Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9Co-91-2020.pdf
PDF · 141.48 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/91/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Romana Huszára v právnej veci žalobkýň : 1./ L. Š., nar. XX.XX.XXXX, W. X, Q., 2./ J. P., nar. XX.XX. XXXX, Ž. X, Q. obidve zastúpené Mgr. Martin Černák, advokát, Zochova 5, Bratislava, IČO: 50 026 399 proti žalovanej: L. D., nar. XX.XX.XXXX, B. X, Q., zastúpená JUDr. Marta Urbánková, advokátka, Šafaríkovo námestie 2, Bratislava IČO: 31 785 433, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 13C/84/2017-261 zo dňa 11. decembra 2019 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje. Žalobkyne 1./,2./ majú voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol takto : I. Podielové spoluvlastníctvo žalobkýň a žalovanej k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese Bratislava II, obec Bratislava - m. č. U. Q., k. ú. U. Q., evidovaným na liste vlastníctva č. XXXX a to:
- rodinný dom súp. č. XXXX, nachádzajúci sa na parcele registra "C" č. XXX/X o výmere XXX L., druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie;
- pozemok parcela registra "C" č. XXX/X o výmere XXX L., druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie;
- pozemok parcela registra "C" č. XXX/X o výmere XXX L., druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie sa zrušuje a tieto nehnuteľnosti sa prikazujú do výlučného vlastníctva žalovanej. II. Žalovaná je povinná titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zaplatiť žalobkyni 1./ sumu 29 750,- € a žalobkyni 2./ sumu 29 750,- €, a to všetko do šiestich mesiacov od právoplatnosti rozsudku. III. Vzájomná žaloba žalovanej o vyporiadanie investícií do nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese Bratislava II, obec Bratislava - m. č. U.É. Q., k. ú. U. Q., evidovaným na liste vlastníctva č. XXXX, a to rodinný dom súp. č. XXXX, nachádzajúci sa na parcele registra "C" č. XXX/X o výmere XXX L., druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, sa zamieta. IV. Žalobkyne majú voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením. 1.1. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že v rámci objasnenia skutkového stavu vychádzal z nesporných a zhodných tvrdení strán (§ 151 ods. 1 a § 186 ods. 2 C.s.p.), z predložených dôkazov listinou, dôkazov výsluchom strán, dôkazu výsluchom svedkyne P. P. a dôkazu znaleckým posudkom (č. l. 134-175), vykonaním ktorých súd zistil podstatné skutkové okolnosti a to, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese Bratislava II, obec Bratislava - m. č. U. Q., k. ú. U. Q., evidované na liste vlastníctva č. XXXX a to: rodinný dom súp. č. XXXX, nachádzajúci sa na parcele registra "C" č. XXX/X o výmere XXX L., druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, pozemok parcela registra "C" č. XXX/X o výmere XXX
L., druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie a pozemok parcela registra "C" č. XXX/X o výmere XXX L., druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie (ďalej len „ nehnuteľnosti„), sú v podielovom spoluvlastníctve žalovanej o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 12/16 k celku, žalobkyne 1./ o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/8 k celku a žalobkyne 2./ o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/8 k celku. Žalobkyňa 2./ nadobudla svoj podiel v roku 2000, žalovaná nadobudla svoj podiel 15.03.2005 a žalobkyňa 1. / nadobudla svoj podiel 07.04.2005. Žalovaná predmetné nehnuteľnosti užíva a hospodári s nimi najmenej od roku 2005. Žalovaná rozhodla o vykonaní rekonštrukcie predmetného rodinného domu vrátane nadstavby a rekonštrukcie strechy. Žalobkyňa 2./ súhlasila s vykonaním rekonštrukcie. Žalobkyňa 1./ mala vedomosť o vykonávaní rekonštrukcie. Najneskôr od roku 2008 do roku 2009 vykonala žalovaná rekonštrukciu predmetného rodinného domu vrátane nadstavby a rekonštrukcie strechy. Rekonštrukcia bola vykonávaná čiastočne dodávateľsky, čiastočne svojpomocne, pričom žalobkyne sa na prácach nepodieľali. Náklady na rekonštrukciu predstavovali sumu viac ako 66 387,84 € (2 milióny Sk). Rekonštrukcia bola financovaná zo strany matky žalovanej v sume približne 49 790,88 € (1,5 milióna Sk), z prostriedkov z predaja záhrady zo strany babky žalovanej (matky žalobkyne 2./ a svokry žalobkyne 1./), žalovanou v sume približne 9 958,18 € (300 000,- Sk), Silviou Szabovou v sume približne 18 000,- € (3 roky po 500,- € mesačne) a žalobkyňou 2./ v sume približne 663,88 € (20 000,- Sk). Uvedené skutočnosti vyplynuli z tvrdení strán, z dôkazu listinou - kolaudačné rozhodnutie (č. l. 69) a z dôkazov výsluchom svedkyne P. P., výsluchom žalobkyne 1./, výsluchom žalobkyne 2./ a výsluchom žalovanej. V súčasnosti dom dlhodobo (po dobu niekoľkých rokov) užíva a hospodári s ním žalovaná bez účasti žalobkýň. Strany sa pokúsili dohodnúť na podmienkach zrušenia a vyporiadania ich podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, avšak k dohode nedošli. Žalobkyne nemajú záujem nadobudnúť predmetné nehnuteľnosti. Žalobkyne nie sú schopné vyplatiť žalovanej podiel v celkovej sume 178 500,- €. Žalovaná je schopná do pol roku vyplatiť žalobkyne a to tak, že si vezme pôžičku, založí dom, pričom to nejaký čas trvá. Do troch mesiacov je schopná ich vyplatiť, ak by bola dohoda na nejakej nižšej sume. Uvedené skutočnosti vyplynuli z tvrdení strán a z dôkazov výsluchom žalobkyne 1./, výsluchom žalobkyne 2./ a výsluchom žalovanej. 1.2. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že nemal preukázané a strany ani netvrdili, že by bolo možné reálne rozdelenie predmetných nehnuteľností. Nemal preukázané, že by stav predmetného rodinného domu a najmä jeho strechy pred rekonštrukciou bol havarijný a rekonštrukcia by bola nevyhnutná. Uvedenú skutočnosť tvrdila žalovaná, žalobkyne ju popierali. Z výsluchu svedkyne P. P., ako aj z výsluchu strán vyplynulo, že nehnuteľnosť pred rekonštrukciou bola v zastaranom stave, ale intenzitu zastaranosti vykonané dôkazy jednoznačne nepreukazujú. Dôkaz výsluchom svedkyne P. P. a dôkaz výsluchom žalobkýň preukazuje, že stav strechy domu nebol havarijný, dôkaz výsluchom žalovanej preukazuje, že stav strechy domu bol havarijný. Výpovede sú však veľmi subjektívne, a preto žiadny z uvedených dôkazov nemôže prevážiť. Preto súd konštatoval , že sporné tvrdenie žalovanej o tom, že stav strechy bol havarijný a vyžadoval si nutnú rekonštrukciu, sa žalovanej nepodarilo v konaní vierohodne dokázať. Súd nemal preukázané žiadne ďalšie konkrétne investície do predmetných nehnuteľností vykonané zo strany žalovanej mimo investícii vynaložených na rekonštrukciu a nadstavbu predmetného rodinného domu v období do roku 2009. Z tvrdení strán sporu, ani z dokazovania žiadne ďalšie konkrétne investície do predmetných nehnuteľností nevyplynuli. 1.3. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 100 ods. 1, § 101, § 120 ods. 1, § 137 ods. 1, § 139 ods. 1 a 2 a § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka keď poukázal nato, že každý zo spoluvlastníkov má právo požiadať o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, a to po celú dobu trvania podielového spoluvlastníctva. Pritom ak nedôjde k dohode o zrušení podielového spoluvlastníctva, zruší ho súd, ktorý vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka. Súd vykoná vyporiadanie prednostne reálnym rozdelením veci podľa výšky podielov medzi spoluvlastníkov. Ak to nie je dobre možné prikáže vec jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Ak by ani takýto postup vyporiadania nebol uskutočniteľný, súd nariadi predaj veci a rozdelí výťažok podľa výšky podielov. V prejednávanej veci, keďže strany nemali záujem na ďalšom trvaní spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam v ich podielovom spoluvlastníctve a nedohodli sa na spôsobe vyporiadania spoluvlastníctva, boli splnené podmienky, aby súd zrušil podielového spoluvlastníctvo strán a vykonal vyporiadanie. V konaní nebolo zistené, že by rozdelenie veci medzi podielnikov podľa výšky ich podielov bolo dobre možné. Predmetom vyporiadania boli rodinný dom s pozemkom, na ktorom je postavený a s priľahlým pozemkom, t. j. budova s príslušenstvom určené ako celok predovšetkým na rodinné bývanie. Preto by nezodpovedalo požiadavke účelného využitia veci, ak by došlo k rozdeleniu vyporiadavaných nehnuteľností podľa výšky podielov. Vzhľadom na uvedené dôvody súd vylúčil možnosť vyporiadania reálnym rozdelením veci, a teda sa ďalej zaoberal možnosťou prikázania predmetných nehnuteľností jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Súd
pritom vychádzal z účelného využitia veci a z veľkosti spoluvlastníckych podielov, ako aj zo zistených možností strán poskytnúť finančnú náhradu. V konaní bolo zistené, že predmetné nehnuteľnosti dlhodobo užíva žalovaná a predstavujú jej obydlie. Zároveň je majoritnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností, pričom výška jej podielu predstavuje 12/16 na predmetných nehnuteľnostiach. Žalovaná je v produktívnom veku a je schopná zabezpečiť prostriedky na zaplatenie primeranej náhrady ostatným spoluvlastníčkam. Naproti tomu, ani jedna zo žalobkýň predmetné nehnuteľnosti dlhodobo neužíva, nemá o ne záujem a podiel každej z nich je 1/8 na predmetných nehnuteľnostiach. Obe žalobkyne sú v postproduktívnom veku a nie sú schopné zabezpečiť prostriedky na zaplatenie primeranej náhrady ostatným spoluvlastníčkam. Vzhľadom na uvedené okolnosti je účelné prikázanie predmetných nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalovanej. Zároveň podiel žalovanej prevažuje nad súčtom podielov žalobkýň. Preto prvoinštančný súd predmetné nehnuteľnosti prikázal do vlastníctva žalovanej. 1.4. Pre určenie výšky primeranej náhrady spoluvlastníkovi, ktorý je zo spoluvlastníctva vylučovaný, je rozhodujúca cena spoločnej veci v čase jej vyporiadania (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. 11. 2018, sp. zn. 4Cdo/148/2017). Vo vzťahu k výške primeranej náhrady súd preto vychádzal z hodnoty vyporiadavaných nehnuteľností a z výšky podielov žalobkýň. Dokazovaním bolo zistené, že hodnota vyporiadavaných nehnuteľností je 238 000,- €. Námietka žalovanej, že hodnota vyporiadavaných nehnuteľností mala byť znížená o hodnotu nadstavby, ktorú investične zabezpečila žalovaná, neobstojí, keďže nadstavba podľa § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka tvorí súčasť stavby vyporiadaného rodinného domu, je do neho zabudovaná a nedá sa oddeliť bez toho, aby sa tento rodinný dom neznehodnotil. Preto súd na túto námietku žalovanej neprihliadal. Zo zistenej hodnoty predmetných nehnuteľností 1/8 predstavuje sumu 29 750,- €. Keďže výška podielu každej zo žalobkýň bola 1/8, súd každej z nich priznal náhradu vo výške 29 750,- €. Do sumy, ktorú ukladá súd zaplatiť ako tzv. vyporiadací podiel, sa nezahŕňajú nároky, ktoré sú predmetom tzv. širšieho vyporiadania, keďže o týchto súd rozhoduje samostatným výrokom rozsudku (pozri R 46/1991). Preto súd pri určovaní výšky vyporiadavacieho podielu tieto nároky nezohľadňoval. V podrobnostiach súd odkazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21.11.2018, sp. zn. 4Cdo/148/2017. Vo vzťahu k lehote na plnenie, súd túto určil podľa § 232 ods. 3 C.s.p. na šesť mesiacov z nasledovných dôvodov. V prípade trojdňovej lehoty na plnenie ustanovenej zákonom by sa zmarila možnosť vyporiadania podielového spoluvlastníctva prikázaním veci do výlučného vlastníctva niektorej zo strán za primeranú náhradu, keďže dokazovaním bolo zistené, že ani jedna zo žalobkýň, ani žalovaná nie sú schopné poskytnúť v trojdňovej lehote primeranú náhradu. Dokazovaním bolo zistené, že žalovaná je schopná poskytnúť každej zo žalobkýň náhradu vo výške 20 000,- € v lehote troch mesiacov, vyššiu v lehote šiestich mesiacov, a to tak, že si na poskytnutie náhrady zoberie úver, pričom založí vyporiadavané nehnuteľnosti a na takýto postup je potrebný primeraný čas. Súd preto na základe týchto dôvodov určil lehotu na plnenie v trvaní šesť mesiacov, ktorá je primeraná na získanie úveru na zaplatenie náhrady zabezpečeného nehnuteľnosťami, ktorých výlučné vlastníctvo nadobudne žalovaná právoplatnosťou tohto rozsudku. 1.5. Vo vzťahu k návrhu žalovanej na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ počas existencie spoluvlastníctva niektorý zo spoluvlastníkov vynaložil investície na spoločnú vec, má voči ostatným spoluvlastníkom právo na náhradu za vynaložené investície v rozsahu zodpovedajúcom ich spoluvlastníckym podielom na spoločnej veci. Takýto nárok na zaplatenie náhrady si investujúci spoluvlastník môže uplatniť aj v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v rámci tzv. vyporiadania v širšom zmysle. V prejednávanej veci si žalovaná uplatnila nárok na náhradu za vynaložené investície do predmetných nehnuteľností súvisiacich s rekonštrukciou a nadstavbou predmetného rodinného domu, ku ktorých vynaloženiu došlo najneskôr v roku 2009. Súd sa v tomto prípade stotožnil s argumentáciou žalovanej. V prejednávanom prípade rozhodla žalovaná ako väčšinový vlastník o hospodárení s predmetnými nehnuteľnosťami a o vynaložení špecifikovaných investícií. Vynaložením investícií tak vznikol žalovanej nárok proti ostatným spoluvlastníkom, t. j. žalobkyniam na úhradu vynaložených prostriedkov podľa výšky ich podielov, keďže medzi nimi nebola iná dohoda. Táto časť investícií pripadajúca na spoluvlastnícke podiely žalobkýň ako neinvestujúcich spoluvlastníkov sa stala splatnou už za trvania spoluvlastníctva t. j. najneskôr v roku 2009 a nie až po zrušení spoluvlastníctva. Podľa § 100 ods. 1 a § 101 Občianskeho zákonníka sa nárok žalovanej na náhradu pomernej časti investícií voči žalobkyniam premlčal po uplynutí trojročnej premlčacej doby, t. j. najneskôr v roku 2012. Keďže voči nároku žalovanej bola zo strany žalobkýň vznesená námietka premlčania, súd jej nárok na náhradu pomernej časti investícií v rámci širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva v zmysle § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka priznať nemohol, a teda vzájomnú žalobu zamietol. 1.6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. Keďže žalobkyne navrhli pred podaním žaloby žalovanej zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva dohodou, a to spôsobom, ktorý uplatnili v žalobe a mali vo veci plný úspech, súd im priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (primerane pozri aj R 31/1972). 2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná, ktorá žiadala aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alternatívne, aby napadnutý rozsudok zmenil a to tak, že vyhovie návrhu žalovanej na usporiadanie vzťahov medzi stranami sporu v zmysle jej záverečného vyjadrenia. Odvolanie odôvodnila ustanoveniami § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), h) C.s.p. a považovala napadnutý rozsudok za nesprávny, založený na nesprávnom právnom posúdení veci a nesprávne zistenom skutkovom stave, trpiaci vadou arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti. Mala za to, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku nesprávne vysporiadal so skutkovými a právnymi otázkami podstatnými pre rozhodnutie, najmä s otázkou reálnej hodnoty vyporiadavanej nehnuteľnosti a následným nesprávnym posúdením výšky vynaložených investícii a vykonané dôkazy vyhodnotil výlučne v neprospech žalovanej, čím dospel k nesprávnym skutkových zisteniam.
2.1. Žalovaná namietala, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku nedostatočne vysporiadal s jej vecnými a právnymi argumentmi a nesprávne aplikoval právne predpisy. Skutkové a právne závery súdu prvej inštancie sú podľa jej názoru v rozpore s vykonaným dokazovaním, pričom sa súd prvej inštancie bez akéhokoľvek dôvodu stotožnil s nepodloženými tvrdeniami žalobkýň, bezvýhradne vyhovel ich jednostranným návrhom, pričom na použité prostriedky jej procesnej obrany absolútne neprihliadol. Skutkové zistenia súdu vo vzťahu k vyporiadavanej nehnuteľnosti sú absolútne nesprávne, bez opory vo vykonaných dôkazoch. Súd prvej inštancie úplne rezignoval na správne posúdenie hodnoty celého domu ako aj do neho vložené investície výlučne žalovanou. Je nesporné, že žalobkyne vedeli o rekonštrukcií nehnuteľnosti o čom svedčí aj stavebné povolenie zo dňa 25.9.2008 a kolaudačné rozhodnutie zo dňa 25.01.2009, ktoré boli doručené aj žalobkyniam. Už vtedy v tom čase mali možnosť nejakým spôsobom sa vyporiadať, avšak a to nestalo a zo špekulatívnych dôvodov a žalobu podali až v roku 2017 a to skoro 10 rokov od vydania stavebného povolenia. Uviedla, že sa písomne vyjadrila k predloženému Znaleckému posudku č. XX/XXXX zo dňa 14.03.2019 vypracovaného znalcom I.. T. U. s ktorým nesúhlasila, nakoľko znalec ustanovil všeobecnú hodnotu rodinného domu na B. E.. Č.. X F. Q. na parc.č. XXX/X, XXX/X vrátane príslušenstva vedené na LV č. XXXX k.ú. Podunajské Biskupice ako celok. Znalec vo svojom znaleckom posudku konštatuje, že rodinný dom sa skladá z 1. podzemného podlažia - pôvodná stavba, 1. nadzemného podlažia - pôvodná stavba, 2. nadzemného podlažia - nová stavba, a prístup do nadstavby je samostatný po schodoch z prístavby. Vzhľadom na vyššie uvedené mala za to, že súd mal vychádzať minimálne z hodnoty jednotlivých podlaží a nie vychádzať z hodnoty spornej nehnuteľnosti ako celku. Namietala, že suma vo výške 238.000,- € uvedená v znaleckom posudku je trhová a v prípade odpredaja domu, žalovaná v žiadnom prípade by túto sumu nedostala, avšak žalovaná je rozsudkom zaviazaná zaplatiť sumy žalobkyniam v plnej hodnote. Poukázala nato, že s alternatívou aby nehnuteľnosť bola prikázaná do podielového spoluvlastníctva žalobkýň, s tým, že by jej vyplatili jej podiel sa súd nezaoberal. Základným predpokladom spravodlivého rozhodnutia o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je správne a preukázateľne ustálená hodnota vyporiadavanej nehnuteľnosti, čo sa v tomto konaní nestalo. Na základe uvedených skutočností možno konštatovať, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnemu skutkovému zisteniu, pričom sa jednostranne stotožnil s navrhovanými sumami zo strany žalobkýň a nebral do úvahy skutočnosť, že už viac ako 10 rokov sa jedine ona stará o predmet sporu, tento zveľadila a na to na takú úroveň, že hodnota domu narástla jej pričinením. Súd prvej inštancie tiež prisúdil absolútnu pravdivostnú hodnotu výpovedi svedkyne, pričom sa jedná o osoby blízke žalobkyniam a jej výpoveď bola podporovaná žalobkyňou a boli účelové s cieľom podporiť žalobkyňu, preto nešlo o dôveryhodného a nezaujatého svedka. Z priloženej fotodokumentácie je evidentne viditeľné, že ona bola nútená vykonať rekonštrukciu predmetnej nehnuteľnosti, nakoľko aj vzhľadom na vek rodinného domu strecha zatekala.
2.2. Čo sa týka výroku III. ktorým súd zamietol jej vzájomnú žalobu o vyporiadanie investícií do nehnuteľnosti uviedla, že je nesporné , že investície do nehnuteľnosti vložila jedine ona a to vo výške 66.387- € (2.000.000 Sk). Je nemysliteľné, že ju súd zaviazal k zaplateniu skoro v takej výške, ako vložila do predmetného domu. V prílohe priložila žalovaná doklady o vykonaní rekonštrukčných prácach ako aj výpis z banky, ktorou poukazuje na to, že peniaze mala na účte jej mama. Zdôraznila, že na zamietnutie vzájomnej žaloby zo strany súdu prvej inštancie nebol žiadny hmotnoprávny ani procesnoprávny dôvod
a takéto rozhodnutie súdu bolo v plnom rozsahu nesprávne. Nesúhlasila s tvrdením súdu, že k dohode, resp. k vyporiadaniu malo dôjsť v roku 2009. So žalobkyňami žalovaná sa nevedela dohodnúť ani napriek jej snahe a žalobkyne podali žalobu až v roku 2017 aj to zo špekulatívnych dôvodov. Nesprávnym procesným postupom súdu bolo porušené právo žalobkyne na spravodlivý súdny proces, keď boli porušené jej procesné práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorú bolo možné legitímne očakávať.
2.3. K výroku IV. rozsudku, ktorým súd priznal žalobkyniam voči žalovanej nárok na náhradu trov konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v rozsahu 100 % uviedla, že záver súdu prvej inštancie, ktorým odôvodnil priznanie náhrady trov konania žalobkyniam je zavádzajúci a nesprávny, nakoľko jej návrh v záverečnej reči vyplatiť žalobkyniam každej vo výške 20.000,- € nebral do úvahy. Uplatnenie zásady podľa úspechu v spore je v tomto prípade navyše fakticky nerealizovateľné, keďže žalovaná nenamietala voči skutočnosti, aby bolo podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti zrušené a aby bol rodinný dom s prísl. za adekvátnu náhradu prikázaný do výlučného vlastníctva žalovanej, teda v tejto časti nemohlo ísť o procesný úspech žalobkýň v spore. Samotný charakter a výsledok tohto sporu závisel na úvahe súdu odvíjajúcej sa od posúdenia zisteného skutkového stavu, preto v tomto konaní nie je možné uplatňovať procesnú zásadu priznania náhrady trov konania podľa úspechu v spore. Na základe uvedených skutočností súd mal rozhodnúť o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania a každý si trovy konania bude znášať v tejto časti sám.
3. K odvolaniu žalovanej sa vyjadrili žalobkyne, ktoré žiadali napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať im náhradu trov odvolacieho konania. Poukázali na dôvody odvolanie žalovanej a boli na rozdiel od žalovanej toho názoru, že súd prvej inštancie pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam postupoval v súlade § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka a neodchýlil sa od ustálenej rozhodovacej praxe súdov. Spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva preukazuje, že súd pri svojom rozhodovaní v plnom rozsahu zohľadnil veľkosti spoluvlastníckych podielov spoluvlastníčok ako aj zásadu účelného využitia veci. Súd postupoval rovnako správne, keď pri vyčíslení náhrady za zrušený spoluvlastnícky podiel žalobkýň vychádzal zo všeobecnej hodnoty nehnuteľností určenej znaleckým posudkom a to vo výške im prináležiaceho spoluvlastníckeho podielu. Hodnota predmetných nehnuteľností bola v rámci súdneho konania určená znalcom z príslušného odboru, ktorý tým, že ocenil hodnotu predmetného domu určením jeho všeobecnej hodnoty ako celku, postupoval v súlade s príslušnými právnymi predpismi, a to najmä vyhláškou č. 492/2004 Z.z.
3.1. V súvislosti s otázkou investícií, ktoré mala žalovaná vynaložiť do rodinného domu, závery vykonaného dokazovania preukázali, že medzi stranami sporu nedošlo k uzavretiu žiadnej vzájomnej dohody o rekonštrukcii nehnuteľností ani o spôsobe znášania nákladov s tým spojených. Žalovaná tvrdila, že vynaložené investície mali súvisieť s údajnou nevyhnutnou opravou strechy, pričom toto svoje tvrdenie v konaní nepreukázala a vzhľadom na výsledok stavebných úprav v podobe vybudovanej nadstavby domu, pôsobí takáto jej argumentácia skôr účelovo. I napriek tomu druh vynaložených nákladov nebol v tomto prípade rozhodujúci, keďže o ich vynaložení rozhodla žalovaná ako väčšinová spoluvlastníčka v zmysle § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, čím jej vzniklo právo uplatniť si voči žalobkyniam náhradu ňou investovaných nákladov a to pomerne k výške ich spoluvlastníckych podielov. Predpokladom úspešného uplatnenia takejto náhrady by však bolo riadne uplatnenie nároku žalobou alebo vzájomnou žalobou so všetkými zákonom vyžadovanými náležitosťami, a to pred uplynutím trojročnej premlčacej doby, pre ktorej začiatok je rozhodujúca doba vynaloženia nákladov.
3.2. Námietku žalovanej ohľadne porušenia jej práva na spravodlivý súdny proces z dôvodu nesprávneho procesného postupu súdu považujú žalobkyne za všeobecnú bez akéhokoľvek relevantného opodstatnenia. Procesné práva, ktoré právny poriadok stranám sporu priznáva, vrátane práva vyjadriť sa k žalobe, uvádzať skutočnosti, predkladať a označovať dôkazy, neboli v rámci konania pred súdom prvej inštancie vo vzťahu k žiadnej strane konania a v žiadnom rozsahu obmedzené.
3.3. V súvislosti s rozhodnutím súdu v časti, v ktorej im súd vo vzťahu k žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, žalobkyne uviedli, že výsledok sporu v tomto prípade nezávisel od úvahy súdu, ako sa mylne domnieva žalovaná, ale výlučne len od výsledkov dokazovania, ktoré preukázali, že ich návrh uplatnený žalobou je v celom rozsahu dôvodný a preukázaný. Žalobkyne poukázali nato, že vzniknutým trovám konania bolo možné predísť, nakoľko výsledok sporu bol vzhľadom na okolností prípadu (a to najmä hodnotu nehnuteľností ako aj rozloženie spoluvlastníckych podielov) dostatočne
predvídateľný a oni sa vo vzťahu k žalovanej dlhú dobu usilovali o mimosúdne vyrovnanie, ktorému sa táto neustále vyhýbala.
4. Žalovaná nevyužila svoje právo a repliku k vyjadreniu žalobkýň nepodala.
5. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379, 380 ods. 1 C.s.p. v napadnutom celom rozsahu bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.
6. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 387 ods. 2 dáva odvolaciemu súdu možnosť, v prípade, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia možnosť obmedziť sa v zdôvodnení rozhodnutia len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
8. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Určité obmedzenie v tomto smere obsahuje len § 142 ods. 2, ktorý výnimočne umožňuje zamietnutie návrhu na zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie súdom z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
8.1. Ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne, musí pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné. Preto ani súhlas všetkých strán sporu s navrhovaným vyporiadaním ešte neodôvodňuje, aby súd svojím rozsudkom vyporiadal spoluvlastníctvo v rozpore so spôsobmi a poradím uvedeným v zákone.
8.2. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu).
8.3. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom, a to nielen rozdelením veci, ale aj prikázaním doterajšej spoločnej veci niektorému (niektorým) zo zostávajúcich podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu.
8.4. V konaní o návrhu spoluvlastníka na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súd pri úvahe, komu zo spoluvlastníkov prikáže vec za primeranú náhradu, neberie na zreteľ samostatne iba niektoré z hľadísk výslovne uvedených v § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka (veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci, násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom) ani spoločne iba tieto zákonom výslovne označené hľadiská, ale vždy komplexne celý súbor všetkých relevantných skutočností, ktorý nie je vyčerpaný hľadiskami priamo vymenovanými v tomto ustanovení zákona.
9. V preskúmavanej veci rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 C.s.p., pretože súd prvej inštancie v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, citoval ustanovenia § 100 ods. 1, § 101, § 120 ods. 1, § 137 ods. 1, § 139 ods. 1 a 2 a § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery o dôvodnosti žaloby na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prikázaním nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalovanej za primeranú náhradu a zamietnutí vzájomnej žaloby žalovanej o vyporiadanie investícií z dôvodu premlčania. Súd prvej inštancie pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva dôsledne vychádzal zo zásad uvedených v predchádzajúcich odsekoch (pozri 7.-8.4) a vyššie prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie teda svoje rozhodnutie patričným spôsobom odôvodnil (§ 220 ods. 2,3 C.s.p.) na ktoré odôvodnenie poukazuje aj odvolací súd a s ktorým sa s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. stotožňuje.
10. Za nedôvodné považuje odvolací súd námietky žalovanej, že prvoinštančný súd sa vôbec nezaoberal ňou navrhnutou alternatívou, aby nehnuteľnosť bola prikázaná do podielového spoluvlastníctva žalobkýň, s tým, že by jej vyplatili jej podiel sa súd nezaoberal.
10.1. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí detailne objasnil (pozri odsek 18. rozsudku súdu prvej inštancie, resp. odsek 1.3. rozsudku odvolacieho súdu) prečo pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nie je možné reálne rozdelenie vyporiadavaných nehnuteľností podľa výšky podielov a prečo rozhodol o prikázaní nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovanej. Súd prvej inštancie vychádzal z tohto, že žalovaná predmetné nehnuteľnosti dlhodobo užíva (predstavujú jej obydlie), je majoritnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností, je v produktívnom veku a je schopná zabezpečiť prostriedky na zaplatenie primeranej náhrady ostatným spoluvlastníčkam. Naproti tomu, ani jedna zo žalobkýň predmetné nehnuteľnosti dlhodobo neužíva, nemajú o nehnuteľnosť záujem, majú minoritný podiel na predmetných nehnuteľnostiach, sú v postproduktívnom veku a nie sú schopné zabezpečiť prostriedky na zaplatenie primeranej náhrady ostatným spoluvlastníčkam.
11. Právne irelevantné sú aj argumenty žalovanej, že súd prvej inštancie úplne rezignoval na správne posúdenie hodnoty celého domu ako aj do neho vložené investície výlučne žalovanou, keď súd mal vychádzať minimálne z hodnoty jednotlivých podlaží a nie vychádzať z hodnoty spornej nehnuteľnosti ako celku a že suma vo výške 238.000,- € uvedená v znaleckom posudku je trhová a v prípade odpredaja domu by žalovaná v žiadnom prípade túto sumu nedostala.
11.1. Primeranou náhradou tomu spoluvlastníkovi, ktorému vec nebola prikázaná do vlastníctva, by nemala byť len cena podľa cenového predpisu, ale všeobecná cena, t.j. taká cena, za ktorú by sa nehnuteľnosť mohla predať z voľnej ruky v mieste, kde sa nachádza, a v čase nadobudnutia vlastníctva, teda cena určená podľa ponuky a dopytu. Podľa nej sú niektoré nehnuteľnosti vzhľadom na svoju polohu, využiteľnosť, celkovú atraktívnosť a pod. nepredajné za cenu zistenú podľa cenového predpisu, zatiaľ čo iné možno predať za vyššiu cenu. Primeranou náhradou je teda príslušný podiel zodpovedajúci všeobecnej hodnote veci (pozri Stanovisko občianskoprávneho kolégia NS SR z 20. 10. 1997, Cpj 30/97). Všeobecná hodnota je výsledná objektivizovaná hodnota nehnuteľností a stavieb, ktorá je znaleckým odhadom ich najpravdepodobnejšej ceny ku dňu ohodnotenia, ktorú by tieto mali dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou. To znamená, že všeobecná hodnota predstavuje práve trhovú cenu a preto súd prvej inštancie správne z tejto všeobecnej hodnoty pri stanovení primeranej náhrady vychádzal.
11.2. Žalobkyne v konaní predložili znalecký posudok č. X/XXXX zo 14.03.2019 znalca Ing. Jozefa Polášeka, ktorý určil všeobecnú hodnotu nehnuteľností sumou 238 000,- € z ktorej súd prvej inštancie aj vyhádzal (pozri odsek 19. rozsudku súdu prvej inštancie, resp. odsek 1.4. rozsudku odvolacieho súdu). Žalovaná spochybňovala všeobecnú hodnotu nehnuteľností, mala zato, že táto suma je nadhodnotená, ale tieto svoje skutkové tvrdenia nepodporila ani jedným dôkazom a preto v súlade s § 151 C.s.p. účinne nepoprel skutkové tvrdenia žalobkýň, a teda neuniesla svoje dôkazné bremeno. Strana ktorá neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie prípadné nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov, tak ako je tomu i v danom prípade, keďže obrana žalovanej v rámci
prvoinštančného ako aj odvolacieho konania zostala iba v rovine nepodložených tvrdení a preto je námietky, že súd prvej inštancie rezignoval na správne posúdenie hodnoty celého domu nie súd dôvodné.
11.3. Nemôže obstáť ani obrana žalovanej, že nebolo možné vychádzať z hodnoty spornej nehnuteľnosti ako celku ale bolo potrebné vychádzať minimálne z hodnoty jednotlivých podlaží. Ako už uviedol súd prvej inštancie nadstavba nad pôvodnou stavbou predstavuje v zmysle § 120 ods. 2 Občianskeho zákonníka súčasť pôvodnej stavby a nemôže byť predmetom samostatného vlastníckeho práva, pričom nie je rozhodujúce, aká bola cena stavebných prác, z akých zdrojov bola hradená a v akom rozsahu tieto úpravy kvalitatívne či kvantitatívne rozšírili pôvodnú stavbu. Rozsah a úroveň obmeny pôvodnej stavby nemajú teda vplyv na trvanie či existenciu pôvodnej stavby ako veci v právnom zmysle. Pôvodná stavba totiž existuje kontinuálne, hoci neskôr zmenila svoju povahu (pozri Ro NS ČR z 31. 3. 1998, sp. zn. 3 Cdon 460/1996 a z 26. 6. 1998, sp. zn. 2 Cdon 862/97). Nadstavba nad pôvodnou stavbou nemôže byť predmetom samostatného vlastníctva, pretože náš právny poriadok, na rozdiel od iných právnych poriadkov (Stockwerkeigentum podľa čl. 712a nasl. ZGB), nepozná tzv. poschodové vlastníctvo a preto bola správne určená všeobecná hodnota nehnuteľnosti ako celku.
12. Čo sa týka zamietnutia vzájomnej žaloby o vyporiadanie investícií žalovaná namietala že na zamietnutie vzájomnej žaloby zo strany súdu prvej inštancie nebol žiadny hmotnoprávny ani procesnoprávny dôvod a takéto rozhodnutie súdu bolo v plnom rozsahu nesprávne, keď je nesporné , že investície do nehnuteľnosti vložila jedine ona a to vo výške 66.387- € (2.000.000 Sk).
12.1. K uvedenému odvolací súd dodáva, že vysporiadanie zrušovaného podielového spoluvlastníctva sa vykonáva v širšom slova zmysle na návrh alebo na vzájomný návrh strany sporu v zmysle § 131, § 132 resp. § 147 C.s.p.. a uvedený návrh musí obsahovať všetky náležitosti stanovené zákonom, teda okrem iného opísanie rozhodujúcich skutočností, navrhnutie dôkazov na podporu tvrdení žalobcu a uvedenie sumy, zohľadnenia ktorej sa pri vysporiadaní podielového spoluvlastníctva domáha. V rámci tohto vysporiadania sa prihliada nielen na to, či a do akej miery niektorý zo spoluvlastníkov zhodnotil spoločnú vec, ale prípadne aj na to, či pri hospodárení so spoločnou vecou účelne vynaložil náklady nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu. Dôsledkom týchto nákladov potom nemusí byť zvýšenie ceny spoločnej veci; pretože obvykle ide o zabezpečovanie nevyhnutnej údržby a nutných opráv, dosiahne sa spravidla to, že sa vec neznehodnotí nad rámec bežného opotrebenia. Majetkové práva uplatnené v rámci vysporiadania spoluvlastníctva v širšom zmysle podliehajú premlčaniu v premlčacích dobách v závislosti od toho, či ide o nárok týkajúci sa vzájomných práv a povinností vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci podľa ustanovenia § 137 Občianskeho zákonníka (§ 101 Občianskeho zákonníka), alebo o nárok na vrátenie vynaložených investícií do spoločnej nehnuteľnosti podľa ustanovenia § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka (§ 107 Občianskeho zákonníka). Premlčacia doba začína plynúť od okamihu vynaloženia týchto nákladov.
12.2. Odvolací súd v súlade so súdom prvej inštancie zastáva názor, že žalovaná si náhradu investícií voči žalobkyniam neuplatnila ani riadne a ani včas. Vzájomná žaloba žalovanej, ktorou požadovala náhradu investícií do rodinného domu, bola od začiatku konania neurčitá a neobsahovala zákonom stanovené náležitosti podľa § 132 a nasl. C.s.p.. Vzhľadom na takto neurčitú vzájomnú žalobu ako aj úspešné vznesenie námietky premlčania zo strany žalobkýň, súd prvej inštancie postupoval správne a zákonne, keď v súlade so zásadou hospodárnosti konania obsiahnutou v čl. 17 C.s.p. prednostne zaoberal len otázkou premlčania nároku a vzájomnú žalobu žalovanej v plnom rozsahu zamietol s poukazom na ustanovenia . § 100 a § 101 Občianskeho zákonníka (pozri odsek 20. rozsudku súdu prvej inštancie, resp. odsek 1.5. rozsudku odvolacieho súdu).
12.3. Žalovaná predložila spolu s odvolaním nové listinné dôkazy, doklady o vykonaní rekonštrukčných prácach ako aj výpis z banky (č.l. 273 až 297 spisu), ktoré mali preukazovať, že peniaze investovala ona. Na tieto nové dôkazy odvolací súd neprihliadol, keďže sa podľa jeho názoru jedná o neprípustnú novotu v odvolacom konaní podľa § 366 Cs.p. Podľa v súčasnosti platného a účinného Civilného sporového poriadku, ktorý upravuje konanie pred súdmi v civilných veciach, tak nové návrhy na vykonanie dôkazov predstavujú tzv. novotu v odvolacom konaní podľa § 366 C.s.p., ktorej uplatnenie má súvis s koncentráciou konania podľa § 154 C.s.p., ktorý stanovuje, že prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, medzi ktoré patria podľa § 149 C.s.p. aj nové návrhy na vykonanie dôkazov, možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Uvedené
prostriedky, ak neboli použité do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania, možno v zmysle citovaného ustanovenia § 366 C.s.p., v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ďalšie prostriedky procesného útoku žalovanej t.j. nové návrhy na vykonanie dôkazov by prichádzali do úvahy v zmysle písm. d) citovaného ustanovenia a je nesporné, že tieto prostriedky procesného útoku , keďže sa jedná o listinné dôkazy z marca 2007 do decembra 2008 mohla žalovaná navrhnúť vykonať počas konania na súde prvej inštancie, k čomu ale nedošlo. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná bola, spolu s doručením Uznesenia č.k. 13C/84/2017-62 (výzva na vyjadrenie k žalobe) poučená o procesných právach a povinnostiach (č.l. 64 spisu) vrátene koncentrácie konania a rovnako zo Zápisnice o pojednávaní dňa 11.12.2019 (č.l. 250 spisu) vyplýva, že nemala ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Na diskvalifikáciu novoty postačí aj opomenutie jej skoršieho uvedenia zavinením z nedbanlivosti čo je aj daný prípad a preto odvolací súd na tieto nové prostriedky procesného útoku žalovanej t.j. na nové návrhy na vykonanie dôkazov ktorá počas odvolacieho konania navrhla neprihliadol.
13. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti obsah odvolania žalovanej o teda nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie, v dôsledku čoho odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.1,2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil vrátane výroku o trovách konania, o ktorých prvostupňový súd správne rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p.
14. Ak podielový spoluvlastník dosiahol v súdnom konaní zrušenie podielového spoluvlastníctva autoritatívnym rozhodnutím súdu s presne takým spôsobom vyporiadania, na akom sa márne pokúšal s druhým spoluvlastníkom dohodnúť a aký následne navrhol v súdnom konaní, bol v súdnom konaní v plnom rozsahu úspešný (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. júla 2012, sp.zn. 4MCdo 10/2012). V danom prípade došlo k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva rozhodnutím súdu prvej inštancie spôsobom navrhovaným žalobkyňami 1./,2./ s ktorým žalovaná nesúhlasila, preto nebol dôvod odkloniť sa od ustálenej súdnej praxe pri rozhodovaní o trovách konania v predmetnom konaní a nebol daný dôvod na použitie výnimky podľa § 257 C.s.p. Nemožno tak súhlasiť s tvrdením žalovanej, že samotný charakter a výsledok tohto sporu závisel na úvahe súdu odvíjajúcej sa od posúdenia zisteného skutkového stavu, preto v tomto konaní nie je možné uplatňovať procesnú zásadu priznania náhrady trov konania podľa úspechu v spore a súd mal rozhodnúť o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania a každý si trovy konania bude znášať v tejto časti sám. Odvolací súd preto považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie aj v časti týkajúcej sa nároku na náhradu trov konania priznaných žalobkyniam 1./,2./ v zmysle ust. § 255 ods. 1 C.s.p. za správne,.
15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobkyne 1./,2./ mali v odvolacom konaní plný úspech, preto im vznikol voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).