Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Csp-38-2025.pdf
PDF · 81.41 KB
Case nature
Area
Subarea
21Csp/38/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudkyňou JUDr. Stanislava Nosková, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, IČO:37 927 795, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom 976 37 Hrochoť, o zaplatenie 551,61 Eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou konajúcemu súdu dňa 17.10.2025 domáha voči žalovanému nároku na zaplatenie sumy vo výške 551,61 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 6,25 % ročne zo sumy 551,61 Eur od 23.11.2022 do zaplatenia a náhrady trov konania, a to titulom Zmluvy o viazanom spotrebiteľskom úvere „VÚB Quatro“ zo dňa 17.03.2022.
2. V žalobnom návrhu žalobca uviedol, že právny predchodca žalobcu – Všeobecná úverová banka, a.s. a žalovaný uzatvorili spolu dňa 17.03.2022 zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere „VÚB Quatro“, evidovanú pod číslom XXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 589,- Eur, určený na financovanie kúpy tovaru. Podľa tvrdení žalobcu sa žalovaný zaviazal splácať poskytnutý úver v 24 mesačných splátkach vo výške 28,88 Eur, pričom si túto povinnosť neplnil riadne a včas. Z tohto dôvodu právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na splnenie povinnosti a následne mu oznámil vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru ku dňu 21.10.2022, keď dlžný zostatok úveru predstavoval sumu 551,61 Eur. Žalobca v návrhu ďalej uviedol, že pohľadávka pôvodného veriteľa bola na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok postúpená na žalobcu ako postupníka, pričom žalovaný bol o tejto skutočnosti upovedomený oznámením o postúpení pohľadávky. Žalobca tvrdil, že je oprávnený uplatňovať voči žalovanému všetky práva pôvodného veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 551,61 Eur, úrok z omeškania vo výške 6,25 % ročne z dlžnej sumy 551,61 Eur od 23.11.2022 do zaplatenia a nahradiť mu trovy právneho zastúpenia v sume 189,52 Eur a trovy konania za zaplatený súdny poplatok.
3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca k návrhu pripojil, zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, všeobecné obchodné podmienky Quatro, prehľad splátok a úhrad, predžalobnú upomienku, oznámenie o vyhlásení okamžite splatnosti úveru, rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok, identifikáciu postúpenej pohľadávky a oznámenie o postúpení pohľadávky, z ktorých vyvodzoval existenciu, splatnosť a postúpenie uplatneného nároku.
4. Žalovaný, ktorému bol opis žaloby s prílohami doručený podľa § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), sa v lehote určenej súdom k žalobe písomne nevyjadril.
5. Podľa § 297 písm. b) CSP, pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 Eur. Žalobca sa v predmetnej veci domáha zaplatenia sumy 551,61 Eur.
6. Podľa § 17 ods. 1 zákona účinného v čase postúpenia pohľadávky, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
7. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
8. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
9. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
10. Podľa ust. § 53 ods. 9 OZ v znení do 31.10.2024, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
11. Podľa ust. § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
12. Súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi, z ktorých zistil nasledovný skutkový stav:
13. Z vykonaného dokazovania, z listinných dôkazov predložených žalobcom, súd zistil, že žalobca tvrdí, že medzi jeho právnym predchodcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom mala byť dňa 17.03.2022 uzatvorená zmluva o viazanom spotrebiteľskom úvere „VÚB Quatro“ č. XXXXXXXX, na základe ktorej mal byť žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 589,- Eur, určený na financovanie kúpy tovaru, ktorý mal žalovaný splácať v 24 mesačných splátkach po 28,88 Eur, splatných vždy k 20. dňu príslušného kalendárneho mesiaca. Zo žalobcom predloženého prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalobca považoval úver za nesplácaný riadne a včas, pričom žalovaný sa mal dostať do omeškania s úhradou splátok. Predžalobnou upomienkou zo dňa 24.09.2022 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu omeškaných splátok vo výške 86,64 Eur, s upozornením, že v prípade neuhradenia tejto sumy môže dôjsť k vyhláseniu predčasnej splatnosti celého zostatku úveru. Oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 23.10.2022 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že k zosplatneniu úveru došlo ku dňu 21.10.2022, pričom dlžný zostatok úveru mal k tomuto dátumu predstavovať sumu 551,61 Eur. Žalobca ďalej tvrdil, že pohľadávka pôvodného veriteľa
bola na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok postúpená na žalobcu ako postupníka, pričom žalovaný mal byť o tejto skutočnosti upovedomený oznámením o postúpení pohľadávky.
14. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, keďže jej existencia je základnou podmienkou úspechu žaloby a súd ju skúma ex offo. V prípade pohľadávok zo spotrebiteľských úverov je potrebné skúmať, či pohľadávka, ktorá mala byť postúpená, bola v čase postúpenia spôsobilá na postúpenie, t. j. či bola splatná v zmysle § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Zo skutkového stavu zisteného dokazovaním vyplýva, že žalobca odvodzuje splatnosť pohľadávky od jej predčasného zosplatnenia podľa § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Súd preskúmal predžalobnú upomienku zo dňa 24.09.2022 a oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 23.10.2022 a dospel k záveru, že z týchto listín nie je zrejmé, pre ktorú konkrétnu splátku veriteľ pristúpil k zosplatneniu celého úveru. Za tejto situácie nebolo možné preskúmať splnenie zákonných podmienok zosplatnenia v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.
15. Najvyšší súd Slovenskej republiky v R 34/2025 vyslovil, že výzva veriteľa podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ako aj následné zosplatnenie podľa § 565 Občianskeho zákonníka musia byť určité a zrozumiteľné, pričom z nich musí byť bez pochybností zrejmé, pre ktorú konkrétnu splátku sa úver zosplatňuje. Absencia tejto náležitosti má za následok neplatnosť zosplatnenia. Na uvedené nadviazal Najvyšší súd SR v R 38/2025, podľa ktorého ak nedošlo k platnému zosplatneniu spotrebiteľského úveru, pohľadávka banky nie je spôsobilá na postúpenie podľa § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.
16. Žalobca nepreukázal ani splnenie podmienok platného postúpenia pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, keď nepredložil osobitnú výzvu banky pred postúpením v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, pričom takouto výzvou nemôže byť výzva banky podľa ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ani oznámenie o vyhlásení úveru za predčasne splatný (pozri R 38/2025).
17. Súd potom na základe vykonaného dokazovania považoval postúpenie pohľadávky za neplatné podľa § 39 OZ pre rozpor so zákonom (§ 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. a § 92 ods. 8 zákona o bankách), žalobcu nepovažoval za aktívne vecne legitimovaného v spore a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.
18. Keďže v prejednávanej veci nebolo preukázané, že právny predchodca žalobcu zosplatnil pohľadávku v súlade so zákonom, súd dospel k záveru, že pohľadávka nebola v čase postúpenia splatná a nemohla byť platne postúpená na žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu, keďže nepreukázal, že je nositeľom uplatňovaného hmotnoprávneho nároku. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu predstavuje samostatný a postačujúci dôvod na zamietnutie žaloby bez potreby ďalšieho skúmania vecnej dôvodnosti uplatneného nároku.
19. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu v konaní preukázateľné trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C. s. p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné
rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie v zmysle zvláštneho predpisu.