Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NR-15S/17/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členov senátu Mgr. Miroslavy Fodor a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., LL.M. v právnej veci žalobcu: Poľnohospodárska Pôda s.r.o., so sídlom Sibírska 55, Bratislava, IČO: 44 138 369, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou SOLICITOR SK, s. r. o., so sídlom Ďatelinová 5530/10, Bratislava, IČO: 36 867 683, proti žalovanému: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, so sídlom Chlumeckého 2, Bratislava, IČO: 00 166 260, za účasti: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XX, D., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. VoÚ 17/2021/S1 zo dňa 19. marca 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému a ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Dňa 02. júla 2015 bol Okresnému úradu Nitra, katastrálnemu odboru (ďalej aj „správny orgán prvého stupňa“) doručený návrh zo dňa 29. júna 2015 podaný žalobcom na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a povolenie vkladu na základe kúpnej zmluvy E. XXXX/X/XXX zo dňa 26. júna 2015 uzavretej medzi A. B. ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim. Predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 26. júna 2015 bol prevod nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území F., evidovanej na LV č. XXXX ako parcela registra „C“ KN - parc. č. XXXX orná pôda o výmere 996 m2, v podiele 1/1.

2. Rozhodnutím č. V 5251/15 zo dňa 24. júla 2015 (ďalej aj „rozhodnutie o povolení vkladu“) správny orgán prvého stupňa vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa 26. júna 2015 povolil.

3. Proti rozhodnutiu o povolení vkladu podal prokurátor Okresnej prokuratúry Nitra protest č. Pd 222/15/4403-2 zo dňa 15. októbra 2015 (ďalej aj „protest prokurátora“) z dôvodu porušenia zákonného predkupného práva štátu, ktoré vzniklo v zmysle o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „“).

4. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. -7 zo dňa 02. novembra 2015 protestu prokurátora vyhovel a rozhodnutie o povolení vkladu zrušil.

5. V súlade s právnym názorom prokurátora, správny orgán prvého stupňa vydal podľa / o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“) rozhodnutie o prerušení konania č. V 5251/2015-11 zo dňa 19. februára 2016. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 08. júla 2015 bol schválený Návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby s názvom „Vybudovanie strategického parku“ a týmto dňom vzniklo zo zákona predkupné právo štátu v zmysle a V intenciách názoru prokurátora správny orgán prvého stupňa vyzval účastníkov katastrálneho konania, aby doložili listiny preukazujúce skutočnosť, že štát svoje predkupné právo nevyužil. Keďže účastníci katastrálneho konania túto skutočnosť nepreukázali, správny orgán prvého stupňa v súlade s / katastrálneho zákona konanie zastavil rozhodnutím č. V 5251/2015-19 zo dňa 31. marca 2016 (ďalej aj „rozhodnutie o zastavení konania“). Na odvolanie žalobcu Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností rozhodnutím č. Vo 49/2016-2/Br, OU-NR-OOP5-2016/023210-2/Br k: V 5251/2015 zo dňa 05. mája 2016 odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie o zastavení konania potvrdil (ďalej aj „rozhodnutie o potvrdení zastavenia konania“).

6. Proti rozhodnutiu o potvrdení zastavenia konania podal žalobca správnu žalobu, o ktorej rozhodol Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. -94 zo dňa 09. januára 2018 tak, že zrušil rozhodnutie o potvrdení zastavenia konania, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o zastavení konania a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie s tým, že neboli naplnené zákonné predpoklady na zastavenie konania podľa § 31b ods. 1 písm. f/ katastrálneho zákona z dôvodu, že účastníci katastrálneho konania v určenej lehote nedoložili listinu preukazujúcu, že štát svoje predkupné právo nevyužil, a teda neodstránili nedostatky návrhu a jeho príloh, keďže za týmto účelom sa mal správny orgán obrátiť na príslušný orgán štátu, ktorý je oprávnený vyjadriť sa za Slovenskú republiku k otázke ne/využitia resp. ne/uplatnenia predkupného práva štátu.

7. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší súd SR“ alebo „najvyšší súd“) rozsudkom sp. zn. zo dňa 15. októbra 2020 tak, že kasačnú sťažnosť zamietol.

8. Následne správny orgán prvého stupňa rozhodol opätovne (druhýkrát) vo veci návrhu zo dňa 29. júna 2015, a to rozhodnutím č. V 5251/2015-41 zo dňa 10. decembra 2020, ktorým podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona zamietol návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podľa kúpnej zmluvy zo dňa 26. júna 2015.

9. Čo sa týka predmetu prevodu, správny orgán prvého stupňa pri skúmaní podmienok na povolenie vkladu v novom konaní zistil, že predmetný pozemok registra C KN s parc. č. XXXX katastrálne územie F., v operáte katastra nehnuteľností evidovaný nie je. Táto parcela bola rozhodnutím Okresného úradu Nitra, pozemkového a lesného odboru v Nitre č. OU-NR-PLO-2016/014064 natrvalo odňatá z poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Zápis bol vykonaný v konaní Z 2438/16. Následne na podklade geometrického plánu úradne overeného pod č. XX/XXXX bola C KN parc. č. XXXX ostatná plocha o výmere 996 m2 včlenená do C KN parc. č. XXXX ostatná plocha o výmere 106354 m2. Zápis bol vykonaný v konaní G. XXXX/XX.

10. Čo sa týka účastníka konania na strane prevodcu, správny orgán prvého stupňa pri skúmaní podmienok na povolenie vkladu v novom konaní zistil, že po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru o zastavení konania č. V 5251/2015-19 zo dňa 31. marca 2016 v spojení s rozhodnutím Okresného úradu Nitra, Odboru opravných prostriedkov, Referátu katastra nehnuteľností, č. Vo 49/2016-2/Br, OU-NR-OOP5-2016/023210-2/Br, k : V 5251/2015 bol predmetný pozemok s parc. č. XXXX ostatná plocha o výmere 996 m2 predmetom kúpnej zmluvy č. XXXXX/ XXXX/XXXX/F., ktorou ju A. B. previedla spoločnosti MH Invest, s.r.o. v konaní vedenom pod sp. zn. V XXXX/XX. Následne MH Invest, s.r.o. ako vlastník predmetnej parcely, túto previedol kúpnou zmluvou č. XXXXXXXX ďalej spoločnosti MH Invest II, s.r.o. Vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 24. júna 2016 rozhodnutím č. V 6219/16. Na to dňa 18. augusta 2016 vydal Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutie o vyvlastnení č. OU-NR-OVBP2-2016/032185-53, ktorým pozemok s parc. č. XXXX bol vlastníkovi MH Invest II, s.r.o. vyvlastnený v prospech spoločnosti MH Invest, s.r.o. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 03. novembra 2016 a bolo zapísané v konaní H.

XXXX/XX. Napokon MH Invest, s.r.o. už ako vlastník C KN pozemku s parc. č. XXXX ostatná plocha o výmere 106354 m2 (vytvorený z pôvodnej C KN parc. č. XXXX na základe geometrických plánov ako je uvedené vyššie), tento pozemok kúpnou zmluvou zo dňa 05. júna 2018 v znení dodatku č. 1 zo dňa 19. júna 2018 previedol spoločnosti Gestamp Nitra, s.r.o. Vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 20. júna 2018 rozhodnutím pod č. I. XXXX/XXXX.

11. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. VoÚ 17/2021/S1 zo dňa 19. marca 2021 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad potvrdil. V preskúmavanom rozhodnutí sa žalovaný stotožnil so závermi správneho orgánu prvého stupňa prezentovanými v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia a uzavrel, že predávajúca A. B. v čase rozhodovania o návrhu na vklad nebola vlastníkom prevádzaného pozemku registra „C“ parc. č. XXXX, ktorý je evidovaný v operáte katastra nehnuteľností s inými údajmi katastra nehnuteľností ako v zmluve. Žalovaný nepovažoval kúpnu zmluvu zo dňa 26. júna 2015 za vklad schopnú a podmienky na vznik vlastníckeho práva za splnené.

II.

Žaloba

12. V podanej žalobe zo dňa 31. marca 2021 žalobca žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného č. VoÚ 17/2021/S1 zo dňa 19. marca 2021 ako i rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru č. I. XXXX/XXXX-XX zo dňa 10. decembra 2020 a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že rozhodnutie nepovažuje za správne a zákonné.

13. Namietal, že v danom prípade došlo k nesprávnemu posúdeniu nových skutočností, keď prvostupňový správny orgán poukázal na zmenu vlastníka nehnuteľnosti. Taktiež tvrdil, že správny orgán vec nesprávne právne posúdil a nesprávne sa vysporiadal s existenciou konania o určenie vlastníckeho práva. Následne dal do pozornosti, že žalovaný neprihliadal na záväznosť rozhodnutia v konaní o určenie vlastníckeho práva, keď ustanovenie v znení neskorších predpisov rozširuje subjektívnu záväznosť na každého ďalšieho nadobúdateľa, ak je na list vlastníctva zapísaná poznámka o súdnom konaní. Na list vlastníctva bola zapísaná i poznámka o konaní vedenom pod sp. zn. . Ďalej uviedol, že žalovaný sa v nadväznosti na túto skutočnosť nevysporiadal s otázkou neexistencie dobrej viery ďalších nadobúdateľov v dôsledku čoho nie je možné návrh zamietnuť z dôvodu, že po zastavení vkladového konania došlo k ďalším prevodom pozemku. Správny orgán sa nemôže zbaviť povinnosti posudzovať nadobudnutie práv v nadväznosti na zrušené rozhodnutie, pričom je povinný chrániť len práva nadobudnuté v dobrej viere (mutatis mutandis rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR zo dňa 30. októbra 2018, č. k. -36). V posudzovanom prípade bola na liste vlastníctva zapísaná poznámka o správnom konaní, ale i o konaní pred všeobecným súdom, z čoho je zrejmé, že k nadobudnutiu pozemku v dobrej viere nemohlo dôjsť ani u jedného z nadobúdateľov. Za nesprávny označil aj záver žalovaného o hodnovernosti údajov katastra, keď z poznámky zapísanej v katastri vyplývala skutočnosť, že prebieha konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o zastavení vkladového konania. Podľa žalobcu na tom nič nemení ani skutočnosť, že sa jedná o informatívnu poznámku.

14. Rovnako tak tvrdil, že všetky ďalšie rozhodnutia okresného úradu, ktoré boli vydané po (zrušenom) rozhodnutí o zastavení tohto vkladového konania, stratili svoje opodstatnenie. Iný záver by znamenal len formálne zopakovanie administratívneho konania v rozpore s právom na spravodlivý proces. Pre nezákonnosť rozhodnutia o zastavení vkladového konania došlo k jeho zrušeniu a táto skutočnosť musí byť zohľadnená aj vo vzťahu k nadväzujúcim rozhodnutiam. Len taký postup je súladný s právom na spravodlivý proces. Takýto záver nie je v rozpore s úpravou obsiahnutou v ustanovení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) alebo s ustanovením katastrálneho zákona, nakoľko dôvod nezákonnosti bol daný už v dobe vydania nadväzných rozhodnutí, avšak táto nezákonnosť dovtedy nebola autoritatívne zistená.

15. Ďalej namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, nakoľko vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Žalovaný nevenoval pozornosť otázke predkupného práva, uviedol, že túto považoval za nadbytočnú vzhľadom k dôvodom rozhodnutia. Prvostupňový správny orgán však skúmal skutočnosť, či štát využil svoje predkupné právo. V tomto smere prvostupňový orgán vec nesprávne právne posúdil a

žalovaný pochybil, keď tejto otázke nevenoval pozornosť. Ak by totiž štát svoje predkupné právo využil, k vyvlastneniu by dôjsť nemohlo.

16. Zároveň uviedol, že nedošlo k zmene zákonnej úpravy predkupného práva, pričom úprava predkupného práva sa nachádza v v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Ustanovenie je zákonným príkazom k analógii, pokiaľ nie je určitý právny vzťah riešený v právnej norme, je potrebné vychádzať z obdobnej právnej normy. Z ustanovenia vyplýva, že predkupné právo zostáva zachované voči nadobúdateľovi.

17. Poukázal na skutočnosť, že návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby s názvom Vybudovanie strategického parku bol schválený uznesením vlády SR č. 401/2015 zo dňa 08. júla 2015. V nadväznosti na uvedené následne Ministerstvo hospodárstva SR v zmysle vydalo osvedčenie o „významnej investícii“ dňa 13. júla 2015. Súčasťou návrhu osvedčenia bol v súlade s aj zoznam pozemkov, na ktorých sa má realizovať schválená stavba.

18. Dodal, že kúpna zmluva, ktorá je podkladom pre návrh zápisu vlastníckeho práva, bola uzatvorená dňa 26. júna 2015, avšak v tomto čase predkupné právo štátu nebolo zapísané v katastri nehnuteľností. Rozhodnutie žalovaného je i v tomto smere nezákonným a arbitrárnym. Ak teda predkupné právo štátu v čase uzatvorenia právneho úkonu neexistovalo, nebol dôvod, aby správny orgán prvého stupňa prihliadal na skutočnosť, či štát využil alebo nevyužil predkupné právo.

19. Taktiež dal do pozornosti, že správny orgán prvého stupňa pôvodne spojil porušenie predkupného práva s absolútnou neplatnosťou. Žalovaný poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktoré hovorí o dodatočnej nemožnosti plnenia. Odôvodnenie rozhodnutia je tak podľa žalobcu logicky rozporné, arbitrárne a jeho následkom je porušenie páva na súdnu ochranu.

20. Ďalej uviedol, že predávajúci už po uzavretí kúpnej zmluvy so žalobcom nemal povinnosť ponúknuť pozemok štátu a to vzhľadom na viazanosť svojim obligačným prejavom, pričom túto povinnosť nemal ani v priebehu vkladového konania. Opačný výklad by predstavoval neprimeraný zásah do vlastníckeho práva tak, ako je chránené v SR.

21. Rovnako tak zdôraznil, že ustanovenie neobsahuje úpravu, z ktorej by vyplývala absolútna neplatnosť, napr. znením „inak je právny úkon neplatný“. Taktiež neobsahuje ani žiadne ustanovenie „zákazu“ nakladania s majetkom, ktoré by mohlo zakladať napr. relatívnu neplatnosť.

22. Mal za to, že napriek tomu, že v čase vzniku právneho úkonu, predkupné právo štátu nebolo zapísané v katastri, je potrebné uviesť, že príslušná právna úprava nespája porušenie takéhoto predkupného práva štátu s absolútnou neplatnosťou. Dôvodom uvedeného je, že právna úprava predkupného práva štátu v zmysle bližšie neustanovuje ďalšie podmienky výkonu a postupu pri uplatnení tohto predkupného práva, len takéto právo všeobecne konštatuje. Za zachovania zásady legality je potrebné analogicky hľadať ustanovenia, ktoré postup pri uplatňovaní predkupného práva upravujú a to bez ohľadu na verejný alebo občianskoprávny charakter takého vzťahu. Doplnil, že z ustanovenia vyplýva, že predkupné právo zaniká pokiaľ nedôjde k splneniu zákonných podmienok, teda do dvoch rokov sa nevykoná alebo nezačne vyvlastňovacie konanie. Z dikcie tohto ustanovenia vyplýva, že záväzok plniť podľa kúpnej zmluvy by bolo možné splniť aj po dohodnutej dobe.

23. Následne poukázal na skutočnosť, že dodatočná (právna) nemožnosť nastáva v prípade splnenia zákonom stanovených podmienok, teda na základe právneho predpisu, ktorý subjektu zakazuje také správanie, na ktoré by bol v zmysle právneho úkonu povinný. Nemôže sa jednať o také správanie (resp. konanie), ktoré možno odvrátiť inými spôsobilými prostriedkami. Dôležitou skutočnosťou je, že predkupné právo štátu zostáva zachované aj voči nadobúdateľovi. Výklad dodatočnej nemožnosti plnenia musí byť reštriktívny, aby nedošlo k spochybneniu zásady pacta sunt servanda a tým i k podlomeniu princípu právnej istoty. Pojmovým znakom dodatočnej nemožnosti je trvalá zmena okolností, ktorá je dotknutou stranou neovplyvniteľná. Nakoľko z ustanovenia

vyplýva, že trvanie predkupného práva je časovo ohraničené a to predovšetkým z dôvodu, že nároky z porušenia predkupného práva rieši osobitná (kogentná) právna úprava, nemôže sa jednať o dodatočnú nemožnosť plnenia. Dodatočná nemožnosť je pri predkupnom práve pojmovo vylúčená.

24. Na základe uvedeného je potrebné prijať záver, že predkupné právo štátu má vecné účinky, keďže sa zapisuje do katastra nehnuteľností, avšak neznamená obmedzenie zmluvnej voľnosti vlastníka. Ten, v koho prospech bolo zapísané (v tomto prípade štát) sa môže domáhať, aby mu nehnuteľnosť bola ponúknutá ku kúpe, pričom ak nadobúdateľ túto povinnosť nesplní, oprávnená osoba sa môže domáhať, aby mu táto povinnosť bola uložená súdom. Po uzavretí kúpnej zmluvy medzi žalobcom a A. B. však takáto povinnosť neexistovala, nakoľko účastníci záväzkovo-právneho vzťahu sú prejavmi vôle viazaní a na tom nič nemení ani skutočnosť, že vlastníctvo sa nadobúda vkladom, keďže sa jedná o vecnoprávne následky, pričom záväzkovo-právne následky nastávajú dňom podpisu zmluvy (pokiaľ nie je dohodnutý iný dátum účinnosti zmluvy).

III.

Vyjadrenie žalovaného

25. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 20. januára 2022 navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Ďalej uviedol, že splnenie podmienok na vklad práva do katastra nehnuteľností okresný úrad, katastrálny odbor skúma v konaní o návrhu na vklad. Konanie o návrhu na vklad je rozhodovací procesný postup, v ktorom okresný úrad, katastrálny odbor ako správny orgán posudzuje komplexne skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho postupu je rozhodnutie o povolení vkladu, rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad alebo rozhodnutie o zastavení konania o návrhu na vklad.

26. V závere svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že ak prevodca nie je v čase rozhodovania o návrhu na vklad vlastníkom predmetu prevodu, je daný dôvod na zamietnutie návrhu na vklad a na tomto nemôže nič zmeniť ani skutočnosť, že prevodca bol vlastníkom predmetu prevodu v čase uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva. Jednou z podmienok na povolenie vkladu na základe zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľností je skutočnosť, že prevodca je vlastníkom predmetu prevodu ku dňu rozhodovania o návrhu na vklad. Správny orgán prvého stupňa nie je v rámci konania o návrhu na vklad oprávnený preskúmavať zákonnosť svojich skorších rozhodnutí o povolení vkladu, ale týmito rozhodnutiami je viazaný a musí z nich vychádzať. Pokiaľ jeho rozhodnutie nie zmenené alebo zrušené pre nezákonnosť, platí prezumpcia jeho správnosti a zákonnosti. Správny orgán prvého stupňa taktiež nie je v rámci konania o návrhu na vklad oprávnený preskúmavať zákonnosť rozhodnutia o vyvlastnení, ale je povinný toto rozhodnutie rešpektovať, pokiaľ nie je zmenené alebo zrušené pre nezákonnosť.

IV.

Konanie na správnom súde

27. Podľa o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. . V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená do senátu 8S správneho súdu.

V.

Pojednávanie

28. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa , preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré mu prechádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol na pojednávaní dňa 18. decembra 2025 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v neprítomnosti účastníkov konania. Právny zástupca

žalobcu, žalovaný, ako aj ďalší účastník konania boli na pojednávanie riadne a včas predvolaní, svoju neprítomnosť neospravedlnili, ani nežiadali o odročenie pojednávania.

VI.

Relevantné právne predpisy

29. Podľa § 28 ods. 2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

30. Podľa § 28 ods. 3 katastrálneho zákona právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.

31. Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona (účinného do 30. septembra 2018) okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

32. Podľa príslušné ministerstvo vydá osvedčenie o významnej investícii do 15 dní od schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou. Ak vláda návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii neschváli, príslušné ministerstvo žiadosť zamietne.

33. Podľa na pozemok a stavby na ňom, na ktorom sa má realizovať významná investícia podľa , vzniká zo zákona predkupné právo štátu dňom schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou. Predkupné právo štátu sa zapíše do katastra nehnuteľností na návrh príslušného ministerstva. Predkupné právo štátu nie je iným právom k pozemkom a stavbám.

34. Podľa predkupné právo štátu podľa odseku 5 zanikne, ak sa do dvoch rokov odo dňa schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou nevykoná alebo ak sa nezačne vyvlastňovacie konanie.

VII.

Posúdenie veci správnym súdom

35. V zmysle SR môže okresný úrad ako štátny orgán konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ustanovenie katastrálneho zákona v znení účinnom do 30. septembra 2018 (ktoré bolo potrebné použiť, nakoľko konanie vedené na správnom orgáne prvého stupňa pod zn. V 5251/2015 nebolo právoplatne ukončené do 30. septembra 2018) obsahovalo výpočet hľadísk, z ktorých správny orgán posudzoval zmluvu o prevode nehnuteľnosti. Z dikcie tohto ustanovenia zákona bolo zrejmé, že zmluvu bolo potrebné preskúmať zo všetkých hľadísk majúcich za následok jej prípadnú neplatnosť. Prípadné porušenie zákona z procesného hľadiska bolo poistené tým, že správny orgán bol povinný pri rozhodovaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností prihliadať i na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu, a ktoré mohli nastať po uzavretí zmluvy samotnej, ako aj po podaní návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností až do vydania rozhodnutia správnym orgánom. Skutočnosti preskúmavané správnym orgánom (katastrálnym orgánom) zároveň predstavujú podmienky, ktorých splnenie je nevyhnutné pre to, aby bolo možné pristúpiť k vydaniu rozhodnutia o povolení vkladu. Ak by katastrálny orgán povolil vklad vlastníckeho práva pri nesplnení čo i len jednej zo zákonom ustanovených podmienok, postupoval by v rozpore s SR, pričom by mohol vážne zasiahnuť do práva na ochranu vlastníctva podľa SR.

36. Úlohou správneho súdu v predmetnej veci bolo posúdiť, či žalovaný ako odvolací správny orgán postupoval v súlade so zákonom, keď rozhodnutím zo dňa 19. marca 2021 zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, t. j. Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru zo dňa 10. decembra 2020 a toto rozhodnutie (ktorým správny orgán prvého stupňa zamietol návrh na

vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy č. XXXX/X/XXX zo dňa 26. júna 2015 uzavretej medzi predávajúcim - A. B. a kupujúcim - žalobcom) potvrdil ako vecne správne.

37. Pri posudzovaní vyššie uvedeného a žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 19. marca 2021 ako i rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 10. decembra 2020 sa správny súd oboznámil s celým priebehom administratívneho (katastrálneho) konania, pričom zistil nasledovné.

38. Dňa 02. júla 2015 bol podaný návrh na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a povolenie vkladu zo dňa 29. júna 2015 na základe kúpnej zmluvy č. XXXX/X/XXX zo dňa 26. júna 2015 uzavretej medzi predávajúcou A. B. a kupujúcim - žalobcom.

39. Dňa 24. júla 2015 vydal rozhodnutie pod č. V 5251/15, ktorým povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe vyššie uvedenej kúpnej zmluvy zo dňa 26. júna 2015. Na základe podaného protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Nitra pod č. Pd 222/15/4403-2 bolo protestu vyhovené, Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor protestom napadnuté rozhodnutie č. V 5251/15 zo dňa 24. júla 2015 o povolení vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zrušil.

40. Následne správny orgán prvého stupňa rozhodnutím pod č. V 5251/2015-19 zo dňa 31. marca 2016 podľa § 31b ods. 1 písm. f/ katastrálneho zákona konanie o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností zastavil z dôvodu, že účastník konania v určenej lehote neodstránil nedostatky návrhu na vklad, prípadne jeho príloh. Proti uvedenému rozhodnutiu podal odvolanie žalobca, a to podaním zo dňa 15. apríla 2016.

41. Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov rozhodol o odvolaní žalobcu tak, že napadnuté rozhodnutie o zastavení katastrálneho konania na základe kúpnej zmluvy zo dňa 26. júna 2015 rozhodnutím zo dňa 05. mája 2016 potvrdil a odvolanie zamietol. Uvedené rozhodnutie bolo predmetom súdneho prieskumu v konaní vedenom na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. , v ktorom správny súd rozhodnutie Okresného úradu Nitra č. Vo 49/2016-2/Br, OU-NR-OOP5-2016/023210-2/ Br, k : V5251/2015 zo dňa 05. mája 2016, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. V 5251/2015-19 zo dňa 31. marca 2016 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. O kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku správneho súdu č. k. -94 zo dňa 09. januára 2018 rozhodol Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. zo dňa 15. októbra 2020 tak, že kasačnú sťažnosť zamietol.

42. Následne správny orgán prvého stupňa, t. j. Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor rozhodol opätovne (druhýkrát) vo veci návrhu zo dňa 29. júna 2015 na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy č. XXXX/X/XXX uzavretej medzi predávajúcou A. B. a kupujúcim - žalobcom, rozhodnutím pod č. V 5251/2015-41 dňa 10. decembra 2020 tak, že návrh na vklad práva do katastra nehnuteľností zamietol podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona.

43. Pri svojom opätovnom rozhodovaní musel prihliadať na nasledovné skutočnosti, ktoré sa týkali parcely registra „C“ KN č. XXXX v katastrálnom území F., a ktoré nastali po podaní návrhu zo dňa 29. júna 2015 na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a povolenie vkladu, o ktorom sa viedlo konanie pod zn. V 5251/2015. Jednou z najdôležitejších skutočností bolo zistenie, že predmet prevodu

- vyššie uvedená parcela registra „C“ KN v katastrálnom území F. v operáte katastra nehnuteľností evidovaná nie je. Táto parcela bola rozhodnutím Okresného úradu Nitra, pozemkového a lesného odboru v Nitre č. OU-NR-PLO-2016/014064 natrvalo odňatá z poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Zápis bol vykonaný v konaní Z 2438/16. Následne na podklade geometrického plánu úradne overeného pod č. XX/XXXX bola C KN parc. č. XXXX ostatná plocha o výmere 996 m2 včlenená do C KN parc. č. XXXX ostatná plocha o výmere 106354 m2. Zápis bol vykonaný v konaní R 1082/17.

44. Čo sa týka účastníka konania na strane predávajúceho bolo zistené, že predmetný pozemok s parc. č. XXXX ostatná plocha o výmere 996 m2 kúpnou zmluvou č. XXXXX/XXXX/XXXX/F. ďalšia účastníčka konania A. B. previedla spoločnosti MH Invest, s.r.o. v konaní vedenom pod sp. zn. V XXXX/ XX. Následne MH Invest, s.r.o. ako vlastník predmetnej parcely, túto previedol kúpnou zmluvou č. XXXXXXXX ďalej spoločnosti MH Invest II, s.r.o. Vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 24. júna 2016 rozhodnutím č. V 6219/16. Na to dňa 18. augusta 2016 vydal Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutie o vyvlastnení č. OU-NR-OVBP2-2016/032185-53, ktorým pozemok s parc.

č. XXXX bol vlastníkovi MH Invest II, s.r.o. vyvlastnený v prospech spoločnosti MH Invest, s.r.o. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 03. novembra 2016 a bolo zapísané v konaní Z 9320/16. Napokon MH Invest, s.r.o. už ako vlastník C KN pozemku s parc. č. XXXX ostatná plocha o výmere 106354 m2 (vytvorený z pôvodnej C KN parc. č. XXXX na základe geometrických plánov ako je uvedené vyššie), tento pozemok kúpnou zmluvou zo dňa 05. júna 2018 v znení dodatku č. 1 zo dňa 19. júna 2018 previedol spoločnosti Gestamp Nitra, s.r.o. Vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 20. júna 2018 rozhodnutím pod č. I. XXXX/XXXX.

45. V priebehu začatého katastrálneho konania pod zn. V 5251/2015 bola správnemu orgánu prvého stupňa dňa 22. júla 2015 doručená žiadosť Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 20. júla 2015 o zápis predkupného práva štátu, prílohou ktorého bol zoznam pozemkov podľa katastrálnych území, na ktorých je potrebné vykonať zápis predkupného práva štátu a osvedčenie č. XXXXX/XXXX-XXXX-XXXXX zo dňa 22. júla 2015 o tom, že stavba „Vybudovanie strategického parku“ je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Z predmetnej žiadosti o zápis predkupného práva štátu a z pripojených listín vyplýva, že vláda SR uznesením č. 401/2015 zo dňa 08. júla 2015 schválila návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii. Prílohou č. 1 k tomuto osvedčeniu je zoznam pozemkov nachádzajúcich sa v katastrálnom území H., H., J., F. (medzi ktorými bol uvedený i pozemok registra „C“ k.ú. F., ktorý bol predmetom prevodu v kúpnej zmluve, čo nebolo sporné). Žiadosť Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 20. júla 2015 o zápis predkupného práva štátu v súlade so k tam uvedeným pozemkom bola zaevidovaná na správnom orgáne prvého stupňa pod zn. Z 5113/2015 a tento spis Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor správnemu súdu i predložil v konaní vedenom na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. , pričom táto skutočnosť je súdu známa z predchádzajúcej rozhodovacej činnosti vo veciach správnych žalôb týkajúcich sa žalobcu a žalovaného, ktorým bol Okresný úrad Nitra, resp. správnych žalôb, kde ako žalobca vystupovala spoločnosť Poľnohospodárska Pôda s.r.o. a žalovaným bol Okresný úrad Nitra.

46. Z uvedeného potom vyplýva, že s poukazom na v znení účinnom od 07. júla 2015 vzniklo dňom 08. júla 2015 predkupné právo štátu k pozemkom, na ktorých sa má realizovať významná investícia, a ktoré boli identifikované v prílohe č. 1 k osvedčeniu zo dňa 13. júla 2015, pričom je nesporné, že sa medzi nimi nachádza i pozemok registra „C“ katastrálneho územia F. - parc. č. XXXX a správny orgán prvého stupňa (Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor) získal vedomosť o existencii tohto práva najneskôr dňa 22. júla 2015. Správny orgán prvého stupňa postupoval tak, že spočiatku rozhodnutím zo dňa 24. júla 2015 povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, ktoré rozhodnutie bolo zrušené na základe podaného protestu prokurátora, a to rozhodnutím pod č. K. XX/XXXX-X zo dňa 02. novembra 2015 a následne, dňa 31. marca 2016 vydal správny orgán prvého stupňa rozhodnutie, ktorým konanie o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností zastavil z dôvodu, že žiadny z účastníkov konania napriek výzve správneho orgánu nedoložil listiny preukazujúce skutočnosť, že štát svoje predkupné právo nevyužil. Konanie zastavil v súlade s / katastrálneho zákona.

47. Z ustanovenia § 31 ods. 1 katastrálneho zákona účinného do 30. júna 2016 vyplývali pre okresný úrad katastrálny odbor ako správny orgán prvého stupňa rozsiahle povinnosti pri rozhodovaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a do jeho kompetencie pri rozhodovaní o vklade patrilo, okrem iného, skúmať i to, či predávajúci bol oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, resp., či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou neboli obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza, či sa neprieči dobrým mravom a taktiež bolo jeho povinnosťou prihliadať aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Vyššie uvedené ustanovenie v znení účinnom do 30. júna 2016 obsahovalo odkaz napr. na o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, , o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov. Jedná sa teda o demonštratívny výpočet právnych predpisov, na ktoré odkazuje katastrálneho zákona. Predkupné právo štátu k nehnuteľnosti parcele parc. č. XXXX v k.ú. F. vzniklo zo zákona dňa 08. júla 2015, pričom kúpna zmluva s A. B. bola uzavretá dňa 26. júna 2015, keď správny orgán prvého stupňa sa o jeho existencii dozvedel dňa 22. júla 2015, napriek tomu však z týchto skutočností pri svojom rozhodovaní dňa 24. júla 2015 (keď povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech žalobcu) vyvodil záver o dôvodnosti povolenia vkladu. Pokiaľ sa správny orgán prvého stupňa s existenciou

zákonného predkupného práva štátu k vyššie označenej nehnuteľnosti, ktoré vzniklo dňa 08. júla 2015 priamo na základe vyššie citovaného zákona, žiadnym spôsobom nezaoberal a nevysporiadol, resp. vysporiadanie sa s touto skutočnosťou z predloženého administratívneho spisu a ani z rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva nevyplývalo, podľa názoru správneho súdu pochybil, čo znamená, že protest prokurátora bol potom podaný dôvodne a v záujme odstránenia tohto pochybenia.

48. Správny orgán následne rozhodnutím zo dňa 19. februára 2016 prerušil konanie o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností a vyzval účastníkov konania, aby predložili listiny preukazujúce skutočnosť, že štát svoje predkupné právo vyplývajúce mu z nevyužil a to pod následkom zastavenia konania. Rozhodnutím č. V 5251/2015-19 zo dňa 31. marca 2016 zastavil konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva na podklade kúpnej zmluvy č. XXXX/X/XXX zo dňa 26. júna 2015.

49. O odvolaní žalobcu proti uvedenému rozhodnutiu odvolací orgán rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie zo dňa 31. marca 2016 o zastavení katastrálneho konania. Potom, čo uvedené rozhodnutie bolo preskúmané správnym súdom a zrušené, rozhodnutím č. V 5251/2015-41 zo dňa 10. decembra 2020 následne správny orgán prvého stupňa zamietol návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy zo dňa 26. júna 2015 uzavretej medzi predávajúcou A. B. a žalobcom. Odvolanie žalobcu bolo zamietnuté a žalovaný potvrdil vyššie citované rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, pričom toto je predmetom súdneho prieskumu na základe žaloby podanej žalobcom.

50. Otázkou predkupného práva štátu sa zaoberal i Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku v konaní pod sp. zn. zo dňa 09. apríla 2013 (i keď sa jednalo o predkupné právo štátu podľa o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení o katastri nehnuteľností v znení neskorších predpisov), z ktorého jednoznačne vyplýva, že správny orgán pri rozhodovaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností je povinný prihliadať i na existenciu predkupného práva štátu a toto právo posudzovať (v kontexte s inými hľadiskami a kritériami, ktoré je povinný skúmať) ako skutkovú a právnu skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na povolenie vkladu.

51. Najvyšší súd SR sa otázkou predkupného práva zaoberal i v ďalších svojich rozsudkoch (napr. v konaní pod sp. zn. zo dňa 30. mája 2018, sp. zn. zo dňa 03. júla 2018, sp. zn. zo dňa 24. októbra 2018, sp. zn. zo dňa 12. decembra 2018, sp. zn. zo dňa 12. decembra 2018), v ktorých tento súd ako kasačný súd zaujal jednotný právny názor k problematike predkupného práva štátu, pričom tieto rozsudky vychádzali z rozsudku v konaní pod sp. zn. zo dňa 18. mája 2018 publikovaného v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 6/2018 pod č. 54/2018, z ktorého vyplýva.... „V predmetnej veci niet pochýb, že dňom 08.07.2015 vzniklo k predmetnej nehnuteľnosti zo zákona predkupné právo štátu s poukazom na je vo vzťahu ku Katastrálnemu zákonu, ale aj k osobitným predpisom (so špeciálnou úpravou ), čo nakoniec vyplýva z ust. zákona, keďže predkupné právo štátu sa zapisuje do katastra nehnuteľností (na návrh príslušného ministerstva). Teda ak zákonodarca takéto „predkupné právo štátu“ upravil priamo v zákone, je potrebné ho rešpektovať a pri rozhodovaní o návrhu na vklad do katastra nehnuteľností naň prihliadať v rámci skúmania podmienok na vklad v zmysle Katastrálneho zákona. Predkupné právo štátu nie je iným právom k pozemkom a stavbám, ale je to právo štátu zriadené priamo Táto zákonná ochrana predkupného práva štátu ale nie je neobmedzená, je časovo limitovaná, čo vyplýva z ust. cit. zákona, podľa ktorého predkupné právo štátu podľa odseku 5 zanikne, ak sa do dvoch rokov odo dňa schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou nevykoná alebo ak sa nezačne vyvlastňovacie konanie........ ........... Z administratívneho spisu má súd za preukázané, že po právoplatnosti rozhodnutia o vyhovení protestu prokurátora bol prvostupňový správny orgán povinný opätovne skúmať podmienky na vklad vlastníckeho práva v zmysle Katastrálneho zákona s prihliadnutím na , ako na skutkovú a právnu skutočnosť, ktorá má vplyv na povolenie vkladu. Prvostupňový správny orgán prerušil konanie a vyzval účastníkov katastrálneho konania na doloženie listiny preukazujúcej, že štát svoje právo vyplývajúce z nevyužil.

Následne, nakoľko táto skutočnosť nebola preukázaná správny orgán mal za to, že neboli odstránené nedostatky návrhu, prípadne jeho príloh a konanie v zmysle § 31b ods. 1 písm. f/ Katastrálneho zákona zastavil. Správnosť tohto postup bola potvrdená sťažovateľom v preskúmavanom rozhodnutí. Pretože medzičasom už bola vyjasnená otázka, či si štát predkupné právo k danej nehnuteľnosti aj reálne uplatní, nie je už potrebné v ďalšom konaní túto okolnosť zisťovať, ale bude už možné bez ďalšieho vydanie meritórneho rozhodnutia o návrhu žalobkyne na vklad v zmysle § 3 ods. 3 katastrálneho zákona, pričom nie je dôvod, aby sa účastníkom konania stal aktuálny vlastník nehnuteľnosti, keďže ide o rozhodnutie o návrhu jej pôvodného vlastníka (ďalšieho účastníka konania) ako predávajúceho a žalobkyne ako kupujúcej. Vzhľadom na uplatnené námietky kasačný súd považuje za potrebné uviesť, že v danom prípade nenastala absolútna neplatnosť právneho úkonu - predmetnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti, pretože podmienky platnosti sa skúmajú vždy ku dňu uzavretia zmluvy. V čase uzavretia zmluvy neexistovala právna úprava brániaca realizácii predmetu zmluvy. Táto situácia nastala dodatočne, po uzavretí zmluvy, ale v čase pred rozhodnutím o vklade. Správny orgán musí rešpektovať platný a účinný právny stav vyplývajúci i z právnych predpisov, ktoré nadobudnú účinnosť k času jeho rozhodovania, a ktoré nepravou retroaktivitou zasahujú do právneho vzťahu. Správny orgán musí rešpektovať právny stav vyplývajúci z verejnoprávnych predpisov. Kasačný súd uvedenú situáciu hodnotí ako dodatočnú právnu nemožnosť plnenia, ktorá objektívne nastala pred rozhodnutím o vklade. Zákonné predkupné právo na základe spôsobuje s účinkom nepravej retroaktivity dodatočnú právnu nemožnosť plnenia zmluvy o prevode nehnuteľnosti, na ktorá skutočnosť správny orgán rozhodujúci o návrhu na vklad je podľa povinný prihliadať (obdobne rozhodnutia kasačného súdu sp.zn. z 30. mája 2018 sp.zn. z 19. júna 2018, sp.zn. z 24. októbra 2018).“

52. V predmetnej veci správny orgán prvého stupňa (rovnako ako i žalovaný) vychádzali z právneho názoru vyjadreného v rozsudkoch Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn. zo dňa 30. mája 2018, sp. zn. zo dňa 03. júla 2018, sp. zn. zo dňa 24. októbra 2018, sp. zn. zo dňa 12. decembra 2018, sp. zn. zo dňa 12. decembra 2018), v ktorých tento súd ako kasačný súd zaujal jednotný právny názor k problematike predkupného práva štátu, pričom tieto rozsudky vychádzali z rozsudku zo dňa 18. mája 2018, vydaného v konaní vedenom pod sp. zn. , publikovaného v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 6/2018 pod č. 54/2018, z ktorého vyplýva, že „I. Zmluvná voľnosť vlastníkov pozemkov, ku ktorým sa viaže zákonné predkupné právo štátu ( o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), je obmedzená priamo zo zákona, a teda vlastníci dotknutých pozemkov sú povinní v prípade ich zamýšľaného predaja tieto prednostne ponúknuť na kúpu štátu. II. Neprihliadnutie katastrálneho úradu v konaní o povolenie vkladu vlastníckeho práva z kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností na existenciu inštitútu zákonného predkupného práva štátu, ktoré obmedzuje zmluvnú voľnosť povinného subjektu, je v rozpore s účelom a cieľmi o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov, a to i vtedy, ak predkupné právo štátu vzniklo ex lege až po uzavretí kúpnej zmluvy, ktorá je predmetom konania o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.“

53. Ďalej musel správny orgán prvého stupňa prihliadať i na tú skutočnosť, že po zastavení konania o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností uzavrela predávajúca A. B. kúpnu zmluvu č. XXXXX/ XXXX/XXXX/F. s kupujúcim MH Invest, s.r.o., k pozemku, ktorý bol pôvodne vedený ako parcela registra C parc. č. XXXX v katastrálnom území F. a správny orgán prvého stupňa povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti na základe tejto zmluvy pod č. I. XXXX/XX. Rozhodnutím Okresného úradu Nitra, pozemkový a lesný odbor v Nitre č. OU-NR-PLO-2016/014064 bola táto parcela narvalo odňatá z poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Zápis bol vykonaný v konaní Z 2438/16. Následne na podklade geometrického plánu úradne overeného pod č. 76/2017 bola C KN parc. č. XXXX ostatná plocha o výmere 996 m2 včlenená do C KN parc. č. XXXX ostatná plocha o výmere 106354 m2. Zápis bol vykonaný v konaní R XXXX/XX.

54. Ďalším rozhodnutím Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru č. I. XXXX/XX zo dňa 24. júna 2016 bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k predmetnej parcele v prospech spoločnosti MH Invest II, s.r.o. na základe kúpnej zmluvy č. XXXXXXXX uzavretej medzi predávajúcim MH Invest, s.r.o. a MH Invest II, s.r.o. ako kupujúcim. Dňa 18. augusta 2016 vydal Okresný úrad Nitra,

odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutie o vyvlastnení č. OU-NR-OVBP2-2016/032185-53, ktorým pozemok s parc. č. XXXX bol vlastníkovi MH Invest II, s.r.o. vyvlastnený v prospech spoločnosti MH Invest, s.r.o. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 03. novembra 2016 a bolo zapísané v konaní Z 9320/16. Napokon MH Invest, s.r.o. už ako vlastník C KN pozemku s parc. č. XXXX ostatná plocha o výmere 106354 m2 (vytvorený z pôvodnej C KN parc. č. XXXX na základe geometrických plánov ako je uvedené vyššie), tento pozemok kúpnou zmluvou zo dňa 05. júna 2018 v znení dodatku č. 1 zo dňa 19. júna 2018 previedol spoločnosti Gestamp Nitra, s.r.o. Vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 20. júna 2018 rozhodnutím pod č. V XXXX/XXXX.

55. Na všetky vyššie uvedené skutočnosti musel prihliadať a správne aj prihliadal správny orgán prvého stupňa pri opätovnom rozhodovaní o návrhu zo dňa 29. júna 2015 na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (na základe kúpnej zmluvy č. XXXX/X/XXX zo dňa 26. júna 2015) k parcele č. XXXX orná pôda o výmere 996 m2 v katastrálnom území F., výsledkom čoho bolo zistenie, že štát uplatnil svoje predkupné právo k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam v katastrálnom území F., ktoré boli uvedené v osvedčení Ministerstva hospodárstva SR, a ktoré následne prešli viacerými zmenami v osobe vlastníka, ako i zmenami v údajoch katastra nehnuteľností.

56. Je potrebné zdôrazniť, že prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti má v podstate dve fázy. Zmluva, na základe ktorej má dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je platná po podpísaní jej účastníkmi (ak nie sú iné dôvody jej absolútnej neplatnosti), ale k nadobudnutiu vlastníckeho práva dochádza až vkladom do katastra nehnuteľností (rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní vedenom pod sp. zn. ). Z uvedeného vyplýva, že ani žalobca uzavretím kúpnej zmluvy zo dňa 26. júna 2015 nenadobudol vlastnícke právo k tam uvedeným nehnuteľnostiam a správny orgán, ktorý konal o návrhu na vklad vlastníckeho práva mal s poukazom na § 31 ods. 1 katastrálneho zákona okrem iného skúmať i to, či predávajúci bol dňa 26. júna 2015 oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, resp., či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou neboli obmedzené, či kúpna zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza, a či sa neprieči dobrým mravom a taktiež mal prihliadať na všetky skutočnosti, ktoré existovali v čase jeho rozhodovania a mohli by mať vplyv na povolenie vkladu, čo znamená, že vzhľadom na existenciu podkladov, ktoré mu boli doručené dňa 22. júla 2015 mal taktiež preveriť, či sa významná investícia bude nachádzať i na pozemkoch, ktoré boli predmetom prevodu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 26. júna 2015 a v kladnom prípade k týmto pozemkom vzniklo zo zákona predkupné právo štátu, čo mal správny orgán prvého stupňa pri svojom rozhodovaní skúmať. Nakoľko tak neurobil, a konanie o návrhu na vklad nesprávne zastavil, namiesto toho, aby rozhodol v merite veci, správny súd rozhodnutie zo dňa 05. mája 2016, ktorým Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov v Nitre zamietol odvolanie žalobcu a rozhodnutie o zastavení konania potvrdil, zrušil a to rozsudkom č. k. -94 zo dňa 09. januára 2018 a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že prezentoval názor, že neboli naplnené zákonné predpoklady na zastavenie konania podľa § 31b ods. 1 písm. f/ katastrálneho zákona z dôvodu, že účastníci katastrálneho konania v určenej lehote nedoložili listinu preukazujúcu, že štát svoje predkupné právo nevyužil, a teda neodstránili nedostatky návrhu a jeho príloh, keďže za týmto účelom sa mal správny orgán obrátiť na príslušný orgán štátu, ktorý je oprávnený vyjadriť sa za Slovenskú republiku k otázke ne/využitia resp. ne/uplatnenia predkupného práva štátu.

57. Správny orgán prvého stupňa o návrhu zo dňa 29. júna 2015 na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a povolenie vkladu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 26. júna 2015 rozhodol dňa 10. decembra 2020 tak, že návrh na vklad práva do katastra nehnuteľností zamietol. Správny súd nevzhliadol nijaký zákonný dôvod, pre ktorý by mal byť povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa 26. júna 2015 a návrhu zo dňa 29. júna 2015 na vklad práva do katastra nehnuteľností. Nepochybili preto ani správne orgány v konaní v predmetnej veci, teda správny orgán prvého stupňa, ktorý rozhodnutím zo dňa 10. decembra 2020 zamietol návrh na vklad práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa 26. júna 2015, a ani žalovaný, ktorý rozhodnutím zo dňa 19. marca 2021 rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 10. decembra 2020 potvrdil. Správny orgán prvého stupňa pri svojom rozhodovaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva správne skúmal, či predávajúci mohol dňa 08. júla 2015 (teda v deň vzniku predkupného práva) nakladať s nehnuteľnosťou, či jeho zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou neboli už v uvedený deň obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza, či sa neprieči dobrým mravom a taktiež prihliadal i na skutkové a právne skutočnosti, ktoré popísal v odôvodnení svojho rozhodnutia a dospel k záveru, že vklad práva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 26. júna 2015 nemožno

povoliť, čo správne konštatoval vo svojom žalobou napadnutom rozhodnutí zo dňa 19. marca 2021 i žalovaný.

58. K námietkam žalobcu, ktoré sú obsahom správnej žaloby správny súd uvádza, že ich nepovažuje za dôvodné. Správny orgán prvého stupňa pri rozhodovaní o tomto návrhu bol povinný vychádzať zo stavu v čase svojho druhého rozhodovania (t. j. 10. decembra 2020), čo i urobil a v odôvodnení svojho rozhodnutia popísal všetky skutočnosti a právne úkony, ku ktorým musel prihliadať, a ktoré mu bránili v tom, aby povolil vklad práva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 26. júna 2015. Správny súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu o nesprávnej aplikácii relevantných právnych noriem, naopak bol toho názoru, že správne orgány pri svojom rozhodovaní vychádzali zo skutočného stavu, ktorý vyplýval z administratívneho spisu a na tento stav správne aplikovali i predpisy procesného ako i hmotného práva. V súvislosti s touto námietkou správny súd dáva do pozornosti žalobcu rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. mája 2020, vydaný v konaní vedenom pod sp. zn. , v ktorom okrem iného uviedol: „Vzhľadom na právnu podstatu predkupného práva vo všeobecnosti a účel sledovaný , ktorým je zjednodušenie usporiadania vlastníckych vzťahov potrebných na prípravu stavieb, ktoré sú významnou investíciou z hľadiska celého hospodárstva SR (pozri , dôvodová správa k , dôvodová správa k ), dospel kasačný súd k záveru, že zmluvná voľnosť vlastníka pozemku, ku ktorému sa viaže predkupné právo štátu podľa , je obmedzená priamo zo zákona, a teda vlastníci dotknutých pozemkov sú povinní v prípade ich zamýšľaného predaja prednostne ponúknuť tieto pozemky na kúpu štátu. Iba taký výklad môže byť v súlade s účelom a cieľmi Neprihliadnutie okresného úradu v konaní o povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na existenciu predkupného štátu podľa , obmedzujúceho zmluvnú voľnosť povinného z tohto predkupného práva pri zamýšľanom prevode dotknutej nehnuteľnosti, ako na skutočnosť, ktorá má vplyv na povolenie vkladu, je podľa kasačného súdu v rozpore s účelom a cieľmi a porušením Uvedené platí aj vtedy, ak predkupné právo štátu vzniklo až po uzavretí kúpnej zmluvy, ktorá je predmetom konania o povolení vkladu, keď okresný úrad je povinný skúmať, či po uzavretí zmluvy do rozhodnutia o povolení vkladu nenastali skutkové alebo právne zmeny, ktoré by bránili vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.“

59. Nemožno súhlasiť s konštatovaním žalobcu o chránení záujmu štátu v neprimeranom rozsahu a v rozpore s právnymi predpismi. Postup správneho orgánu, ktorý má oporu v predpisoch procesného a hmotného práva nemožno označiť za nezákonný, chrániaci prednostne záujmy štátu. Naviac, žalobca v podanej žalobe neuviedol také skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné jeho námietku o porušení zásady rovnosti v preskúmavanom správnom konaní a rozhodnutí považovať za odôvodnenú. K potrebe postupovať vo vzťahu k účastníkovi konania predvídateľným spôsobom, správny súd poukazuje na množstvo predchádzajúcich rozhodnutí správnych orgánov, ktoré sú mu známe z jeho rozhodovacej činnosti, a ktoré sa týkali priamo žalobcu a predkupného práva štátu, pričom správne orgány postupovali i v tejto veci vo vzťahu k žalobcovi obdobným spôsobom a v intenciách svojich predchádzajúcich rozhodnutí.

60. K námietke týkajúcej sa rozporu s a správny súd uvádza, že žalobca žiadnym spôsobom nešpecifikuje, v čom by ním tvrdený rozpor mal spočívať, resp. čo by malo byť v rozpore s uvádzanými ustanoveniami zákona. Predkupné právo štátu k predmetným nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 26. júna 2015 v katastrálnom území F. vzniklo na základe , pričom tento zákon automaticky nespája jeho porušenie s absolútnou neplatnosťou právneho úkonu a vymedzuje len okamih vzniku predkupného práva. Žalobca v žalobe tvrdil, že správny orgán prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia spája porušenie predkupného práva s absolútnou neplatnosťou a žalovaný poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktoré hovorí o dodatočnej nemožnosti plnenia, pričom z toho dôvodu je potom podľa jeho názoru odôvodnenie logicky rozporné a arbitrárne, dôsledkom čoho je porušenie práva na súdnu ochranu. Ani túto námietku žalobcu nemožno považovať za dôvodnú a tvrdenie žalobcu nezodpovedá skutočnosti. Správny orgán prvého stupňa rovnako ako i žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia vychádzali z právneho názoru prezentovaného vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR v súvislosti s predkupným právom štátu, v ktorých sa súd ako kasačný súd vyjadril k otázke predkupného práva štátu k nehnuteľnostiam v katastrálnom území F. a z tohto právneho názoru správne orgány ako i správny súd pri rozhodovaní v predmetnej veci vychádzali. V zmysle katastrálneho zákona je povinnosťou správneho

orgánu preskúmať zmluvu zo všetkých hľadísk uvádzaných v tomto zákonnom ustanovení, pričom správny orgán je zároveň povinný prihliadať aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Medzi tieto skutočnosti podľa názoru súdu patria i zmeny, ku ktorým došlo po začatí katastrálneho konania vedeného pod č. V 5251/2015, a ktoré sa týkali parcely č. XXXX, v katastrálnom území F. (opakovaná zmena vlastníka pozemkov, technický zánik pozemkov), a ktoré správne orgány v odôvodnení svojich rozhodnutí podrobne opísali. Na tieto zmeny musel správny orgán prvého stupňa prihliadať a nepochybne boli dôvodom, pre ktorý nebolo možné vyhovieť návrhu zo dňa 29. júna 2015 na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

61. Za nedôvodné správny súd považoval i námietky žalobcu spočívajúce v nesprávnom právnom posúdení veci (absolútna neplatnosť právneho úkonu a dodatočná nemožnosť plnenia). V súvislosti s týmito námietkami správny súd opätovne poukazuje na vyššie uvedené rozsudky Najvyššieho súdu SR a ich dôvody, ktoré sa týkali i nehnuteľnosti v katastrálnom území F., ku ktorej vzniklo predkupné právo štátu. Z rozsudkov jednoznačne vyplýva, že správny orgán musí rešpektovať platný a účinný právny stav vyplývajúci i z právnych predpisov, ktoré nadobudnú účinnosť k času jeho rozhodovania, a ktoré nepravou retroaktivitou zasahujú do právneho vzťahu. Správny orgán musí rešpektovať právny stav vyplývajúci z verejnoprávnych predpisov. Kasačný súd uvedenú situáciu hodnotil ako dodatočnú právnu nemožnosť plnenia, ktorá objektívne nastala pred rozhodnutím o vklade.

62. S poukazom na uvedené zistenia vyplývajúce z predloženého administratívneho spisu a vyššie uvádzané rozsudky Najvyššieho súdu SR v skutkovo a právne obdobných veciach súd nemal pochybnosti o tom, že postup správnych orgánov pri rozhodovaní v predmetnej veci bol správny a súladný so zákonom. Žalovaný (ako i správny orgán prvého stupňa vo svojom rozhodnutí zo dňa 10. decembra 2020) sa v dôvodoch svojho žalobou napadnutého rozhodnutia zo dňa 19. marca 2021 vysporiadal s existenciou predkupného práva štátu ako i s ďalšími skutočnosťami, na ktoré bolo potrebné prihliadať v katastrálnom konaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa 26. júna 2015. Namietanie zachovania predkupného práva k nehnuteľnosti i voči jej nadobúdateľom a neexistencie dobrej viery týchto nadobúdateľov je vzhľadom na zistené skutočnosti a právny názor vyjadrený v rozsudkoch Najvyššieho súdu SR týkajúcich sa predkupného práva štátu a jeho účelu, celkom irelevantné.

63. Po oboznámení sa s námietkami žalobcu, administratívnym spisom, ktorý súdu predložil žalovaný, ako i s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 10. decembra 2020 a rozhodnutím žalovaného zo 19. marca 2021 dospel správny súd k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne a nebolo možné jej vyhovieť. Za potrebné tiež považuje uviesť, že úlohou správneho súdu nie je zaisťovať účastníkom vždy po všetkých stránkach bezvadné správne rozhodnutia, ale ochrániť ich pred hmotnoprávnymi pochybeniami správnych orgánov a pred takými vadami správneho konania, ktoré by vo svojich dôsledkoch mohli mať vplyv na hmotnoprávne postavenie účastníkov. Správny súd zdôrazňuje, že administratívny orgán nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov prípadu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu, ktoré stručne, ale jasne a dostatočne určito objasní skutkový a právny základ rozhodnutia a z ktorého je zrejmé, ako sa správny orgán vysporiadal s právne relevantnými námietkami účastníka konania, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na riadne odôvodnenie administratívneho rozhodnutia, ktoré je predpokladom aj formulácie žalobných námietok a je daný aj atribút preskúmateľnosti správneho rozhodnutia, ako predpoklad ďalšieho prieskumu administratívneho rozhodnutia v správnom súdnom konaní. Z tohto pohľadu považuje správny súd rozhodnutie žalovaného za preskúmateľné, nakoľko v ňom žalovaný vyhodnotil skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ustálil ich právny význam. Uviedol, z akých dôkazov vychádzal, ako ich zhodnotil, ako sa vyrovnal s námietkami žalobcu vo vzťahu k skutkovým okolnostiam i právnemu posúdeniu veci.

64. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 19. marca 2021 správny súd nezistil dôvody na jeho zrušenie podľa , ale dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa .

65. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na , nakoľko zo súdneho

spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli. Žalovaný správny orgán v zásade nemá právo na náhradu trov konania a táto mu môže byť priznaná len vo výnimočných prípadoch, pričom takúto situáciu súd v predmetnej veci nevzhliadol.

66. Taktiež súd nepriznal náhradu trov konania ani ďalšiemu účastníkovi konania A. B., a to s poukazom na , nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady trov pre ďalšieho účastníka. Správny súd uznesením č. k. -51 zo dňa 10. mája 2022 pribral do súdneho konania tohto účastníka administratívneho konania, ale neuložil mu žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by mu vznikli trovy konania. Za uloženie povinnosti nemožno považovať výzvu súdu zaslanú ďalšiemu účastníkovi konania, aby sa k podanej žalobe vyjadril s poučením, že ak tak neurobí, správny súd môže vo veci konať ďalej ( ).

67. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa /e žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).