Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Co-58-2025.pdf
PDF · 96.03 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/58/2025
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a sudcov JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Dušana Kucbela, v spore žalobcov: A: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D., B: E. B., F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D., obaja žalobcovia právne zastúpení JUDr. Ľubomírom Hlbočanom, advokátom, so sídlom Vajnorská 20, 831 03 Bratislava, IČO: 31 772 854, proti žalovaným I: H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. X, XXX XX D., II: K. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX, XXX XX D., obaja žalovaní zastúpení JUDr. Michalom Vlkolínskym, advokátom, so sídlom Námestie SNP 87/8, 960 01 Zvolen, IČO: 37 955 365, v konaní o určenie neplatnosti výpovede z nájmu, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen, č. k. 12C/76/2024-75 zo dňa 10.06.2025, takto
r o z h o d o l :
I. Uznesenie okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania (výrok II.) z r u š u j e a vec vracia v tomto rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. II. Vo zvyšku (výrok I.) zostáva uznesenie okresného súdu nedotknuté.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd napadnutým uznesením v poradí prvým výrokom zastavil konanie o určenie neplatnosti výpovede z nájmu, ktorá bola žalobcom doručená z dôvodu hrubého porušenia povinnosti z nájmu bytu tým, že nebolo zaplatené nájomné za dlhší čas ako tri mesiace.
2. Okresný súd aplikujúc ust. § 145 CSP konanie zastavil v dôsledku späťvzatia žaloby, ku ktorému došlo na pojednávaní dňa 10. júna 2025.
3. Následne v poradí druhým výrokom rozhodol okresný súd o náhrade trov konania tak, že žalobcom uložil povinnosť zaplatiť žalovaným náhradu trov konania v rozsahu 100 % aplikujúc ust. § 256 CSP. Okresný súd v tomto smere rozhodnutie odôvodnil tým, že skúmal po späťvzatí žaloby dôvodnosť podanej žaloby pre rozhodnutie o trovách konania. Žaloba nebola podľa okresného súdu dôvodná, a to z toho dôvodu, že súdu z úradnej povinnosti vyplynula povinnosť skúmať absolútnu neplatnosť nájomnej zmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Následne okresný súd zistil, že nájomná zmluva uzavretá medzi stranami sporu zo dňa 05.06.2018 bola antedatovaná, v dôsledku čoho súd konštatoval jej absolútnu neplatnosť. Tým, že uvedená nájomná zmluva je absolútne neplatná, okresný súd následne vyvodil, že neprichádza do úvahy dôvod skúmať hrubé porušenie povinnosti ako dôvod výpovede z nájmu bytu. Okresný súd neprijal tvrdenie právneho zástupcu žalobcov, že ak je zmluva neplatná, tak aj výpoveď je neplatná, nakoľko v petite žaloby bol konštatovaný dôvod neplatnosti „hrubé porušenie povinnosti z nájmu, nezaplatenie nájomného za dlhší čas ako tri mesiace“.
4. Proti tomuto rozhodnutiu podali žalobcovia v zákonnej lehote odvolanie, a to proti výroku, ktorým súd rozhodol o ich povinnosti zaplatiť žalovaným náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobcovia považujú uznesenie okresného súdu v jeho II. výroku za vecne nesprávne, ktoré vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a z nesprávne zisteného skutkového stavu veci. Okresný súd
mal podľa nich vzhľadom na existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa vo veci rozhodovania o náhrade trov konania aplikovať ust. § 257 CSP, preto navrhli, aby odvolací súd výrok o náhrade trov konania zmenil tak, že stranám sporu právo na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie nepriznáva. Vo vzťahu k dôvodom hodným osobitného zreteľa žalobcovia poukázali najmä na tú skutočnosť, že boli nútení podať žalobu o určenie neplatnosti výpovede z nájmu ako reakciu a obranu svojich práv z nájmu a práva na užívanie nehnuteľnosti po tom, čo im žalovaní doručili výpoveď z nájmu dňa 10.10.2024. Podanie žaloby tak zapríčinili práve žalovaní svojim konaním. Naviac, aj obsah nájomnej zmluvy zo dňa 05.06.2018 so začiatkom nájmu od 01.12.2017 tvorili práve žalovaní ako prenajímatelia im patriacich nehnuteľností a túto ako zmluvné strany v postavení prenajímateľov aj podpísali. Ak teda aj okresný súd založil svoje rozhodnutie na tej skutočnosti, že nájomná zmluva bola antedatovaná, a teda absolútne neplatná, ide podľa nich o dvojstranný právny úkon, ktorý nespôsobuje len neplatnosť tejto nájomnej zmluvy, ale aj neplatnosť výpovede z nájmu, ako nadväzujúceho právneho úkonu na túto zmluvu. V tomto smere preto chýbajú v uznesení úvahy okresného súdu, prečo súd aplikoval ust. § 256 ods. 1 a 2 CSP a v otázke náhrady trov konania takáto aplikácia ustanovení nie je v odôvodnení uznesenia vysvetlená, v dôsledku čoho ide o rozhodnutie nepreskúmateľné. Okresný súd nevysvetlil, prečo neuviedol, ako zavinili žalobcovia zastavenie konania a ako zavinili trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, pričom z napadnutého uznesenia nie je možné ani zistiť, či ide o uloženie delenej povinnosti žalobcom uhradiť trovy konania žalovaným, alebo o uloženie nedielnej povinnosti žalobcom uhradiť trovy konania žalovaným.
5. Žalobcovia v odvolaní akcentovali, že celé súdne konanie o určenie neplatnosti výpovede z nájmu vyvolali žalovaní I. a II. tým, že žalobcom doručili výpoveď zo zmluvy o nájme, čím zapríčinili, že sa museli brániť podaním žaloby na súd, pričom túto žalobu posúdil predbežne súd ako nedôvodnú po zistení, že nájomná zmluva je absolútne neplatná. Žalobcovia sa tak dostali do právnej neistoty aj v otázke oprávneného užívania nehnuteľností na bývanie, pričom žalovaní sa prinajmenšom tiež zapríčinili o to, že nájomný vzťah z antedatovanej nájomnej zmluvy medzi stranami sporu nevznikol, pretože boli taktiež účastníkmi tohto dvojstranného právneho úkonu, a teda zapríčinili, že by žalobcovia neboli v prípade vecného prejednania žaloby úspešní. Považujú za nespravodlivé, aby za takéhoto stavu, na ktorom sa podieľali aj žalovaní a ktorý vyvolali aj žalovaní doručením výpovede z nájmu žalobcom, či vypracovaním a podpísaním antedatovanej nájomnej zmluvy boli zaviazaní na úhradu trov konania len žalobcovia. Je teda zrejmé, že žalovaní zapríčinili svojim konaním podanie žaloby o ručenie neplatnosti výpovede z nájmu, ktorú doručili žalobcom a taktiež spôsobili neplatnosť nájomnej zmluvy, ktorej obsah ako vlastníci prenajímanej nehnuteľnosti tvorili a ktorú ako prenajímatelia aj podpísali, a pre ktorý dôvod by žalobcovia nemohli byť v konaní úspešní. Na záver poukázali na to, že po späťvzatí žaloby v celom rozsahu na pojednávaní dňa 10.06.2025 navrhli, aby súd nepriznal nikomu trovy konania, pričom argumentovali tým, že nezavinili neplatnosť nájomnej zmluvy, nakoľko túto zmluvu pripravovala žalovaná I., pričom s týmto návrhom, ako aj s argumentáciou, ktorá odôvodňovala aplikáciu ust. § 257 CSP a nepriznanie trov žiadnej strane sporu, sa okresný súd vôbec vo svojom rozhodnutí nevysporiadal, týmto sa nezaoberal a nedal jasnú odpoveď, na základe čoho na uvedenú argumentáciu žalobcov nepristúpil. Z uvedeného dôvodu majú za to, že zo strany okresného súdu išlo o nesprávny procesný postup, ktorým im bolo upreté právo na spravodlivý súdny proces, v dôsledku čoho v tomto odvolaní nemôžu argumentovať proti nesprávnemu rozhodnutiu súdu v otázke trov konania, nakoľko nepoznajú úvahy súdu, ktoré ho viedli k aplikácii ust. 256 CSP, a prečo súd odmietol vyhovieť ich návrhu, aby nepriznal právo na náhradu trov stranám sporu s ohľadom na konkrétne skutočnosti, ktorými žalobcovia tento svoj návrh odôvodňovali. Majú za to, že uloženie im povinnosti zaplatiť náhradu trov žalovaným je neprimerane tvrdé, a preto navrhujú, aby odvolací súd napadnutý výrok o trovách konania zmenil tak, že sa stranám sporu právo na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie nepriznáva.
6. Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.
7. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací a príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“), včas prejednal podané odvolanie, rozhodnutie okresného súdu preskúmal v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario uznesenie okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania (výrok II.) zrušil a vec vrátil v tomto rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z nasledovných dôvodov:
8. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie bola transformovaná do podoby vyjadrenej v § 256 CSP a znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Pojem „procesné zavinenie“ použitý v ust. § 256 CSP, ktoré ustanovenie aplikoval aj okresný súd, sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu k príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu a dôsledkom je vznik trov protistrany. Prvkom zavinenia môže byť aj náhoda, napr. odpadnutie predmetu sporu, pretože nič z toho nie je možné pripočítať na ťarchu toho, kto sa iba bránil. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania.
9. Záver súdu o tom, že je splnený predpoklad na náhradu trov, nevylučuje, aby súčasne nedospel k záveru, že sú splnené predpoklady na aplikáciu ust. § 257 CSP (dôvody hodné osobitného zreteľa). Súd za daných okolností napriek procesnému zavineniu vysloví, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, pretože sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP.
10. Okresný súd založil svoje rozhodnutie o náhrade trov konania aplikáciou ust. § 256 ods. 1, 2 CSP, keď mal za to, že „...žalobcovia vzali žalobu späť, pričom žaloba nebola dôvodná...“ s odôvodnením, že nájomná zmluva, na základe ktorej bola doručená žalobcom výpoveď z nájmu je absolútne neplatná. Uzavrel teda, že žalobcovia zavinili zastavenie konania, v dôsledku čoho sú povinní znášať trovy tohto konania. Okresný súd doplnil v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že tvrdenie právneho zástupcu žalobcov, že „ak je nájomná zmluva neplatná, tak aj výpoveď je neplatná, nemá oporu v petite žaloby, nakoľko v petite žaloby je konštatovaný dôvod neplatnosti hrubé porušenie povinnosti z nájmu, nezaplatenie nájomného za dlhší čas ako tri mesiace“.
11. Okresný súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že zastavenie konania zavinili žalobcovia, nakoľko vzali žalobu späť, a to z dôvodu, že táto nebola dôvodná. K uvedenému záveru dospel na pojednávaní dňa 10.06.2025 a uvedený záver vyslovil v rámci predbežného právneho posúdenia v súlade s § 181 ods. 2 CSP. Okresný súd poukázal na tú skutočnosť, že nájomná zmluva uzavretá medzi stranami sporu je absolútne neplatnou a preto nemá dôvod skúmať neplatnosť výpovede. Na základe tohto predbežného právneho posúdenia vzali žalobcovia žalobu späť a vyslovili názor, aby okresný súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že nikomu trovy konania neprizná. Akcentovali, že neplatnosť zmluvy nezavinili, nakoľko nájomnú zmluvu, ktorej absolútnu neplatnosť predbežne vyhodnotil okresný súd v rámci predbežného právneho posúdenia ako neplatnú, pripravovala práve žalovaná I.. Žalovaná I. však popierala, že by nájomnú zmluvu pripravovala ona a nesúhlasila ani s tým, aby bolo o náhrade trov konania rozhodnuté tak, že žiadna zo strán nemá nárok na ich náhradu. Napriek návrhu právneho zástupcu žalobcov, aby okresný súd zvážil rozhodnutie o náhrade trov konania tak, že náhradu trov konania nikomu neprizná, nakoľko žaloba bola dôvodná z dôvodu, že ak je nájomná zmluva podľa okresného súdu absolútne neplatná, tak je potom neplatná aj výpoveď, voči ktorej sa žalobcovia bránili v súdnom konaním podaním žaloby o jej neplatnosť, okresný súd k uvedenému nepodal žiadne vysvetlenie. Vo vzťahu k uvedenej argumentácii okresný súd neposkytol žiadne argumenty, neuviedol žiadne úvahy, na základe ktorých nepovažoval návrh žalobcov na aplikáciu ust. § 257 CSP za dôvodnú. Tvrdenie okresného súdu, že: „ak je zmluva neplatná, tak aj výpoveď je neplatná, nemá oporu v petite žaloby, nakoľko v petite žaloby je konštatovaný dôvod neplatnosti hrubé porušenie povinnosti z nájmu“, je zmätočné a vzájomne si odporujúce, ak spochybňuje dôvodnosť záveru o tom, že žaloba nebola dôvodná. Ak aj okresný súd konštatoval, že nájomná zmluva uzavretá medzi stranami sporu je absolútne neplatnou, v takom prípade medzi stranami sporu nevznikol nájomný vzťah, na základe ktorého by boli žalovaní oprávnení doručiť žalobcom výpoveď z nájmu. Predmetom konania však nebolo konanie o platnosť či neplatnosť nájomnej zmluvy, ale predmetom konania bola z uvedeného nájomného vzťahu vyplývajúca výpoveď doručená žalobcom zo strany žalovaných. Nebolo tiež sporné, že nájomná zmluva ako dvojstranný právny úkon bola podpísaná tak žalobcami, ako aj žalovanými, a teda hlavnou a jedinou príčinou, pre ktorú nemohla byť žaloba podľa okresného súdu dôvodnou, bola práve uvedená nájomná zmluva uzavretá oboma stranami sporu, pričom zavinenie nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale práve vo vzťahu k príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu, v tomto prípade oboch strán. Naviac, ak aj ust. § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady
zodpovednosti za výsledok a súd neprizná náhradu trov konania, ak sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa len celkom výnimočne, neznamená to, že by mal súd rezignovať na argumentáciu, prečo v konaní takéto dôvody hodné osobitného zreteľa nevzhliadol. Okresný súd sa však argumentáciou žalobcov vo vzťahu k rozhodnutiu o náhrade trov konania nezaoberal, nedal odpoveď, prečo neprijal návrh žalobcov na rozhodnutie o tom, že žiadnej zo strán sporu náhrada trov konania nebude priznaná, ktorým procesným postupom znemožnil žalobcom, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a uvedený nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Na účely moderácie nie je rozhodujúce, na základe akej zásady boli trovy uložené a ktorá strana ich má nahradiť; moderovať možno aj trovy zastaveného konania. Nie je možné, aby súd dospel k vnútornému presvedčeniu, že nie je potrebné aplikovať ust. § 257 bez toho, aby poskytol vo vzťahu k uvedenému záveru argumenty, a teda aby umožnil vytvoriť procesný priestor stranám sporu vyjadriť svoje stanovisko k prípadnému použitiu či nepoužitiu tohto ustanovenia. Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd vo svojom rozhodnutí riadne a presvedčivo odôvodniť. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia aj v tomto patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, čo jednoznačne vyplýva aj z ustálenej judikatúry ESĽP. Nepriznanie náhrady trov konania podľa ust. § 257 CSP nemožno odôvodniť len všeobecným záverom hodnotiacim význam rozhodovania o určitom nároku. Významnými z hľadiska aplikácie tohto ustanovenia sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku práva na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a podobne. Aby súd tento komplex mohol zodpovedne posúdiť, musí nevyhnutne najskôr poznať všetky doň patriace okolnosti, pretože len na tomto základe môže potom so znalosťou veci niektorým z nich priznať prioritu pred ostatnými.
12. Vzhľadom na vyššie uvedené preto považuje odvolací súd odvolanie za dôvodné a po zrušení a vrátení veci okresnému súdu bude jeho úlohou opätovne definovať zavinenie vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu a dôsledkom je vznik trov protistrany. Je nutné rozlíšiť, či konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne alebo či okresný súd založil svoje rozhodnutie o náhrade trov konania na tom zistení, že žaloba nebola dôvodná v dôsledku absolútnej neplatnosti nájomnej zmluvy, ktorá je právnym úkonom dvojstranným, uzavretým tak žalobcami, ako aj žalovanými. Je tiež nutné akcentovať zo strany odvolacieho súdu, že procesné zavinenie použité v ust. § 256 CSP sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Prioritne však bude úlohou okresného súdu zaoberať sa, či v prejednávanej veci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu ust. § 257 CSP, a uvedené dôvody a závery, na základe ktorých k aplikácii pristúpi/nepristúpi, dôsledne odôvodniť.
13. Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci. V novom rozhodnutí rozhodne súd v zmysle § 396 ods. 3 CSP aj o trovách odvolacieho konania.
14. Rozhodnutie okresného súdu, ktorým konanie zastavil (výrok I.) nebolo odvolaním napadnuté, preto zostáva v zmysle § 367 ods. 2 CSP nedotknuté.
15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP).
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
Strany sporu majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Ak neboli splnené podmienky podľa § 429 CSP, resp. dovolanie má vady podľa § 429 CSP napriek riadnemu poučeniu dovolateľa o povinnosti podľa § 429 CSP v odvolacom konaní, resp. napriek výzve súdu prvej inštancie adresovanej dovolateľovi na odstránenie vád a jeho poučení o následkoch neodstránenia vád dovolania, dovolací súd dovolanie odmietne (§ 447 písm. e) CSP v spojení s § 436 ods. 1 CSP).