Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7C-115-2025.pdf
PDF · 96.22 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/115/2025
Uznesenie
Okresný súd Humenné v právnej veci žalobcu: A. B. C., D. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XXX/ XX, XXX XX G., zast. JUDr. Andrejom Garom, advokátom so sídlom Štefánikova 14, 811 05 Bratislava, proti žalovanému: E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. XXX/XX, XXX XX G., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, t a k t o
r o z h o d o l :
Návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v celosti zamieta.
Žalobkyni nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobkyňa dňa XX.XX.XXXX podala na tunajšom súde návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd uložil žalovanému zákaz priblížiť sa k obydliu žalobkyne na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov a to k rodinnému domu so súpisným číslom XXX, postavenom na pozemku parc. č. XXXX/XX, o výmere 743 m2, v obci G., katastrálne územie G., okres G., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom G., katastrálny odbor a tiež zákaz priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom konaní a uložil žalovanému povinnosť nahradiť jej trovy konania.
2. Podanie návrhu odôvodnila tým, že ona a žalovaný sú bývalí manželia. Narodili sa im dve maloleté deti: A. F., nar. XX. XX. XXXX, a H. F., nar. XX. XX. XXXX. Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa 27.11.2025, sp. zn. 10P/207/2024, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27.11.2024. Dňa 06.03.2025 podala na tunajší súd žalobu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Konanie je vedené pod sp. zn 6C/18/2025.
K rozhodnutiu ukončiť manželstvo dospela na základe priebehu posledných troch rokov spoločného spolužitia. V tomto období začal žalovaný intenzívne hrať hazardné hry prostredníctvom online herní. Približne pred rokom zaznamenala výrazné zmeny v správaní žalovaného. Žalovaný bol čoraz nervóznejší, uzavretejší a bolo zjavné, že ho niečo trápi, pričom sa žalobkyni odmietal s čímkoľvek zdôveriť. Vysvetľoval to tým, že má veľa pracovných povinností a nedarí sa mu, avšak nikdy neuviedol skutočný dôvod svojho konania. Počas manželstva nemala prehľad o spoločných financiách ani o príjmoch a výdavkoch žalovaného, keďže ten disponoval viacerými účtami vedenými na jeho meno. Na jeden zo svojich osobných účtov prijal aj finančné prostriedky z predaja spoločného bytu a bola mu tam vyplatená aj časť hypotekárneho úveru vo výške 70 000,- eur. O hospodárenie v domácnosti sa staral výlučne žalovaný, keďže mal príjem z podnikateľskej činnosti, zatiaľ čo ona bola na materskej dovolenke. Z celkového priebehu spoločného spolužitia bolo zrejmé, že žalovaný si neželal, aby mala prehľad o jeho finančných transakciách. Po nadobudnutí prístupu k účtom si všimla opakujúce sa transakcie smerujúce na platformu Tipsport. Spočiatku o tom so žalovaným komunikovala, avšak žalovaný akékoľvek stávkovanie popieral. Situácia eskalovala niekoľko mesiacov neskôr, keď bola domácnosť odpojená od elektrickej energie. Žalovaný najprv tvrdil, že ide o technickú poruchu. Po
preverení veci priamo u dodávateľa energií žalobkyňa zistila, že nedošlo k žiadnej poruche, ale k odpojeniu z dôvodu dlhodobého nehradenia platieb. Následne vyšlo najavo, že žalovaný neuhrádzal ani platby za vodu a plyn.
Keďže akákoľvek racionálna komunikácia so žalovaným nebola možná, spolu s maloletými deťmi sa dočasne presťahovala k svojim rodičom. Po čase sa účastníci dohodli, že žalovaný sa z rodinného domu odsťahuje, keďže maloleté deti tam majú svoj domov a žalovaný minul podstatnú časť spoločných finančných prostriedkov na hazardné hry. Rodinný dom teda následne začala výlučne užívať ona spolu s maloletými deťmi, ktoré jej boli zverené do jej výlučnej osobnej starostlivosti. Rodinný dom predstavuje stabilné a dlhodobo vytvorené rodinné zázemie maloletých a je ich jediným domovom. Od momentu, keď žalovaný opustil spoločnú domácnosť, hradí výlučne ona a bez akejkoľvek finančnej participácie žalovaného všetky náklady spojené s prevádzkou rodinného domu, ako aj splátky hypotekárneho úveru viazaného na túto nehnuteľnosť.
V ďalšom uviedla, že v súčasnosti dochádza k výraznej a neustále narastajúcej eskalácii napätia zo strany žalovaného. Jeho správanie sa stalo mimoriadne nevyspytateľným, agresívnym a vykazuje znaky, ktoré objektívne nasvedčujú bezprostrednému ohrozeniu žalobkyne a maloletých detí. Žalovaný sa dopúšťa konaní, ktoré prekračujú rámec bežného konfliktu medzi bývalými manželmi a nesú so sebou reálnu hrozbu vážneho fyzického aj psychického zásahu do integrity žalobkyne a maloletých detí. Správanie žalovaného je charakterizované opakovanými incidentmi, ktoré vzbudzujú dôvodnú obavu z jeho schopnosti ovládať vlastné správanie a z jeho rastúcej agresivity. Jeho konanie priamo zasahuje do pokojného výkonu rodičovských práv žalobkyne a narúša pokojné a bezpečné užívanie rodinného domu, ktorý predstavuje jediné stabilné zázemie maloletých detí. Následkom konania žalovaného vzniká situácia, ktorá už presahuje hranice konfliktu a nadobúda charakter ohrozenia, ktoré môže viesť k ujme na zdraví alebo inému závažnému zásahu do práv chránených právnym poriadkom. Takéto správanie žalovaného vytvára pre žalobkyňu aj maloleté deti prostredie trvalo nebezpečné, stresujúce a nezlučiteľné s ich elementárnym právom na bezpečný rodinný život, stabilitu a ochranu pred násilím či psychickým nátlakom. Intenzita a povaha konania žalovaného odôvodňujú potrebu okamžitej a efektívnej súdnej ochrany, vrátane uloženia zákazu priblíženia sa k obydliu žalobkyne a maloletých, aby sa predišlo ďalšiemu eskalujúcemu ohrozeniu ich zdravia, bezpečnosti a riadneho vývinu.
Pokiaľ sa jedná o dôvod podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že dňa XX.XX. XXXX žalovaný telefonoval so svojimi maloletými deťmi cez aplikáciu FaceTime. Maloletí počas hovoru pôsobili pokojne a s detskou spontánnosťou mu oznámili, že „idú na koláčik", po čom spolu s maloletými deťmi opustila rodinný dom. Netušila, že návrat domov o necelú hodinu a pol sa stane pre ňu aj maloleté deti traumatickým zážitkom, ktorý výrazne naruší ich pocit bezpečia a pokojného domova. Po príchode pred rodinný dom ju okamžite zarazil neprirodzený obraz, keďže v celom dome svietilo svetlo, hoci pred odchodom všetko starostlivo zhasla. Už len tento moment vyvolal u maloletých detí paniku, t. j. maloletí začali plakať, odmietali vystúpiť z motorového vozidla a prosili žalobkyňu, aby nešla dnu, pretože sa boja, že tam „niekto je". Rozhodla sa maloleté deti ponechať v bezpečí motorového vozidla a sama vošla do domu. Hneď po otvorení dverí ucítila, že niečo nie je v poriadku. Dom, ktorý má byť pre ňu aj maloletých miestom pokoja, pôsobil chladne, narušene a cudzie. Pri prechádzaní prízemia narazila na prvé šokujúce zistenie, keďže zámok na pivničných dverách bol násilne vylomený. Kov bol ohnutý, zámok visel len na kúsku materiálu, akoby bol niekto odhodlaný dostať sa dnu bez ohľadu na prekážky. Krátko nato si všimla stopy krvi, ktoré sa nachádzali na dverách aj v kuchynskej časti. Tento pohľad v nej vyvolal okamžitý strach, že v dome ešte niekto môže byť. Napriek tomu prešla celý dom, skontrolovala všetky izby a až po uistení, že sa v dome nikto nenachádza, sa vrátila k maloletým deťom. Deti sa jej takmer vrhli do náručia, plakali, prosili ju, aby ich „nevypúšťala samých", odmietali vstúpiť dnu. Ich detský strach sa postupne menil na hysterický plač, keď vstúpili do osvieteného a narušeného priestoru. V spálni našla otvorený šuplík, v ktorom sa bežne nachádzala jej šperkovnica. Tá však chýbala. Následne privolala políciu, pričom sa súčasne snažila upokojiť maloleté deti, ktoré jej opakovane hovorili, že ten zlý človek sa vráti, a neustále sa jej držali za ruky. V čase, keď už bola polícia na mieste, jej prišla od žalovaného SMS správa, v ktorej jej písal, že má na linke plesnivé ovocie. Až v tej chvíli si uvedomila, že do domu musel vstúpiť žalovaný. Bolo jej jasné, že situácia, ktorú ona aj maloleté deti prežili, nebola náhodná, ale úmyselný akt zastrašovania, ktorého cieľom bolo vyvolať chaos, strach a psychickú ujmu. Svetlá ponechané v celom dome rozsvietené, vylomený zámok, krv na mieste, to všetko nasvedčuje tomu, že žalovaný chcel, aby po návrate zažila čo najväčší šok. A tento šok nezasiahol len ju, ale najmä
ich maloleté deti, ktoré odvtedy odmietajú spať vo svojich izbách, boja sa byť čo i len na chvíľu samy a počas noci sa budia s plačom, že niekto vojde do domu.
V ďalšom uviedla, že polícia na mieste vykonala potrebné úkony, zdokumentovala násilné vniknutie, odobrala stopy krvi a odtlačky prstov a začala trestné konanie. Napriek týmto zjavne násilným zásahom žalovaný polícii uviedol, že si bol len pre nabíjačku, čo je vysoko nevierohodné tvrdenie, úplne nesúladné s rozsahom poškodenia, s krvou na mieste aj s odcudzením vecí žalobkyne.
Poukázala, že zo dňa XX.XX.XXXX nie je izolovaným vybočením, ale vyvrcholením dlhodobého, stupňujúceho sa a manipulatívneho správania žalovaného. Žalovaný už v minulosti bez jej súhlasu vstupoval do rodinného domu, keď bola v práci, narúšal jej súkromie, prehľadával jej osobné veci, dokonca neoprávnene prenikol do jej pracovného počítača, kde si fotografoval jej súkromnú aj pracovnú korešpondenciu. Počas Veľkej noci jej zmizli šperky, čo ona to vtedy neriešila, aby neeskalovala napätie, no situácia sa odvtedy výrazne zhoršila. Na pozadí prebiehajúceho konania o vyporiadanie BSM žalovaný opakovane vyjadruje podráždenie a hnev z toho, že ona s maloletými deťmi býva v rodinnom dome, čo ešte zvýrazňuje jeho motív konať zastrašujúco. Incident z XX. novembra predstavuje kvalitatívny posun od narúšania súkromia k otvorenému ohrozeniu bezpečia obydlia a tým aj bezpečia maloletých detí. Maloleté deti boli priamo vystavené traumatickému zážitku, ktorý zanechal výrazné psychické následky. Má preto vážnu a dôvodnú obavu, že žalovaný môže v podobnom konaní pokračovať alebo ho ešte viac eskalovať. Jeho správanie je nepredvídateľné, impulzívne a zamerané na psychické ovládanie a destabilizáciu rodinného prostredia. To, že bez akýchkoľvek zábran vošiel do obydlia, poškodil zámok, zanechal krv, rozsvietil celý dom a nechal jeho vlastné maloletí deti prežiť šokujúci návrat, je ukazovateľom toho, že rešpekt k hraniciam, zákonom aj bezpečiu maloletých detí je u žalovaného zásadne narušený.
3. Podľa § 324 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
Podľa § 337 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
4. Súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania na základe návrhu len vtedy, ak sú splnené zákonné predpoklady ustanovené v § 325 ods.1 Civilného sporového poriadku, pričom tento návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať náležitosti uvedené v § 326 Občianskeho súdneho poriadku. Z týchto ustanovení je zrejmé, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo existuje obava, že exekúcia rozhodnutia bude
ohrozená. Jeho nariadenie je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že existuje právny vzťah medzi stranami, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a osvedčí sa dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Neodkladným opatrením by nemalo dochádzať k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru.
5. Obsahom neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. h) CSP je upraviť zdržanie sa určitého konania v súvislosti s ochranou integrity ohrozenej osoby. Ide o opatrenie vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich skutočností sú determinované konkrétnymi okolnosťami prípadu. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ spravidla osvedčuje listinnými dôkazmi, lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby, písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a pod.
6. Súd posúdil návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia z vyššie uvedených hľadísk a zistil, že je nedôvodný.
7. Zákaz alebo obmedzenie priblíženia na určitú vzdialenosť, ako menej závažný zásah do osobných slobôd povinného, je ex lege podmienený tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita žalobca mohla byť ohrozená. Aj túto skutočnosť však musí žalobca pred nariadením neodkladného opatrenia relevantným spôsobom osvedčiť (porovnaj Števček, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2. vydanie, 2022, s. 1231 – 1246).
8. Z obsahu spisu súd nezistil existenciu tak závažných okolností, ktoré by ohrozovali život alebo zdravie žalobkyne opísaným konaním žalovaného a odôvodňovali by okamžitý zásah súdu vo forme nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP v požadovanom znení.
9. Z dokladov predložených žalobkyňou a ňou uvedených skutkových okolností vyplýva, že strany konania sú bývalí manželia a v súčasnej dobe sa na tunajšom súd vedie konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva. Predmetom vyporiadania je aj dom so súpisným číslom XXX I. G.. Po rozvod manželstva vzhľadom na vzájomnú dohodu medzi stranami sporu, v súčasnej dobe v dome žije žalobkyňa s ich dvomi maloletými deťmi.
10. Dňa XX.XX.XXXX žalovaný v čase neprítomnosti žalobkyne vstúpil do rodinného domu súp. č. XXX I. G., poškodil zámok na vchodových dverách do pivnice a celý dom zanechal rozsvietený. Uvedené konanie u žalobkyne vzbudilo obavu zo správania sa žalovaného, tvrdí, že má z neho strach, bojí sa ho a tiež, že rovnaké pocity majú aj ich maloleté deti. Konanie žalovaného malo podľa jej tvrdení mimoriadne závažný dopad práve na maloleté deti. Súd musí dať do pozornosti, že návrh petitu neodkladného opatrenia sa vzťahuje výlučne na žalobkyňu, toto konanie sa maloletých detí netýka.
Pokiaľ sa jedná o neprimerané správanie sa žalovaného dňa XX.XX.XXXX, tak sa jedná sa prvé takéto konanie žalovaného. Žalobkyňa nepreukázala a ani netvrdila, aby sa takéhoto konania žalovaný už dopustil, resp. aby sa jednalo o jeho opakované konanie. Okrem toho žalovaný do domu vstúpil v čase keď mal vedomosť o tom, že tam žalobkyňa nie, teda súd nemá za preukázané, aby sa chcel so žalobkyňou osobne kontaktovať. Od incidentu do dňa podania návrhu v danej právnej veci už uplynul skoro mesiac a žalobkyňa ani netvrdí, žeby žalovaným či už rovnakým spôsobom, alebo inak ju ohrozoval.
Súd podotýka, že rodinný dom súp. č. XXX je v bezpodielovom spoluvlastníctve strán sporu. Teda žalovaný ako jeho spoluvlastník má právo so svojim majetkom nakladať a ho užívať. Doposiaľ jeho vlastnícke právo žiadnym zákonným spôsobom obmedzené nebolo.
11. Pokiaľ sa jedná o predloženú SMS komunikáciu medzi stranami sporu, ani z tejto nevyplýva, aby žalovaný mal v úmysle vyhľadávať osobne žalobkyňu, aby si vynucoval od nej osobný kontakt a to takým spôsobom, aby mohlo dôjsť k narušeniu jej osobnej alebo telesnej integrity.
12. Súd opätovne zdôrazňuje, že v konaní žiadnym spôsobom nemal za osvedčené, aby sám žalovaný vyhľadával spoločnosť žalobkyne, aby ju osobne, telefonicky, elektronicky kontaktoval a to vrátane sociálnych sietí alebo prostredníctvom tretej osoby.
Žalobkyňa podľa názoru súdu nesplnila zákonné podmienky, ktoré sú predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia, keď táto nijakým spôsobom neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Bolo totiž povinnosťou žalobkyne presvedčiť súd o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý poskytuje a rozhodujúce skutočnosti bol tak povinný jednak tvrdiť a náležitým spôsobom ich aj osvedčiť, pričom žalovaná v návrhu uviedla len minimálne skutkové tvrdenia, z ktorých súd nemal za osvedčenú nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov, odôvodňujúcu potrebu nariadenia neodkladného opatrenia.
Z návrhu žalobkyne vyplývalo, že žalobkyňa žiadala nariadiť neodkladné opatrenie na ochranu svojho života a zdravia, dôvodiac, že sa bojí o seba a o zdravie a životy svojich detí, pričom táto jej obava je bezprostredným následkom ojedinelého konania žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX. Z takéhoto popisu skutkových okolností veci však podľa názoru súdu nevyplývali také závažné dôvody, ktoré by boli dostatočným a spoľahlivým podkladom domnievať sa, že je ohrozený jej život, telesná alebo duševná integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť žalobkyne.
V tomto smere súd poukazuje, že v konaní o nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia dôkazné bremeno zaťažuje samotného žalobcu. Napriek skutočnosti, že v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného sa nevykonáva plnohodnotné dokazovanie, na osvedčenie dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia nie je postačujúce len tvrdenie žalobcu. Žalobca musí relevantným spôsobom osvedčiť dôvodné podozrenie z násilia voči jeho osobe, ohrozenie svojej telesnej alebo duševnej integrity konaním osoby, voči ktorej návrh smeruje. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočnosti odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia súd posudzuje podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich.
13. V danej právnej veci teda súd nemal zo strany žalobkyne dostatočne spoľahlivo osvedčenú dôvodnosť bezodkladnej naliehavej potreby upraviť vzťah medzi ňou a žalovaným takými rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré by nasvedčovali jej tvrdeniu, že zo strany žalovaného voči nej dochádza k útokom, stupňovaním agresivity, resp. správaniu takej intenzity, ktoré by odôvodňovalo obavu o život a zdravie žalobkyne, preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
14. Na záver súd poukazuje, že ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci (§329 ods. 3 CSP). V prípade, ak sa žalovaný dopustí takého konania, ktoré by vyvolávalo u žalobkyne dôvodnú obavu o jej život a zdravie, môže žalobkyňa opätovne podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom však bude povinná osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce bezodkladný zásah súdu prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia, ktoré v tomto konaní neosvedčila.
15. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, preto úspešnému žalovanému by patrila náhrada trov konania v plnom rozsahu. Nakoľko návrh na nariadenie konania bol podaný v samostatnom konaní, bol zamietnutý a teda rozhodnutie a ani samotný návrh sa v takomto prípade žalovanému nedoručuje, žalovaný nemá vôbec vedomosť o tomto konaní, súd preto neúspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Súd nepopiera, že slovné napádania, vulgárne vyhrážky, môžu mať výrazný negatívny dopad na psychiku. Takéto konanie je možné považovať za obťažujúce, avšak aj takéto konanie pre okamžitý
zásah zo strany súdu vyžaduje určitý neprimeranú mieru intenzity a možného bezprostredne hroziaceho negatívneho dopadu, čo súd v tomto konaní nemal ani za osvedčené.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd do Prešova prostredníctvom tunajšieho súdu.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).