Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Co-92-2025.pdf
PDF · 140.06 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/92/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Andreja Kekelyho a členov senátu JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Renáty Krajčiovej, v spore žalobcu: Náhradné vozidlo, s. r. o., so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 50 496 166, právne zastúpeného spoločnosťou: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s. r. o, so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., so sídlom Pribinova 19, 811 09 Bratislava – mestská časť Staré mesto, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 1.369,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 51C/79/2024-76 zo dňa 20. februára 2025, takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 51C/79/2024-76 zo dňa 20. februára 2025 potvrdzuje.
II. Žalovanému proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina (ďalej len „súd prvej inštancie“) žalobu v celom rozsahu zamietol (výrok I.). Žalovanému voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.). 2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.369,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne z uvedenej sumy od 12.08.2024 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že dňa 20.12.2023 došlo pri Žiline k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol A. B. (poškodený). K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Poškodený nechal poškodené motorové vozidlo za účelom vykonania jeho opravy odviezť do autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo uzavretie zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 1684/2023 zo dňa 20.12.2023, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné vozidlo. Nájom náhradného vozidla trval od 20.12.2023 do 25.03.2024 po dobu zotrvania poškodeného vozidla v autoservise, až do ukončenia opravy, po ktorú dobu nemohol poškodený s vozidlom pre vznik škody disponovať. Po dobu trvania nájmu nemal poškodený k dispozícii iné motorové vozidlo a nájom náhradného vozidla bol pre neho nevyhnutný. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 3642024 na sumu 3.638,61 eur s DPH za 97 dní, t. j. dobu užívania náhradného vozidla. Fakturovaná suma predstavovala náklady na nájom náhradného vozidla, za ktorých náhradu nesie zodpovednosť poistenec žalovaného. Poškodený odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku voči žalovanému titulom jeho nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla na žalobcu. Žalovaný dňa 29.07.2024 poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške 2.269,61 eur. Žalovaný poistné plnenie krátil na základe svojvoľných výpočtov. Užívanie prenajatého náhradného
vozidla počas celej fakturovanej doby bolo v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou. Jediným kritériom pre posúdenie primeranosti a účelnosti dĺžky prenájmu náhradného vozidla je doručenie oznámenia o ukončení likvidácie poistnej udalosti a poukaz finančných prostriedkov oprávnenému. 3. Žalovaný sa bránil v spore tým, že pri likvidácii nároku poškodeného sa riadil kritériom nutnosti a účelnosti z pohľadu nevyhnutnej dĺžky prenájmu. Časť nákladov na prenájom náhradného vozidla vo výške 2.269,61 eur (náhradu škody za prenájom náhradného vozidla za 60 dní dĺžky trvania prenájmu) zaplatil dňa 26.07.2024. Vo zvyšku považoval nárok žalobcu za nedôvodný z dôvodu, že dopravná nehoda sa stala dňa 20.12.2023. Dňa 20.12.2023 bolo vozidlo poškodeného privezené ako nepojazdné do autoservisu AT, a. s., Žilina. V rovnaký deň poškodený uzatvoril zmluvu o prenájme náhradného vozidla so žalobcom. Škodová udalosť bola žalovanému nahlásená až dňa 26.01.2024 pracovníkom autoservisu, ktorý škodovú udalosť hlásil za poškodeného. Až po nahlásení škodovej udalosti žalovaný mohol pristúpiť k riešeniu poistnej udalosti, k odstráneniu škody spôsobenej jeho poisteným a k naplánovaniu obhliadky poškodeného vozidla. Do 26.01.2024 nemal vedomosť o nároku poškodeného na náhradu škody titulom poškodenia jeho motorového vozidla. Za uvedenú dobu, o ktorú sa predĺžil čas opravy poškodeného vozidla, nesie zodpovednosť výlučne poškodený. Poškodené vozidlo až do dňa 30.01.2024 (kedy bola vykonaná obhliadka) nebolo opravované. Z dátumov hlásenia škodovej udalosti a obhliadky vozidla je zrejmé, že žalovaný si plnil svoje povinnosti, obratom naplánoval obhliadku motorového vozidla na deň 30.01.2024 a robil všetky kroky smerujúce k odstráneniu následkov dopravnej nehody. Poškodený v deň dopravnej nehody si zabezpečil odvoz poškodeného vozidla do autoservisu a požičal si náhradné vozidlo, avšak nenahlásil žalovanému škodovú udalosť a neuplatnil si nárok na náhradu škody. Ak by poškodený konal v súlade s ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a zároveň aj v súlade so všeobecnou prevenčnou povinnosťou, náklady na prenájom náhradného vozidla by boli vo výrazne nižšej sume. Skutočnosť, že poškodený nenahlásil škodovú udalosť a svoj nárok si u žalovaného neuplatnil, nemá svoj pôvod v konaní škodcu, a teda nie je dôvod na priznanie nároku za prenájom náhradného vozidla za obdobie od 20.12.2023 do 26.01.2024, ktoré náklady vznikli výlučne v príčinnej súvislosti s nekonaním poškodeného a nie s konaním škodcu. Nárok má byť priznaný v súlade so zásadou nutnosti, účelnosti a primeranosti. Náhrada škody spočívajúca v nákladoch na prenájom náhradného vozidla patrí poškodenému len za čas, kedy bol vylúčený z užívania vlastného vozidla z dôvodu škody spôsobenej poisteným škodcom. Keď poškodený nemohol užívať svoje vozidlo z iných dôvodov, ide o dôvody, za ktoré nenesie zodpovednosť poistený, nie je dôvodné poskytnutie náhrady škody z povinného zmluvného poistenia za škodu žalovaným. Ak sa oprava neprimerane predlžuje, pričom dôvodom na jeho predĺženie je iná skutočnosť než konanie škodcu, nemôže poisťovňa nahrádzať takto vzniknutú škodu, a to z dôvodu neexistencie príčinnej súvislosti medzi konaním škodcu a neprimerane dlhým prenájmom náhradného vozidla. 4. Žalobca v žalobnej replike uviedol, že pre posúdenie nutnosti a účelnosti prenájmu náhradného vozidla je rozhodujúce, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a na dobu jeho opravy si musel zapožičať náhradné vozidlo. Zároveň je potrebné vychádzať z celkovej doby, počas ktorej bolo vozidlo poškodeného z dôvodu jeho opravy v autoservise, a tiež zo skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať svoje motorové vozidlo. Žalovaný nevzal do úvahy reálnu dobu, počas ktorej bol poškodený v dôsledku ním nezavineného konania vylúčený z užívania svojho vozidla. Poškodený nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť dobu trvania opravy jeho vozidla. Postup prác v servise, ako aj celková dĺžka opravy sa odvíja od mnohých faktorov, (napr. počet objednávok, doba dodania náhradných dielov, personálne obsadenie a technická vybavenosť servisu), pričom ide o objektívne okolnosti, ktoré nie sú závislé od vôle poškodeného. Uvedené okolnosti preto nemožno pričítať na úkor poškodeného a vyžadovať, aby sám znášal náklady za obdobie, kedy bol nedobrovoľne obmedzený v užívaní svojho vozidla. V konaní objektívne preukázal, po akú dobu sa poškodené motorové vozidlo nachádzalo v servise za účelom jeho opravy. Z písomného vyjadrenia autoservisu AT, a. s., Žilina vyplynulo, že poškodené vozidlo bolo prijaté do servisu dňa 20.12.2023 ako nepojazdné, uvedené vyplýva aj zo zákazkového listu zo dňa 20.12.2023. V tento deň bol poškodený prijímacím technikom informovaný, že o škodovej udalosti, pre uplatnenie nároku z povinného zmluvného poistenia, autoservis informuje poisťovňu. Keďže sa predmetná oprava uskutočňovala mimo plánu opráv pre nepojazdnosť vozidla, predmetnému vozidlu sa autoservis venoval
ihneď, ako to bolo možné. Podľa vyjadrenia autoservisu predmetnú udalosť vybavoval ich vtedajší zamestnanec C. D., ktorý si riadne neplnil pracovné povinnosti. Podľa názoru žalobcu tak poškodený neporušil žiadnu povinnosť pri riešení predmetnej poistnej udalosti, práve naopak, nechal si svoje vozidlo opraviť v autoservise, ktorý je obchodným partnerom žalovaného a autorizovaným servisom pre poškodené vozidlo a očakával, že jeho motorové vozidlo bude opravené riadne a rýchlo. Pokiaľ žalovaný nesúhlasil s dĺžkou opravy, uvedené malo byť z jeho strany namietané voči autoservisu pri poskytovaní poistného plnenia za opravu. Zároveň žalobca poukázal na skutočnosť, že poškodenému zo zákonných ustanovení nevyplýva žiadna lehota na nahlásenie poistnej udalosti. Dobu opravy poškodeného motorového vozidla poškodený nemal možnosť ovplyvniť, preto ani v tomto smere doba prenájmu náhradného motorového vozidla nebola situáciou, že by tu nebola daná nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov so zabezpečením náhradného motorového vozidla z titulu vzniknutej poistnej udalosti. Bezodkladne po tom, ako bol poškodený informovaný o možnosti prevzatia opraveného vozidla, si toto aj vyzdvihol v deň ukončenia opravy, teda dňa 25.03.2024. Poškodené vozidlo sa po celé obdobie v čase od 20.12.2023 do 25.03.2024, t. j. 97 dní, nachádzalo v autoservise, čo vyplýva z predložených dôkazov, pričom prenájom náhradného vozidla v tomto období bol pre poškodeného nevyhnutným dôsledkom škodovej udalosti, ktorú nezapríčinil. Žalobca mal potom za to, že preukázal účelnosť požičania náhradného vozidla za obdobie, za ktoré sa domáha nároku na náhradu škody. Poškodeného nemožno neprimerane zaťažovať tým, aby hľadal opravovňu s najväčšou rýchlosťou opravy. 5. Žalovaný v následnom vyjadrení bol toho názoru, že tvrdenie žalobcu o tom, že poškodený nemal možnosť ovplyvniť dobu opravy, je bez významu pre rozhodnutie, pretože v tomto prípade poškodený svojím pasívnym prístupom a neuplatnením náhrady škody v poisťovni sa podieľal na predĺžení celkového času, kedy jeho vozidlo bolo nepojazdné v autoservise a vzniku zvýšeného nájomného za náhradné vozidlo za 37 dní. Žalovaný bez nahlásenia škodovej udalosti poškodeným a uplatnenia nároku na náhradu škody nemá na základe čoho pristúpiť k úkonom smerujúcim k odstráneniu následkov škodovej udalosti. Žalobca argumentuje tým, že poškodený nemá žiadnu zákonnú lehotu na nahlásenie škodovej udalosti. Podľa názoru žalovaného lehotu síce nemá, avšak ak od času nahlásenia škody závisí výška uplatneného nároku (nájomného za náhradné vozidlo, ktoré sa počíta za dni), tak je v súlade so všeobecnom prevenčnou povinnosťou aj so zásadou, že bdelým patria práva, nahlásiť škodovú udalosť a uplatniť si svoj nárok čo najskôr, aby aj poisťovňa mohla začať s úkonmi smerujúcimi k odstráneniu následkov škody. Žalovanému bola nahlásená škodová udalosť až dňa 26.01.2024 zamestnancom autoservisu a do tohto dňa nemal žalovaný vedomosť o vôli poškodeného uplatniť si nárok na náhradu škody na vozidle, na prenájom za náhradné vozidlo. Po nahlásení žalovaný vykonal obhliadku vozidla a následne boli vykonávané úkony smerujúce k oprave poškodeného vozidla. Sporným je obdobie od 20.12.2023 do 26.01.2024. Predĺženie času nemožnosti užívať vlastné vozidlo v tomto čase spôsobil svojím konaním poškodený tým, že si neuplatnil nárok na náhradu škody bezodkladne a nebolo preto možné začať s odstránením následkov škodovej udalosti z povinného zmluvného poistenia škodcu. Žalovaný poukázal na ust. § 441 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). Žalobca predložil vyjadrenie autoservisu, podľa ktorého mal škodovú udalosť nahlásiť poisťovni zamestnanec autoservisu, ktorý tak urobil až dňa 26.01.2024. Ak sa aj poškodený dohodol s autoservisom o nahlásení škodovej udalosti, tak išlo len o dohodu medzi poškodeným a autoservisom. Nič to nemení na tom, že poškodený mal dbať o svoje práva a mohol aj on škodu nahlásiť v poisťovni. Skutočnosť, že škodová udalosť nebola nahlásená žalovanému v čase od 20.12.2023 do 26.01.2024 je okolnosťou, ktorá nemá pôvod v konaní škodcu, ale v nekonaní poškodeného a autoservisu, a preto za tento čas, nie je žalovaný povinný nahradiť náklady za prenájom náhradného vozidla. Aj keď žalobca poukázal na pochybenie zamestnanca autoservisu, tak v zmysle ust. § 420 ods. 2 OZ autoservis ako zamestnávateľ zodpovedá za škodu spôsobenú zamestnancom. Taktiež autoservis má povinnosť vykonať opravu riadne a v primeranom čase. Ak autoservis porušil záväzok údajne dohodnutý s poškodeným nahlásiť škodovú udalosť, taktiež ide o okolnosť, ktorá nemá pôvod v konaní škodcu, a preto nie je poisťovateľ povinný škodu poškodeného spočívajúcu v nájomnom za náhradné vozidlo za sporné obdobie nahradiť za poisteného. V zmysle ust. § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 381/2001 Z. z. ak poistná zmluva neustanovuje inak, poisťovateľ nenahradí za poisteného škodu vrátane inej ujmy, ak ide o zodpovednosť za škodu vrátane inej ujmy, ktorej vznik nie je v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou. Za účelom preukázania, že úkony smerujúce k oprave boli vykonávané až po nahlásení škodovej udalosti, žalovaný predložil dokument Stavy obhliadky, z ktorého vyplýva, že prvá obhliadka poškodeného motorového vozidla bola vykonaná dňa 30.01.2024, teda až po nahlásení škodovej udalosti, ďalšie úkony boli vykonané od 20.03.2024 do 21.03.2024, e-mailovú komunikáciu so zamestnancom autoservisu AT, a. s., Žilina, ktorý predložil vyjadrenie autoservisu a objednávky
náhradných dielov, z ktorých vyplýva, že boli realizované dňa 20.02.2024, 26.02.2024, 28.02.2024 a 05.03.2024, t. j. až po nahlásení škodovej udalosti, ako aj zvukovú nahrávku hlásenia škodovej udalosti zamestnancom autoservisu dňa 26.01.2024. 6. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav. Zmluvou o nájme č. 1684/2023 zo dňa 20.12.2023 žalobca ako prenajímateľ a poškodený ako nájomca sa dohodli na nájme motorového vozidla od 20.12.2023 do 25.03.2024. Žalobca vystavil poškodenému dňa 25.03.2024 faktúru č. 03642024 na sumu 3.638,61 eur s DPH za prenájom náhradného vozidla za obdobie od 20.12.2023 do 25.03.2024, t. j. za 97 dní nájmu. Poškodený ako postupca na žalobcu ako postupníka postúpil zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 25.03.2024 za odplatu svoju peňažnú pohľadávku voči žalovanému vo výške 3.638,61 eur s DPH z titulu poistného plnenia, ktorá odplata zodpovedá sume 3.638,61 eur s DPH z titulu faktúry č. 03642024. Podľa oznámenia žalovaného zo dňa 25.07.2024 žalovaný konštatoval, že poškodenému bol priznaný nárok za prenájom vozidla vo výške 2.269,61 eur. Na základe uvedeného boli uhradené len primerané náklady za prenájom náhradného vozidla za dobu od nahlásenia poistnej udalosti od poškodeného (uplatnením nároku na náhradu škody na vozidle dňa 26.01.2024) po ukončenie opravy poškodeného vozidla dňa 25.03.2024, t. j. 60 dní. Suma 2.269,61 eur bola poukázaná na účet žalobcu dňa 29.07.2024. Z prepisu telefonického hlásenia škodovej udalosti dňa 26.01.2024, ako aj z priloženej zvukovej nahrávky telefonického hlásenia súd prvej inštancie zistil, že zamestnanec autoservisu AT, a. s., Žilina C. D. nahlasoval v uvedený deň za klienta poistnú udalosť zo zákonného poistenia škodcu. Autoservis AT, a. s., Žilina vo vyjadrení k oprave vozidla uviedol, že vozidlo bolo do servisu privezené odťahovou službou ihneď po dopravnej nehode ako nepojazdné, a to dňa 20.12.2023, čo vyplýva aj zo zákazkového listu vytvoreného dňa 20.12.2023. Poškodený bol informovaný, že o škodovej udalosti autoservis informuje aj poisťovňu pre uplatnenie nároku za opravu z povinného zmluvného poistenia. Keďže táto oprava bola mimo plánu opráv, keďže vozidlo bolo privezené do servisu ako nepojazdné, pre vyťaženosť servisu a zamestnancov sa k nemu dostali ihneď, ako to bolo možné. Predmetné vozidlo vybavoval pán D., vtedajší zamestnanec servisu, ktorému bolo nariadené, aby škodovú udalosť nahlásil do poisťovne, ktorý to urobil až dňa 26.01.2024. Následná oprava prebehla v štandardnom režime. Opravené vozidlo bolo poškodenému odovzdané hneď po ukončení opravy, a to dňa 25.03.2024. Ďalší priebeh opravy poškodeného vozidla vyplýva z listín predložených žalovaným: stavy obhliadky, podľa ktorého prvá obhliadka bola vykonaná dňa 30.01.2024 a ďalšie úkony od 20.03.2024 do 21.03.2024. Z e-mailovej komunikácie medzi autoservisom AT, a. s., Žilina a zamestnancom žalovaného vyplýva priebeh opravy vozidla, a to objednanie náhradných dielov v mesiacoch február 2024 až marec 2024. 7. Nárok žalobcu považoval súd prvej inštancie za odvíjajúci sa od ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. ako aj z ust. § 442 OZ. Pokiaľ ide o samotný nárok žalobcu na náhradu účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla, mal súd prvej inštancie za preukázané, že poškodený náhradné vozidlo používal v dôsledku škodovej udalosti spôsobenej prevádzkou motorového vozidla poisteného u žalovaného. V tomto smere preto aj žalovaný poskytol žalobcovi plnenie za prenájom náhradného vozidla za obdobie od 26.01.2024 do 25.03.2024, teda od nahlásenia poistnej udalosti až do opravy vozidla. Plnenie za obdobie od 20.12.2023 do 25.01.2024, teda do doby, keď mu bola nahlásená poistná udalosť, žalobcovi nepriznal. Spornou tak bola účelnosť a nutnosť nájmu náhradného vozidla za uvedené obdobie. Žalovaný argumentoval tým, že až nahlásením poistnej udalosti autoservisom dňa 26.01.2024 mohla začať poisťovňa vykonávať šetrenie poistnej udalosti. Súd prvej inštancie s odkazom na účel náhradného vozidla za opodstatnenú dobu prenájmu náhradného vozidla považoval dobu do vybavenia poistnej udalosti v rozsahu náhrady nákladov za opravu poškodeného vozidla, pričom táto poistná udalosť bola v zmysle ust. § 11 ods. 4 a 6 zákona o č. 381/2001 Z. z. vybavená skončením šetrenia, oznámením výšky poistného plnenia poškodenému a poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej lehote. Pri posudzovaní účelnosti nájmu motorového vozidla aj v kontexte celkovej dĺžky tohto nájmu bolo potrebné vychádzať predovšetkým zo skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať svoje motorové vozidlo. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že motorové vozidlo poškodeného bolo v autoservise od 20.12.2023 do 25.03.2024, avšak uvedené okolnosti bolo v podmienkach posudzovanej veci potrebné vyhodnotiť vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného o nahlásení poistnej udalosti žalovanému až dňa 26.01.2024. Súd prvej inštancie poukázal na znenie ust. § 15 zákona č. 381/2001 Z. z., podľa ktorého poškodený nahlasuje poistnú udalosť poisťovni a hoci mu zákon neustanovuje lehotu, do kedy tak má urobiť, v prípade oneskoreného
nahlásenia musí znášať následok, že nájom náhradného vozidla po uvedenú dobu nebude môcť byť považovaný za účelný a nevyhnutný. Žalovaný nemal vedomosť o poistnej udalosti skôr ako dňa 26.01.2024, a preto bolo možné pristúpiť k vykonaniu prvej obhliadky až po 26.01.2024 a rovnako je zrejmé, že k vykonaniu opráv na vozidle došlo až po uvedenom dni. Preto podľa názoru súdu prvej inštancie sa o uvedenú dobu predĺžil čas opravy poškodeného vozidla zavinením poškodeného. Za účelnú dobu nájmu bolo potrebné považovať moment, keď bolo vozidlo prijaté do opravy až do momentu jeho vydania poškodenému, avšak iba za predpokladu, že dobu nájmu úmyselne alebo z nedbanlivosti nepredĺžil poškodený svojím úmyselným konaním alebo nedbanlivosťou, čo v tomto konaní práve za uplatnené obdobie od 20.12.2023 do 25.01.2024 bolo preukázané, keďže poškodený nahlásil poistnú udalosť až dňa 26.01.2024. Pokiaľ žalobca poukázal na pochybenie autoservisu pri oneskorenom nahlásení poistnej udalosti žalovanému, súd prvej inštancie konštatoval, že poistnú udalosť nahlasuje v zmysle ust. § 15 zákona č. 381/2001 Z. z. poškodený. Pokiaľ poškodený nesplnomocnil na nahlásenie inú osobu - autoservis, čo nebolo tvrdené ani preukázané a poškodený nenahlásil poistnú udalosť v čo najkratšom čase po nehode, súd prvej inštancie mal za to, že k predĺženiu doby opravy vozidla došlo nedbanlivostným konaním poškodeného. Žalobca netvrdil ani nepreukazoval, že by žalovaný mohol mať vedomosť o poistnej udalosti skôr ako 26.01.2024, v podstate argumentoval iba tým, že došlo k pochybeniu zamestnanca autoservisu. Uvedené však nemožno pričítať na zodpovednosť žalovanému. Vzhľadom na to a aj v zmysle ust. § 415 OZ nemôže za obdobie umiestnenia poškodeného vozidla v autoservise v období 20.12.2023 do 25.01.2024 niesť zodpovednosť poisťovňa, keďže v konaní nebolo preukázané, že by o tejto skutočnosti už v spornom období vedela a nebolo preukázané ani prípadné skoršie telefonické oznámenie, resp. oznámenie iným spôsobom. Preto nemohol súd prvej inštancie posúdiť nájomné za nájom predmetného náhradného vozidla za obdobie 20.12.2022 do 25.01.2024 ako nevyhnutne a účelne vynaložené náklady, a teda skutočnú škodu v zmysle § 442 ods. 1 OZ. Skutočnosť, že v dôsledku škodovej udalosti zo dňa 20.12.2023 poškodený nemohol predmetné poškodené vozidlo používať v trvaní až 97 dní, nepostačuje na preukázanie účelnosti a nevyhnutnosti žalobou uplatnených nákladov, vynaložených na nájomné za žalované obdobie, nakoľko je potrebné zohľadňovať aj skutkové okolnosti danej veci, ktoré dĺžku prenájmu motorového vozidla mohli ovplyvniť. 8. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Keďže žalobu v celom rozsahu zamietol, žalovanému ako v celom rozsahu úspešnej strane sporu priznal súd prvej inštancie proti žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.369,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne z tejto sumy od 12.08.2024 do zaplatenia a priznal žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 10. Žalobca vytýkal súdu prvej inštancie nesprávne skutkové zistenia, ako aj nesprávne právne posúdenie veci. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom podľa neho nedôvodne vylúčil zodpovednosť za škodu vzniknutú poškodenému v dôsledku dopravnej nehody zapríčinenej poistencom žalovaného s ohľadom na skutočnosti, ktoré nemožno poškodenému pričítať. Poškodený nebol povinný znášať dôkazné bremeno ohľadom primeranosti doby opravy vykonávanej autoservisom, ktorý je zmluvným partnerom žalovaného, a súčasne autorizovaným servisom, keďže ide o preukazovanie skutočností nad rámec účelu náhradného vozidla definovaného nálezom Ústavného súdu SR spis. zn. III.ÚS/602/2022. Poškodený v predmetnom spore uniesol dôkazné bremeno ohľadom nutnosti a účelnosti užívania náhradného vozidla po dobu zotrvania jeho motorového vozidla v autoservise, po ktorú bol vylúčený z jeho používania, a to z dôvodu poškodenia jeho vozidla poistencom žalovaného, ktorého oprava bola pre zabezpečenie jeho prevádzkyschopnosti nevyhnutná. Potom úhrada za nájom náhradného vozidla bola dôvodná za dobu, počas ktorej nemohol poškodený užívať svoje motorové vozidlo a bol počas opravy svojho motorového vozidla obmedzený vo svojom vlastníckom práve k svojmu motorovému vozidlu, pričom túto skutočnosť nezavinil. V priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou a opravou svojho vozidla bol nútený požičať si iné vozidlo, za ktoré musel uhradiť nájomné, čím mu preukázateľne vznikla škoda, ktorá je krytá z povinného zmluvného poistenia. Dôvod užívania náhradného vozidla teda odpadol až ku dňu vydania opraveného vozidla poškodenému, pretože k
predmetnému dňu sa opravené vozidlo dostalo do dispozície poškodeného. Vzhľadom na uvedené mal žalobca za to, že nepriznanie uplatneného nároku žalobcovi v celej uplatnenej výške predstavuje porušenie zásady „neminem laedere“ - nikoho nepoškodzovať. V tejto súvislosti považoval žalobca za potrebné poukázať na samotný účel povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, a to zabezpečiť čo najväčšie zmiernenie príkorí poškodeného, ktoré mu vznikli v súvislosti so škodovou udalosťou spôsobenou prevádzkovateľom motorového vozidla, a to nielen vo sfére materiálnej ujmy vychádzajúc s ust. § 4 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 381/2001 Z. z., ale aj vo sfére rozsahu ingerencie poškodeného, spočívajúcej vo vykonaní úkonov potrebných na to, aby mu bola nahradená škoda, ktorá mu vznikla následkom škodovej udalosti. Žalobca mal za to, že v konaní bolo nesporné, že poškodený svoje vozidlo nechal opraviť v autorizovanom servise, ktorý je zároveň zmluvným partnerom žalovaného. Zo strany poškodeného teda nešlo o svojvoľný výber autoservisu, oprava bola vykonaná v autoservise, ktorý garantuje kvalitu a rýchlosť opravy, keďže je vo vzťahu k žalovanému povinný dodržiavať pracovné postupy pre jednotlivé druhy opráv, s ktorými sú spojené špecifické požiadavky na ich trvanie a náročnosť. Bolo preto objektívne akceptovateľné a účelné trvanie nájmu náhradného vozidla po celý čas opravy poškodeného vozidla. Bolo nesporné, že škodová udalosť bola žalovanému nahlásená nie priamo poškodeným, ale prostredníctvom zamestnanca autoservisu. Z predložených listinných dôkazov bolo zrejmé, že poškodený je osobou vyššieho veku a starobným dôchodcom. Práve s ohľadom na vek poškodeného prevzal na seba povinnosť hlásenia škodovej udalosti v poisťovni autoservis. Samotný poškodený si pritom splnil všetky povinnosti, postupoval podľa pokynov autoservisu. V danom prípade preto nebolo možné konštatovať porušenie všeobecnej prevenčnej povinnosti v zmysle ust. § 415 OZ. Poškodený dobu nájmu v žiadnom prípade nepredĺžil svojím konaním, resp. nekonaním a prenájmom náhradného vozidla len riešil dôsledky zapríčinené poistnou udalosťou a odstraňoval nepriaznivý stav, ktorý u neho vznikol. Náklady na prenájom náhradného vozidla boli vynaložené nutne, keďže poškodený si prenajal vozidlo v dôsledku poškodenia jeho vozidla. Preto nebolo možné dospieť k záveru, že poškodený svojím správaním predlžoval opravu. Žalobca bol toho názoru, že odopretie náhrady škody spočívajúcej v nákladoch vynaložených na prenájom náhradného vozidla by vzhľadom na všetky okolnosti prípadu bolo pre poškodeného neprimerane prísnou sankciou. V predmetnej veci nebolo preukázané, že by došlo k prerušeniu príčinnej súvislosti medzi spôsobenou dopravnou nehodou a škodou poškodeného v podobe nákladov za nájom náhradného vozidla v období od jeho zapožičania do doručenia krycieho listu inou škodovou udalosťou, ktorú by bolo možné pričítať konaniu poškodeného. Nebolo v možnostiach ani schopnostiach poškodeného vykonať úkony smerujúce k uplatneniu jeho nároku u žalovaného, preto na základe dohody s autoservisom, aj s prihliadnutím na jeho zmluvný vzťah so žalovaným mal za to, že všetky úkony budú vykonané riadne a včas. Uvedené okolnosti odôvodňujú bezprostredne nasledujúci postup poškodeného smerujúci k prenájmu náhradného vozidla. Pochybenie autoservisu v súvislosti s hlásením škodovej udalosti nemožno pričítať na úkor poškodeného. Žalobca zároveň vyjadril nesúhlas so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný nemal vedomosť o poistnej udalosti skôr ako dňa 26.01.2024. Poukázal na to, že ust. § 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z. upravuje povinnosť poisteného oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku, ak vznikla na území SR, zatiaľ čo vo vzťahu k poškodenému zákon nestanovuje lehotu na vykonanie tohto úkonu. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný na základe zákonnej povinnosti poisteného nepochybne musel mať vedomosť o škodovej udalosti a jej rozsahu už podstatne skôr, ako došlo k jej hláseniu zo strany poškodeného prostredníctvom zmluvného autoservisu. Súčasne žalovaný nemôže byť vylúčený z povinnosti znášať náklady na nájom náhradného vozidla, keď akékoľvek porušenie povinnosti autoservisu zakladá zodpovednostný vzťah autoservisu voči poisťovni titulom ich zmluvného vzťahu. Porušenie povinností autoservisu nemožno pričítať poškodenému. Zotrvanie motorového vozidla poškodeného v autoservise bolo priamym a bezprostredným následkom konania poistenca žalovaného, poškodený totiž nemal žiaden dosah na vykonanie jednotlivých úkonov zo strany autoservisu či na trvanie opravy motorového vozidla. Užívanie opraveného vozidla umožňuje poškodenému autoservis až keď sú mu nahradené náklady spojené s vykonanou opravou motorového vozidla. Postup autoservisu, ktorý je zmluvným partnerom poisťovne, pri vykonávaní opravy motorového vozidla a jeho vracaní poškodenému nebolo možné nijako pričítať poškodenému. Náhrada nákladov spojených s opravou poškodeného vozidla je povinnosťou poisťovne. V posudzovanej veci nebolo preukázané, že by doba zotrvania opravovaného vozidla v autoservise bola pričítateľná poškodenému, ale súvisí výhradne so vznikom dopravnej nehody zapríčinenej poistencom žalovaného.
11. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Hoci poškodený nemohol svoje motorové vozidlo užívať od 20.12.2023, súd prvej inštancie sa správne zaoberal tým, či náklady vynaložené na prenájom náhradného vozidla boli vynaložené účelne a nevyhnutne a či poškodený nepredĺžil čas prenájmu náhradného vozidla svojím úmyselným alebo nedbanlivostným konaním. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil vykonané dokazovanie, keď dospel k záveru, že poškodený tým, že nenahlásil škodovú udalosť v najkratšom možnom čase, predĺžil čas opravy práve svojím nedbanlivostným konaním. Poškodený sa nemôže odvolávať na konanie autoservisu, ktorý oneskorene hlásil škodovú udalosť a ani na svoj vek (poškodený si v deň dopravnej nehody vedel zabezpečiť prenájom náhradného vozidla). V zmysle ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. je poškodený oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Keďže poškodený si svoj nárok na náhradu škody neuplatnil, škodovú udalosť nahlásil až dňa 26.01.2024, t. j. 37 dní po dopravnej nehode, svojím konaním sa podieľal na predĺžení času opravy poškodeného vozidla, a teda aj predĺžení prenájmu náhradného vozidla. Žalovaný bez nahlásenia škodovej udalosti poškodeným a uplatnenia nároku na náhradu škody nemá na základe čoho pristúpiť k úkonom smerujúcim k odstráneniu následkov škodovej udalosti. Poškodený nekonal ani v súlade so všeobecnou prevenčnou povinnosťou v zmysle ust. 415 OZ. Súd prvej inštancie správne uviedol, že skutočnosť, že poškodený v dôsledku škodovej udalosti zo dňa 20.12.2023 nemohol poškodené vozidlo užívať 97 dní, nepostačuje na preukázanie nutnosti a účelnosti uplatnených nákladov na nájomné. 12. V odvolacej replike žalobca uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava svojich doterajších vyjadrení. S právnym názorom žalovaného a závermi súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku, ktoré sú v rozpore s povahou, účelom a princípmi povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, vyjadril žalobca nesúhlas. Žalovaný vo svojom vyjadrení len zopakoval podstatu skutkovej a právnej argumentácie z konania pred súdom prvej inštancie. 13. Iné podania strán sporu neboli v odvolacom konaní produkované. 14. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané oprávneným subjektom (§ 359 CSP) - žalobcom, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté, keďže súd prvej inštancie jeho žalobu zamietol a priznal žalovanému proti nemu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, včas (§ 362 ods. 1 CSP) a proti rozhodnutiu, ktoré je možné napadnúť takýmto opravným prostriedkom [§ 355 ods. 1 a 2 v spojení s § 357 písm. m) CSP], preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania postupom podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s ust. § 219 ods. 3 CSP a § 378 CSP, rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny v celom jeho rozsahu, t. j. tak vo výroku I., ako aj v závislom výroku II. o nároku na náhradu trov konania, potvrdil. 15. Vo všeobecnosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že je v zmysle ust. § 380 CSP viazaný odvolacími dôvodmi (ods. 1), s výnimkou vád týkajúcich sa procesných podmienok, na ktoré je povinný prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (ods. 2). Z tohto vyplýva, že na iné pochybenia súdu prvej inštancie, mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej lehote, ktoré by inak mohli byť v zmysle ust. § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, prihliadať nemôže, aj keď by takéto pochybenia zistil. Z uvedeného princípu neúplnej apelácie vyplýva, že odvolateľ má principiálnu zodpovednosť za obsahové vymedzenie svojho odvolania. Odvolací súd nemôže nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu odvolateľa a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp. preskúmavať rozhodnutie na základe iných, než stranou sporu v odvolaní vznesených konkrétnych námietok. Vady týkajúce sa procesných podmienok odvolací súd nezistil. 16. Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdov prvej a druhej inštancie tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie. 17. V ďalšom považoval odvolací súd za nevyhnutné vysporiadať sa s odvolacími námietkami žalobcu formulovanými v jeho opravnom prostriedku, pričom dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné. 18. Podstatou odvolacej argumentácie žalobcu bola námietka skutkového a právneho záveru súdu prvej inštancie o neúčelnosti nákladov na prenájom náhradného vozidla za obdobie, kedy škodová udalosť nebola žalovanému nahlásená, t. j. za obdobie od 20.12.2023, kedy došlo k dopravnej nehode
a následne k odovzdaniu poškodeného vozidla do autoservisu na účely jeho opravy do 25.01.2024 (deň predchádzajúci dňu, kedy bola škodová udalosť žalovanému nahlásená), t. j. celkom za 37 dní. 19. Nesprávne právne posúdenie predstavuje právnu vadu rozhodnutia. Tento odvolací dôvod je naplnený v prípade, keď súd na zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu, aplikoval nesprávnu právnu normu, obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval. 20. Dokazovanie je časťou civilného sporového konania, v ktorej si súd vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci. Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Aktuálna procesná právna úprava vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, vyplývajúcej z ústavného princípu nezávislosti súdov. Táto zásada (čl. 15 Základných princípov CSP, § 191 ods. 1 CSP) znamená, že záver, ktorý si sudca z vykonaných dôkazov urobí, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu, pričom konečné meritórne rozhodnutie musí vykazovať logickú, funkčnú a teleologickú zhodu s priebehom konania. 21. Súd prvej inštancie sa zaoberal právnym a skutkovým posúdením účelnosti nájmu náhradného vozidla v bodoch 31. až 35. odôvodnenia napadnutého rozsudku, keď vyhodnocoval zistenú skutočnosť, že motorové vozidlo poškodeného bolo v autoservise od 20.12.2023 do 25.03.2024, pričom mal s poukazom na ust. § 15 zákona o č. 381/2001 Z. z. a ust. § 415 OZ za to, že v prípade oneskoreného hlásenia poškodený musí znášať následok, že nájom náhradného vozidla po uvedenú dobu nebude možné považovať za účelný a nevyhnutný. Keďže žalovaný nemal vedomosť o poistnej udalosti skôr ako 26.01.2024, až po tomto dni mohol pristúpiť k vykonaniu prvej obhliadky a následne autoservis k vykonaniu opráv na poškodenom vozidle. Tým došlo k predĺženiu času opravy poškodeného vozidla zavinením poškodeného. 22. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu ČR 1Cz/86/1990 zo dňa 30.11.1990 (publikovaného v Zbierke stanovísk najvyšších súdov a rozhodnutí súdov ČSFR č. 2-3 ročník 1992 pod poradovým č. 7) škodu spočívajúcu v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie osobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol použiť v dôsledku poškodenia, treba považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov. Príčinná súvislosť je daná vtedy, ak škodová udalosť skutočne spôsobila škodu, o náhradu ktorej ide. Príčinnú súvislosť nemožno zamieňať za súvislosť časovú. 23. Ústavný súd SR už v skutkovo a právne obdobných prípadoch konštatoval, že účelom náhradného vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. Výška škody nekorešponduje iba s rozsahom zničeného vozidla, ale aj primeranými nákladmi, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok (spis. zn. III.ÚS/602/2022, spis. zn. III.ÚS/466/2024). 24. Odvolací súd pri skúmaní, či náklady na nájom náhradného vozidla za žalované obdobie boli poškodeným nutne a účelne vynaložené alebo nie, považoval za relevantné posúdiť, či boli vynaložené v priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, následkom ktorej poškodený fakticky nemohol užívať vlastné motorové vozidlo v čase, keď sa nachádzalo v autoservise z dôvodu jeho opravy. Existencia príčinnej súvislosti ako jedného zo zákonných predpokladov zodpovednosti za škodu bola v období od 20.12.2023 do 25.01.2024 medzi stranami sporná. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné východiskovo uviesť, že v spore o náhradu škody zaťažuje žalobcu dôkazné bremeno preukázať všetky podmienky vzniku zodpovednosti za škodu, t. j. a) vznik škody ako majetkovej ujmy, b) protiprávne konanie škodcu (v danom prípade pôsobenie osobitnej povahy prevádzky motorového vozidla) c) príčinnú súvislosť medzi a) a b). V posudzovanej veci tak žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno na preukázanie príčinnej súvislosti medzi vylúčením poškodeného s užívania jeho motorového vozidla (a potrebou vynaloženia nákladov na náhradné vozidlo) po dobu jeho opravy, a to výlučne len v príčinnej súvislosti s poškodením motorového vozidla poškodeného pri predmetnej škodovej udalosti. Inak povedané pokiaľ bol poškodený vylúčený s užívania jeho motorového vozidla v dôsledku oneskoreného plnenia povinnosti zmluvného autoservisu poškodeného vykonať opravu v primeranom čase, táto nemožnosť užívania motorového vozidla poškodeným nie je v príčinnej súvislosti s objektívnou zodpovednosťou prevádzateľa podľa ust. § 427 ods. 2 OZ. V takomto prípade by mal totiž za vznik škody u poškodeného v podobe nákladov na prenájom náhradného vozidla zodpovedať autoservis v dôsledku jeho protiprávneho konania (§ 420 ods. 1 OZ) - omeškania s plnením jeho nepeňažného záväzku vykonať opravu v primeranom čase, v príčinnej súvislosti s ktorým vznikla na
strane poškodeného ďalšia potreba užívania náhradného motorového vozidla. V opačnom prípade, za prijatia argumentácie žalobcu, by ad absurdum osoba zodpovedná za vznik škody na motorovom vozidle poškodeného (resp. poisťovňa poskytujúca za túto osobu náhradu škody) bola nútená nahradiť poškodenému náklady vynaložené na nájom náhradného motorového vozidla za akúkoľvek dobu, po ktorú by sa motorové vozidlo poškodeného nachádzalo v autoservise, a to aj za situácie, kedy by si autoservis zjavne dlhodobo neplnil svoje zmluvné povinnosti voči poškodenému. 25. Zo skutkových zistení súdu prvej inštancie vyplynulo, že v spornom období (od 20.12.2023 do 25.01.2024, t. j. 37 dní) sa vozidlo poškodeného, poškodené pri predmetnej poistnej udalosti, nachádzalo v autoservise, pričom však zo strany autoservisu nedochádzalo k opravárenským prácam na tomto vozidle, a to z dôvodu nenahlásenia poistnej udalosti zamestnancom autoservisu žalovanému. Zároveň je nepochybné, že hoc v posudzovanom prípade vykonával opravu vozidla poškodeného autorizovaný autoservis, ktorý je zároveň v určitom zmluvnom vzťahu pre účely likvidácie poistných udalostí so žalovaným, poškodený výber tohto autoservisu realizoval sám (nebol mu nikým nanútený) a vstúpil s ním do zmluvného vzťahu, ktorého predmetom bola odplatná oprava jeho poškodeného motorového vozidla autoservisom. 26. Vzhľadom k uvedenému mal potom odvolací súd za to, že doba opravy sa predĺžila o 37 dní, a to výlučne v dôsledku nedbanlivostného konania autoservisu (konkrétne jeho zamestnanca, ktorý nenahlásil škodovú udalosť žalovanému), t. j. zmluvného partnera poškodeného (pokiaľ ide o opravu jeho poškodeného motorového vozidla). Za majetkovú ujmu (v podobe nákladov na nájom náhradného vozidla) poškodeného zodpovedajúcu obdobiu 37 dní tak nemôže niesť zodpovednosť osoba zodpovedná za škodu na vozidle poškodeného a zároveň za sekundárnu škodu v podobe vynaložených nákladov na zabezpečenie náhradného vozidla – škodca (a za neho poskytnúť poistné plnenie - náhradu škody v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. žalovaný), keďže predĺženie doby nemožnosti používať svoje vozidlo poškodeným, nebolo v posudzovanom prípade v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním škodcu (poisteného u žalovaného), ale v príčinnej súvislosti s porušením zmluvnej povinnosti zmluvného partnera poškodeného vykonať opravu jeho vozidla v primeranom čase a zastupovať poškodeného v uplatňovaní jeho práv voči poisťovni (žalovanému). Schopnosti poškodeného komunikovať so žalovaným (ako poisťovňou poisťujúcou zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla) sú v danej súvislosti irelevantné. Rovnako bol bez právnej relevancie argument žalobcu, že zákon č. 381/2001 Z. z. vo vzťahu k poškodenému nestanovuje lehotu na uplatnenie nároku na náhradu škody. 27. V nadväznosti na uvedené, konštatujúc neopodstatnenosť odvolacích námietok žalobcu, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak vo výroku I., ako aj v závislom výroku II. o nároku na náhradu trov konania (k tomuto výroku žalobca neprodukoval žiadne odvolacie námietky, teda napadol ho len ako výrok závislý), ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 262 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a ust. § 396 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, keďže žalovaný mal v tomto štádiu konania plný úspech. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 29. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) [§ 421 ods. 2 CSP]. Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) [§ 422 ods. 1 CSP]. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) [§ 428 CSP]. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona [zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].