Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tos/128/2025

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov Mgr. Pavla Macháča a JUDr. Rudolfa Botta, v trestnej veci pre zločin šírenia toxikománie podľa , o návrhu prokurátora Okresnej prokuratúry Skalica na zhabanie vecí zúčastnenej osobe A. B. C.. C. D. A., C. C. E. F., XXX XX E., G.: XXXXXXXX, o sťažnosti zúčastnenej osoby proti uzneseniu Okresného súdu Senica zo dňa 14.04.2025, č. k. -20, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 18.12.2025 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa sa sťažnosť zúčastnenej osoby A. B. C.. C. D. A. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Senica (ďalej len „okresný súd“) uznesením zo dňa 14.11.2025, č. k. -20 (ďalej len „napadnuté uznesenie“), podľa zhabal zúčastnenej osobe A. B. C.. C. D. A., C. C. E. F., XXX XX E., G.: XXXXXXXX (ďalej len „zúčastnená osoba“) veci, ktoré sú uvedené vo výroku napadnutého uznesenia. 2. Okresný súd uviedol, že dospel k záveru, že samostatný návrh prokurátora na uloženie zhabania veci podľa s poukazom na bol podaný dôvodne. V predmetnej trestnej veci vedenej pre zločin šírenia toxikománie podľa , boli OČTK postupom podľa v priestoroch zúčastnenej osoby zaistené veci, ktoré boli následne podrobené expertíznemu skúmaniu na KEÚ PZ Bratislava, kde bolo v znaleckom posudku č. PPZ-KEU-BA-EXP-2023/15630 okrem iného skonštatované, že predmetné veci obsahujú toho času zakázané látky HHC a THC. Okresný súd poukázal, že v čase skutku látka Hexahydrokanabinol (HHC) nepatrila medzi zakázané látky, ale medzi zakázané látky bola zaradená až s účinnosťou od 01.11.2024. Látky Hexahydrokanabinol (HHC) s účinnosťou od 1.11.2024 a Delta-9-tetrahydrokanabinolu (??-THC), boli zaradené v I. skupine prílohy č. 1 o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch, sú psychotropnou látkou, ak obsahujú účinnú látku v koncentrácii, ktorá je spôsobilá ovplyvniť stav ľudskej psychiky pôsobením na centrálny nervový systém s menej závažnými zdravotnými a psychosociálnymi následkami tak, ako to predpokladá ustanovenie citovaného zákona. Z odôvodnenia okresného súdu vyplýva, že veci špecifikované prokurátorom na zhabanie považoval vzhľadom na vykonané dokazovanie preukázateľne za látky obsahujúce kanabinoly, o ktorých je dostatočne ustálené, že sú pri ľudskej konzumácii nebezpečné, pričom ide o psychotropné látky. Okresný súd sa nestotožnil s námietkami zúčastnenej osoby ohľadom zhabania predmetných vecí a taktiež uviedol, že by dĺžka legislatívneho procesu, v rámci ktorého sa tieto látky dostali na zoznam zakázaných látok v zákone o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v relácii k iným novelám trestného práva realizovaným v skrátenom legislatívnom konaní mal výpovednú hodnotu vo vzťahu k bezpečnosti týchto látok. Okresný súd sa tiež nestotožnil s názorom, že by príkaz na prehliadku iných priestorov, a to prevádzky zúčastnenej osoby, kde boli veci, ktoré boli predmetom návrhu na zhabanie prokurátora zaistené, bol býval príliš všeobecný, a preto je nezákonný, nakoľko tento bol ohraničený na veci dôležité

pre trestné konanie. Okresný súd sa nestotožnil ani s tým, že by boli bývali porušené zásady ukladania ochranných opatrení, pretože toto možno uložiť i inej osobe ako páchateľovi trestného činu a činu inak trestného. Napokon okresný súd neuznal ani procesné námietky, pretože vady v trestnom konaní by nemohli viesť k nepôvodnosti návrhu prokurátora zhabať látky, ktoré zjavne nie sú bezpečné pre ľudí. 3. Po vyhlásení napadnutého uznesenia sa prokurátor vzdal práva podať sťažnosť. 4. Zúčastnená osoba zahlásila ihneď na verejnom zasadnutí sťažnosť. 5. Svoju sťažnosť zúčastnená osoba odôvodnila prostredníctvom advokátskej kancelárie Mgr. Mária Arbeta osobitným podaním doručeným okresnému súdu dňa 24.06.2025. 6. Vo svojej sťažnosti zúčastnená osoba okrem iného namietala arbitrárnosť rozhodnutia, ktoré sa nevysporiadalo s námietkami obhajoby, taktiež procesné vady v prípravnom konaní vrátane nedoručenia opravného uznesenia k uzneseniu o zastavení trestného stíhania ako aj nepripustenie koncipienta na zastupovanie v tejto trestnej veci, neskoré doručenie návrhu prokurátora, rozhodovanie osôb alebo orgánov vylúčených z úkonov v trestnom konaní a tiež neriešenie ostatného zaisteného tovaru. Ďalej zúčastnená osoba namietala, že samotné začatie trestného stíhania bolo nezákonne vágne a realizované na základe realizačného návrhu, ktorý neobsahoval žiadne inkriminujúce údaje k zúčastnenej osobe, ale v tomto trestnom stíhaní bola potom vykonaná prehliadka iných priestorov zúčastnenej osoby, kde boli zaistené aj návrhom dotknuté veci. V tomto smere namietala zúčastnená osoba nezákonnosť tohto príkazu, pretože znie aj na: „iné látky, ktoré môžu negatívne ovplyvniť psychiku človeka“, čo považuje za vágne, čo následne spôsobuje, že príkaz je nezákonný. Ďalej sa namietala, že v napadnutom uznesení absentuje logická konštrukcia smerujúca k odbornému záveru, prečo sú látky nebezpečné. Poukazuje tiež na legislatívny proces, z ktorého dĺžky vyvodzuje, že látky, ktoré sa v rámci neho zakázali nemôžu byť tak riskantné a nebezpečné, pretože by zákonodarca inak bol využil skrátené legislatívne konanie. Ďalej uvádza, že napadnuté uznesenie porušuje zásady ukladania ochranných opatrení, kedy názor súdu, že toto sa tu ukladá „inej osobe“ považuje za neprípustne extenzívny a v rozpore so zákonom aj s . Obhajoba následne namietala, že bol porušený . Podľa obhajoby, ak sa zaistia látky, ktoré v tom čase nie sú zakázané, jediná legálna možnosť je rozhodnúť o ich vrátení. Obhajoba následne namietla, že vzhľadom k tomu, že trestné stíhanie bolo zastavené, uloženie ochranného opatrenia už nie je možné. Napokon namietala obhajoba aj to, že orgány činné v trestnom konaní trestné stíhanie účelovo naťahovali do času, kedy látka už bola zakázaná. Záverom namietala obhajoba, že nie je možné zhabať veci na verejnom zasadnutí, ak bolo trestné konanie právoplatne skončené rozsudkom alebo odklonom. 7. Podľa , pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. 8. Vzhľadom k tomu, že sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a smerovala voči rozhodnutiu, voči ktorému je sťažnosť prípustná, Krajský súd v Trnave (ďalej len krajský súd) ako nadriadený orgán na podklade podanej sťažnosti podľa , písm. b) preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a tak dospel k záveru, že sťažnosť zúčastnenej osoby nie je dôvodná. 9. Krajský súd sa stotožňuje so skutkovými a právnymi zisteniami okresného súdu ako aj s podstatou odôvodnenia napadnutého uznesenia, na ktoré v podrobnostiach odkazuje. 10. Krajský súd v prvom rade konštatuje, že po procesnej stránke okresný súd žiadnym spôsobom nepochybil, keďže v primeranom čase určil termín verejného zasadnutia a na tomto vykonal navrhnuté dôkazy. O verejnom zasadnutí zúčastnenú osobu upovedomil riadne a taktiež jej dal možnosť prezentovať svoje námietky a vyjadrenia a navrhnúť dôkazy. Zároveň je zrejmé, že sa súd riadil a dokazoval tie skutočnosti, ktoré pri návrhu prokurátora na zhabanie vecí za účelom spravodlivého a nestranného posúdenia veci sú nevyhnutné. Avšak zúčastnená osoba mala možnosť sa vyjadriť ku každému vykonanému aj listinnému dôkazu. Procesne okresnému súdu teda nie je možné v jeho postupe z pohľadu krajského súdu nič vytknúť. 11. Podľa , nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. 12. V prvom rade krajský súd nebude zaujímať stanovisko k namietaným prieťahom v trestnom konaní, nakoľko na posudzovanie takejto procesnej reality v predmetnom prípade nemá právomoc, pretože táto prislúcha(la) inému orgánu ochrany práv v Slovenskej republike. Okrem toho ak by aj prieťahy v prípravnom konaní (boli) existovali, nemohlo by to spôsobiť samo o sebe nezákonnosť ani vecnú nesprávnosť napadnutého uznesenia ako rozhodnutia súdu, ktoré vychádza výlučne zo skutkového stavu, ktorý sa pred súdom preukáže a jeho právneho posúdenia podľa aplikovateľného hmotného práva za použitia aplikovateľného procesného práva. Prieťahy v prípravnom konaní nemôžu

viesť k nemožnosti uložiť následne ochranné opatrenie, pretože taký predpoklad zamietnutia návrhu na uloženie ochranného opatrenia ani nepredpokladá a nemožno ho odvodiť ani z iného všeobecne záväzného právneho predpisu právnej sily zákona alebo vyššej právnej sily. Nemožnosť uložiť ochranné opatrenie nemožno analogicky odvodzovať od judikatúry ESĽP týkajúcej sa ukladanie trestov za trestnú činnosť ďaleko predchádzajúcu rozhodovanie vo veci samej o nej, pretože ochranné opatrenie nie je trestom. V konaní o návrhu prokurátora o ochrannom opatrení navyše zúčastnená osoba žiadne prieťahy nenamietala a nepodala si ani sťažnosť pre nečinnosť podľa na nadriadený súd. 13. Podľa , pri úkonoch trestného konania sa môže dať obhajca zastúpiť advokátskym koncipientom, ak s tým obvinený súhlasí v konaní pred súdom, ak ide o konanie o prečine. 14. Podľa , trestné konanie je konanie podľa tohto zákona, trestné stíhanie úsek od začatia trestného stíhania až do právoplatnosti rozsudku, prípadne iného rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu vo veci samej a prípravným konaním sa rozumie úsek od začatia trestného stíhania do podania obžaloby, návrhu na schválenie dohody o uznaní viny a prijatí trestu (ďalej len „“) alebo právoplatnosti rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní vo veci samej. 15. Podľa prvá veta , Ak prokurátor obžalobu nepodá, urobí návrh na uloženie ochranného opatrenia podľa samostatne. 16. Podľa , ak nejde o prípad, keď si súd rozhodnutie o ochrannom liečení, ochrannej výchove, ochrannom dohľade, zhabaní veci vyhradil podľa , môže tieto ochranné opatrenia uložiť na verejnom zasadnutí len vtedy, ak to navrhne prokurátor. 17. Pokiaľ ide o námietky týkajúce sa nepripustenia koncipienta k zastupovaniu je potrebné uviesť, že predmet trestnej veci je vymedzený na základe právnej kvalifikácie uvedenej v uznesení o začatí trestného stíhania, pričom môže ďalšími uzneseniami orgánov činných v trestnom konaní byť zmenený. Treba podotknúť, že nedefinuje osobitne, aký je predmet konania, ak sa koná o samostatnom návrhu prokurátora na uloženie ochranného opatrenia podľa prvá veta s poukazom na . V tomto smere krajský súd ale zdôrazňuje, že na účely prípustnosti zastupovania koncipientom podľa sa použije vymedzenie kvalifikácie na prečin alebo zločin, ktorý v danej trestnej veci naposledy bol právoplatným spôsobom stanovený. Ak sa tak stalo uznesením o začatí trestného stíhania podľa , táto právna kvalifikácia platí až do jej právoplatnej zmeny na celé trestné konanie v tejto trestnej veci. Vzhľadom k tomu uznesenie o zastavení Trestného stíhania podľa relevantné nie je, pretože nemá vplyv na trestné konanie ako celok, len na trestné stíhanie. Krajský súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že podľa , trestné stíhanie je pojem užší, ako trestné konanie; pretože trestným stíhaním je presne vymedzený úsek trestného konania, kým trestné konanie je najširšie definované len tým, že ide o akékoľvek konanie podľa . 18. Rozhodovanie (resp. konanie) o samostatnom návrhu prokurátora na uloženie ochranného opatrenia je trestným konaním podľa , pretože ide o konanie podľa , ktoré možno začať na návrh prokurátora podľa prvá veta . 19. Vzhľadom k tomu, že konanie o uložení ochranného opatrenia na návrh prokurátora je nutné vykladať ako pokračovaním pôvodne začatého trestného konania, ktorého predmet bol v uznesení o začatí trestného stíhania právoplatne kvalifikovaný na zločin a táto právna kvalifikácia nebola do zastavenia trestného stíhania ani neskôr právoplatne zmenená, platí uvedená právna kvalifikácia na predmet trestného konania, a teda sa aplikuje aj na konanie o návrhu prokurátora na uloženie ochranného opatrenia v predmetnej veci. 20. Ak za týchto okolností okresný súd zastupovanie koncipientom nepripustil týmto neporušil právo na obhajobu, pretože koncipient nie je podľa oprávnený obhajovať nikoho (ani zúčastnenú osobu) pred súdom v konaní o zločine. V konaní o zločine môže zastupovať pred súdom len obhajca, ktorým je advokát. Na záver treba však podotknúť, že H. I. J., koncipient, bol pripustený na zastupovanie na verejnom zasadnutí dňa 14.04.2025 na okresnom súde v postavení splnomocnenca na základe plnomocenstva, ktoré bolo predložené ešte v prípravnom konaní do vyšetrovacieho spisu. Zo zápisnice o verejnom zasadnutí jasne vyplýva, že tento splnomocnenec sa celého verejného zasadnutia zúčastnil v takomto postavení, vyjadril sa k návrhu, dostal priestor na vyjadrenie sa k dokazovaniu a tiež dostal priestor na prednesenie návrhov na doplnenie dokazovania, ktoré ale nemal a napokon mu okresný súd umožnil sa vyjadriť znovu pred vydaním uznesenia akoby v záverečnej reči. Krajský súd preto konštatuje, že H. I. J. dostal taký rozsah práv, aký zúčastnená

osoba v konaní má a ani obhajca by nebol dostal širší rozsah procesných práv, ako dostal H. I. J. v postavení splnomocnenca. Vzhľadom k uvedenému krajský súd rozhodne nemôže súhlasiť, že by takýmto postupom okresného súdu bolo bývalo porušené právo na spravodlivý proces. Zúčastnená osoba mala prostredníctvom H. I. J. v plnej miere zachované všetky procesné práva a tým, že H. I. J. nezastupoval zúčastnenú osobu ako koncipient ale len ako splnomocnenec nebolo do práv zúčastnenej osoby nijakým spôsobom reálne zasiahnuté. Okrem toho nepripustenie tohto zástupcu ako koncipienta v zmysle bolo zákonné. Napriek tomu okresný súd umožnil jeho zastupovanie ako splnomocnenec. Krajský súd danú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. 21. V nadväznosti na to potom krajský súd nesúhlasil ani s názorom obhajoby, že ak bolo zastavené trestné stíhanie voči zúčastnenej osobe, nemožno už uložiť ochranné opatrenie (voči zúčastnenej osobe). Uvedené by platilo vzhľadom na judikatúru Najvyššieho súdu len vtedy, ak by vo veci bola bývala voči zúčastnenej osobe podaná obžaloba a prokurátor by návrh na uloženie ochranného opatrenia alebo na trest prepadnutia veci nebol v obžalobe uviedol a nebol ho doplnil najneskôr v záverečnej reči na hlavnom pojednávaní, táto by bola uznaná vinnou, nebol by jej vzhľadom na procesnú pasivitu prokurátora uložený trest prepadnutia veci alebo majetku a zároveň by si súd rozhodovanie o ochrannom opatrení nevyhradil na verejné zasadnutie podľa , pretože v takejto špecifickej situácii by neskoršie rozhodovanie o samostatnom návrhu prokurátora podľa prvá veta fakticky zasahovalo do právoplatného rozsudku vo veci samej, ktorého neúplnosť by ale bola spôsobená procesnou pasivitou prokurátora a tým pádom aj jeho porušením povinnosti podľa . Za týchto veľmi špecifických okolností by rozhodovanie o samostatnom návrhu prokurátora na zhabanie veci však obchádzalo prekážku veci rozhodnutej (res iudicata), ktorá by bola daná právoplatným rozsudkom z hlavného pojednávania. Takáto špecifická situácia však v predmetnom prípade nenastala a právoplatnosť uznesenia o zastavení trestného stíhania nezakladá takúto prekážku veci rozhodnutej (res iudicata) vo vzťahu k ukladaniu ochranného opatrenia, pretože v trestnom konaní nebola podaná obžaloba (dokonca nebolo zúčastnenej osobe vznesené ani obvinenie) a súd teda doposiaľ v tomto trestnom konaní ani nerozhodoval ešte o treste prepadnutia veci alebo majetku alebo návrhu prokurátora na uloženie ochranného opatrenia. Vzhľadom k tomu potom ale nemôže vo vzťahu k tejto otázke existovať žiadna prekážka veci rozhodnutej (res iudicata) (primerane , R 46/1992). 22. Zhabanie vecí na verejnom zasadnutí preto bolo možné a takýto návrh prokurátora prípustný bol, pretože trestné konanie v tejto otázke ako také skončené zastavením trestného stíhania voči zúčastnenej osobe nebolo, ako krajský súd rozvinul vyššie. 23. Ďalej sa krajský súd nemohol stotožniť s názorom obhajoby, že by rozhodnutie bolo arbitrárne alebo neodôvodnené. Opak je totižto pravdou, nakoľko okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil riadne a v potrebnom rozsahu. Z napadnutého uznesenia je zrejmé, aké skutočnosti okresný súd mal za preukázané, je zrejmé i to ako sa vysporiadal s argumentáciou, ktorú zúčastnená osoba vo svojej sťažnosti zrekapituloval, a to i napriek tomu, že mu na tieto námietky už presvedčivo odpovedal aj okresný súd. Zo sťažnostnej argumentácie je v nadväznosti na odôvodnenie napadnutého uznesenia zrejmé, že obhajoba presadzuje iný právny názor, ako je ten uvedený v napadnutom uznesení. Krajský súd však zdôrazňuje, že rozhodnutie nemožno považovať za arbitrárne len preto, že sa zúčastnená osoba nestotožňuje s jeho obsahom (m. m. ). Súčasne krajský súd uvádza, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo odsúdeného, aby sa konajúce súdy stotožnili s jeho právnymi názormi alebo aby rozhodli podľa jeho predstáv, či dokonca v jeho prospech, pretože súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov (, , , , obdobne tiež , ). 24. Pokiaľ ide o obsah uznesenia o začatí trestného stíhania, krajský súd preberá názor okresného súdu; je potrebné zdôrazniť, že uznesenie o začatí trestného stíhania (vo veci) z povahy veci bude najvágnejšie formulované uznesenie možno v celku akéhokoľvek trestného konania. Jeho obsah sa riadi a predovšetkým obsahuje skutočnosti, ktoré nasvedčujú podozrenie zo spáchania trestného činu na základe trestného oznámenia, alternatívne obsahuje popis neodkladného alebo neopakovateľného úkonu, ktorým sa trestné stíhanie začalo, ak sa uznesenie vyhotovuje ex post v prípade, kde sa trestné stíhanie začalo neodkladným alebo neopakovateľným úkonom ( ). Uznesenie o začatí trestného stíhania podľa neobsahuje odôvodnenie, čo krajský súd v predmetnej veci zdôrazňuje na podčiarknutie zásadnosti argumentácie, prečo od takéhoto uznesenia logicky nemožno potom očakávať žiadne rozsiahle odpovede na meritórne otázky, na zdôvodňovanie týchto je priestor v prípade uznesenia o vznesení obvinenia podľa ; pravda, ak sa tieto dve uznesenia kombinujú

musí také kombinované uznesenia spĺňať náležitosti vyššieho charakteru, čo vyplýva z nutnosti splniť náležitosti uznesenia o vznesení obvinenia podľa . Vyššie nároky sú teda kladené na uznesenie o vznesení obvinenia a pravdaže obžalobu alebo iné meritórne rozhodnutie v prípravnom konaní. Ak teda v uznesení o začatí trestného stíhania (vo veci) absentovali konkrétnejšie inkriminujúce zúčastnenú osobu, žiadne právo tejto tým porušené nebolo, a to ani ako podozrivej. 25. Pokiaľ potom ide o vágnosť príkazu na prehliadku iných priestorov, kde boli zaistené aj veci, ktoré sú predmetom návrhu prokurátora, tento krajský súd považuje za dostatočný a nie vágny, ako sa to obhajobe možno javí. Obsah tohto okresný súd vymedzil nasledovne: „bolo dôvodné podozrenie, že sa tam nachádzajú veci pochádzajúce z trestnej činnosti, veci súvisiace so spáchaním trestnej činnosti, teda veci dôležité pre trestné konanie ako sú: produkty s obsahom účinných látok HHC (hexahydrokanabinol) a HHC-P (hexahydrokanabiforol), produkty s obsahom iných návykových látok spôsobilých nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka alebo jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti, zaradenia s obsahom takýchto produktov, ako aj iné veci dôležité pre trestné konanie a pochádzajúce, príp. súvisiace s trestnou činnosťou.“ Z uvedeného textu možno abstrahovať (i.) kategóriu ako: produkty s obsahom účinných látok HHC (hexahydrokanabinol) a HHC-P (hexahydrokanabiforol, (ii.) kategóriu ako: produkty s obsahom iných návykových látok spôsobilých nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka alebo jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti, a (iii.) kategóriu ako: ako aj iné veci dôležité pre trestné konanie a pochádzajúce, príp. súvisiace s trestnou činnosťou. V prvom rade teda všetky veci boli vymedzené ako veci dôležité pre trestné konanie. V druhom rade k tomu prislúchala ešte jedna z uvedených 3 kategórií, z ktorých jedna sa týka len vecí s kanabinolmi, druhá zase produktov obsahujúce iné návykové látky spĺňajúce definíciu týchto v trestnom práve a tretia iné veci, avšak len také, ktoré pochádzajú prípadne súvisia s trestnou činnosťou. Krajský súd je toho názoru, že takto vymedzené veci nie sú vymedzené tak vágne, ako to namieta zúčastnená osoba. Pre úplnosť krajský súd dodáva, že ak by sa ukázalo, že alkohol, cigarety, káva, časopisy alebo benzín v priestoroch zúčastnenej osoby by boli použité, pochádzali by alebo by súviseli s trestnou činnosťou, dôvodnosť ich zaistenia a následne zhabania by vôbec nebola absurdná. 26. Vzhľadom k tomu krajský súd ani nesúhlasí s tým, že by pri nadväzujúcich úkonoch bolo išlo o plody z otráveného stromu, ako to uvádza obhajoba. 27. Krajský súd následne bol tiež toho názoru, že okresný súd dosť jasne popísal, aké skutočnosti ho viedli k názoru o nebezpečnosti HHC. Krajský súd v tomto smere iba odkazuje na rozsiahle odôvodnenie napadnutého uznesenia na stranách 8 až 9, ku ktorým nepovažuje za potrebné nič dodať. 28. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, ochranné opatrenie sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď sa o ochrannom opatrení rozhoduje. 29. Vzhľadom k uvedenému sa krajský súd nebude venovať právnym stavom pred účinnosťou zákazu HHC, pretože o ochrannom opatrení sa rozhoduje už v čase, kedy táto látka je nelegálna, pričom obhajoba legálnosť látky HHC v čase rozhodovania okresného súdu ani nenamietala. 30. Podľa o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, (1) Za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona. (2) O skrátenom legislatívnom konaní môže národná rada rozhodnúť aj vtedy, ak si rozhodnutie Rady bezpečnosti Organizácie Spojených národov o akciách na zabezpečenie medzinárodného mieru a bezpečnosti vydané podľa Charty Organizácie Spojených národov vyžaduje neodkladné prijatie zákona. 31. Je potrebné zdôrazniť, že dĺžka legislatívneho procesu, ktorý vedie k zákazu určitej látky nemôže nikdy vypovedať o reálnej spoločenskej nebezpečnosti tejto určitej látky. V žiadnom zákone totižto nie je uvedená legálna definícia závažnosti určitej skutočnosti v relácii k dĺžke legislatívneho procesu o nej. Okrem toho je potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie o tom, že určitý návrh zákona sa prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní je privilégiom poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a predstavuje právo poslancov Národnej rady Slovenskej republiky legislatívny proces urýchliť, nie povinnosť tak učiniť, a to ani vtedy, ak sú na takýto postup splnené podmienky. 32. Z toho, že pri iných novelách trestného práva Národná rada Slovenskej republiky o prerokovaní týchto vo forme skráteného legislatívneho konania rozhodla a naopak vo veci zákazu HHC tak nerozhodla, nemožno odvodiť, že by HHC nebola nebezpečnou látkou, ako správne skonštatoval i okresný súd, pretože v konečnom dôsledku ide len a len o politické rozhodnutie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky vykonávajúc svoje ústavné právo vyplývajúce z ich mandátu ako volených zástupcov občanov,

rozhodovať o tom kedy a ako rýchlo sa aký návrh zákona prerokuje a z takéhoto rozhodnutia nemožno odvodzovať žiaden vplyv na trestné stíhanie alebo ukladanie ochranných opatrení v trestnom konaní. 33. Podľa , návykovou látkou sa na účely tohto zákona rozumie alkohol, omamné látky, psychotropné látky a ostatné látky spôsobilé nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka alebo jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti, alebo sociálne správanie. 34. Krajský súd sa pri otázke, či je určitá látka nebezpečná v kontexte riadil v zhode s názorom okresného súdu tým, že bezpečnosť ľudí alebo iný obdobný verejný záujem na ochrane obyvateľstva pred takouto látkou je naplnený najmä aj vtedy, ak takáto látka je spôsobilá naplniť definíciu návykovej látky podľa . Krajský súd poukazuje na to, že definícia návykovej látky podľa nepredpokladá posudzovanie spoločenskej nebezpečnosti podľa dĺžky legislatívneho procesu, ale nutné je vychádzať z materiálnych faktických skutočností vyplývajúcich z vedeckých poznatkov, z ktorých správne vychádzal okresný súd. 35. S názorom obhajoby sa krajský súd v predmetnom rozsahu ale stotožniť práve nemohol z dôvodu, že posúdenie nebezpečnosti určitých látok v kontexte je posúdenie ad hoc. Pritom, keďže v predmetnom prípade nebezpečnosť tkvie v tom, že ide o návykové látky sa musí posúdenie opierať o aplikáciu a teda o vedecké poznatky o vplyve tejto látky na ľudský organizmus. Zodpovedať sa musí, či je táto látka spôsobilá nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka alebo jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti alebo sociálne správanie. V napadnutom uznesení okresný súd podrobne popísal na strane 8 a 9, prečo tomu tak pri HHC je. Vzhľadom k tomu krajský súd dĺžku legislatívneho procesu považuje za irelevantnú, pretože táto celkom zjavne nemôže ovplyvniť faktické vedecké závery o spôsobilosti tejto látky ovplyvniť ľudský organizmus. 36. Pre úplnosť krajský súd napokon poukazuje aj na to, že definícia dôvodu na zhabanie veci podľa iba koreluje, ale neprekrýva sa úplne s podmienkami na skrátené legislatívne konanie podľa zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Slovné spojenie opisujúce situáciu: „za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu bezpečnosti.“ je situácia odlišná od situácie popísanej slovným spojením: „to vyžaduje bezpečnosť ľudí.“ Skrátené legislatívne konanie je materiálne možné ak je daná mimoriadna okolnosť, pričom postačuje ak ňou je možnosť ohrozenia bezpečnosti, a o tomto rozhoduje Národná rada Slovenskej republiky. Pritom dôvod zhabania veci je daný len ak to vyžaduje bezpečnosť ľudí ( alebo majetku alebo iný obdobný verejný záujem). O tomto rozhoduje príslušný súd. V prvom prípade teda postačuje možnosť, v druhom prípade sa predpokladá faktický nález právnej skutočnosti, ktorá je závislá od právneho posúdenia súdu. Aj z toho rozdielu je zrejmé, že tieto dva pohľady nemožno stavať do pozície kauzality. 37. Pokiaľ ide o zásady ukladania ochranných opatrení je nutné si uvedomiť, že istý katalóg ochranných opatrení uvedených v in concretu písm. e), f), g), sú z povahy veci špecifické. Krajský súd nesúhlasí s názormi obhajoby, že by išlo o extenzívny výklad, ak sa inej osobe ako páchateľovi ukladá ochranné opatrenie, pretože táto iná osoba mala v držbe veci, na ktoré možno vztiahnuť dôvod zhabania veci v zmysle . V tejto súvislosti Krajský súd znovu zdôrazňuje, že i vec dôležitá pre trestné konanie ako aj jednotlivé dôvody zhabania vecí sa subsumujú na konkrétne individualizované veci v konkrétnych okolnostiach. Strelná zbraň, ktorá by bola zaistená pri vyšetrovaní trestného činu, o ktorom sa neskôr ukáže, že bol činom inak trestným, pretože je daná okolnosť vylučujúca trestnosť je príkladom, kedy dôvod zhabať túto zbraň nebude, hoci takáto zbraň sama o sebe je nebezpečná pre ľudí. Ak by naopak ale išlo o strelnú zbraň, ktorá bola použitá na trestnú činnosť, alebo by bola zaistená osobe, ktorá nemá povolenie ju držať, je zrejmé, že dôvod na jej zhabanie by existoval. Povedané inak splnenie podmienok na zhabanie podľa je nutné posudzovať ad hoc a vo väzbe na konkrétnu vec v konkrétnych okolnostiach. Jedna a tá istá vec môže v určitých okolnostiach, najmä vzhľadom na osobu držiteľa alebo jej pôvod byť nebezpečnou v tom zmysle, že spoločnosť treba pred tým, aby ju táto konkrétna osoba ďalej mohla mať v držbe chrániť uložením ochranného opatrenia, zatiaľ, čo u inej osoby držba tej istej veci obavy z bezpečnosti alebo iného obdobného verejného záujmu spôsobovať nebude vzhľadom na to, že táto na rozdiel od inej napr. má povolenie na držbu takejto zbrane. 38. V predmetnej veci okresný súd zhabal napadnutým uznesením látky, ktoré v súčasnosti sú už na zozname zakázaných návykových látok v prílohe k zákonu o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch (I. skupina prílohy č. 1 k o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch). Je preto už úplne irelevantné, čo bolo predtým, podstatné je, že tieto látky už nikto nesmie legálne mať u seba, inak by sa mohol dopúšťať trestného činu. Vec teda celkom zjavne nie je možné vrátiť zúčastnenej osobe, ale musí byť zničená. Nie je preto pravda, že náhle prišiel návrh na zhabanie vecí v hodnote tisícok eur, pretože reálna hodnota týchto vecí je nulová, pretože s nimi už nie je možné legálne obchodovať. Tieto veci sú tzv. res extra commercium a nie je možné s nimi

nijako legálne nakladať, dokonca ich držba môže byť trestným činom. Krajský súd preto obhajobnú argumentáciu zúčastnenej osoby nerozumie, pretože tieto veci by zúčastnená osoba nesmela držať ani predať ani vyviesť do zahraničia, a to ani vtedy, ak by tam bol s nimi obchod legálny, ak by na držbu týchto látok nemala osobitné povolenie podľa príslušných zákonov, ktoré zúčastnená osoba nepreukázala. Absurdné by teda bolo, ak by štatutárovi spoločnosti boli tieto veci orgánmi činnými v trestnom konaní vrátené a pred budovou polície by bol tento políciou zadržaný a obvinený z drogovej trestnej činnosti. 39. Keďže krajský súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie, resp. zmenu napadnutého uznesenia, sťažnosť zúčastnenej osoby ako nedôvodnú zamietol. 40. Toto uznesenie bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.