Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3S-106-2024.pdf
PDF · 97.81 KB
Case nature
Area
Subarea
3S/106/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej, LL.M a členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej, v právnej veci žalobkyne: Meghan Thoreau, nar. 16.09.1980, bytom 598 EastComo Avenue, Columbus, Ohio, USA, štátne občianstvo Spojené štáty americké, zastúpenej JUDr. Petrom Kuzmom, advokátom so sídlom Duklianska 642/8, Svidník, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, so sídlom Ružinovská 1/B, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. PPZ-HCP-OCP1-2024/036709-003 zo dňa 12.04.2024, takto
r o z h o d o l :
I. Správny súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobkyni nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície listom č. PPZ-HCP-OCP1-2024/036709-003 zo dňa 12.04.2024 žalobkyni oznámil, že na základe jej žiadosti vo veci udelenia trvalého pobytu na päť rokov podľa § 45a ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) vykonal preverenie skutočností súvisiacich s udelením trvalého pobytu na päť rokov aj bez splnenia podmienok ustanovených v zákone o pobyte cudzincov z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré žalobkyňa deklarovala vo svojej žiadosti. Z predložených dokladov bolo zistené , že predkovia žalobkyne Zsofia Rose Szohlya (Sophie Szoja), nar. 31.07.1887 a János Mihalko (John Mihalko), nar. 31.01.1885 pricestovali na územie Spojených štátov amerických pred rokom 1918 a v tom čase neboli československými občanmi. Vzhľadom k tomu žalovaný žalobkyni dňa 12.04.2024 trvalý pobyt na päť rokov podľa § 45a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov neudelil. II. Žaloba
2. Žalobou zo dňa 12.09.2024, doručenou správnemu súdu dňa 14.09.2024, sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti oznámenia žalovaného, jeho zrušenia z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.
3. Podľa žalobkyne oznámenie, vydané podľa § 45a ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, je opatrením orgánu verejnej správy podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, ktoré podlieha súdnemu prieskumu. Žalobkyňa
namietala, že žalovaný neudelenie trvalého pobytu na päť rokov z dôvodov hodných osobitného zreteľa odôvodnil tým, že predkovia žalobkyne pricestovali na územie Spojených štátov amerických pred rokom 1918, pričom v tom čase neboli československými občanmi. Posúdenie uvedenej otázky, teda či sú splnené hmotnoprávne podmienky pre udelenie štátneho občianstva podľa § 7 ods. 2 písm. j) zákona č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky (ďalej len „zákon o štátnom občianstve“), nie je však v právomoci a ani v kompetencii žalovaného, pretože žiaden zákon nezveril žalovanému rozhodovať o otázke, či predkovia žalobkyne boli alebo neboli československými štátnymi občanmi. Posúdenie uvedenej otázky je podľa § 8 ods. 1 zákona o štátnom občianstve vo výlučnej právomoci Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie verejnej správy, odbor štátneho občianstva. Žalovaný vydal správny akt, ktorý síce formálne vydať mohol, avšak vydal ho na základe protiprávneho rozhodnutia o otázke, podstatnej pre rozhodnutie vo veci, o ktorej nemal kompetenciu rozhodovať. Konaním žalovaného tak došlo k porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy a k prisvojeniu si kompetencie iného orgánu verejnej správy, čo malo za následok vydanie nezákonného opatrenia vo veci samej.
4. Žalobkyňa ďalej namietala porušenie práva na rovnaké zaobchádzanie a rovnaké rozhodovanie v rovnakej veci a nepreskúmateľnosť napadnutého oznámenia z dôvodu, že toto nie je riadne odôvodnené, keď sa žalovaný obmedzil iba na jednu vetu bez ďalšieho. Dodala, že účastník konania má právo na riadne odôvodnenie opatrenia orgánu verejnej správy, o to viac v prípade, ak sa jeho žiadosti nevyhovelo.
III.
Vyjadrenie žalovaného
5. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 03.12.2024 navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Uviedol, že kompetencia úradu vo veci rozhodovania o udelení trvalého pobytu na päť rokov podľa § 45a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov vyplýva priamo z tohto zákonného ustanovenia, pričom pod Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky sa v zmysle Organizačného poriadku Ministerstva vnútra Slovenskej republiky rozumie samotný úrad. Preto na posúdenie dôvodov hodných osobitného zreteľa, o ktoré sa opierala žiadosť žalobkyne, bol v predmetnej veci príslušný konať úrad. Úrad je povinný skúmať a hodnotiť všetky skutočnosti, ktoré preukazujú možnosť udelenia trvalého pobytu na päť rokov, teda hodnotil a skúmal všetky dôkazy, ktorými žalobkyňa v žiadosti preukazovala dôvody hodné osobitného zreteľa, v tomto prípade, že jej predkovia boli bývalými československými štátnymi občanmi.
6. K námietke žalobkyne o porušení práva na rovnaké zaobchádzanie a rovnaké rozhodovanie v rovnakej veci žalovaný uviedol, že nemá vedomosť, že by o skutkovo rovnakých situáciách rozhodoval rozdielne. Poukázal na to, že žaloba ani prílohy k nej neobsahujú dôkazy o takomto tvrdení žalobkyne. Žalovaný v rámci rozhodovania vychádzal z podkladov, ktoré žalobkyňa ku svojej žiadosti priložila a komunikoval priamo so žalobkyňou o potrebe priložiť ďalšie doklady, ktoré by jednoznačne preukazovali dôvody hodné osobitného zreteľa, avšak tieto neboli žalovanému doručené.
7. Žalovaný mal za to, že aj napriek skutočnosti, že § 45a ods. 3 druhá veta zákona o pobyte cudzincov ukladá úradu povinnosť zaslať žiadateľovi písomné oznámenie len v rozsahu takom, či žiadosti bolo alebo nebolo vyhovené, žalovaný v napadnutom oznámení jasne a zrozumiteľne odôvodnil svoje rozhodnutie, a teda žalobkyni oznámil aj to, z akých dôvodov nebolo jej žiadosti vyhovené.
8. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadrila.
IV.
Verejné vyhlásenie rozhodnutia
9. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie podľa § 10 a § 13 ods. 1 SSP, po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného, preskúmal napadnuté opatrenie, ako aj priebeh administratívneho konania, predchádzajúceho jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
10. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 18.12.2025, pretože boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Účastníci konania o nariadenie pojednávania
vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli dňa 09.12.2025 oznámené na úradnej tabuli správneho súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovej stránke správneho súdu.
V.
Relevantné právne predpisy
11. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
12. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
13. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
14. Podľa § 45a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov Ministerstvo vnútra môže udeliť trvalý pobyt na päť rokov aj bez splnenia podmienok ustanovených v tomto zákone, a to aj opakovane z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
15. Podľa § 45a ods. 3 prvá a druhá veta zákona o pobyte cudzincov na udeľovanie trvalého pobytu podľa odseku 1 sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Ministerstvo vnútra zašle štátnemu príslušníkovi tretej krajiny písomné oznámenie o tom, či jeho žiadosti podľa odseku 1 vyhovelo alebo nevyhovelo.
16. Podľa čl. 6 ods. 1 písm. a) Nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 39/2015 o organizačnom poriadku Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „Organizačný poriadok MV SR“) útvary ministerstva sú Prezídium Policajného zboru.
17. Podľa čl. 29 ods. 2 písm. ab) bod 7. Organizačného poriadku MV SR Prezídium Policajného zboru plní najmä tieto úlohy: na úseku služby hraničnej a cudzineckej polície plní úlohy pri udeľovaní pobytu cudzincov a na úseku migračnej a azylovej problematiky; zabezpečuje úlohy na úseku vydávania dokladov pre cudzincov.
18. Podľa čl. 29 ods. 3 písm. g) Organizačného poriadku MV SR Prezídium Policajného zboru sa člení na úrad hraničnej a cudzineckej polície.
VI.
Právne posúdenie veci správnym súdom
19. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať zákonnosť žalobou napadnutého oznámenia žalovaného, vydaného podľa § 45a ods. 3 druhá veta zákona o pobyte cudzincov, ktorým bolo žalobkyni oznámené, že jej nebol udelený trvalý pobyt na päť rokov podľa § 45a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov.
20. Skôr, ako sa správny súd zaoberal jednotlivými žalobnými námietkami, vysporiadal sa s otázkou, či napadnuté oznámenie podlieha súdnemu prieskumu zákonnosti. Správny súd dospel k záveru, že oznámenie žalovaného možno vzhľadom na charakter jeho obsahu preskúmať súdom. Vychádzal z toho, že pre posúdenie podmienok preskúmateľnosti zákonnosti opatrenia orgánu verejnej správy je rozhodujúcou skutočnosť, že oznámenie (ako forma opatrenia) bolo vydané orgánom verejnej správy pri výkone jeho právomocí zverených mu osobitným zákonom a zároveň obsah oznámenia o spôsobe vybavenia žiadosti žalobkyne o udelenie trvalého pobytu na päť rokov nepochybne zasiahol do právnej sféry žalobkyne, keďže jej žiadosti vyhovené nebolo. Napadnuté opatrenie preto spĺňa zákonom stanovené definičné znaky podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP a je preskúmateľné v správnom súdnom konaní.
21. Pokiaľ žalobkyňa namietala absenciu kompetencie žalovaného posúdiť otázku, či predkovia žalobkyne boli alebo neboli československými štátnymi občanmi, správny súd uvádza, že predmetom súdneho prieskumu je oznámenie žalovaného, vydané podľa § 45a ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, o nevyhovení žiadosti žalobkyne o udelenie trvalého pobytu na päť rokov podľa § 45a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, a nie rozhodnutie o udelení resp. neudelení štátneho občianstva podľa § 7 ods. 2 písm. j) zákona o štátnom občianstve.
22. Podľa čl. 6 ods. 1 písm. a) Organizačného poriadku MV SR útvarom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky je Prezídium Policajného zboru, ktoré sa ďalej člení aj na úrad hraničnej a cudzineckej polície (čl. 29 ods. 3 písm. g) Organizačného poriadku MV SR). Prezídium Policajného zboru plní na úseku služby hraničnej a cudzineckej polície úlohy pri udeľovaní pobytu cudzincov (čl. 29 ods. 2 písm. ab) bod 7. Organizačného poriadku MV SR).
23. Z ustanovenia § 45a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, ako aj z Organizačného poriadku MV SR vyplýva, že o žiadosti žalobkyne o udelenie trvalého pobytu na päť rokov aj bez splnenia podmienok ustanovených zákone o pobyte cudzincov, z dôvodov hodných osobitného zreteľa, bol príslušný konať a rozhodnúť Úrad hraničnej a cudzineckej polície. A teda v jeho kompetencii bolo aj posúdenie otázky, či na základe dôkazov predložených žalobkyňou bolo preukázané naplnenie dôvodu hodného osobitného zreteľa ako podmienky pre udelenie trvalého pobytu na päť rokov podľa § 45a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov aj bez splnenia podmienok ustanovených v tomto zákone. Ako dôvod hodný osobitného zreteľa žalobkyňa vo svojej žiadosti uviedla, že jej predkovia boli bývalými československými štátnymi občanmi. V rámci svojho rozhodovania vychádzal úrad z dokladov, ktoré žalobkyňa v konaní predložila. Žalovaný v napadnutom oznámení konštatoval, že z dokladov predložených žalobkyňou bolo zistené, že jej predkovia pricestovali na územie Spojených štátov amerických pred rokom 1918 a v tom čase neboli československými občanmi, z ktorého dôvodu žalovaný žalobkyni trvalý pobyt na päť rokov podľa § 45a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov neudelil, o čom jej v súlade s § 45a ods. 3 zákona o pobyte cudzincov zaslal písomné oznámenie.
24. Na základe uvedeného vyhodnotil správny súd námietku žalobkyne o nedostatku kompetencie žalovaného v tejto veci posúdiť dôvody hodné osobitného zreteľa ako nedôvodnú. Správny súd v tejto súvislosti podotýka, že v zmysle § 45a ods. 3 zákona o pobyte cudzincov sa na udeľovanie trvalého pobytu podľa § 45a ods 1 tohto zákona nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, teda Správny poriadok. Zároveň správny súd dodáva, že žalobkyňa v správnej žalobe nijakým spôsobom vecne nenamietala záver žalovaného, že na základe ňou predložených dokladov bolo zistené, že jej predkovia pricestovali na územie Spojených štátov amerických pred rokom 1918 a v tom čase neboli československými občanmi, z ktorého dôvodu jej trvalý pobyt na päť rokov podľa § 45a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov nebol udelený.
25. Vymedzenie žalobných bodov, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy za nezákonné je jednou z najdôležitejších náležitostí správnej žaloby (§ 182 ods. 1 písm. e/ SSP). Má zásadný význam z hľadiska žalobcu v určení, čo konkrétne bude správny súd na základe jeho žaloby preskúmavať a z hľadiska správneho súdu v tom, čím sa zaoberať má a môže a čím sa naopak zaoberať nemôže, keďže podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. A teda zmyslom a účelom uvedenia žalobných bodov v správnej žalobe je jednoznačné stanovenie rámca (obsahu) požadovaného súdneho prieskumu v lehote zákonom stanovenej na podanie správnej žaloby, t. j. aké skutkové a právne otázky má správny súd posudzovať z hľadiska žalobcom tvrdenej nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Platí, že správny súd preskúmava rozhodnutie orgánu verejnej správy v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (v medziach žaloby). Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je správny súd viazaný a nemôže ho prekročiť. Správny súd nevyhľadáva za žalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP majú tvoriť obsah žaloby a určovať rozsah preskúmania zákonnosti rozhodnutia správnym súdom, ktorým je podľa § 134 ods. 1 SSP viazaný. Z uvedených ustanovení vyplýva zásada iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorú musí správny súd zásadne aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava na základe podanej žaloby zákonnosť napadnutého rozhodnutia (resp. opatrenia) orgánu verejnej správy (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžfk/47/2019 zo dňa 25.01.2021).
26. Rovnaké závery prijal aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 1Asan/2/2020 zo dňa 29.09.2021.
27. Najvyšší správny súd Českej republiky v rozsudku sp. zn. 1 Azs 244/2004 konštatoval, že „Súdny prieskum správnych rozhodnutí sa vždy odohráva v medziach určite a presne stanovených; stanoviť ich náleží žalobcovi. Súdny poriadok správny neumožňuje súdom vykonávať akýsi „všeobecný prieskum“, to by totiž popieralo zmysel inštitútu žalobného bodu, ktorý práve slúži k tomu, aby činnosť súdu nebola bezbrehá. Tento všeobecný prieskum by ostatne vnášal nerovnosť medzi tými žalobcami, ktorí nič konkrétne neuviedli a uspokojili sa s citáciou zákonných ustanovení, resp. s prostým vyjadrením nesúhlasu so správnym rozhodnutím, a tými žalobcami, ktorí - poslúchnuc zákonné požiadavky - sformulovali relatívne presné a odôvodnené námietky proti niekoľko konkrétnym postupom a záverom správneho orgánu.“
28. V predmetnej veci nebola daná ani žiadna z výnimiek viazanosti správneho súdu rozsahom a dôvodmi správnej žaloby podľa § 134 ods. 2 SSP a nejde ani o žalobu vo veciach správneho trestania v zmysle § 194 SSP, kedy správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby za podmienok podľa § 195 SSP. Správny súd preto podrobil napadnuté opatrenie žalovaného súdnemu prieskumu len v rozsahu námietok, ktoré boli žalobkyňou v správnej žalobe vymedzené riadne a včas.
29. Uvedené platí aj o námietke žalobkyne o nepreskúmateľnosti napadnutého opatrenia žalovaného. V rámci vymedzenia žalobných bodov nie je postačujúce iba všeobecné tvrdenie, že napadnuté rozhodnutie resp. opatrenie orgánu verejnej správy je nepreskúmateľné, ale žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých túto skutočnosť vyvodzuje.
30. Ustanovenie § 45a ods. 3 zákona o pobyte cudzincov ukladá Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky povinnosť zaslať štátnemu príslušníkovi tretej krajiny písomné oznámenie o tom, či sa jeho žiadosti podľa § 45a ods 1 zákona o pobyte cudzincov vyhovelo alebo nie.
31. Z obsahu napadnutého oznámenia vyplýva, že žalovaný žalobkyni nielenže oznámil, že jej nebol udelený trvalý pobyt na päť rokov podľa § 45a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, ale uviedol aj dôvod, a to, že zo žalobkyňou predložených dokladov bolo zistené, že jej predkovia pricestovali na územie Spojených štátov amerických pred rokom 1918 a v tom čase neboli československými občanmi. Ako už bolo uvedené vyššie, žalobkyňa správnosť uvedeného záveru žalovaného v správnej žalobe nijakým spôsobom nenamietala a ani bližšie nešpecifikovala dôvod, pre ktorý považuje napadnuté oznámenie žalovaného v tomto smere za nepreskúmateľné. Správny súd sa stotožňuje s tvrdením žalobkyne, že účastník konania má právo na riadne odôvodnenie opatrenia orgánu verejnej správy, avšak žaloba v tejto časti neobsahuje konkrétne mienenú argumentáciu, v ktorej by žalobkyňa vymedzila skutkové a právne dôvody, pre ktoré považuje napadnuté oznámenie žalovaného za nepreskúmateľné, zvlášť za stavu, kedy žalovaný dôvod, pre ktorý nebolo žiadosti žalobkyne vyhovené. Uvedená námietka je teda všeobecného charakteru, z ktorého dôvodu na ňu správny súd neprihliadal (napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžfk/28/2020 zo dňa 03.08.2022).
32. Žalobkyňa nijakým spôsobom nepreukázala ani svoje tvrdenie o porušení práva na rovnaké zaobchádzanie a rovnaké rozhodovanie v rovnakej veci.
33. Žalobcovi svedčí v správnom súdnom konaní povinnosť tvrdiť a na podporu svojich tvrdení predložiť aj relevantné dôkazy, pričom pre vymedzenie dôvodov súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia nepostačuje jednoduché spochybnenie postupu žalovaného bez uvedenia konkrétnych skutkových a právnych okolností, z ktorých žalobca vyvodzuje nezákonnosť spôsobilú vyústiť do zrušenia napadnutého rozhodnutia (opatrenia) podľa § 191 ods. 1 SSP. Nie je úlohou správneho súdu, aby za žalobcu vyhľadával, konkretizoval, prípadne domýšľal dôvody nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia (opatrenia).
34. Správny súd, viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 134 ods. 1 SSP, dospel na základe vyššie uvedeného k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.
35. O práve na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, podľa ktorého úspešnému žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobkyni nepriznal, nakoľko ide o orgán štátnej správy a v konaní mu žiadne trovy nevznikli.
36. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do jedného mesiaca od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.