Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28Co/21/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudcov: JUDr. Erika Tischlerová a JUDr. Peter Duman, v právnej veci žalobcov: 1/ A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, A. a 2/ C. D., E. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, A., obaja zastúpení advokátom: JUDr. Miloš Papcun, so sídlom Vajanského 5270/1A, Piešťany, proti žalovanej: C. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, zastúpená advokátom: JUDr. Vladimír Haládik, so sídlom Clementisove sady 1616, Galanta, o usporiadaní pomerov stavby na cudzom pozemku, na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. -260 zo dňa 12. decembra 2024, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

- 13 -

28Co/21/2025-

2321202746

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zriadil v prospech vlastníka stavby - rodinného domu so súpisným číslom XXX, postaveného na pozemku parcely CKN č. 2521/6, zapísaného Okresným úradom v Galante, katastrálnym odborom na LV č. XXX pre katastrálne územie F. - vecné bremeno in rem spočívajúce v práve užívania novovytvorených pozemkov parciel CKN č. 2521/25 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 91 m2 a č. 2521/27 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 19 m2 (pôvodne parcela CKN č. 2521/25 o výmere 110 m2, LV č. XXXX) podľa geometrického plánu č. 59/2021 na zameranie prístavby, vyhotoveného G. H. I., úradne overeného dňa 04.06.2021 Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom pod č. 745/2021, ktorý predstavuje neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku. Výrokom II. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ jednorazovú náhradu vo výške 5.165,89 eura do 3 dní. Výrokom III. vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Výrokom IV. rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. , , (ďalej len „“). Vecne súd argumentoval tým, že predmetom konania je usporiadanie pomerov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby na cudzom pozemku, pričom žalobcovia sa podanou žalobou domáhali, aby súd žalovanej uložil povinnosť jednak na vlastné náklady a nebezpečenstvo odstrániť neoprávnenú stavbu - prístavbu postavenú na parc. č. 2521/27 - zastavaná plocha o výmere 19 m2, k.ú. F., podľa geometrického plánu č. 59/2021 na zameranie prístavby parc. č. 2521/27, úradne overeného G. J. K. dňa 04.06.2021, č. 745/2021, Okresný úrad Galanta,

katastrálny odbor, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku; a ďalej odstrániť neoprávnené oplotenie postavené na parcele č. 2521/25 zastavaná plocha o výmere 91 m2, k.ú. F. podľa geometrického plánu č. 59/2021 na zameranie prístavby parc. č. 2521/27, úradne overeného G. J. K. dňa 04.06.2021, č. 745/2021, Okresný úrad Galanta, katastrálny odbor, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku. Súd mal za nesporné a preukázané, že žalobcovia 1/ a 2/ ako spoluvlastníci nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX v podiele každý 6/12 (1/2) parciel CKN č.: 2521/19 o výmere 2762 m2, 2521/21 o výmere 113 m2, 2521/22 o výmere 321 m2, 2521/23 o výmere 305 m2, 2521/24 o výmere 104 m2, 2521/25 o výmere 110 m2 a 2521/26 o výmere 190 m2, všetko zastavaná plocha a nádvorie, k.ú. F., a to počnúc 20.12.2016, susedia so žalovanou ako výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX - parcela CKN č. 2521/6 o výmere 126 m2 - zastavaná plocha a nádvorie a stavba - rodinný dom súp. č. XXX postavený na parc. CKN č. 2521/6, k.ú. F., ktorou vlastníčkou je od 06.09.2019. Prístavba k rodinnému domu súp. č. XXX vo vlastníctve žalovanej ako stavba spojená so zemou pevným základom, je postavená na parcele CKN č. 2521/25 v spoluvlastníctve žalobcov 1/ a 2/. Geometrický plán č. 59/2021 vyhotovený geodetom G. H. I., úradne overený G. J. K. dňa 04.06.2021 na zameranie prístavby určil, že prístavba vo vlastníctve žalovanej zodpovedá novovytvorenej parcele CKN č. 2521/27 o výmere 19 m2, t.j. z pôvodnej parcely CKN č. 2521/25 o výmere 110 m2 bola vytvorená nová parcela CKN č. 2521/25 o výmere 91 m2 (110 m2 mínus 19 m2). V konaní žalovaná nepreukázala, že by disponovala súhlasom či už aktuálneho vlastníka (žalobcov 1/ a 2/) alebo predchádzajúceho vlastníka parcely CKN č. 2521/25 na vybudovanie stavby a oplotenia na pozemku, ktorý táto nevlastní ani nevlastnila. Miestnou ohliadkou bolo preukázané, že prístavba tvorí funkčnú súčasť rodinného domu súp. č. XXX, nakoľko slúži ako vstup do rodinného domu, sú v nej zrealizované elektrické a vodovodné prípojky a jedna izba slúži ako detská izba. Žalovaná užíva nehnuteľnosť ako trvalé bydlisko spoločne s dvoma maloletými deťmi. Tvrdenie žalovanej o tom, že predmetnú prístavbu a oplotenie pozemku nezrealizovala ona, ale predchádzajúci vlastník, nakoľko v takomto stave nehnuteľnosť (s existujúcou prístavbou a oplotením) kúpila zmluvou v roku 2019, protistranou účinne popreté nebolo, v dôsledku čoho súd považoval toto tvrdenie za nesporné.

3. Súd prvej inštancie poukázal na to, že zákon upravuje tri spôsoby vyrovnania vzťahov medzi stavebníkom (vlastníkom neoprávnenej stavby) a vlastníkom pozemku. Poradie spôsobov vyrovnania právnych vzťahov medzi neoprávneným stavebníkom a vlastníkom pozemku určuje zákon tak, že na návrh vlastníka pozemku nariadi súd odstránenie stavby na náklady žalovaného ako neoprávneného stavebníka, to najmä v prípade, ak zistí zavinené hrubé porušenie práv vlastníka pozemku stavebníkom s prihliadnutím na to, že stavba je nielen neoprávnená, ale aj nepovolená. Ďalším predpokladom na takýto záver je to, že odstránenie stavby je účelné, pričom účelnosť treba posudzovať so zreteľom na záujmy vlastníka pozemku a možnosť využiť pozemok pre neho ekonomicky výhodnejšie. Druhým riešením situácie v prípade existencie návrhu vlastníka pozemku resp. dodatočného súhlasu je prikázanie stavby do jeho vlastníctva, ak odstránenie stavby by nebolo účelné ani so zreteľom na hodnotu a možnosť iného využitia pozemku, na ktorom bola zriadená neoprávnená stavba. Treťou možnosťou je zriadenie vecného bremena v prospech vlastníka stavby za náhradu v prospech vlastníka pozemku, pričom explicitný návrh vlastníka pozemku v tomto prípade nie je obligatórnym predpokladom, rovnako ako ním nie je súhlas vlastníka.

4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že odstránenie prístavby ako neoprávnenej stavby po vyhodnotení všetkých okolností prípadu nie je vhodné ani účelné. Konštatoval, že síce je táto prístavba nielen neoprávnenou stavbou, ale i stavbou nepovolenou (žalovaná nepreukázala existenciu stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia), avšak zo strany žalovanej nedošlo k takým hrubým zásahom do práv žalobcov, ktoré by odôvodňovali postup zodpovedajúci nariadeniu odstránenia stavby. Žalovaná stavbu nerealizovala, nehnuteľnosť kúpila v roku 2019 v súčasnom technickom stave. Nebolo preukázané, kedy k vytvoreniu neoprávnenej stavby došlo, pričom žalobcovia 1/ a 2/ ako vlastníci dotknutého pozemku počnúc rokom 2016 nemali vedomosť o tom, či v roku 2016 neoprávnená stavba existovala alebo nie, neprodukovali v tomto smere podstatné tvrdenia. Neoprávnená stavba slúži ako súčasť rodinného domu žalovanej, konkrétne ako vstupná časť a detská izba s realizovanými elektrickými a vodovodnými prípojkami, žalovanou je permanentne využívaná ako trvalé bydlisko. Na druhej strane, nebolo tvrdené ani preukázané, že by existencia neoprávnenej stavby bránila žalobcom 1/ a 2/ efektívnejšie využívanie ich nehnuteľností. V priebehu konania po poučení súdom podľa ust. žalobcovia zmenili žiadaný spôsob riešenia tak, že nežiadali odstránenie neoprávnenej stavby, ale zriadenie vecného bremena.

5. Vzhľadom na absenciu návrhu alebo súhlasu žalobcov 1/ a 2/ s prikázaním neoprávnenej stavby do ich spoluvlastníctva súd pristúpil k aplikácii zákonom determinovaného tretieho spôsobu riešenia vzťahov strán sporu. Žalobcovia preferovali zriadenie vecného bremena za náhradu, žalovaná uprednostňovala odkúpenie pozemku pod neoprávnenou stavbou. Žalobcovia výslovne nesúhlasili s možnosťou predaja pozemku pod stavbou žalovanej napriek jej opakovanej žiadosti o odkúpenie pozemku, a to najmä vzhľadom na znaleckým posudkom určenú porovnateľnú hodnotu trhovej ceny pozemku a hodnoty práv a závad (rozdiel predstavoval 234,11 eura), pričom znenie zákona uprednostňujúce zriadenie vecného bremena za náhradu pred iným možným spôsobom usporiadania vzťahov je záväzné a v konaní nevzišiel konsenzus strán o potenciálnom obojstranne akceptovateľnom „inom“ riešení vzťahov. Prikázanie pozemku pod neoprávnenou stavbou do vlastníctva žalovanej ako vlastníčky neoprávnenej stavby by privodilo žalovanej ako subjektu, ktorý preukázateľne konal v rozpore s účinnou legislatívou výhodnejšie postavenie, nakoľko by sa stala vlastníčkou aj pozemku pod a v okolí neoprávnenej a nepovolenej stavby, a to za cenu porovnateľnú (vyššiu len o 234,11 eura) s hodnotou jednorazovej náhrady za vecné bremeno, ktoré riešenie by podľa súdu nevykazovalo aspekt zákonnosti a spravodlivosti.

6. Vzhľadom na uvedené súd o vzťahoch súvisiacich s neoprávnenou stavbou v podobe prístavby k rodinnému domu rozhodol tak, že v prospech (každého) vlastníka rodinného domu súp. č. XXX zriadil vecné bremeno in rem kvality a v rozsahu tak, ako to navrhli žalobcovia, t.j. zodpovedajúce právu užívania novovytvorených parciel CKN č. 2521/27 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 19 m2 (pozemok nachádzajúci sa pod neoprávnenou prístavbou) a parc. č. 2521/25 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 91 m2 (plošný zostatok pôvodnej parcely č. 2521/25 o výmere 110 m2 obklopujúci parc. č. 2521/27), pričom výška primeranej jednorazovej náhrady za vecné bremeno predstavuje sumu určenú znaleckým posudkom č. 48/2024 vo výške 5.165,89 eura. Závery znaleckého posudku č. 48/2024 neboli v konaní účinne popreté, žalovaná síce vzniesla čiastkovú výhradu voči časti odborného spracovania posudku, avšak nenavrhla vykonať v tomto smere relevantné dokazovanie, v záverečnom vyjadrení znaleckým dokazovaním určenú sumu ako všeobecnej trhovej hodnoty nehnuteľnosti, tak i výšku všeobecnej hodnoty práv a závad akceptovala. Vzniesla žiadosť o možnosť splatenia primeranej náhrady formou splátok po 100 eur mesačne z dôvodu až v rámci záverečnej reči tvrdenej nepriaznivej ekonomickej, rodinnej a zdravotnej situácie na jej strane, nakoľko je samoživiteľkou s dvoma maloletými deťmi, z ktorých jedno je zdravotne postihnuté, na základe čoho jej bude poskytovaný opatrovateľský príspevok vo výške 605 eur mesačne, čo bude okrem rodinných prídavkov predstavovať jej jediný príjem. S predmetným návrhom žalobcovia 1/ a 2/ nesúhlasili. Súd možnosti plnenia žalovanou v splátkach nevyhovel, pretože žalovaná sa na nepriaznivé okolnosti po prvý raz odvolala až v záverečnej reči, pričom ich žiadnym spôsobom nepreukázala. Rovnako súd považoval za neprijateľnú navrhnutú výšku splátok, nakoľko suma jednorazovej náhrady 5.165,89 eura by bola týmto spôsobom zaplatená najskôr o 52 mesiacov (viac ako 4 roky), čím by prakticky stratila ekonomický atribút jednorazovej náhrady.

7. Zvyšnú časť žalobou uplatneného nároku predstavujúcu úpravu vzťahov strán sporu v súvislosti s neoprávnenou stavbou v podobe oplotenia pozemku súd ako nedôvodnú zamietol, nakoľko žalobou determinovaný nárok podľa ust. možno uplatniť výlučne vo vzťahu k neoprávnenej stavbe. Stavba je definovaná v , a preto neoprávnenou stavbou môže byť len stavba, ktorá zodpovedá tomuto zákonnému vymedzeniu, t.j. musí ísť o stavbu spojenú so zemou pevným základom. Pevný základ treba skúmať z technického hľadiska, najmä so zreteľom na to, či stavbu bez narušenia jej hospodárskeho určenia možno premiestniť. Stavbou je každý objekt považovaný za stavbu podľa stavebnoprávnych predpisov. Nemusí to byť len budova. Ak stavba nespĺňa toto kritérium, nemožno uvažovať o aplikácii . Nebolo preukázané, ale ani tvrdené, že by sporné oplotenie malo mať právny charakter stavby podľa ust. . Z poznatkov súdu získaných miestnou ohliadkou nebolo možné vyvodiť uspokojivý záver ohľadne stavebno- technického charakteru oplotenia.

8. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd prvej inštancie nevzhliadol existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa ust. ako žiadala žalovaná, ktorá za dôvody hodné osobitného zreteľa považovala primárne skutočnosť, že súd pôvodnej formulácii žalobného petitu nevyhovel (prvý zákonnom určený spôsob usporiadania vzťahov), žalobcovia po predbežnom právnom posúdení veci navrhovaný spôsob riešenia vzťahov modifikovali a zároveň mal prihliadnuť na preddavok znaleckého dokazovania plne hradený žalovanou. Súd konštatoval, že i keď je pravdou, že konkrétny spôsob rozhodnutia vo veci samej v prípade nároku podľa ust. nie je výlučne závislý na vôli strán sporu vzhľadom na viazanosť súdu zákonom determinovaným poradím spôsobu usporiadania vzťahov strán

sporu, avšak žaloba bol podaná dôvodne, pričom jej podanie a iniciovanie predmetného konania bolo zapríčinené zavineným porušením právnej povinnosti žalovanou ako stavebníčkou neoprávnenej stavby (nie je pritom rozhodujúcim, že žalovaná do právnej pozície stavebníčky vstúpila v dôsledku právnych účinkov kúpnej zmluvy), ktorá bez súhlasu vlastníka pozemku na ňom stavbu realizovala, následne dlhodobo neoprávnenú stavbu a pozemok pod ňou a v jej bezprostrednom okolí užívala, pričom mohla a mala sama súc si vedomá právneho režimu veci iniciatívne podnietiť rokovania o riešení daného stavu, čo preukázateľne neurobila.

9. O náhrade trov konania preto súd rozhodol podľa ust. hľadnil, že predmetom konania bola úprava vzťahov podľa ust. k dvom označeným neoprávneným stavbám - prístavbe a oploteniu - z ktorých dôvodnou súd konštatoval žalobu výlučne v časti týkajúcej sa usporiadania vzťahov k prístavbe (nebolo preukázané, že oplotenie podlieha právnemu režimu stavby, žalobcovia mali uplatniť vlastnícku žalobu a vlastník oplotenia by sa nemohol brániť právnymi argumentmi uvedenými v ust. ). Súd uviedol, že pomer procesného úspechu v konaní zároveň nebolo možné kvantitatívne vyhodnotiť podľa pomeru hodnôt prístavby a oplotenia, nakoľko podstatné skutkové tvrdenia v tomto smere absentovali, na základe čoho súd pomer úspechu žalobcov vyhodnotil na 50 % (polovica predmetu konania), čo zodpovedá rovnakému pomeru ich procesného neúspechu, v dôsledku čoho súd rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

10. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podali žalobcovia 1/ a 2/ prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a aby im priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v rozsahu 100 %. Uviedli, že napadnutý rozsudok obmedzuje žalobcov 1/ a 2/ vo výkone ich vlastníckych práv a legalizuje protiprávne konanie žalovanej ako vlastníčky neoprávnenej a nepovolenej stavby súp. č. XXX na parc.č. 2521/6 a prístavieb. Žalobcovia 1/ a 2/ sú presvedčení, že súd mal postupovať podľa prvého spôsobu vyrovnania vzťahov medzi stavebníkom (vlastníkom neoprávnenej a nepovolenej stavby) a vlastníkom pozemku, ktorý určuje zákon – teda na návrh vlastníka stavby mal nariadiť odstránenie stavby na náklady žalovanej ako neoprávneného stavebníka, pretože stavba je nielen neoprávnená, ale aj nepovolená. Žalovaná vedela odo dňa nadobudnutia v r. 2019 stavby súp. č. XXX, že ide o stavbu neoprávnenú a nepovolenú, z jej konania nevyplývala a nevyplýva žiadna snaha stavbu legalizovať, čím hrubo zasiahla do vlastníckych práv žalobcov, ktorý hrubý zásah odôvodňuje taký postup súdu, ktorý zodpovedá nariadeniu odstránenia stavby (prístavby) – tak ako to navrhovali v podanej žalobe doručenej súdu 09.07.2021. Stavba s. č. XXX svojím spôsobom ani neexistuje, pretože je neoprávnená a nepovolená (kedysi predstavovala bývalú maštaľ) – nemá vydané územné rozhodnutie, stavebné povolenie ani kolaudačné rozhodnutie. Tento fakt potvrdzuje aj Obecný úrad F. v listine zo dňa 18.12.2019. Žalovaná kúpila v skutočnosti dva domy (fotografia dvojdomu), ktorých výmera podlahovej plochy zastavaného pozemku predstavuje 145 m2. Predmetná výmera zodpovedá veľkosti 6 obytných miestností rodinného domu- nejedná sa teda o žiadnu malú sociálnu prístavbu ani o jeden rodinný dom ako súd prvej inštancie mylne uvádza. Súd sa nezaoberal ani územným plánom obce a nezohľadnil potenciálnu možnosť nadstavby plochy zriadeného vecného bremena o jeden a pol podlažia zväčšene, keďže nespresnil hmotnú nemeniteľnosť vecného bremena. Hodnotu vecného bremena in rem súd zohľadnil iba na stavbu jedného domu podľa znaleckého posudku č. 48/2024 znalca Ing. Javora. Cena pozemku podľa znalca Ing. Javora je 49,09 eura/1 m2. Všeobecná hodnota práv a závad nehnuteľností vytvorených podľa GP č. 59/2021 zodpovedá sume 5.165,89 eura. Žalobcovia vychádzajú z dokázaných postavených 2 domov a trhovej hodnoty m2 pozemku podľa štatistiky SR (graf cien nehnuteľností Galanta), kde je cena pozemku za 97 eur /1 m2 a podľa stavebného úradu F. je 80 eur/ 1 m2 a nie 49,09 eura ako uvádza vo svojich výpočtoch znalec Ing. Javor. Z tohto dôvodu treba korigovať náhradu za zriadenie vecného bremena dvoch domov spolu vo výške 8.332,08 eura. Žalobcom 1/ a 2/ vznikli aj náklady za trovy konania z titulu zaplatenia súdneho poplatku a zaplatenia za právne služby advokátovi počas viac ako trojročného predlžovania súdneho konania žalovanou jej úmyselným zavádzaním, že sa jedná iba o malú stavbu na ktorú nie je potrebné žiadne povolenie a od žalobcov 1/ a 2/ ako vlastníkov pozemku vlastne nič nepotrebujú. Pretože nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, žalobcovia navrhovali, aby im bol priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pretože v konaní mali úspech a súd rozhodol na základe jedného z troch prípustných zákonných spôsobov.

11. Žalovaná samostatný odvolací návrh nepodala. K doručenému odvolaniu žalobcov podala písomné vyjadrenie v ktorom uviedla, že s odvolaním žalobcov nesúhlasí a považuje ho za neodôvodnené.

Žalobcovia v odvolaní uvádzajú nepravdivé skutočnosti, napr. že stavba s. č. XXX (obytný dom vo výlučnom vlastníctve žalovanej) neexistuje, že ide o bývalú maštaľ a v skutočnosti ide o 2 domy. Žiadne z týchto tvrdení nie je pravdivé. Dom s. č. XXX je vedený na LV č. XXX, k.ú. F. a žalovaná je výlučnou vlastníčkou aj pozemku parcela registra C KN parc.č. 2521/6 – zast. plocha a nádvorie vo výmere 126 m2, na ktorom pozemku je postavený dom s. č. XXX. Listina Obce F. zo dňa 18.12.2019, na ktorú sa žalobcovia v odvolaní odvolávajú, sa netýka stavebného a kolaudačného rozhodnutia domu s. č. XXX, ale stavebných úprav (možno prístavby) tohto domu. Ani fotografia, pripojená k odvolaniu, nepotvrdzuje, že ide o 2 domy. Pokiaľ žalobcovia v odvolaní namietajú, že súd nezohľadnil potenciálnu možnosť nadstavby plochy zriadeného vecného bremena, tak žalovaná sa v konaní opakovane vyjadrila, že nemá finančné prostriedky ani na nadstavbu jestvujúceho rodinného domu, a to platí aj o zastavanie plochy zriadeného vecného bremena. Ide o samoživiteľku dvoch maloletých detí, z ktorých jedno je zdravotne postihnuté s priznaným opatrovateľským príspevkom a ona sama je nezamestnaná. Za takejto finančnej situácie nemá žiadne investičné zámery. Návrh žalobcov korigovať – zvýšiť náhradu za zriadenie vecného bremena je neodôvodnený. Dom žalovanej a priľahlý pozemok žalobcov je vzdialený niekoľko kilometrov od každej okolitej obce, bez akejkoľvek občianskej vybavenosti a jediná vybavenosť technickej infraštruktúry je iba elektrická sieť. Žalovaná nesúhlasí ani s názorom žalobcov, že predlžovala súdne konanie viac ako 3 roky, pričom takáto skutočnosť nebola v konaní konštatovaná, ani nie je pravdivá. Žalobcovia to uvádzajú z dôvodu, že za tú dobu im boli poskytnuté právne služby advokáta, preto navrhujú, aby im bola priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100 %. Žalobcovia neboli v konaní úspešní, keď sa žalobou domáhali od začiatku iného rozhodnutia, ako napokon súd rozhodol. Žalovaná tiež počas celého konania bola zastúpená advokátom a zaplatila celú cenu znaleckého dokazovania vo výške 573,- eur, z ktorého posudku mali prospech aj žalobcovia. Pokiaľ žalobcovia nenavrhujú zmeniť napadnuté rozhodnutie, ale napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, tak v odvolaní neuvádzajú, čo by malo byť predmetom konania a dokazovania v ďalšom konaní na prvostupňovom súde. Žalovaná navrhovala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a žalobcov zaviazal na zaplatenie náhrady trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

12. K vyjadreniu žalovanej podali žalobcovia 1/ a 2/ písomné vyjadrenie (replika) v ktorom uviedli, že súd prvej inštancie nemohol vierohodne posúdiť veľkosť ani funkčnosť stavby na cudzom pozemku, pretože nedisponoval aktuálnymi plánmi (pôdorysmi) a ani si nezaobstaral od Stavebného úradu F. odborne stanovisko. Žalovaná odkúpila v počte 2 (dva) dva-2 a pol izbové rodinné domy (na cudzom pozemku) domy spolu v celkovej výmere 126 m2, ktoré majú dva-2 separátne vchody na cudzom pozemku o veľkosti 19 m2 čo predstavuje plochu dvoch detských izieb alebo veľkosť 3 kuchýň, a oplotenú záhradu o 91m2 na pozemku žalobcov 1/ a 2/. Stavebný zákon sa zaoberá problematikou spojenou s pozemkom, stavbou a infraštruktúrou a nie momentálnou finančnou situáciou žalovanej. Vecné bremeno in rem sa viaže na nehnuteľnosť nachádzajúcu sa podľa UP a nie na momentálneho vlastníka (ako je jednoduché bremeno napr. na dožitie osoby). Žalovaná odvodzuje svoje stanovisko, že nehnuteľnosť má malú hodnotu, lebo je ďaleko od sídliska. Žalobcom 1/ a 2/ len potvrdzuje ich ocenenie výnimočnej polohy mimo osídlenia, ktoré je pre svoju blízkosť k vodnej nádrži Kráľová predestinovaná na rekreačné využitie obzvlášť keď je ojedinelá v celom okolí podľa UP F., čím také nehnuteľnosti dosahujú vysokú trhovú hodnotu. Žalovaná úmyselne predlžuje súdne konanie a s tým spojene náklady, nepodniká žiadne úkony na legalizovanie dvojdomu dodatočným stavebným povolením na parcele 2521/6 (príloha SU F. z 07.06.2024). Pretrvávajúci a časovo predlžujúci názor žalovanej že na stavbu o 126 m2 a maličkú prístavbu 19 m2 nie je treba stavebné povolenie ale len ohlásenie, bolo a je zavádzajúce, ale ani ohlásenie Stavebný úrad F. neeviduje. Dôkazom je informácia Obce F. zo dňa 07.06.2024. Žalobcovia 1/ a 2/ nemajú žiaden záujem byť subjektom súdneho sporu riešenia zlej, ľahostajnej kúpy žalovanej. Žalobcovia 1/ a 2/ navrhujú žalovanej, aby nedostatky vzniknuté z nekvalifikovanej kúpy tým, že uzatvorila kúpnopredajnú zmluvu s predajcom, ktorý ju neupozornil na závažné právne vady, teda že objekt v predajnej podobe nemá vydané stavebné ani dodatočné povolenie a je bez dokumentácie a bez kolaudácie, má predávajúceho B. B. vziať na zodpovednosť a dožadovať sa žalobou na súde - určenia neplatnosti kúpnopredajnej zmluvy zavkladovanej pod sp.zn. V 3727/2019, dňa 06.09.2019.

13. Ďalšie vyjadrenia strany v odvolacom konaní nepodali.

14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie žalobcov bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom – zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a

) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (/ ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ) dospel k záveru, že odvolaniu žalobcov nie je možné priznať úspech, lebo rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle a 2 .

15. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah podaného odvolania a uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalobcov bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol na základe vykonaného dokazovania a realizovaného právneho posúdenia veci vecne správne, pokiaľ na základe žaloby žalobcov podľa rozhodol o spôsobe usporiadania pomerov k stavbe žalovanej na pozemku žalobcov tak, že zriadil v prospech vlastníka stavby s. č. XXX na parc. č. 2521/6 na LV č. XXX v k. ú. F. vecné bremeno in rem spočívajúce v práve užívania novovytvorených pozemkov parc. č. 2521/25 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 91 m2 a parc. č. 2521/27 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 19 m2 podľa geometrického plánu č. 59/2021 na zameranie prístavby a žalovanej uložil zaplatiť žalobcom jednorazovú náhradu za zriadenie tohto vecného bremena v sume 5.165,89 eura; keď dospel k záveru, že odstránenie prístavby ako neoprávnenej stavby nie je vhodné ani účelné, lebo nepredstavuje taký hrubý zásah do práv žalobcov, ktoré by odôvodňovali odstránenie tejto stavby; žalovaná nehnuteľnosti slúžiace jej ako trvalé bydlisko, kde žije s dvoma maloletými deťmi, kúpila v r. 2019 v súčasnom technickom stave, neoprávnená prístavba slúži ako súčasť jej rodinného domu ako vstupná časť a detská izba s realizovanými elektrickými a vodovodnými prípojkami, pričom táto prístavba nebráni žalobcom v efektívnejšom využívaní ich nehnuteľností a tiež žalobcovia v priebehu konania zmenili svoj pôvodný návrh, keď už odstránenie prístavby nežiadali, ale požadovali zriadenie vecného bremena. Pretože žalobcovia nesúhlasili s prikázaním stavby do ich vlastníctva a ani s možnosťou predaja pozemku pod stavbou žalovanej, pristúpil súd k tretiemu spôsobu riešenia vzťahov strán sporu v zmysle a v prospech každého vlastníka rodinného domu s. č. XXX zriadil vecné bremeno in rem kvality a rozsahu ako navrhli žalobcovia, t. j. zodpovedajúce právu užívania novovytvorených parciel č. 2521/27 a parc. č. 2521/25 za jednorazovú náhradu vo výške určenej znaleckým posudkom č. 48/2024, t. j. 5.165,89 eura, keď závery tohto znaleckého posudku neboli v konaní stranami účinne popreté. Zároveň súd žalobu v časti úpravy vzťahov podľa k oploteniu pozemku ako nedôvodnú zamietol, nakoľko sporné oplotenie nemá právny charakter stavby podľa . O náhrade trov konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu sporových strán v spore.

16. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcami uplatneného nároku na usporiadanie pomerov stavby na cudzom pozemku, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na výstižné, správne, presvedčivé a v relevantnom vyčerpávajúce odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľom. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa nasledovné:

17. V odvolacom konaní je odvolací súd viazaný rozsahom podaného odvolania ( ) ako aj odvolacími dôvodmi ( ), to znamená, že odvolanie prejedná len v medziach, v akých odvolateľ rozsudok súdu prvej inštancie napáda a prihliada len na tie dôvody, z akých odvolateľ žiada o preskúmanie napadnutého rozhodnutia, uplatnené v lehote pre podanie odvolania (okrem vád procesných podmienok ).

18. Žalobcovia 1/ a 2/ v podanom odvolaní uviedli ako odvolací dôvod, nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Dôvodili, že rozhodnutie súdu prvej inštancie ich obmedzuje vo výkone vlastníckych práv a legalizuje protiprávne konanie žalovanej ako vlastníčky neoprávnenej a nepovolenej stavby s. č. XXX na parc. č. 2521/6 a prístavieb. Poukazovali na to, že žalovaná kúpila v skutočnosti dva domy, že sa súd nezaoberal územným plánom a nezohľadnil potencionálnu možnosť nadstavby

plochy zriadeného vecného bremena o jeden a pol podlažia, keďže nespresnil hmotnú nemeniteľnosť vecného bremena. Namietali tiež stanovenú hodnotu vecného bremena podľa posudku č. 48/2024, kedy súd hodnotu vecného bremena zohľadnil len na stavbu jedného domu, pričom podľa žalobcov mala byť náhrada za zriadenie vecného bremena dvoch domov vo výške 8.332,08 eura. Výrok o trovách konania žalobcovia napadli z dôvodu, že súd rozhodol jedným z troch prípustných zákonných spôsobov, teda mali žalobcovia v spore 100 % úspech, pričom poukazovali na to, že žalovaná úmyselným zavádzaním predlžovala súdne konanie.

19. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie sa so všetkými relevantnými námietkami žalobcov vyčerpávajúco vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku. Dôležité je uviesť, že žalobcovia v odvolaní uvádzajú, že nielen prístavba na ich pôvodnej parcele č. 2521/25 vo výmere 110 m2 je neoprávnenou a nepovolenou stavbou, ale že aj samotný rodinný dom s č. XXX na parc. č. 2521/6 je neoprávnenou a nepovolenou stavbou. Tu je potrebné uviesť, že rodinný dom s. č. XXX je postavený na parc. č. 2521/6 vo výlučnom vlastníctve žalovanej, teda dom s. č. XXX nestojí na pozemku žalobcov, teda nejde o neoprávnenú stavbu. Zároveň predmetný rodinný dom s. č. XXX je zapísaný v katastri nehnuteľností na LV č. XXX pre kat. úz. F., čo predpokladá, že na neho bolo vydané stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie, ktoré dokumenty síce v konaní predložené neboli, avšak v opačnom prípade by kataster nepovolil vklad vlastníckeho práva k predmetnému rodinnému domu na základe kúpnej zmluvy pod V 3727/2019 dňa 06.09.2019, na základe čoho sa vlastníčkou predmetného rodinného domu s. č. XXX a pozemku pod ním parc. č. 2521/6 stala žalovaná. Nemožno tiež opomenúť, že rodinnému domu bolo stavebným úradom pridelené súpisné číslo. V konaní teda nebolo preukázané, že rodinný dom s. č. XXX je nepovolenou stavbou. Pokiaľ žalobcovia poukazovali na vyjadrenie stavebného úradu, tak z listu Obce F. zo dňa 18.12.2019, ktorý žalobcovia v tomto smere predložili vyplýva len to, že stavebné povolenie nemá prístavba k rodinnému domu s. č. XXX, stojaca na parcele vo vlastníctve žalobcov 1/ a 2/. Z listu Obce F. zo dňa 07.06.2024 vyplýva iba to, že obec neeviduje žiadosť o stavebné povolenie, dodatočné stavebné povolenie, zmenu stavby pred jej dokončením alebo návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia na stavbu s. č. XXX, teda neeviduje príslušné žiadosti, čo však neznamená, že stavba s. č. XXX ako taká, nemá stavebné povolenie alebo kolaudačné rozhodnutie. Tiež zo žalobcami predloženej listiny Obce F. – Rozhodnutie o prerušení konania o dodatočnom povolení stavby a odkázanie na súd zo dňa 17.07.2020 vyplýva, že na stavebnom úrade prebieha konanie o dodatočnom povolení prístavby rodinného domu s. č. XXX na parcele vo vlastníctve žalobcov, ktoré konanie bolo prerušené do právoplatného rozhodnutia súdu v tejto sporovej veci. Tvrdenia žalobcov v odvolaní o tom, že samotná stavba s. č. XXX je neoprávnená a nepovolená a hrubo zasahuje do vlastníckych práv žalobcov, je teda celkom neadekvátne.

20. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že iba prístavba k predmetnému rodinnému domu zasahuje na pozemok parc. č. 2521/25 vo vlastníctve žalobcov, ktorá okolnosť však musela byť žalobcom zrejmá už z nimi predloženého geometrického plánu na zameranie prístavby G. H. I. č. 59/2021 a vyplýva aj z pôvodného žalobného petitu žalobcov v podanej žalobe zo dňa 09.07.2021, v ktorom žalobcovia žiadali, uložiť žalovanej povinnosť odstrániť neoprávnenú prístavbu na novovytvorenej parcele č. 2521/27 vo výmere 19 m2 a tiež odstrániť neoprávnené oplotenie na parc. č. 2521/25 vo výmere 91 m2. Tiež pokiaľ žalobcovia v odvolaní zdôrazňujú, že prístavba je nielen neoprávnená (lebo stojí na pozemku žalobcov) ale aj nepovolená (vykonaná bez stavebného povolenia, resp. ohlásenia), tak je potrebné uviesť, že pre posúdenie otázky, či stavebník má k stavbe na cudzom pozemku titul a pre obsah jeho práva mať na cudzom pozemku stavbu, nie je obsah stavebného povolenia rozhodujúci, pričom aj z konštantnej judikatúry vyplýva, že pre posúdenie stavby ako neoprávnenej, nie je rozhodujúce, či na stavbu bolo vydané stavebné povolenie (porovnaj rozsudok NS ČR sp. zn. ). Tvrdenie žalobcov v odvolaní, že stavba s. č. XXX ani neexistuje je teda mylné, svedčí o tom LV č. XXX pre kat. úz. F., ktorý samotní žalobcovia pripojili k podanej žalobe ako dôkaz. Rovnako je nepodložené tvrdenie žalobcov v odvolaní, že žalovaná kúpila dva domy, nakoľko z listu vlastníctva č. XXX pre kat. úz. F. je zrejmé, že ide o jeden rodinný dom na parc. č. 2521/6 o výmere 126 m2 a jeho neoprávnená prístavba, ktorá podľa ohliadky vykonanej súdom dňa 06.04.2023 (č. l. 122 spisu) predstavuje vchod do domu, kúpeľňu a malú detskú izbu a sú v nej zrealizované prípojky vody a elektriny, leží na parcele žalobcov v rozsahu výmery 19 m2. Predmetom usporiadania pomerov v danej právnej veci bola teda iba predmetná prístavba na pôvodnej parcele č. 2521/25 a v zmysle žaloby žalobcov aj oplotenie na tejto parcele.

21. Ustanovenie upravuje osobitný typ vlastníckych žalôb, ktoré sú špeciálne k všeobecným vlastníckym žalobám upraveným v . v ustanovuje nasledovné

spôsoby vyporiadania neoprávnenej stavby rozhodnutím súdu: 1/ odstránenie stavby na náklady jej vlastníka (§ 135c ods. 1), 2/ prikázanie stavby za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, ak by odstránenie stavby nebolo účelné a vlastník pozemku s tým súhlasí (§ 135c ods. 2), 3/ inak, najmä zriadením vecného bremena v prospech vlastníka stavby za náhradu (§ 135c ods. 3). V uvedenom poradí spôsobov vyporiadania je obsiahnutá aj ich preferenčná postupnosť a zohľadnená i hodnotová podstata celého inštitútu vyporiadania neoprávnenej stavby, účelom ktorého je chrániť vlastníka pozemku pred neoprávneným stavebným zásahom do jeho vlastníctva. Uvedeným poradím však nie je viazaný vlastník pozemku, ktorý môže ako žalobca navrhovať ľubovoľný spôsob vyporiadania, a to aj alternatívne.

22. Keďže konanie o vyporiadaní neoprávnenej stavby je konaním, kde zo znenia vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi sporovými stranami, nie je ani súd v tomto konaní viazaný návrhmi strán a pri svojom rozhodovaní zohľadňuje všetky okolnosti prípadu, a to najmä skutočnosti, za ktorých bola stavba postavená, dobromyseľnosť stavebníka, či je stavebník naďalej vlastníkom stavby, účel užívania stavby, či rozsah v akom stavba bráni využívaniu pozemku (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 29.04.2024). Pokiaľ ide o prvú možnosť podľa , odstránenie stavby na cudzom pozemku, tak záver o použití tejto občianskoprávnej sankcie by sa mal opierať o zistenie zavinených hrubých porušení práv vlastníka pozemku stavebníkom. Predpokladom na takýto záver je to, že odstránenie stavby je účelné, pričom treba prihliadať na záujmy vlastníka pozemku a možnosť využitia jeho pozemku. Na druhej strane však tiež domáhanie sa vyporiadania neoprávnenej stavby vlastníkom pozemku v dlhšom časovom odstupe od zistenia tejto skutočnosti, má rovnako význam pre rozhodnutie súdu. Prikázanie neoprávnenej stavby do vlastníctva vlastníkovi pozemku predpokladá predovšetkým súhlas vlastníka pozemku, pretože súd v tomto prípade súčasne vlastníkovi pozemku musí uložiť povinnosť zaplatiť náhradu neoprávnenému stavebníkovi z titulu zriadenia stavby. V prípade tretej možnosti, ktorá prichádza do úvahy, ak odstránenie stavby nie je účelné a ak vlastník pozemku nesúhlasí s prikázaním mu stavby, stavebník je naďalej vlastníkom neoprávnenej stavby a nemení sa ani vlastnícky vzťah k pozemkom, avšak súd na základe geometrického plánu zriadi vecné bremeno na nevyhnutný výkon vlastníckych práv neoprávneného stavebníka k stavbe, a to za náhradu, ktorú určuje spravidla znalec.

23. V predmetnej právnej veci sa žalobcovia v žalobe pôvodne domáhali usporiadania pomerov odstránením prístavby a oplotenia na parc. č. 2521/25. Avšak v priebehu konania po vykonanom dokazovaní, najmä miestnej ohliadke dňa 06.04.2023, žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu v podaní zo dňa 21.06.2023 (č. l. 128 spisu) oznámili, že netrvajú na odstránení stavby, ale že do úvahy prichádza zriadenie vecného bremena za náhradu na novovytvorených nehnuteľnostiach podľa predloženého geometrického plánu č. 59/2021, t. j. k parc. č. 2521/27 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 19 m2 a k parc. č. 2521/25 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 91 m2. Toto stanovisko zopakovali v ďalšom podaní zo dňa 03.07.2023 (č. l. 136 spisu). Následne bol v konaní za účelom stanovenia jednorazovej hodnoty vecného bremena za užívanie parc. č. 2521/25 v prospech každého vlastníka rodinného domu s. č. XXX vypracovaný znalecký posudok č. 48/2024 znalcom Ing. Miroslavom Javorom. Hoci obe sporové strany mali najskôr k tomuto znaleckému posudku určité výhrady, na pojednávaní dňa 14.11.2024 obe sporové strany znaleckým posudkom stanovenú hodnotu vecného bremena rešpektovali, pričom právny zástupca žalobcov aj v rámci svojej záverečnej reči, ako konečný návrh žalobcov, ktorý predložil tiež v písomnej forme a je založený v spise na č. l. 257, predniesol návrh usporiadania pomerov k neoprávnenej prístavbe zriadením vecného bremena k novovytvoreným parcelám č. 2521/25 o výmere 91 m2 a k parc. č. 2521/27 o výmere 19 m2 podľa geometrického plánu č. 59/2021 za náhradu 5.165,89 eura, t. j. vo výške určenej znaleckým posudkom č. 48/2024.

24. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie pokiaľ ide o usporiadanie pomerov k neoprávnenej prístavbe rodinného domu s. č. XXX rozhodol v zmysle posledného žalobného petitu žalobcov. Pokiaľ potom žalobcovia v odvolaní namietajú, že súd prvej inštancie mal správne rozhodnúť o odstránení neoprávnenej prístavby (odstránenia stavby s. č. XXX sa žalobcovia v zmysle domáhať nemôžu, pretože v zmysle už vyššie uvedeného nejde o neoprávnenú stavbu, keďže vlastník stavby s. č. XXX je aj vlastníkom parcely č. 2521/6 pod touto stavbou), sú tieto ich námietky jednak celkom nedôvodné, keď v konaní pred súdom prvej inštancie bol ich posledný žalobný návrh v súlade s rozhodnutím súdu prvej inštancie, tiež v zmysle na takúto argumentáciu ani nie je možné v odvolacom konaní prihliadať, keď v konaní pred súdom prvej inštancie sa strany napokon zhodli na tom, že účelným spôsobom usporiadania pomerov v danom prípade je zriadenie vecného bremena v prospech vlastníka stavby za jednorazovú primeranú náhradu, pričom v zmysle citovaného

ustanovenia, na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli súd neprihliada. V tejto súvislosti nie je možné opomenúť ani zásadné ustanovenie , podľa ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Preto pokiaľ žalobcovia ako svoj posledný návrh na usporiadanie pomerov v konaní pred súdom prvej inštancie predniesli zriadenie vecného bremena za náhradu, čo zodpovedá tretiemu spôsobu usporiadania pomerov v zmysle , s čím súhlasila aj žalovaná, je nevyhnutné vychádzať z toho, že medzi sporovými stranami bolo nesporné, že odstránenie stavby ako spôsob riešenia pomerov nie je účelné, ale účelným riešením (vzhľadom na absenciu súhlasu žalobcov s prikázaním im vlastníctva stavby za náhradu) je práve zriadenie vecného bremena za náhradu. Obrana žalobcov v podanom odvolaní predstavujúca zmenu ich posledného žalobného návrhu, je teda jednak oneskorená ( ), jednak neprípustná ( ) a tiež neúčinná (, 2 ).

25. Odvolací súd má tiež za to, že súd prvej inštancie zistený skutkový stav správne vyhodnotil a vec správne právne posúdil, keď vzhľadom na zistené okolnosti tohto prípadu rozhodol o usporiadaní pomerov k neoprávnenej prístavbe v poradí tretím zo spôsobov upravených v ust. , teda zriadením vecného bremena v prospech vlastníka stavby – rodinného domu s. č. XXX spočívajúcom v práve užívania novovytvorených pozemkov parc. č. 2521/25 a parc. č. 2521/27 podľa GP č. 59/2021 na zameranie prístavby za jednorazovú náhradu vo výške 5.165,89 eura. Súd správne prihliadol na to, že žalovaná kúpila nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX v r. 2019 už s danou prístavbou, sama túto neoprávnenú stavbu nerealizovala, pričom v konaní ani nebolo preukázané, kedy prístavba vznikla. Žalobcovia pritom svoje pozemky v okolí stavby žalovanej nadobudli v r. 2016, t. j. skôr ako žalovaná, pričom usporiadania pomerov sa nedomáhali bezodkladne voči predchádzajúcemu vlastníkovi stavby s. č. XXX, ale žalobu na usporiadanie pomerov k neoprávnenej stavbe podali až v roku 2021, teda zrejme v dlhšom časovom odstupe od vzniku, resp. zistenia tejto neoprávnenej stavby. Odstránenie stavby je pritom neúčelné, keďže žalobcovia v okolí vlastnia pozemky v celkovej výmere cca 3.900 m2, pričom vecné bremeno v prospech stavby s. č. XXX bolo zriadené k parcelám vo výmere spolu 110 m2, čo neobmedzuje nadmieru efektívne využitie ostatných parciel žalobcov. Rodinný dom s. č. XXX postavený na parc. č. 2521/6 o výmere 126 m2 vo vlastníctve žalovanej, slúži pritom na bývanie žalovanej a jej dvoch maloletých detí, z ktorých jedno je zdravotne postihnuté, pričom práve v neoprávnenej prístavbe má byť podľa vykonanej ohliadky okrem vstupu aj kúpeľňa a detská izba s prípojkami vody a elektriny, ktoré vybavenie možno považovať za podstatnú súčasť daného rodinného domu. V súdnej praxi sa pri tomto type žalôb spravidla tiež zohľadňuje, aby nákladné investície do stavby neboli zbytočne marené, samozrejme za predpokladu, že vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu možno takýto postup spravodlivo požadovať. Žalobcovia napokon v konaní pred súdom prvej inštancie so zriadením vecného bremena za náhradu súhlasili. Argumentácia žalobcov v odvolaní, že ide v skutočnosti o dva domy s výmerou 145 m2 s potencionálnou možnosťou nadstavby o jeden a pol podlažia neobstojí, pretože predmetom usporiadania pomerov v zmysle žaloby je len neoprávnená prístavba ležiaca na pozemku žalobcov parc. č. 2521/25 (nebolo zistené, že oplotenie má charakter stavby) a nie aj samotná stavba – rodinný dom s. č. XXX na pozemku žalovanej parc. č. 2521/6. Ďalej je potrebné zvýrazniť, že pre rozhodnutie súdu prvej inštancie je rozhodujúci skutkový stav v čase jeho rozhodovania ( ), teda vychádza z aktuálneho skutkového stavu, nie z hypotetických pomerov (potenciál nadstavby, navyše dôkazne nepreukázaný). Pretože žalobcovia s prikázaním im neoprávnenej stavby – prístavby nesúhlasili, pričom ako bolo uvedené vyššie odstránenie danej prístavy je v danom prípade neúčelné, nakoľko je potrebnou súčasťou rodinného domu a žalobcov vo využití ich ostatných pozemkov nadmieru neobmedzuje, postupoval súd prvej inštancie správne, pokiaľ v zmysle posledného žalobného návrhu samotných žalobcov na pojednávaní dňa 14.11.2024 zriadil v prospech vlastníka stavby vecné bremeno spočívajúce v práve užívania novovytvorených pozemkov parc. č. 2521/25 a parc. č. 2521/27, keď na pôvodnej parcele žalobcov 2521/25 o výmere 110 m2 je jednak predmetná prístavba vo výmere 19 m2 a jednak podľa zistení znalca Ing. Javora (č. l. 189 spisu a predloženej fotodokumentácie k jeho znaleckému posudku je na ostatnej výmere pôvodnej parc. č. 2521/25 príslušenstvo stavby s. č. XXX – šachta, studňa, vodovodná prípojka zo studne, elektrická prípojka, spevnené plochy, provizórny prístrešok.

26. Pokiaľ žalobcovia v odvolaní namietali tiež priznanú hodnotu vecného bremena v sume 5.165,89 eura a dôvodili, že mala byť priznaná vo výške 8.332,08 eura, tak je potrebné uviesť, že jednak v zmysle ich záverečnej reči na pojednávaní dňa 14.11.2024 žalobcovia s náhradou v sume 5.165,89 eura vyslovene súhlasili a ich tvrdenie, že správne mala byť vo výške až 8.332,08 eura, treba považovať za neprípustnú novotu v odvolacom konaní ( ), pretože žalobcom nič nebránilo uviesť toto skutkové tvrdenie

už v konaní pred súdom prvej inštancie. Pretože však žalobcovia stanovenie hodnoty vecného bremena pred súdom prvej inštancie relevantne nerozporovali, nie je možné na túto ich až následnú obranu prednesenú v odvolacom konaní prihliadať. V neposlednom rade je potrebné poukázať na to, že v zmysle znaleckého posudku č. 48/2024 bola hodnota vecného bremena stanovená v sume 5.165,89 eura, t. j. v sume iba o 234,11 eura nižšej, ako bola stanovená všeobecná hodnota parcely č. 2521/25 o výmere 110 m2 v hodnote 5.400 eur, t. j. ako porovnateľná s trhovou cenou celého pozemku. Tiež argument, že súd nespresnil hmotnú nemeniteľnosť vecného bremena, nemá oporu v právnom poriadku Slovenskej republiky.

27. Žalobcovia v odvolaní napadli tiež samostatne aj výrok o trovách konania, ktorým súd prvej inštancie žiadnej zo sporových strán nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože mal za to, že pomer úspechu sporových strán bol rovnaký, pretože predmetom konania v zmysle žaloby bolo usporiadanie pomerov k dvom označeným neoprávneným stavbám – k prístavbe a k oploteniu, pričom súd svojim rozhodnutím usporiadal pomery len vo vzťahu k danej prístavbe, pretože vyhodnotil, že predmetné oplotenie nespĺňa charakter stavby, preto v tejto časti žalobu zamietol, voči čomu žalobcovia v odvolaní relevantnú argumentáciu ani nevzniesli. V odvolaní žalobcovia dôvodili, že mali vo veci úspech 100 %, pretože súd rozhodol jedným z troch prípustných zákonných spôsobov, pričom poukazovali na okolnosť, že dĺžku súdneho konania mala zaviniť žalovaná, ktorá mala zavádzať tvrdením, že ide iba o malú stavbu, na ktorú nie je potrebné stavebné povolenie.

28. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol o nároku sporových strán na náhradu trov konania správne, pokiaľ pomer ich úspechu stanovil na 50 % každej, v dôsledku čoho žiadnej zo sporových strán nárok na náhradu trov konania nepriznal. Žalobcovia totiž opomínajú, že ich žaloba bola v časti usporiadania pomerov k oploteniu zamietnutá. Súd teda rozhodol o usporiadaní pomerov iba k jednej z pôvodne dvoch žalobou uplatnených neoprávnených stavieb (prístavba a oplotenie), teda žalobcovia boli úspešní iba v polovici predmetu konania. Pokiaľ poukazovali na to, že dĺžku súdneho konania mala zaviniť žalovaná úmyselným zavádzaním, tak je potrebné uviesť, že žalovaná už vo svojom vyjadrení k žalobe žalobcom navrhovala odkúpenie predmetného pozemku parc. č. 2521/25, resp. jeho prenájom a súhlasila tiež so zriadením vecného bremena. Žalobcovia so žiadnym z týchto riešení nesúhlasili, najskôr trvali na odstránení prístavby a oplotenia a až po vykonaní ohliadky uviedli, že na odstránení stavby netrvajú a súhlasia so zriadením vecného bremena za náhradu. Dĺžku súdneho sporu tak podľa odvolacieho súdu rovnako zavinili samotní žalobcovia, ktorí napokon pristúpili k riešeniu navrhovanom žalovanou, ktorý názor následne v podanom odvolaní zmenili. Súd prvej inštancie teda vzhľadom na čiastočné zamietnutie podanej žaloby správne vyhodnotil, že pomer úspechu sporových strán je rovnaký, preto ani v tejto časti nebolo odvolanie žalobcov dôvodné.

29. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, po vyčerpaní uplatnených odvolacích dôvodov, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s použitím vecne správny potvrdil.

30. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

31. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

32. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

33. O náhrade trov tohto odvolacieho konania, s použitím v zmysle CSP, rozhodol odvolací súd ex offo podľa a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnej žalovanej priznal plnú náhradu trov tohto odvolacieho konania proti neúspešným žalobcom 1/ a 2/. O výške náhrady trov odvolacieho konania v zmysle rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

34. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

- 2 -

28Co/21/2025-

2321202746

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).