Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41Cob-57-2025.pdf
PDF · 133.9 KB
Case nature
Area
Subarea
41Cob/57/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Zuzany Konárikovej a Mgr. Radoslavy Strhárskej, v právnej veci žalobcu Urbárske pozemkové spoločenstvo Podlavice, so sídlom: Povstalecká 55, 974 09 Banská Bystrica, IČO: 45 017 549, proti žalovanému Ondrej Kohút, s miestom podnikania: Robotnícka 755/19, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 35 261 293, o zaplatenie 9.856,76 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn. XXXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 02. októbra 2024, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolanie žalovaného proti prvej výrokovej vete rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 02. októbra 2024 odmieta.
II. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 02. októbra 2024 v napadnutej druhej a tretej výrokovej vete potvrdzuje.
III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Banská Bystrica I. výrokovou vetou konanie v časti istiny vo výške 66,84 Eur a úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 66,84 Eur od 31. 12.2022 do zaplatenia zastavil. II. výrokovou vetou uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 9.789,92 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 5.869,20 Eur od 31.12.2022 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.803,56 Eur od 15.12.2021 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 117,16 Eur odo dňa 27.10.2021 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. III. výrokovou vetou rozhodol, že žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 98 %.
2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa voči žalovanému domáha zaplatenia istiny vo výške 5.936,04 Eur a trov konania spočívajúcich v zaplatení súdneho poplatku. V odôvodnení návrhu na vydanie platobného rozkazu žalobca uviedol, že dňa 20.12.2022 bola žalovanému vystavená faktúra č. 2022/28 na sumu 4.946,70 Eur + DPH 989,34 Eur spolu 5.936,04 Eur so splatnosťou 30.12.2022. Keďže žalovaný napriek mnohým telefonickým výzvam a sľubom dlžnú sumu neuhradil, žalobca žiadal súd o vydanie platobného rozkazu. Súd z vlastnej činnosti zistil, že v prípade totožných účastníkov konania sú na súde vedené aj ďalšie konania pod sp.zn. XXXX/XX/XXXX a XXXX/XX/XXXX, ktoré spolu skutkovo súvisia, keď žalobca si proti žalovanému uplatňuje nezaplatené faktúry, ktorým predchádzalo uzavretie kúpnych zmlúv č. 3/2021/P zo dňa 20.07.2021 a č. 4/2021/P zo dňa 05.01.2022 medzi žalobcom a žalovaným. Vzhľadom na uvedené súd uznesením č.k. XXXX/XX/XXXX - XX zo dňa 16.05.2023 spojil veci vedené pod sp. zn. XXXX/XX/XXXX, XXXX/XX/XXXX a XXXX/XX/XXXX do jedného konania, lebo tieto veci spolu skutkovo
súvisia, konania sa týkajú tých istých účastníkov a súčasne nejde o veci, v ktorých je spojenie vecí vylúčené. Súd v záujme hospodárnosti konania rozhodol o spojení vecí vedených pod sp. zn. XXXX/ XX/XXXX, XXXX/XX/XXXX a XXXX/XX/XXXX s tým, že konanie bude ďalej vedené pod sp. zn. XXXX/ XX/XXXX, tzn. v konaní ktoré sa začalo najskôr.
3. Okresný súd Banská Bystrica vo veci rozhodol platobným rozkazom, č.k. XXXX/XX/XXXX - XX zo dňa 08.06.2023 v spojení s Opravným uznesením, č.k. XXXX/XX/XXXX - XX zo dňa 30.06.2023, ktorým zaviazal žalovaného na úhradu istiny vo výške 9.856,76 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 5.936,04 Eur od 31.12.2022 do zaplatenia, zo sumy 3.803,56 Eur od 15.12.2021 do zaplatenia, zo sumy 117,16 Eur od 27.10.2021 do zaplatenia a trov konania vo výške 591 Eur. Proti platobnému rozkazu žalovaný podal odpor, v ktorom uviedol, že so žalobcom bol dohodnutý na úprave lesného porastu po kalamite, sprístupnenie ciest, odstraňovanie skál, vývratov a následne vykonal ťažbu dreva. Ďalej uviedol, že so žalobcom boli dohodnutí, že za vykonané práce pre žalobcu bude žalovaný priebežne vystavovať faktúry, ktoré budú započítané na faktúry vystavené žalobcom pre žalovaného. Práce, ktoré pre žalobcu žalovaný vykonal podľa názoru žalovaného boli vykonané vo vyššej výške ako uplatnený nárok žalobcu, avšak žalovaný žalobcovi vystavil len faktúru č. 011/2022 na sumu 3.120 Eur a faktúru č. 012/2022 na sumu 2.882,40 Eur. Faktúry žalobcovi doručil do poštovej schránky. V závere odporu žalovaný namietal, že z návrhu na vydanie platobného rozkazu, ako aj listín, ktoré mu boli doručené vyplýva, že žalobca si uplatnil len sumu 5.936,04 Eur v zmysle faktúry č. 2022/28. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby súd platobný rozkaz zrušil a vo veci nariadil pojednávanie.
4. Súd prvej inštancie na rozhodnutie aplikoval ustanovenia § 409 ods. 1, 2, § 447, § 536 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 358 Obchodného zákonníka, § 144, § 145 ods. 2, § 146 ods. 1 CSP a skonštatoval, že žalobca vzal žalobu čiastočne späť vo výške istiny 66,84 Eur s príslušenstvom, ktoré sa vzťahuje na túto sumu podaním zo dňa 02.05.2024 (čl. 125 spisu) po predbežnom prejednaní sporu. Dôvodom čiastočného späťvzatia žaloby bola nesprávna fakturácia kúpnej ceny za buk vo faktúre č. 2022/28 kedy správna výška kúpnej ceny mala byť 30 Eur/m3. Procesný úkon žalobcu bol urobený po predbežnom prejednaní sporu a žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil. Preto súd konanie v časti istiny vo výške 66,84 Eur a úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 66,84 Eur od 31.12.2022 zastavil v zmysle ustanovenia § 145 ods. 2 CSP v rozhodnutí vo veci samej.
5. Podľa súdu vo veci bolo nesporné, že predmetom posúdenia boli vzťahy medzi podnikateľmi v rámci ich podnikateľskej činnosti. Bolo nesporné, že strany sporu uzatvorili dve kúpne zmluvy v zmysle § 409 ods. 1 a nasl. Obchodného zákonníka v písomnej forme, ktoré sú označované ako relatívny obchodnoprávny vzťah (§ 261 ods. 1 ObZ). Súd mal preukázané, že došlo k dohode o všetkých podstatných náležitostiach tejto zmluvy, ktorými sú: (1) určenie zmluvných strán (záhlavie kúpnej zmluvy), (2) určenie predmetu kúpy - predaj dreva na pni (čl. II kúpnej zmluvy), (3) záväzok predávajúceho dodať predmet kúpy kupujúcemu a previesť na neho vlastnícke právo k predmetu kúpy (čl. I kúpnej zmluvy) a (4) záväzok kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu (čl. IV kúpnej zmluvy). Súd ako nespornú skutočnosť mal preukázané, že žalovaný za dodané drevo na pni nezaplatil kúpne ceny riadne a včas. Z tohto dôvodu súd nárok žalobcu (po čiastočnom späťvzatí žaloby) považoval za dôvodný.
6. Súd ďalej uviedol, že sa musel vysporiadať s argumentáciou žalovaného o jeho protinároku voči žalobcovi, ktorá mala vzniknúť z titulu nezaplatenej ceny diela za vykonané práce v porastoch pre žalobcu. Žalovaný tvrdil, že bola uzatvorená ústna zmluva o dielo na práce na porastoch č. 1351C a porastoch 1515 v roku 2022 a že boli vykonané práce lesnými strojmi v zmysle dodacieho listu, ktoré si uplatňoval ako hodinovú sadzbu 65 Eur za obsluhu traktora LKP120A. Uviedol, že práce pre žalobcu vykonal a za ne si vyfakturoval cenu diela dvoma faktúrami v celkovej výške 6.002,40 Eur, ktoré si započítaval voči vyúčtovaným kúpnym cenám žalobcu. Nakoľko žalobca uzatvorenie akejkoľvek zmluvy so žalovaným po celý čas popieral, toto skutkové tvrdenie sa podľa názoru súdu stalo sporným.
7. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že medzi stranami sporu nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo, nakoľko nebolo preukázané, že by boli dohodnuté podstatné náležitosti zmluvy o dielo, ktorými sú: dohoda o predmete činnosti a dohoda o cene diela. Žalovaný v konaní nepreukázal, že by došlo k dohode o cene diela. Žalobca takúto dohodu po celý čas popieral a žalovaný žiadnym z dôkazom nepreukázal, že by k takejto dohode došlo. Uvedené podľa súdu nevyplýva ani z listinného dôkazu z čl. 91 spisu, kde je uvedené, že 5m kusy zkubicírované na gelbe pri bunke cena
24 Eur /m3 by sa mali týkať vykonaných prác. Z obsahu tohto dôkazu nevyplýva, že by sa malo jednať o nacenenie prác ale o odmenu za naskladnenie 5 m kusov dreva. Z faktúr žalovaného a dodacieho listu vyplýva, že sa malo jednať o práce v teréne - ťažbu, približovanie, manipuláciu, a to aj napriek rovnakej cene 24Eur/m3, nakoľko tento charakter činnosti je prácou v teréne a nie výsledkom prác na gelbe. Rovnako nemohlo ísť o činnosť uvoľňovania ciest lesa a sprístupňovanie lesných porastov. Listinný dôkaz z čl. 91 spisu nepreukazoval vzťah medzi faktúrami žalovaného a cenou uvedenou v tomto listinnom dôkaze. Druhý podpis na danej listine nebol zidentifikovaný, komu patril. Podľa súdu prvej inštancie nie je možné z tohto dôkazu vyvodiť vo vzťahu ku komu a čomu bol vyhotovený. Súd poukázal na to, že faktúry žalovaného sú podpísané len ním a absentuje na nich podpis žalobcu. Zároveň ani dodací list k faktúre č. 011/2022 nie je potvrdený žalobcom, ale je podpísaný len žalovaným. K druhej faktúre č. 012/2022 súd uviedol, že na nej je uvedená informácia o existencii dodacieho listu, avšak tento nebol do konania predložený. Z potvrdenia A. B. C. zo dňa 28.09.2024 (čl. 147) vyplýva prehlásenie lesného hospodára a o tom, že v roku 2022 nevydal pre žalovaného žiadny súhlas na ťažbu v porastoch 1351C, 1515, resp. 1545 v k.ú. Tajov, LC Banská Bystrica a aj svedkyňa uviedla, že žalovanému zo strany žalobcu neboli dodané podklady pre prácu, ale jednalo sa len o sľuby, ktoré neboli dodržané. Posúdením uvedeného súd dospel k záveru, že strany sporu medzi sebou neuzatvorili zmluvu o dielo, na základe ktorej si žalovaný fakturoval cenu diela.
8. Podľa súdu prvej inštancie žalovaný neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu dohody o cene diela, ktorú žalobca v celom konaní popieral. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi stranami nedošlo k dohode o cene diela, ani dohode o spôsobe jej dodatočného určenia, preukázaná nebola ani vôľa strán uzavrieť zmluvu bez takéhoto určenia. Dohoda o cene je pritom podstatnou náležitosťou zmluvy o dielo. Ak zmluva nebola platne uzavretá, nemohlo žalobcovi vzniknúť práva na zaplatenie ceny diela.
9. Súd sa ďalej zaoberal tým, či došlo k vykonaniu prác na strane žalovaného tak, že by bolo možné vzájomné nároky uplatniť len podľa zásad o bezdôvodnom obohatení. V konaní nebolo preukázané, ktoré konkrétne práce boli vykonané zo strany žalobcu (správne žalovaného) a v akom rozsahu boli vykonané. Súd vnímal, že žalovaný „nejaké“ činnosti vykonal, avšak neuniesol bremeno tvrdenia o ktoré činnosti sa jednalo. Žalobca sústavne vykonanie akýchkoľvek činností pre neho popieral. Bolo nesporné, že žalovaný v danej lokalite v letnom období v roku 2022 pracoval. Avšak z listín, ktoré tvoria obsah spisu vyplýva, že sa jednalo o činnosť pre samovýrobu, ktorou rozhodne nie je činnosť pre žalobcu.
10. Vzhľadom k tejto skutočnosti súd nemohol akceptovať ani započítací prejav žalovaného voči žalobcom uplatnenému nároku, nakoľko nebola v konaní preukázaná existencia pohľadávky žalovaného voči žalobcovi. Právnym predpokladom započítania je existencia vzájomných pohľadávok, ktoré sú spôsobilé na započítanie a vzájomne sa kryjú. Žalovaný neuniesol bremeno tvrdenia vo vzťahu k ním uplatňovanej obrane, a to v celom rozsahu.
11. O nároku na náhradu škody z titulu poškodených pneumatík súd nerozhodoval, nakoľko žalovaný upustil od jeho prejednania, keďže bol toho názoru, že je v dôkaznej núdzi na jeho preukázanie.
12. Spolu so zaplatením istiny, si žalobca uplatnil aj príslušenstvo pohľadávky – úroky z omeškania. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný si záväzok z kúpnych zmlúv zaplatiť za dodaný tovar kúpnu cenu nesplnil riadne a včas, preto žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovanému po zastavení konania v časti istiny 66,84 Eur a úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 66,84 Eur od 31.12.2022 do zaplatenia, uložil povinnosť zaplatiť úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z jednotlivých dlžných súm od dátumu omeškania do zaplatenia.
13. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 98 %, keďže k čiastočnému zastaveniu konania došlo v dôsledku zavinenia, ktoré je možné pričítať žalobcovi, nakoľko ten po začatí konania zistil, že došlo k nesprávnej fakturácii kúpnej ceny oproti kúpnej cene, ktorú si strany dohodli v Kúpnej zmluve č. 4/2001/P.
14. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, nakoľko má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie odôvodnil tým, že ako už uvádzal v podanom odpore, so žalobcom dlhodobo spolupracuje pri prácach
v lesných porastoch, kedy vykonáva výrub drevnej hmoty, upravuje terén a následne drevnú hmotu aj vykupuje. Bolo tak tomu aj v čase vyhotovenia faktúr, ktoré sú predmetom žalobného návrhu, kedy bol so žalobcom dohodnutý tak, ako mnohokrát predtým, že bude pre žalobcu vykonávať v lesnom poraste po kalamite úpravu a sprístupnenie ciest, odstraňovanie skál a vývratov, následne ťažbu dreva a priebežne bude vykonanú prácu žalobcovi fakturovať, pričom si sumy budú vzájomne započítavať. Dohodnuté práce, ktoré mal uskutočniť presahovali žalovanú sumu, keďže ale žalobca dohodu nedodržal a po vykonaní priesekov a úprave terénu poveril ťažbou iné subjekty, za žalovaným vykonané práce vyhotovil len faktúru č. 011/2022 + dodací list na sumu 3.120,-Eur a faktúru č. 012/2022 na sumu 2.882,40 Eur, ktoré vložil ako mnohokrát predtým do poštovej schránky. Keďže však žalobca na ne nereagoval poslal mu ich aj poštou, o čom ho následne aj osobne informoval. Zásielku od neho žalobca neprevzal ani na druhý pokus o jej doručenie. Poukázal na to, že v rozsudku prvostupňového súdu sa uvádza, že na faktúrach žalovaného je len jeho podpis s tým, že žalobca nikdy v minulosti nedával svoj podpis na faktúry žalovaného, ako napr. potvrdenie ich doručenia a v tomto prípade, za okolnosti ktoré uviedol, tieto faktúry účelovo a cielene ani neprevzal.
15. Ďalej uviedol, že v odôvodnení rozsudku sa okrem iného uvádza, že nedošlo medzi žalovaným a žalobcom k dohode o cene diela. Tiež sa uvádza, že uvedená skutočnosť nevyplýva ani z listinného dôkazu z č.l. 91 spisu, s tým, že z obsahu tohto dôkazu nevyplýva, že by sa malo jednať o nacenenie prác o odmenu za nakladanie 5 m kusov dreva a navyše druhý podpis na danej listine nebol identifikovaný, komu patri. K tomuto konštatovaniu žalovaný uviedol, že predmetný text o tzv. „zkubicírovaní“ dreva písal vlastnoručne žalobca dňa 15.06.2022 a osobne ho okrem žalovaného aj podpísal. Túto skutočnosť žalobca v priebehu súdneho konania nijakým spôsobom nespochybnil ani nenamietol. Je to pomerne jednoduchá veta, ale v našej lesnej „hantýrke“ je to vlastne slengový výraz na kompletný výrub, približivovanie a manipuláciu dreva. Nebolo by predsa logické a možné, aby len za uskladnenie dreva bola určená suma 24,-Eur/m3. Je preukázateľným faktom, že v čase vyhotovenia tohto dokumentu t.j. 15.06.2022 žalovaný žiadne iné povolenie dané odborným lesným hospodárom (ďalej len OLH) nemal, tak prečo by mu potom žalobca vyhotovoval takýto dokument. Súd tento fakt napriek jeho upozorneniu neskúmal. Skutočnosť bola taká, že bol so žalobcom dohodnutý na prácach tak, ako to uvádzal už vo svojom odpore. Boli už niekoľkokrát predtým dohodnutí, že mu žalobca dodatočne zabezpečí povolenie OLH a že uzatvoria aj písomnú zmluvu, ktorú skutočnosť potvrdila vo svojej svedeckej výpovedi aj manželka. Takýmto spôsobom fungovali a spolupracovali aj predtým. Ústne dohovory a dodatočné povolenia sú bežnou praxou v tejto branži. Žalobca v žalobnom návrhu ani v replike nikdy neuvádza, že žalovaný nemal povolenie OLH. Povolenie vždy zabezpečuje od OLH ako predseda urbáru (resp. ho sám vydáva) a ani si neuvedomil, že tentokrát bol realizovaný podobný postup ako mnohokrát predtým. Na súdnom pojednávaní, keď sa mu zdalo, že sa dostane do dôkaznej núdze, zabezpečil vyjadrenie OLH p. C., kedy podľa názoru žalovaného mala byť uplatnená sudcovská koncentrácia konania ako v prípade žalovaného, nakoľko všetky dôkazy mal povinnosť zabezpečiť už skôr. U žalovaného bola sudcovská koncentrácia uplatnená, pritom pani sudkyni predtým v elektronickej podobe mapy, kde bola realizovaná práca ukazoval a oboznamoval ju s tým. Žalobca, ako aj p. C., ako OLH veľmi dobre v danom čase vedeli, kde a aké práce vykonáva, o čom svedčí aj svedectvo jeho manželky. Takéto práce sa nedajú urobiť za jeden deň a je prakticky nemožné aby to mohol vykonávať bez vedomosti zainteresovaných, musel by to byť preukázateľný trestný čin, ktorý by oni museli nahlásiť a určite by to aj nahlásili. Čo sa týka v odôvodnení uvádzaného povolenia na chystanie dreva v samovýrobe pre B. D., ako fyzickú osobu, o tom nemá žalovaný žiadnu vedomosť. Tentokrát ako aj vždy predtým vykonával práce pre urbár, na základe objednávok žalobcu a po dohode s ním.
16. Vzhľadom na uvádzané skutočnosti navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.
17. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril písomným podaním zo dňa 11.02.2025 a uviedol, že pán Kohút ako zvyčajne klame a zavádza. Je to neplatič, ktorý okrem UPS Podlavice dlhuje aj iným subjektom. UPS Podlavice si u p. Kohúta žiadne práce neobjednalo, nikdy žiadne práce pre UPS Podlavice nevykonával. Pán Kohút na základe kúpnych zmlúv kupoval od UPS Podlavice drevo na pni. V kúpnych zmluvách sú jasne definované podmienky a povinnosti kupujúceho. So všetkými nepravdivými tvrdeniami p. Kohúta sa vysporiadal okresný súd, ktorý ich neprijal. Keďže p. Kohút v odvolaní nepredložil žiadne nové dôkazy, navrhol odvolanie zamietnuť.
18. Žalovaný sa už k vyjadreniu žalobcu nevyjadril.
19. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu.
20. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán sporu a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver s poukazom na ním citované zákonné ustanovenia.
21. Odvolací súd po preštudovaní spisu konštatuje, že súd prvej inštancie dospel k svojim záverom na základe riadne vykonaného dokazovania a dostatočne zisteného skutkového stavu, pričom svoje rozhodnutie riadne odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Náležite vysvetlil, prečo po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 9.789,92 Eur s príslušenstvom a podrobne opísal, akými úvahami sa pri posudzovaní oprávnenosti nároku žalobcu riadil.
22. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa s námietkami žalovaného zaoberal v rozsahu, ktorý postačuje na konštatovanie, že žalovaný v tomto konaní dostal odpoveď na všetky podstatné okolnosti prípadu. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (m.m IV. E. XXX/XX, A. E. XXX/XX).
23. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie vecnej správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v časti výrokovej vety, ktorou uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 9.789,92 eur s príslušenstvom a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania a voči žalovanému v rozsahu 98 %.
24. Žalovaný v odvolaní spochybňuje záver súdu prvej inštancie, ktorý uviedol, že medzi žalovaným a žalobcom nedošlo k dohode o cene diela, ktorá skutočnosť podľa súdu nevyplýva ani z listinného dôkazu z čl. 91. Podľa žalovaného predmetný text o takzvanom „zkubicírovaní“ dreva písal vlastnoručne žalobca dňa 15.06.2022 a osobne ho okrem žalovaného aj podpísal s tým, že by nebolo logické a možné, aby len za uskladnenie dreva bola určená suma 24,--eur/m3. Podľa žalovaného je preukázateľným faktom, že v čase vyhotovenia tohto dokumentu, t.j. 15.06.2022 žalovaný žiadne iné povolenie dané odborným lesným hospodárom nemal, tak prečo by mu žalobca vyhotovoval takýto dokument s tým, že súd tento fakt napriek jeho upozorňovaniu neskúmal. Poukázal na svedeckú výpoveď svojej manželky, ktorá potvrdila, že bol so žalobcom ako niekoľko krát predtým dohodnutý, že mu dodatočne zabezpečí povolenie odborného lesného hospodára a že uzatvoria aj písomnú zmluvu. Žalovaný ďalej spochybnil, že v jeho prípade bola uplatnená sudcovská koncentrácia konania, preto mala byť uplatnená aj u žalobcu.
25. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca sa viacerými totožnými žalobami domáhal proti žalovanému zaplatenia dlžných súm, ktoré žalovanému fakturoval žalovanými faktúrami za predaj dreva na pni. Súd prvej inštancie po zistení, že na súde sú vedené aj ďalšie konania v prípade totožných účastníkov, ktoré spolu súvisia uznesením č. k. XXXX/XX/XXXX-XX zo dňa 16.05.2023 spojil predmetné veci do jedného konania.
26. Z predložených Kúpnych zmlúv č. 3/2021/P zo dňa 20.07.2021 a č. 4/2021/P zo dňa 05.01.2022, odvolací súd zistil, že žalobca sa ako predávajúci a žalovaný ako kupujúci dohodli na dodávke tovaru: predaj na pni po rast č. 1212B v k.ú. Podlavice – kalamita a predaj na pni porast č. 1351C a 1515 v k.ú- Tajov - kalamita. V článku IV. bod 1 si účastníci zmlúv dohodli kúpnu cenu.
27. V odpore proti vydanému platobnému rozkazu žalovaný poukázal na to, že so žalobcom dlhodobo spolupracuje pri prácach v lesných porastoch, kedy vykonáva výrub drevnej hmoty, upravuje terén a následne drevnú hmotu aj vykupuje, bolo tomu tak aj v čase vyhotovenia faktúr, ktoré sú predmetom
žalobného návrhu s tým, že bol so žalobcom dohodnutý tak, ako mnohokrát predtým, že bude pre žalobcu vykonávať v lesnom poraste po kalamite úpravu a sprístupnenie ciest, odstraňovanie skál a vývratov, následne ťažbu dreva a priebežne bude vykonanú prácu žalobcovi fakturovať, pričom si sumy budú vzájomne započítavať. Podľa žalovaného práce, ktoré mal uskutočniť presahovali žalovanú sumu, ale keďže žalobca ich dohodu nedodržal a po vykonaní priesekov a úprave terénu poveril ťažbou iné subjekty, za žalovaným vykonané práce vyhotovil faktúru č. 011/2022 + dodací list na sumu 3.120,--eur a faktúru 012/2022 na sumu 2.882,40 eur a faktúry vložil žalobcovi do poštovej schránky. K žalovanej sume uviedol, že z podkladov, ktoré mu boli spolu s platobným rozkazom doručené vyplýva, že návrh na vydanie platobného rozkazu bol podaný na sumu 5.936,04 eur s DPH zmysle faktúry č. 2022/28 s tým, že iné podklady mu doručené neboli.
28. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný nepopieral skutkové tvrdenia žalobcu, že na základe uzavretých kúpnych zmlúv odoberal od žalobcu drevo na pni, za odber ktorého mu žalobca vystavil žalované faktúry.
29. Žalobca tvrdenie žalovaného ohľadne objednávania si prác spochybnil, poukázal na to, že neuzatváral so žalovaným žiadne dohody a zmluvy na vykonanie prác s tým, že pokiaľ aj žalovaný vykonával nejakú ťažbu pre tretie osoby, ktorým žalobca predal drevo na pni alebo dal súhlas na samovýrobu palivového dreva, tieto subjekty žalovanému za práce zaplatili, a je to vzťah žalovaného a týchto tretích osôb.
30. Odvolací súd zistil, že žalobca vzal čiastočne žalobu späť vo výške istiny 66,84 eur s príslušenstvom, preto súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 144, 145 ods. 2 CSP konanie v tejto časti zastavil.
31. Podľa § 409 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
32. Podľa § 409 ods. 2 Obchodného zákonníka, v zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448.
33. Podľa § 447 Obchodného zákonníka, kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou.
34. Podľa § 536 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
35. Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.
36. Podľa § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
37. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
38. Podľa § 358 Obchodného zákonníka, na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.
39. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie vysloveným v bode 46 napadnutého rozsudku, že v konaní bolo nesporne preukázané, že strany sporu uzatvorili dve kúpne zmluvy v zmysle ustanovenia § 409 ods. 1 a nasl. Obchodného zákonníka, ktoré obsahovali všetky podstatné náležitosti,
na základe ktorých skutočností odvolací súd zhodne so záverom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný za dodané drevo nezaplatil kúpne ceny riadne a včas, preto považoval nárok žalobcu po čiastočnom späťvzatí žaloby za dôvodný.
40. Keďže žalovaný vzniesol v priebehu konania protinárok voči žalobcovi, keď tvrdil, že bola uzatvorená ústna zmluva o dielo na práce na porastoch č. 1351/C a 1515 z roku 2022 s tým, že boli vykonané práce lesnými strojmi v zmysle dodacieho listu a že práce pre žalobcu vykonal a za ne si fakturoval cenu diela dvoma faktúrami v celkovej výške 6.002,40 eur, ktoré si započítaval voči vyúčtovaným kúpnym cenám žalobcu, bol súd prvej inštancie povinný sa týmto nárokom žalovaného zaoberať. Žalobca tieto skutočnosti v konaní popieral a súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu dohody o cene diela, nepreukázal ani dohodu o spôsobe jej dodatočného určenia a ani vôľu strán uzavrieť zmluvu bez takéhoto určenia s tým, že dohoda o cene je podstatnou náležitosťou zmluvy o dielo, z čoho súd prvej inštancie vyvodil správny záver, že ak zmluva nebola uzatvorená platne, nemohlo žalovanému vzniknúť právo na zaplatenie ceny diela.
41. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že jedným zo spôsobov zániku nesplneného záväzku je započítanie. Právnym predpokladom započítania je existencia vzájomných pohľadávok, ktoré sú spôsobilé na započítanie a vzájomne sa kryjú. Započítanie ako každý právny úkon musí byť zrozumiteľný a určitý. Z prejavu vôle veriteľa musí predovšetkým vyplývať, ktorú určitú pohľadávku alebo viac pohľadávok a v akej výške chce započítať voči inej alebo viacerým iným pohľadávkam, ktoré má dlžník v priamej pozícii veriteľa voči nemu. K zániku pohľadávky dochádza vtedy, keď sa pohľadávky stretnú. Pohľadávky sa stretnú, keď sú splatné.
42. Odvolací súd sa na základe uvedeného stotožnil so záverom súdu prvej inštancie vysloveným v bode 51 napadnutého rozsudku, keď s poukazom na zistený skutkový stav a vykonané dokazovanie dospel súd prvej inštancie k záveru, že nemohol akceptovať ani započítací prejav žalovaného voči žalobcom uplatnenému nároku, nakoľko nebola v konaní preukázaná existencia pohľadávky žalovaného voči žalobcovi, keďže ako už bolo uvedené právnym predpokladom započítania je existencia vzájomných pohľadávok, ktoré sú spôsobilé na započítanie a vzájomne sa kryjú s tým, že v tejto súvislosti žalovaný neuniesol bremeno tvrdenia vo vzťahu ku svojej uplatňovanej obrane a nároku na započítanie svoje pohľadávky voči žalobcovi.
43. Pokiaľ žalovaný poukazoval na to, že mu bolo dané povolenie odborným lesným hospodárom na vykonávanie predmetných prác, konštatuje odvolací súd, že súd prvej inštancie správne poukázal na to, že ani dôkazy predložené žalovaným nepreukazujú, že by medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu aspoň ústnej zmluvy o dielo. Cena diela nevyplýva ani z prílohy č. 01 (č. l. 92), kde je uvádzaná len suma 24m,--eur/m3 za 5M kusy zkubicírované na gelbe pri bunke. Zároveň z povolenia na č. l. 92 vyplýva, že toto povolenie na chystanie dreva v samovýrobe v JPRL bolo udelené odborným lesným hospodárom A. B. C. pre B. D., bydlisko THK 39, Banská Bystrica teda pre fyzickú osobu. Ďalší súhlas na ťažbu dreva (č. l. 94) bol vydaný obvodným lesným hospodárom A. F. s tým, že ako vlastník, správca alebo obhospodarovateľ lesa sú uvedené Lesy Slovenskej republiky š.p. organizačná zložka OZ Poľana Lesná správa Staré Hory. Ani zo súhlasu na ťažbu dreva z 20.07.2021 vydaného odborným lesným hospodárom A. B. C. nevyplývajú skutočnosti tvrdené žalovaným. V neposlednom rade sa v spise nachádza potvrdenie A. B. C. zo dňa 28.09.2024, z ktorého vyplýva, že v roku 2022 žalovanému nevydal žiadny súhlas na ťažbu v porastoch 1351C a 1515, respektíve 1545 v k.ú. Tajov, LC Banská Bystrica s tým, že pri faktúrach 012/2022 a 011/2022, ktoré si žalovaný mienil započítať s pohľadávkou žalobcu, je dátum dodania 01.12.2022, dátum vyhotovenia 20.12.2022 (faktúra 012/2022) a dátum dodania 01.08.2022, dátum vyhotovenia 20.12.2022 (faktúra 011/2022). Pokiaľ aj žalovaný predložil dodací list k faktúre 011/2022 (č. l. 71) na tomto sa nenachádza žiaden dátum a ani podpis žalobcu ani žalovaného.
44. Odvolací súd zdôrazňuje, že predkladanie dôkazov a unesenie dôkazného bremena je v sporovom konaní úlohou a zodpovednosťou strán. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na článok 8 CSP, v zmysle ktorého sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi. Tým je vymedzená základná povinnosť sporovej strany predkladať skutkové tvrdenia aj dôkazy. Strana konania má najprv rozhodujúce skutočnosti tvrdiť a následne
dôkazmi má byť ich pravdivosť preukázaná, teda až vykonanými dôkazmi majú byť tieto skutkové tvrdenia potvrdené alebo vyvrátené.
45. S poukazom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalovaný predloženými dôkazmi nepreukázal ním tvrdené skutočnosti ohľadne vykonávania prác pre žalobcu, na základe ktorých prác by si bol oprávnený predmetné faktúry započítať s pohľadávkou žalobcu.
46. V konaní sa súd prvej inštancie zaoberal aj možnosťou vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalobcu za práce vykonané žalovaným pre žalobcu, avšak dospel k správnemu záveru, že v konaní nebolo preukázané, či vôbec boli nejaké práce vykonané, v akom rozsahu, preto konštatuje odvolací súd, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ani ohľadne prípadného svojho nároku voči žalobcovi vzniknutého titulom bezdôvodného obohatenia žalobcu.
47. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietol, že súd prvej inštancie mal aj u žalobcu uplatňovať sudcovskú koncentráciu konania tak ako v jeho prípade, konštatuje odvolací súd, že v zmysle § 153 ods. 1 CSP sú strany povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas s tým, že prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Podľa ustanovenia § 153 ods. 2 CSP na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania, alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Podľa § 153 ods. 3 CSP ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
48. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro vykonávanými procesnými úkonmi. Nie je napríklad želateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní, čo by mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného pojednávania a požiadavku na vytýčení ďalšieho pojednávania. Včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany vyhodnotí v okolnostiach konkrétneho prípadu súd a je ponechané na jeho úvahe, či prípadné omeškanie procesného úkonu ospravedlní alebo či prijme procesnú sankciu, ktorá spočíva v tom, že súd na procesný úkon neprihliadne a tým mu neprizná procesné účinky. Strana sporu má povinnosť predložiť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Ide o špecifikáciu všeobecnej procesnej povinnosti riadneho vedenia sporu. V prípade porušenia povinnosti predložiť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, môže nastúpiť sankcia predpokladaná v § 153 ods. 2 a 3, prípadne aj iné právne následky. Ak súd dospeje k záveru, že strana sporu neuplatnila prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, má možnosť buď konanie strany ospravedlniť a na jej procesný úkon prihliadnuť alebo vyvodiť sankčné dôsledky, teda na omeškaný procesný úkon neprehliadnuť. V odôvodnení rozsudku vo veci samej súd vysvetlí, že na procesný úkon strany neprihliadol a z akých dôvodov.
49. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie sa riadne vysporiadal s tým, že akceptoval listinný dôkaz predložený žalobcom na pojednávaní konanom dňa 02.10.2024, a to listinu z 28.09.2024 podpísanú A. B. C., ktorú krátkou cestou doručil žalovanému a jednalo sa o potvrdenie o tom, že A. C. nevydal, žalovanému v roku 2022 žiadny súhlas na ťažbu v listine uvedených porastoch. Odvolací súd konštatuje, že je na vôli súdu, ako včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany vyhodnotí. V tomto prípade si predloženie takéhoto potvrdenia nevyžiadalo ani odročenie pojednávania, preto správne súd prvej inštancie tento listinný dôkaz akceptoval. Pokiaľ sa týka uplatnenia sudcovskej koncentrácie konania ohľadne vykonania listinného dôkazu - mapy a zakreslenia ciest, na ktorých žalovaný podľa vlastného vyjadrenia mal vykonávať práce v roku 2022, odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý na tento navrhovaný dôkaz žalovaným sudcovskú koncentráciu konania uplatnil, pretože sám žalovaný na pojednávaní potvrdil, že mapy neboli predložené do konania, pretože na to zabudol. Žalovaný mal dostatok času, aby súdu prvej inštancie v priebehu konania tento dôkaz predložil, najmä keď bol súdom prvej inštancie vo výzvach na vyjadrenie sa k vyjadreniam žalobcu poučený, že sú strany povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas s tým, že na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Žalovaný napriek poučeniu o možnosti neprihliadnutia na neskoré uplatnenie prostriedkov procesnej obrany, tieto
nepredložil včas, preto odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne, keď na neskoro uplatnené prostriedky procesnej obrany neprihliadol.
50. Odvolací súd je v zmysle § 380 ods. 1 CSP viazaný odvolacími dôvodmi uvedenými v odvolaní, preto napadnuté rozhodnutie okresného súdu preskúmal iba v rozsahu dôvodov uvedených žalovaným v podanom odvolaní a inými dôvodmi sa nezaoberal. Vady, ktoré sa týkali procesných podmienok, ktoré preskúmava odvolací súd aj keď neboli v odvolaní uplatnené (§ 380 ods. 2 CSP) odvolací súd v konaní nezistil.
51. Na základe uvedeného odvolací súd po preskúmaní veci uzavrel, že námietky žalovaného uvedené v odvolaní nie sú dôvodné, tieto boli vyvrátené v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré skutočnosti sú v napadnutom rozsudku podrobne uvedené a zdôvodnené. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia poskytuje dostatočný podklad pre prijatie takého rozhodnutia, ktoré je zrozumiteľné a presvedčivé.
52. Vzhľadom na vyššie konštatovanie odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP v napadnutej druhej výrokovej vete vo veci samej ako aj v závislom výroku o náhrade trov konania v tretej výrokovej vete podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
53. Odvolací súd zistil, že žalovaný podal odvolanie voči rozsudku v celom rozsahu aj napriek tomu, že prvou výrokovou vetou okresný súd konanie v časti istiny vo výške 66,84 eur a úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 66,84 eur od 31.12.2022 do zaplatenia zastavil. Podľa ustanovenia § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Keďže prvou výrokovou vetou napadnutého rozhodnutia nebolo rozhodnuté v neprospech žalovaného, pretože konanie bolo sčasti na základe späťvzatia žaloby zo strany žalobcu zastavené, odvolací súd odvolanie žalovaného proti prvej výrokovej vete v zmysle § 386 písm. b/ CSP odmietol ako odvolanie podané neoprávnenou osobou.
54. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a 262 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydal súdny úradník súdu prvej inštancie.
55. Rozhodnutie bolo schválené členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).