Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Ntd-13-2025.pdf
PDF · 76.52 KB
Case nature
Area
Subarea
4Ntd/13/2025
Uznesenie
Okresný súd Levice, samosudcom JUDr. Ivanom Plášekom, v trestnej veci A. B., o preskúmaní trvania dôvodov detencie, na verejnom zasadnutí konanom v Leviciach dňa 18.12.2025 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 463 odsek 1 Trestného poriadku s poukazom na § 82 odsek 3 Trestného zákona odsúdený A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., C. XX, t. č. v Detenčnom ústave Hronovce, bude pokračovať vo výkone detencie, ktorá mu bola uložená uznesením Okresného súdu Pezinok sp. zn. 46Nt/26/2023 zo dňa 30.10.2024, právoplatným dňa 31.01.2025, nakoľko dôvody detencie podľa § 81 odsek 4 Trestného zákona trvajú.
o d ô v o d n e n i e :
Okresnému súdu Levice bola dňa 11.09.2025 predložená komplexná správa o pacientovi A. B., ktorý vykonáva detenciu v Detenčnom ústave Hronovce. Odborná komisia v rámci zhodnotenia stavu umiestneného za obdobie od prijatia do detencie dňa 14.10.2024 skonštatovala, že nedošlo k významnému ovplyvneniu zdravotného stavu, zaradenie do určeného liečebného režimu je dôvodné a dôvody detencie trvajú naďalej.
Dňa 18.12.2025 súd vykonal verejné zasadnutie, na ktorom v rozsahu potrebnom na rozhodnutie o podanom návrhu vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov zabezpečených do spisu, ako aj výsluchom zástupcu detenčného ústavu A. B. D. a umiestneného A. B..
Zástupca detenčného ústavu na verejnom zasadnutí v plnom rozsahu zotrval na komplexnej správe o osobe v detencii vypracovanej ústavom dňa 09.09.2025. Ako ďalej uviedol, odborná komisia v rámci zhodnotenia stavu umiestneného za obdobie od prijatia do detencie dňa 14.10.2024 konštatuje, že nedošlo k významnému ovplyvneniu jeho zdravotného stavu, diagnóza pacienta je trvalá, stav pacienta
nemôžeme brať ako stabilizovaný, zaradenie do liečebného režimu je dôvodné a dôvody detencie trvajú naďalej. V nechránenom prostredí by mohlo dôjsť k zhoršeniu stavu, s najväčšou pravdepodobnosťou by svojvoľne vynechával liečbu.
A. B. na verejnom zasadnutí uviedol, že sa mu v detenčnom ústave páči, cíti sa dobre.
Obhajca odsúdeného na verejnom zasadnutí uviedol, že rozhodnutie o preskúmaní dôvodov detencie a ponechaní A. B. v detencii ponecháva na zvážení súdu.
Prokurátor na verejnom zasadnutí uviedol, že s poukazom na závery hodnotiacej komisie DÚ Hronovce, listinné dôkazy a lekárske správy vyplýva, že ďalšie trvanie detencie u A. B. je dôvodné, a preto navrhol ponechať A. B. v detecii. Z komplexnej správy o osobe v detencii vypracovanej na A. B. Detenčným ústavom Hronovce dňa 09.09. 2025 vyplýva záver, podľa ktorého jeho stav v rámci základných diagnóz v chránených podmienkach Detenčného ústavu zatiaľ nemožno považovať za stabilizovaný. Ide u neho o trvalú duševnú poruchu, kde liečbou a inými režimovými a terapeutickými postupmi nedošlo k významnému ovplyvneniu jeho zdravotného stavu. Vzhľadom na dlhodobo nemenný stav prognosticky nie možné očakávať zmenu. Existuje predpoklad, že v nechránenom prostredí by došlo k zhoršeniu psychického stavu vzhľadom na anosognóziu a neschopnosť sebareflexie. V nechránených podmienkach je taktiež vysoký predpoklad na nonkomplianciu a nonadherendu v liečbe čo enormne zvyšuje riziko dekompenzácie psychického stavu. A. B. bol umiestnený do detencie dňa 14.10.2024. Na absolvovanie adaptačnej fázy bol zaradený do detenčnej jednotky do režimu A. Adaptácia na uvedenej jednotke prebiehala bez väčších problémov. Po absolvovaní adaptačnej fázy bol preradený do režimu B. Prechod do skupiny bol bezproblémový. V júli 2025 bol pacient preradený do RDJ (resocializačno-detenčná jednotka) do režimu C. U pacienta neboli pozorované agresívne prejavy, avšak pôsobí pasívne, do aktivít sa zapája len okrajovo, vyžaduje usmernenie a neprejavuje dostatočný kritický postoj voči svojmu predchádzajúcemu kriminálnemu správaniu. Jeho stav je napriek liečebným, režimovým a rehabilitačným aktivitám je v základe nemenný, nedošlo k jeho výraznejšiemu pozitívnemu ovplyvneniu. Pacientovi boli stanovené diagnózy - ľahká duševná zaostalosť, signifikantná porucha správania vyžadujúca pozornosť alebo liečenie. Z hodnotenia psychológom vyplýva, že v osobnom kontakte spoločenské konvencie dodržiava, na otázky odpovedá stroho, alebo len jednoslovne, slovná zásoba jednoduchšia. Reč pomalšieho tempa. Osobou, miestom, časom a situáciou orientovaný správne. Vedomie bez kvantitatívnych či kvalitatívnych porúch. Nálada je počas celého umiestnenia plocho eutýmna, bez výraznejšieho kolísania. Nedbalá úprava zovňajška. Záujem o individuálne pohovory neprejavuje. V kolektíve je tichší, utiahnutý, málo spoločenský. Na psychoterapeutických skupinách menej aktívny, zapája sa len pri vyzvaní. Na základe psychologického vyšetrenia sa u pacienta nemanifestovali poruchy vnímania alebo myslenia. Myslenie koherentné, obsahovo i asociačné chudobné, bez bludných koncepcií, bez suicidálnych myšlienok. Intelektové schopnosti pacienta sú v pásme ľahkej mentálnej retardácie. Tenacita pozornosti klesá v čase, pracovné tempo je výrazne spomalené. Pacient je v súčasnosti nekritický voči dôvodom umiestnenia a preto nie je možné hovoriť o dostatočnom náhľade na vlastné ochorenie a spáchanú trestnú činnosť. Pacient nemá dostatočnú sociálnu oporu, kontakt udržiava len so starou mamou, preto je pravdepodobné vystavenie sa destabilizátorom v podobe užívania návykových látok a nedostatok podpory zo strany blízkeho okolia. Po zohľadnení výsledkov klinických a psychodiagnostických metód hodnotí psychológ celkové riziko násilného správania sa ako stredne vysoké. Podľa vyjadrení ďalších členov ošetrujúceho personálu je pacient tichý, spomalený, usmerňovaný, prítomný mierny tras horných končatín. Rešpektuje pokyny ošetrujúceho personálu, snaží sa spolupracovať, zúčastňuje sa RHB a ergoterapeutických aktivít. Počas voľného času rád si zahrá spoločenské hry alebo sleduje TV program. Medzi spolupacientmi má málo kamarátov, je menej komunikatívny, ťažko si nadviaže kontakt. Pravidelne absolvuje vychádzky v rámci ktorých má umožnené fajčenie. V hodnotení škálovania agresivity má za sledované obdobie nulové výsledky. Lieky užíva pod dohľadom ošetrujúceho personálu, správanie bez hrubších porúch, spolupráca s pacientom je hodnotená ako formálna. Počas aktivít bol často pasívny, bolo nutné vedenie personálom a individuálny prístup. Pacient mal niekoľkokrát umožnené telefonáty s mamičkou alebo s babkou, absolvoval aj návštevu príbuzných. Pacient využíva možnosť telefonátov 1 x týždenne, v intervaloch cca 1 x za 3 mesiace využíva možnosť návštev a v pravidelných intervaloch 1x mesačne prijíma balík. Z pripojeného spisu Okresného súdu Pezinok sp.zn. 46Nt/26/2023 vyplýva, že pacient bol do Detenčného ústavu Hronovce preložený z Psychiatrickej nemocnice P.Pinela v Pezinku na základe
predbežného príkazu Okresného súdu Pezinok sp.zn. 50Tp/59/2024 zo dňa 09.10.2024 na umiestnenie do detencie podľa § 462 odsek 4 Trestného poriadku. Následne bol pacient A. B. umiestnený do detenčného ústavu uznesením Okresného súdu Pezinok sp.zn. 46Nt/26/2023 zo dňa 30.10.2024 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 1Tos/4/2025 zo dňa 31.01.2025.
Podľa § 463 odsek 1 Trestného poriadku, súd, v ktorého obvode sa detencia vykonáva, najmenej jedenkrát ročne, ale vždy na návrh riaditeľa detenčného ústavu alebo na žiadosť odsúdeného na verejnom zasadnutí, preskúma, či dôvody detencie trvajú. Odsúdený môže žiadosť o preskúmanie dôvodnosti detencie podať najskôr po uplynutí šiestich mesiacov od rozhodnutia o umiestnení v detenčnom ústave alebo do šiestich mesiacov od rozhodnutia o pokračovaní v detencii. Ak dôvody detencie pominuli, súd odsúdeného z výkonu detencie uznesením prepustí, inak uznesením rozhodne, že vo výkone detencie sa bude pokračovať.
Podľa § 82 odsek 2 Trestného zákona, pobyt páchateľa v detenčnom ústave trvá dovtedy, kým ochranu spoločnosti pred páchateľom nemožno zabezpečiť miernejšími prostriedkami.
Podľa § 82 odsek 3 Trestného zákona najmenej jedenkrát ročne a vždy na návrh detenčného ústavu súd preskúma dôvodnosť držania páchateľa v detenčnom ústave a na základe odborného lekárskeho posudku rozhodne o ďalšom trvaní detencie alebo o prepustení páchateľa z detenčného ústavu, ak dôvody detencie pominuli, a rozhodne o ďalšom výkone trestu.
Detencia je druh ochranného opatrenia, ktorého trvanie nie je časovo limitované, ale jej trvanie je závislé len od aktuálneho stavu osoby, ktorej bolo nariadenie umiestnenia v detenčnom ústave, kedy ochranu spoločnosti pred ňou nemožno zabezpečiť miernejšími prostriedkami. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť, ktorá predstavuje vážny zásah do osobnej slobody osoby, je žiaduce pravidelné skúmanie dôvodov trvania detencie. Oprávnenie žiadať o preskúmanie trvania dôvodov detencie súdom priznáva zákon aj odsúdenému, ktorý môže odsúdený využiť najskôr po uplynutí šiestich mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o umiestnení do detenčného ústavu a rovnako sa lehota zachováva v prípade rozhodnutia o pokračovaní v detencii. K vyššie uvedenému rozhodovaniu si súd v zmysle vyžiada odborný lekársky posudok.
Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že dôvodnosť držania A. B. v detenčnom ústave je naďalej daná, keďže dôvody, pre ktoré bol menovaný umiestnený do detenčného ústavu nepominuli, a preto bolo potrebné rozhodnúť o ďalšom pokračovaní vo výkone detencie. Ako to vyplýva z odborných lekárskych posudkov vypracovaných na menovaného, jedná sa o osobu, u ktorej bola diagnostikovaná ľahká duševná zaostalosť a signifikantná porucha správania vyžadujúca pozornosť alebo liečenie. Ide o celoživotnú medikamentózne nevyliečiteľnú poruchu. Z komplexnej správy detenčného ústavu vyplýva, že zdravotný stav umiestneného je v podstate trvalý, liečbou málo ovplyvniteľný. Vzhľadom na charakter jeho predchádzajúceho agresívneho kriminálneho správania, je jeho pobyt na slobode pre spoločnosť potenciálne nebezpečný. Podľa dostupných znaleckých posudkov, duševná porucha pacienta môže bez symtomatickej psychofarmakoterapie viesť k protispoločenskému správaniu najmä na báze zhoršeného ovládania pudovej sféry. I keď sa u pacienta nepreukázala sexuálna deviácia (skúmaná v súvislosti so spáchaným zločinom znásilnenia), znalec abnormálne konanie hodnotil ako prejav úzko zrastený s celkovou osobnostnou patológiou. Po zhodnotení všetkých uvedených skutočností, najmä s poukazom na komplexnú správu o osobe umiestneného dospel súd k záveru, že v predmetnom prípade u menovaného naďalej pretrváva riziko recidívy trestnej činnosti (resp. činnosti inak trestnej), ktoré nie je v súčasnej dobe možné medicínsky znížiť a dosiahnuť dostatočný efekt liečby a pre neprítomnosť perspektívy jeho prechodu do chráneného prostredia (napríklad v zariadení sociálnej starostlivosti) a pretrvávajúce poruchy správania aj počas kontinuálnej terapie je nutné jeho umiestnenie v detenčnom ústave. Keďže v konaní nebolo preukázané, že dôvody, pre ktoré bol umiestnený do detenčného ústavu by boli pominuli, naopak, bolo preukázané, že naďalej trvajú nezmenené, v záujme ochrany spoločnosti rozhodol súd o ďalšom pokračovaní vo výkone detencie.
Súd bude v zákonných intervaloch – prípadne na návrh naďalej skúmať, či dôvody detencie trvajú. Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že liečbu menovaného, ako aj ochranu spoločnosti pred prípadným protiprávnym konaním z jeho strany, možno toho času zabezpečiť jedine ďalším trvaním jeho detencie, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať sťažnosť do 3 pracovných dní odo dňa jeho vyhlásenia na Okresný súd Levice sp. zn. 4Ntd/13/2025. Sťažnosť nemá odkladný účinok. O sťažnosti rozhoduje Krajský súd v Nitre.