Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/76/2025

Uznesenie

Okresný súd Pezinok v právnej veci navrhovateľa: Poľnohospodárske družstvo ČATAJ, IČO: 00 613 878, so sídlom v Čataji 311, zast. SODOMA VULGAN, spol. s r. o., advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Kominárska 2,4, proti povinnému/odporcovi: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XX, štátny občan SR, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa zo dňa 8.12.2025, doručený súdu dňa 17.12.2025, na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, v ktorej sa domáhal uloženia odporcovi povinnosti zdržať sa priblíženia na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov k priestorom areálu Poľnohospodárskeho družstva ČATAJ, so sídlom Čataj 311, 930 05 Čataj, vrátane všetkých budov, skladov, výrobných priestorov a pozemkov patriacich navrhovateľovi, odmieta. Súd návrh navrhovateľa zo dňa 8.12.2025, doručený súdu dňa 17.12.2025, na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, v ktorej sa domáhal uloženia odporcovi povinnosti zdržať sa priblíženia na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov k B. D., nar. XX. X. XXXX, bytom E. E. XXX a k C. F. G., nar. X. X. XXXX, bytom H. E. XXX a zdržať sa osobného kontaktovania týchto osôb, s výnimkou písomnej korešpondencie, telefonického kontaktu alebo kontaktu prostredníctvom tretej osoby /zástupcu/, zamieta. Súd odporcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom zo dňa 8.12.2025, doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.12.2025, sa navrhovateľ domáhal, aby súd podľa a / nariadil neodkladné opatrenie, ktorým: I./ uloží odporcovi povinnosť zdržať sa priblíženia na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov k priestorom areálu Poľnohospodárskeho družstva ČATAJ, so sídlom Čataj 311, 930 05 Čataj, vrátane všetkých budov, skladov, výrobných priestorov a pozemkov patriacich navrhovateľovi; II./ uloží odporcovi povinnosť zdržať sa priblíženia na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov k B. D., nar. XX. X. XXXX, bytom E. E. XXX a k C. F. G., nar. X. X. XXXX, bytom H. E. XXX, zdržal sa osobného kontaktovania týchto osôb, s výnimkou písomnej korešpondencie, telefonického kontaktu alebo kontaktu prostredníctvom tretej osoby /zástupcu/. 2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ skutkovo odôvodnil tvrdením, že dňa 31.10.2025 nastúpil odporca, vtedajší zamestnanec navrhovateľa (pracovný pomer od 15.6.1998, teda viac ako 27 rokov), do práce na výkon pracovných povinností podľa pracovnej zmluvy. Pri rannom rozpise bol radený na výrobu vo výrobni kŕmnych zmesí. Po krátkom výkone práce odporca oznámil, že nebude pokračovať v práci s tým, že si chce vziať dovolenku a ísť domov. Predseda predstavenstva D. I. mu oznámil, že odchod z pracoviska nie je možný a prikázal mu zotrvať na pracovisku a pokračovať vo vykonávaní pracovných úloh. Napriek tomuto jednoznačnému príkazu nadriadeného odporca oznámil, že ide domov a svojvoľne opustil pracovisko na bicykli. Približne o 30 minút sa odporca vrátil späť na pracovisko. Následne si do kancelárie predsedu predstavenstva zvolal predsedu predstavenstva D. I., podpredsedníčku predstavenstva B. D. a hlavného agronóma C. F. G.. Potom, čo všetci menovaní vošli do kancelárie, odporca z vnútra zamkol dvere kancelárie a kľúč od kancelárie si dal do bočného vrecka nohavíc, čím znemožnil týmto osobám voľný pohyb a opustenie miestnosti. Tri osoby sa tak

ocitli v uzavretom priestore bez možnosti úniku, úplne vydané na milosť a nemilosť odporcovi. Keď sa predseda predstavenstva D. I. postavil, aby túto situáciu vyriešil, odporca vytiahol strelnú zbraň. V priestoroch pracoviska, v prítomnosti svojich nadriadených, ktorých okrem iného obmedzil na ich osobnej slobode, odporca priložil zbraň zospodu svojej brady a vystrelil smerom hore do hlavy, pravdepodobne v úmysle spáchať samovraždu. V dôsledku tohto konania odporca utrpel vážne zranenie, avšak zostal pri vedomí. Okamžite boli privolané záchranné zložky. Prítomné osoby - D. I., B. D. a C. F. G. - boli priamymi svedkami tohto extrémne traumatizujúceho skutku, pri ktorom mohli sami prísť o život. Výstrel zo strelnej zbrane v uzavretom priestore malých rozmerov s prítomnými osobami predstavoval bezprostredné a mimoriadne vážne ohrozenie života a zdravia všetkých prítomných osôb. Projektil či jeho fragmenty, prípadne ricochet (odraz strely), mohli spôsobiť smrť alebo ťažkú ujmu na zdraví ktorejkoľvek z prítomných osôb. Prítomné osoby nemohli z miestnosti uniknúť (dvere boli zamknuté), nemali žiadnu možnosť obrany ani úkrytu, boli vystavené priamemu pohľadu na pokus o samovraždu strelnou zbraňou, museli riešiť situáciu s ťažko zraneným človekom v uzavretej miestnosti. Všetky uvedené osoby - D. I., B. D. a C. F. G. - boli vystavené extrémne nebezpečnej a traumatizujúcej situácii, ktorá zanechala psychické následky. Škála individuálneho vnímania a pocitu ohrozenia je rôzna od strednej až po kritickú. B. D. a C. F. G. pociťujú potrebu úpravy pomerov vo vzťahu k odporcovi, pretože majú značnú úzkosť a strach z opakovaného stretnutia s odporcom, akýkoľvek kontakt s odporcom zhoršuje ich psychický stav, potrebujú čas a priestor na psychické zotavenie bez hrozby stretnutia s agresorom. Navrhovateľ poukazuje na skutočnosť, že postihnuté osoby boli svedkami pokusu o samovraždu strelnou zbraňou z bezprostrednej blízkosti, čo predstavuje jednu z najtraumatizujúcejších skúseností, ktoré môže človek zažiť. Dlhodobé psychické následky takejto skúsenosti sú medicínsky preukázané a môžu pretrvávať roky. S odporcom bol okamžite skončený pracovný pomer. Dňa 26.11.2025 navrhovateľ podal trestné oznámenie na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Senci pre podozrenie zo spáchania zločinu obmedzovanie osobnej slobody podľa (trestná sadzba 3-8 rokov), zločinu všeobecného ohrozenia podľa (trestná sadzba 4- 10 rokov). Dňa 1.12.2025 odporca opätovne prišiel do priestorov Poľnohospodárskeho družstva ČATAJ, čo vyvolalo u niektorých zamestnancov podniku, najmä u osôb, ktoré boli prítomné pri incidente zo dňa 31.10.2025, oprávnené a dôvodné obavy o svoj život a zdravie. Opätovný príchod odporcu do priestorov navrhovateľa napriek tomu, že s ním bol skončený pracovný pomer a napriek závažnosti jeho predchádzajúceho konania, svedčí o tom, že odporca nemá zábrany vstupovať na územie navrhovateľa a stretávať sa s osobami, voči ktorým sa dopustil závažného protiprávneho konania. Toto konanie odporcu prehlbuje traumatické prežívanie postihnutých osôb a znemožňuje im psychické zotavenie. Postihnuté osoby musia mať istotu, že sa s odporcom nestretnú na svojom pracovisku, kde trávia väčšinu dňa. Bezodkladná úprava pomerov je potrebná, nakoľko odporca sa dňa 1.12.2025 opätovne dostavil do priestorov navrhovateľa, čím preukázal, že jeho správanie voči chráneným osobám, nie je jednorazové. Postihnuté osoby pociťujú akútnu potrebu úpravy pomerov. Navrhované neodkladné opatrenie neznemožňuje odporcovi komunikáciu s navrhovateľom alebo chránenými osobami. V prípade, že odporca potrebuje s navrhovateľom alebo s chránenými osobami komunikovať (napríklad vo veci vyporiadania pracovnoprávnych nárokov), môže tak urobiť prostredníctvom: písomnej korešpondencie, telefonického kontaktu, zástupcu (napr. rodinného príslušníka, ako je sestra odporcu, alebo právneho zástupcu). Navrhované opatrenie teda predstavuje primeraný a vyvážený zásah do práv odporcu, ktorý rešpektuje jeho oprávnené záujmy a zároveň poskytuje potrebnú ochranu osobám, ktorých telesná a duševná integrita je ohrozená. Navrhovateľ poukazuje aj na to, že predseda predstavenstva navrhovateľa dokáže napriek tejto situácií viesť komunikáciu s odporcom. 3. Za prostriedky, majúce osvedčiť tvrdenia navrhovateľa navrhovateľ v návrhu označil: trestné oznámenie zo dňa 26.11.2025, okamžité skončenie pracovného pomeru s odporcom a čestné vyhlásenia svedkov - zamestnancov navrhovateľa o príchode odporcu dňa 1.12.2025, pričom k návrhu tak, ako bol doručený súdu, boli pripojené dve čestné vyhlásenia zo dňa 10.12.2025 a plnomocenstvo zo dňa 10.12.2025. 4. Podľa /ďalej len „“/, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. 5. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 6. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby:

f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. 7. Podľa v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. 8. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností, odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie rozhodujúcich skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 9. Podľa ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti, alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd takýto návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. 10. Podľa veta prvá , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 11. Žalobný petit /údaj o tom, čoho sa navrhovateľ návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha/ musí byť úplný, určitý, zrozumiteľný a materiálne vykonateľný. Vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností v ňom obsiahnutých preto musí byť vykonateľné tak presne a jednoznačne, aby po jeho prevzatí do výroku súdneho rozhodnutia mohla byť nariadená a vykonaná exekúcia, pretože súd nemôže stranám priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, než sú navrhované, zároveň musí žalobný petit svojím rozhodnutím celkom vyčerpať a nesmie ho prekročiť /nejde o vec, v ktorej by súd mohol začať konanie aj bez návrhu/. 12. Splnenie uvedenej zákonnej povinnosti nemôže strana sporu prenášať na súd, pretože súd na to nemá žiadne zákonné oprávnenie a jeho aktivitu v tomto smere nemôže súd z vlastnej iniciatívy ako súčinnosť ani nahrádzať, pretože by tým porušil ústavnú zásadu rovnosti občanov pred zákonom / SR/, resp. zásadu rovnosti strán sporu / /. Návrh musí byť teda dostatočne určitý na to, aby mohol súd exaktne vymedziť predmet konania. Keďže konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je ovládané dispozičným princípom, musí súd uznesením vyčerpať celý návrh a nesmie pri tom konať ultra petitum. Procesný postup súdu teda vyžaduje detailnosť a presnosť, čo je prirodzene podmienené zrozumiteľnosťou a určitosťou samotného návrhu. 13. K návrhu musia byť navyše pripojené aj listiny, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva. Listinné dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a rozhoduje spravidla bez pojednávania a bez výsluchu strán. 14. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. To znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalizovaný postup štandardného procesného dokazovania. Osvedčené skutočnosti následne spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska procesného a hmotného práva legitimizuje vyhovujúci výrok, a teda nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia. Z normatívneho textu vyplýva, že pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda nároku vo veci samej, je navrhovateľ povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie. Táto sprísnená požiadavka vychádza jednak z premisy, že zjavne nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť predbežnú procesnú ochranu, a jednak z predpokladu, že dôvodnosť nároku vo veci samej je navrhovateľ spôsobilý osvedčiť jednoduchšie a hodnovernejšie než samotnú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie. 15. Pri neodkladných opatreniach, ktoré majú zabezpečovací a preventívny charakter, je preto súd primárne povinný vyhodnotiť, či by úkon, ktorému sa má predísť, nelegitímnym spôsobom sťažil alebo znemožnil ochranu práv a oprávnených záujmov navrhovateľa v rámci konania vo veci samej.

Požadované obmedzenie musí byť primerané (princíp proporcionality) a nesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať dotknutú osobu, resp. poskytovať navrhovateľovi neadekvátnu výhodu. Z návrhu a jeho príloh musí byť zároveň zrejmé, že celkové okolnosti prípadu a správanie sa protistrany alebo jej predchádzajúce úkony osvedčujú, že k neželanému úkonu reálne môže dôjsť a jeho uskutočnenie je pravdepodobné, pričom závisí iba od individuálnej vôle samotnej protistrany. 16. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 17. Z citovaných ustanovení vyplýva, že nariadenie neodkladného opatrenia prichádza do úvahy v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Pre aplikáciu tohto inštitútu sa však vždy vyžaduje naliehavosť neodkladnej úpravy, ktorá musí byť osvedčená. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd musí skúmať naplnenie formálnych a vecných predpokladov, uvedených v ustanovení a nasl. . Úspech navrhovateľa neodkladného opatrenia, ktorý sa domáha jeho nariadenia, si vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku /práva/ medzi účastníkmi konania /stranami sporu/, ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery /tzv. osvedčenie nároku/, a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy. Samotný nárok teda nemusí byť preukázaný nepochybne. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je súčasne ale aj osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo niektorého z účastníkov /strán sporu/ ohrozené. V každom prípade je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie existencie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie meritórneho rozhodnutia, čo ale neoslabuje procesnú povinnosť navrhovateľa neodkladného opatrenia osvedčiť 18. „Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností, odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, sa posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná právna úprava ( a contrario, ; ) sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho inštitútu predbežného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie, vyžadujúcej okamžitý zásah súdu. Ak by sa v konaní o nariadenie predbežného opatrenia malo trvať na požiadavke riadneho vykonania a hodnotenia dôkazov, mohol by byť účel tohto procesného inštitútu zmarený. Postupom odvolacieho súdu, ktorý osvedčenie, resp. neosvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia posudzoval len na základe obsahu spisu a v ňom založených listín, tak dovolateľovi nebola odňatá možnosť konať pred súdom„ /z uznesenia NS SR, sp. zn. zo dňa 8.7.2010/. 19. „Osvedčenie /na rozdiel od dokázania/ znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti /teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti/. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná“ /z uznesenia NS SR sp. zn. zo dňa 25.4.2012/. 20. Posúdením návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia v časti petitu, ktorým sa domáhal uloženia odporcovi povinnosti zdržať sa priblíženia na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov k priestorom areálu Poľnohospodárskeho družstva ČATAJ, so sídlom Čataj 311, 930 05 Čataj, vrátane všetkých budov, skladov, výrobných priestorov a pozemkov patriacich navrhovateľovi /petit I./ súd musel konštatovať, že tento primárne trpí vadou neurčitosti a teda materiálnej nevykonateľnosti, pokiaľ sa má požadovaný zákaz priblíženia vzťahovať na „priestory areálu vrátane všetkých budov, skladov, výrobných priestorov a pozemkov“, teda na nehnuteľnosti, pričom tieto nie sú v petite návrhu špecifikované v súlade so stavom ich zápisu v katastri nehnuteľností / písm b/ o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam / preto existuje v zmysle v spojení s zákonný dôvod na odmietnutie takéhoto návrhu, keďže ide o také vady podania, ktoré bránia pokračovaniu v konaní /vecnému prieskumu dôvodnosti navrhovaného neodkladného opatrenia v časti I. petitu návrhu/. Za procesnej situácie, že návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia trpí /i keď odstrániteľnou/ vadou, pre ktorú nemožno v konaní nariadením neodkladného opatrenia pokračovať, musel súd jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré nie je podaním vo veci samej /z povahy veci vyplýva, že požadované rozhodnutie má dočasný/predbežný charakter/ z uvedených procesných dôvodov odmietnuť, keďže ustanovenia o odstraňovaní vád podania nemožno použiť / /, nezaoberajúc sa vecnou stránkou podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

21. Posúdením návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia v časti petitu, ktorým sa domáhal uloženia odporcovi povinnosti zdržať sa priblíženia na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov k B. D., nar. XX. X. XXXX, bytom E. E. XXX a k C. F. G., nar. X.X. XXXX, bytom H. E. XXX, zdržať sa osobného kontaktovania týchto osôb, s výnimkou písomnej korešpondencie, telefonického kontaktu alebo kontaktu prostredníctvom tretej osoby /zástupcu/, musel súd návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa požadovať nariadenie neodkladného opatrenia uložením povinnosti odporcovi v prospech tretích osôb, ktoré fyzické osoby nie sú účastníkom tohto konania o nariadenie neodkladného opatrenia. Len pripojenie listinných dôkazov /čestných vyhlásení B. D. a C. F. G./, podľa obsahu ktorých tieto osoby „podporujú“ návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia/ nemôže zhojiť nedostatok vecnej legitimácie navrhovateľa. Navrhovateľovi /právnickej osobe/, ako navrhovateľovi neodkladného opatrenia totiž nesvedčí postavenie „chránenej osoby“, keď cit. ust. // až g/ / sa viažu na „osobnú integritu“ navrhovateľa neodkladného opatrenia, vo vzťahu ku ktorej má povinná osoba/ odporca túto integritu ohrozovať. Aj v tejto časti teda súd, za procesnej situácie, že navrhovateľovi nesvedčí aktívna vecná legitimácia, ktorá je primárnym predpokladom úspešnosti v konaní, zamietnuť, bez meritórneho prieskumu dôvodnosti návrhu aj v tejto časti /petit II./. 22. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa a . Nakoľko odporca mal v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia plný úspech, mal by preto proti neúspešnému navrhovateľovi právo na náhradu trov konania. Súd nepriznal odporcovi proti navrhovateľovi náhradu trov konania, pretože odporcovi ku dňu tohto rozhodnutia v konaní podľa obsahu spisu žiadne trovy nevznikli / /.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od doručenia tohto uznesenia // /. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, k akej spisovej značke sa podáva, a musí byť podpísané. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/. Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd neprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa novoty v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.