnosti súd nemal žiadne pochybnosti, a to predovšetkým s ohľadom na jeho predmet činnosti uvedený v Obchodnom registri, ktorým je aj poskytovanie úverov. Pokiaľ ide o postavenie žalobcu ako dlžníka, tento nie je v dohode označený obchodným menom, resp. IČO, ktoré údaje by ho mohli identifikovať ako podnikateľa.

18. Súd mal ďalej preukázané, že žalovaný 1/ požiadal žalovaného 2/ ako zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok z jeho mzdy, a to práve na upokojenie pohľadávky žalovaného z predmetnej zmluvy o úvere, ktorú vyčíslil ku dňu 04.11.2025 na 403,82 EUR. V prejednávanej veci žalobca odôvodňuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov tým, že mu majú byť vykonávané zrážky zo mzdy, pričom spochybňuje platnosť uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú považuje za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Súd v prejednávanej veci považoval za splnenú podmienku potreby bezodkladnej úpravy pomerov, ktorá je odôvodnená správaním sa žalovaného 1/, ktorý požiadal žalovaného 2/ ako zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy, v dôsledku ktorých by bezprostredne dochádzalo k zásahu do majetkových práv žalobcu, čo má nepochybne dopad na jeho finančnú a sociálnu situáciu, a to všetko za situácie, kedy žalobca spochybňuje spôsob uplatnenia pohľadávky žalovaného 1/ z dôvodu neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy ako aj z dôvodu premlčania .

19. Súd na základe skutočností tvrdených žalobcom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dôsledne pristúpil k skúmaniu toho, v akom rozsahu došlo, resp. môže dôjsť k narušeniu práva tej- ktorej strany. Je zrejmé, že nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanej veci je spojené so zásahom do práv a právom chránených záujmov žalovaného, preto bol súd pri rozhodovaní povinný zvážiť, či by nariadením neodkladného opatrenia nedošlo k zásahu do týchto práv nad nevyhnutnú mieru a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ. Zásah do práv a právom chránených záujmov žalovaného 1/ súd v predmetnej veci považoval za primeraný. Uspokojenie pohľadávky žalovaného 1/ zo zmluvy o úvere nie je žiadnym spôsobom ohrozené, pričom žalovaný 1/ má k dispozícii viacero právnych prostriedkov na uspokojenie svojich pohľadávok. Žalovaný 1/ je len v určitom rozsahu obmedzený vo svojom práve na vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu. Ide však o obmedzenie, ktoré podľa názoru súdu musí žalovaný 1/ v tomto spore strpieť. Neodkladné opatrenie v prejednávanej veci má preventívny a zabezpečovací charakter, neprejudikuje sa ním rozhodnutie súdu vo veci samej a v rámci posudzovania splnenia predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia nie je úlohou súdu podrobne sa zaoberať dôvodmi a okolnosťami, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie vo veci samej. Je tiež potrebné prisvedčiť žalobcovi, že zákonná konštrukcia inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje zásah do majetkovej sféry dlžníka bez predchádzajúcej súdnej kontroly uplatnenej pohľadávky

veriteľa, a to aj v spotrebiteľských právnych vzťahoch, pri ktorých z vnútroštátneho aj európskeho práva vyplýva zvýšený záujem zákonodarcu na ochrane spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, vrátane súdnej ingerencie v tomto procese. Za daného stavu súd považuje domáhanie sa bezodkladnej úpravy pomerov nariadením požadovaného neodkladného opatrenia za vhodný a primeraný spôsob bránenia svojich práv a záujmov zo strany žalobcu.

20. Súd pokladal teda v danej veci za splnené zákonné podmienky nevyhnutné pre nariadenie neodkladného opatrenia, konkrétne existenciu rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov a skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Na základe uvedeného súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému 1/ povinnosť zdržať sa použitia predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy a zároveň súd uložil žalovanému 2/ ako zamestnávateľovi žalobcu povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy.

21. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

23. O trovách konania rozhodol súd podľa v spojení s , keďže sa jedná o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Keďže žalobca mal voči žalovaným plný úspech, patrí mu nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Nakoľko však žalobca je spotrebiteľ, t. j. je od platenia súdneho poplatku oslobodený, pričom z obsahu spisu mu žiadne trovy konania nevyplývajú, súd rozhodol tak, ako je uvedené v III. výroku tohto uznesenia.

24. Podľa , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

25. Podľa , súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

26. Podľa , súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie platí primerane.

27. Ako už bolo uvedené, nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanej veci je spojené so zásahom do práv a právom chránených záujmov žalovaného 1/, pričom tento zásah súd vyhodnotil ako primeraný. Súd pritom v prejednávanej veci vyhodnotil, že neodkladným opatrením v zásade možno dosiahnuť aj trvalú úpravu pomerov medzi stranami, a preto vo výroku tohto uznesenia neuložil žalobcovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Avšak zároveň pre prípad, že by sa s takýmto právnym názorom nestotožnil aj žalovaný 1/ a mal za to, že je potrebné za účelom usporiadania predmetných vzájomných sporných práv a povinností riešiť záležitosť súdnou cestou, v súlade s ust. súd v IV. výroku tohto uznesenia poučil žalovaného 1/ o možnosti podať žalobu vo veci samej za účelom usporiadania vzájomných sporných práv a povinností z právnych vzťahov vyplývajúcich, resp. súvisiacich s predmetnou dohodou o zrážkach zo mzdy, príp. aj s predmetnou zmluvou o úvere. Stranami sporu vo veci samej budú tie subjekty, ktorým bude svedčiť aktívna a pasívna legitimácia z hľadiska uplatniteľného hmotného práva.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v

podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.