Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_36Ek-1572-2025.pdf
PDF · 81.76 KB
Case nature
Subarea
36Ek/1572/2025
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie 429/1, 814 99 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 603 481, proti povinnému: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX XX E. C., o vymoženie 156 Eur, vedenom súdnym exekútorom: JUDr. Branislav Plško, so sídlom exekútorského úradu Letná 5, 831 03 Bratislava, pod sp. zn. 133EX 229/25, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 36Ek/1572/2025 zo dňa 07.11.2025, takto
r o z h o d o l :
I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 36Ek/1572/2025 zo dňa 07.11.2025 z a m i e t a .
II. Oprávnenému nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 36Ek/1572/2025 zo dňa 07.11.2025 n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 28.05.2025 domáhal od povinného vymoženia 156 Eur na základe exekučného titulu - 1/ Rozkaz o uložení pokuty za správny delikt č. 0/22/020664-36/43/191201 zo dňa 12.07.2022, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 03.09.2022 (ďalej aj ako „exekučný titul I.“), 2/ Rozkaz o uložení pokuty za správny delikt č. 0/22/020777-36/59/191201 zo dňa 12.07.2022, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 03.09.2022 (ďalej aj ako „exekučný titul II.“).
2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a predložených príloh poveril dňa 03.06.2025 vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Branislav Plško, so sídlom exekútorského úradu Letná 5, 831 03 Bratislava, IČO: 31 761 925 (ďalej aj ako „súdny exekútor“), ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. 133EX 229/25.
3. Uznesením sp. zn. 36Ek/1572/2025 zo dňa 07.11.2025 súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. V uvedenom uznesení súd konštatoval, že podstatou povinným podaného návrhu na zastavenie exekúcie je poukaz na skutočnosť, že mu rozhodnutia na podklade ktorých je vedené exekučné konanie neboli doručené, na základe čoho sa nemal možnosť voči ním odvolať, zároveň si nie je vedomý, akého priestupku sa dopustil. Súd mal za preukázané, že exekučný titul I. Rozkaz o uložení pokuty za správny delikt č. 0/22/020664-36/43/191201 zo dňa 12.07.2022 bol povinnému doručovaný dňa 15.07.2022 pod číslom zásielky OA438958075SK na adresu trvalého pobytu t. j. na adresu D. X, XXX XX E. A., dňa 09.08.2022 bola zásielka vrátená ako neprevzatá v odbernej lehote. Exekučný titul II. Rozkaz o uložení pokuty za správny delikt č. 0/22/020777 36/59/191201 zo dňa 12.07.2022 bol povinnému doručovaný dňa 15.07.2022 pod číslom zásielky OA438958781SK na adresu trvalého pobytu t. j. na adresu D. X, XXX XX X XXF. E. A., dňa 09.08.2022 bola zásielka taktiež vrátená ako neprevzatá v odbernej lehote. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 24 ods. 2 Správneho poriadku, ak si adresát nevyzdvihne písomnosť počas uloženia na
pošte, písomnosť sa považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu, aj keď sa adresát o tom nedozvedel. Súd po preskúmaní doručovania zásielok uviedol, že obe boli doručované v súlade so Správnym poriadkom, správny orgán správne postupoval, keď zásielky posielal na adresu trvalého pobytu povinného uvedenú v Registri obyvateľov Slovenskej republiky. Skutočnosť, že si povinný zásielky neprevzal, nemôže byť na ťarchu doručovania písomností. Tým, že si povinný nesplnil svoje povinnosti, nastala fikcia doručenia uvedených zásielok. To znamená, že zásielky sa považujú za doručené aj keď sa povinný o nich nedozvedel. Súd teda dospel k záveru, že predložené rozhodnutia nadobudli právoplatnosť a stali sa vykonateľnými a teda sú spôsobilými exekučnými titulmi so všetkými účinkami, ktoré sú s nimi spojené.
4. Predmetné uznesenie povinný prevzal dňa 18.11.2025, pričom dňa 04.12.2024 odoslal voči uvedenému rozhodnutiu na poštovú prepravu sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že odmieta nedokázané skutky a opieranie sa o nedoručenú komunikáciu zo strany oprávneného. Dňa 04.07.2023 prevzal doručené listy 1081 a 1082, ktoré sú výzvami na úhradu pokuty - poplatku za nedodržanie pravidiel cestnej premávky podľa paragrafu 25 odsek 1 zákona o cestnej premávke. Je to úhrada za porušenie pravidiel cestnej premávky motorovým vozidlom SUZUKI E. XXX G. dňa 11.07.2023. Nie je definované, kde a na ktorom mieste došlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky a ako. V daných výzvach mu vraj bol doručený rozkaz o uložení pokuty dňa 10.08.2022, ktorý nedostal a ani mu nebol doručený. Čiže nie je pravdou, že mu bol doručený rozkaz o uložení pokuty, aby sa mohol voči nemu brániť a odvolať. Z týchto dôvodov písomne požiadal 14.07.2023 hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu aby mu písomne doručili kde sa dopustil dňa 11.07.2022 porušenia zákona o cestnej premávke a akým činom, ktorý do dnešného dňa nie je stanovený. Odpoveď na výzvu nedostal. Dňa 02.06.2025 bola hlavným mestom Slovenskej republiky vypracovaný list s opravou chyby v písaní rozkazu číslo 0/22/020777- 36/59/191201 zo dňa 12.07.2022 o uložení pokuty pod číslom podania MAG423684/25 no bez priloženého rozkazu. Čiže opätovne nedostal dôvod pokuty , aby identifikoval chybu a mohol sa k tomu rozkazu vyjadriť. Uvedená oprava chyby sa týkala jeho podnikania, ktoré už 2 roky je ukončené. Dňa 23.06.2025 mu bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie 133EX 229/25 od súdneho exekútora JUDr. Branislava Plška. K tomuto návrhu dňa 01.07.2025 podal návrh na zastavenie exekúcie z dôvodov nejasnosti a neoprávnenosti exekúcie. Odpoveď nedostal, ani príčinu exekúcie, len odvolávku na rozkaz, ktorý v živote nevidel. List hlavného mesta Slovenskej republiky zo dňa 03.07.2025 zaslaný na exekútorský úrad nie je pravdivý a je klamstvom, pretože bol daný odpor po vysvetlení a definovaní porušenia zákona o cestnej premávke tak, ako žiadal listom zo dňa 14.07.2023. Ide o jasné zneužitie, chaos, ktorý vznikol pri zavedení parkovacej politiky a označovaní miest zákonným postupom a pohonom na rezidentov a hlavne penzistov, ktorí sa ťažšie orientovali v elektronizácii. Napadnuté uznesenie je konštatáciou toho, čo predložil oprávnený, ale bez stanoviska dôkazov povinného. V celom uznesení sa zaoberá iba skutočnosťami, ktoré mu boli predložené, ale nie podstatou exekúcie, a to skutkom definovaným v zmysle zákonov len rozkazom, ktorý sa opravoval a oprava nebola doručená povinnému. Je to čistý podvod na vymáhanie financií do pokladne mesta, ktoré chaoticky spustilo parkovaciu politiku bez označenia a funkčnosti elektronického systému prihlasovania a komunikácie. Mesto ktoré sa zmieta v dlhovej a úverovej situácii základných činností mesta sa ide vyvršovať na rezidentoch mesta, ktorí tu žijú od narodenia a nemajú také elektronické schopnosti komunikácie a nedomohli sa v tom čase ani prihlásenia a nahlasovania vlastných vozidiel. Preto listom mesto žiadal aby predložilo fakty a zákony ktoré boli porušené, ale k tomu zo strany mesta neprišlo. Z uvedených dôvodov nepravdivé a nepresné znenie uznesenia namieta ako zo strany súdu, tak aj hlavného mesta Slovenskej republiky, kde boli porušené jeho základné práva na odpor a vyjasnenie obvinení v zmysle platnej legislatívy Slovenskej republiky
5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
6. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
7. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
8. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
9. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
10. Podľa § 121 ods. 1 až 5 CSP lehota podľa tohto zákona môže byť určená podľa hodín, dní, týždňov, mesiacov a rokov. Do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty. Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty; ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimopracovného času.
11. Podľa § 242 CSP sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
12. Podľa čl. 4 ods. 1 základných princípov CSP ak sa právne vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
13. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
14. Pred samotným preskúmaním napadnutého uznesenia musí súd skúmať včasnosť podanej sťažnosti povinného. Lehota na podanie sťažnosti je 15 dní od doručenia napadnutého uznesenia (§ 242 CSP). Súd v napadnutom rozhodnutí poučil povinného o možnosti podať sťažnosť a ako aj o lehote na jej podanie. Sťažnosťou napadnuté uznesenie zo dňa 07.11.2025 bolo povinnému doručené dňa 18.11.2025 (ako vyplýva z doručený nachádzajúcej sa v elektronickom súdnom spise), čo znamená, že od nasledujúceho dňa začala povinnému plynúť pätnásťdňová lehota na podanie sťažnosti a posledným dňom na podanie sťažnosti bol deň 03.12.2025. Z exekučného spisu vypláva, že povinný podal sťažnosť listom zo dňa 01.12.2025, doručeným súdu dňa 08.12.2025 a odoslaným na poštovú prepravu dňa 04.12.2025, teda po uplynutí zákonnej lehoty na podanie sťažnosti. Sudca konštatuje, že včasnosť podania sťažnosti je zákonnou podmienkou jej prípustnosti, pretože márnym uplynutím lehoty na podanie sťažnosti nadobúda uznesenie právoplatnosť. Lehota na podanie sťažnosti je zákonnou procesnou lehotou, ktorej uplynutím dochádza k procesnej preklúzii pôvodného procesného práva, uplatniť sťažnosť. Sťažnosť podaná po uplynutí zákonnej lehoty je preto neprípustná. Súd preto sťažnosť povinného ani nezasielal oprávnenému na vyjadrenie. Keďže CSP samostatne neupravuje riešenie oneskorene podanej sťažnosti, pri rozhodovaní bolo potrebné postupovať podľa čl. 4 ods. 1 základných princípov CSP a preto súd vec posúdil podľa ust. § 250 ods. 1 CSP a sťažnosť povinnej voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 36Ek/1572/2025 zo dňa 07.11.2025 s použitím právnej analógie ako oneskorene podanú zamietol.
15. Napriek vyššie uvedeným skutočnostiam súd udáva, že s otázkou náležitého doručenia exekučných titulov v základnom konaní sa vyšší súdny úradník náležite vysporiadal a svoje rozhodnutie presvedčivo a náležite odôvodnil. Povinný v podanom návrhu na zastavenie exekúcie ani v podanej sťažnosti nenamietal žiadnu zo skutočností, ktorá by vylučovala možnosť uplatnenia fikcie doručenia (napríklad, že by sa v čase doručovania exekučných titulov zo strany oprávneného v mieste doručovania nezdržiaval...) v súlade s ust. § 24 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní.
16. Na záver súd poukazuje na zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „práva patria len bdelým (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým) teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídateľnosťou. Je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a podobne. Povinný bol v základnom konaní pasívny, keď si oprávneným doručované písomnosti nepreberal, pričom práve uvedenou vlastnou pasivitou sa zbavil možnosti brániť
sa voči nároku uplatnenému v základnom konaní oprávneným. Exekučný súd nie je príslušný skúmať správnosť exekučného titulu z pohľadu hmotného práva a ani nijakým spôsobom nemôže zasahovať do práva priznaného v exekučnom titule. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané, a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určitej povinnosti voči označenému subjektu a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek na tomto rozhodnutí meniť, ani opätovne preverovať.
17. Podľa § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
18. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
19. Podľa § 199e prvá veta Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.
20. O trovách sťažnostného konania súd prvej inštancie rozhodoval s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 199d ods. 1 Exekučného poriadku. Pretože súd prvej inštancie sťažnosť povinného zamietol, nárok na náhradu trov sťažnostného konania by súd priznal oprávnenému, ako úspešnému účastníkovi. Tomuto však žiadne trovy konania v súvislosti s podanou sťažnosťou povinného nevznikli, nakoľko tento o podanej sťažnosti nemal vedomosť (uvedená sťažnosť mu na vyjadrenie zaslaná nebola), preto súd rozhodol, že oprávnenému nárok na náhradu trov sťažnostného konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).