Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_39T-67-2020.pdf
PDF · 88.58 KB
Case nature
Area
Subarea
39T/67/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok samosudcom Marekom Mikulčíkom, v trestnej veci obžalovaného A. D., stíhaného pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15. júla 2021 v Pezinku, takto
rozhodol:
Obžalovaný: A. D., R.. XX. XX. XXXX C. D., T. D. Š.W. XX, I.,
uznáva sa za vinného, že
dňa 17.02.2020 v čase asi o 07.20 h v Pezinku na križovatke ciest II/502 a II/503 v smere do Modry riadil nákladné motorové vozidlo zn. Iveco Daily, kat. N2 EČV: N.-XXXFX, kde bol zastavený a kontrolovaný hliadkou Oddelenia špeciálnych kontrol KDI Bratislava, a to i napriek tomu, že mu rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, č.k. 0T 184/2019 zo dňa 17.10.2019, právoplatným dňa 05.02.2020 v spojení s uznesením Krajského súdu Bratislava, sp. zn. 2To/105/2019 zo dňa 05.02.2020 bol uložený okrem iného aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 2 rokov, ktorý plynie od zadržanie vodičského, teda od 21.08.2019 do 21.08.2021,
teda
maril výkon rozhodnutia súdu tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu o zákaze činnosti,
čím spáchal
prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona.
Za to mu súd
ukladá
Podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona a § 53 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. l/ Trestného zákona, § 37 písm. m/ Trestného zákona a § 38 ods. 2 Trestného zákona, trest domáceho väzenia vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 53 ods. 3 Trestného zákona je obžalovaný povinný: 1. v čase od 00,00 hod. do 24,00 hod. s výnimkami času nevyhnutne potrebného na premiestnenie sa do a z miesta výkonu pracovnej činnosti na základe pracovnej zmluvy alebo inej pracovnej činnosti vykonávanej v súlade so Zákonníkom práce, zdržiavať sa vo svojom obydlí na adrese H.; 2. viesť riadny život; 3. podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami.
Podľa § 61 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l/ Trestného zákona, § 37 písm. m/ Trestného zákona a § 38 ods. 2 Trestného zákona, trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu vo výmere 1 (jeden) rok.
odôvodnenie:
Okresná prokuratúra Pezinok podala dňa 25. septembra 2020 na Okresnom súde Pezinok obžalobu sp. zn. Pv 334/20/1107-6 (ďalej len „obžaloba“) na obžalovaného A. D. (ďalej len „obžalovaný“), pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., ktorý mal obžalovaný spáchať na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Súd vo veci vydal trestný rozkaz, proti ktorému obžalovaný v zákonom stanovenej lehote podal odpor, preto súd vo veci na podklade obžaloby nariadil hlavné pojednávanie.
Potom, ako prokurátor na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15. júla 2021 predniesol podanú obžalobu, samosudca poučil obžalovaného o jeho práve urobiť niektoré z vyhlásení uvedených v § 257 ods. 1 písm. a/, b/, c/ Tr. por., pričom obžalovaný vyhlásil, že sa cíti byť vinným. Následne samosudca položil obžalovanému otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por., na ktoré všetky obžalovaný zhodne odpovedal: "áno". Keďže prokurátor navrhol prijať vyhlásenie obžalovaného, súd uznesením podľa § 257 ods. 7 Tr.por. prijal vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., pričom vyhlásil, že dokazovanie súvisiace s priznaným skutkom nevykoná a vykoná iba dôkazy v súvislosti s výrokom o treste, náhrade škody alebo ochrannom opatrení.
V súvislosti s predmetom dokazovania súd na hlavnom pojednávaní ďalej vykonal dokazovanie podľa § 269 Trestného poriadku čítaním listinných dôkazov: č.l. 135-137 - odpis z registra trestov; č.l. 138 a nasl. - CESDAP; č.l. 110-123 - záverečná správa o výsledku IPŠ.
K dokazovaniu
Obžalovaný je všeobecným recidivistom, pretože bol v minulosti 20 krát súdne trestaný, je špeciálnym recidvistom vo vzťahu k prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona, za ktorý bol v minulosti odsúdený 8 krát, pričom súdy na neho pôsobili ukladaním peňažného trestu, nepodmienečných trestov odňatia slobody a trestami zákazu činnosti. Naposledy bol obžalovaný rozsudkom Okresného súdu Pezinok sp. zn. 1T/13/2017 zo dňa 14. januára 2020 uznaný vinným zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/, b/ Trestného zákona, spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, pričom súd u neho upustil od uloženia súhrnného trestu.
Obžalovaný sa v minulosti dopustil desiatich priestupkov.
Pre uloženie trestu domáceho väzenia boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky. Probačný a mediačný úradník vykonal dňa 27. októbra 2020 predbežné šetrenie v obydlí obžalovaného na adrese H. XX, I.. Obžalovaný aj dotknutá osoba S. K. žijúca s obžalovaným v spoločnej domácnosti boli poučení podľa § 12, § 13 zákona č. 78/2015 Z.z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 78/2015 Z.z.“). Dotknutá osoba podľa § 12 ods. 2, písm. b/ zákona č. 78/2015 Z.z. udelila súhlas s kontrolou technickými prostriedkami. Obžalovaný dal v zmysle § 53 ods. 1 písm. b/ Tr. por. písomný sľub, že sa v určenom čase bude zdržiavať v obydlí na určenej adrese a pri výkone kontroly poskytne potrebnú súčinnosť. Probačný a mediačný úradník vykonal v obydlí obvineného preverenie materiálno - technických podmienok a zistil, že obžalovaný býva v dvojizbovom byte s kuchyňou a príslušenstvom na prvom poschodí v panelovom dome. V byte obžalovaný žije s družkou S. K. a ich dieťaťom. Majiteľkou bytu je družka obžalovaného. Dostupnosť GSM signálu je dobrá, prípojka elektrickej energie v byte je zavedená, pričom je uzatvorená zmluva na dobu neurčitú so ZSE Energia, a.s. Obžalovaný je zamestnaný v spoločnosti Sergio, s.r.o., ráno odchádza do práce o 5.00 hod. a vracia sa z práce najneskôr o 19.30 hod. Predbežným šetrením bolo zistené, že u obžalovaného sú splnené materiálno
- technické podmienky, na výkon trestu domáceho väzenia.
K výroku o vine k právnej kvalifikácií
Keďže obžalovaný uznal svoju vinu zo skutku uvedeného v obžalobe, bolo zrejmé, že maril výkon rozhodnutia súdu tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu o zákaze činnosti. Konanie obžalovaného súd zo subjektívnej stránky vyhodnotil, ako priamy úmysel, nakoľko obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom. Vzhľadom na vyššie uvedené súd právne kvalifikoval skutok obžalovaného ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona.
Súd v rámci posudzovania kritérií upravených v § 10 odsek 2 Trestného zákona nezistil žiadnu skutočnosť, pre ktorú by konkrétny stupeň závažnosti stíhaného činu bol nepatrný. Ak by tomu tak bolo, resp. ak by o konkrétnom stupni závažnosti činu mal súd pochybnosti, nebol by prijal vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku, ale vykonal by v celom rozsahu dokazovanie čo do otázky viny, teda aj vo vzťahu k materiálnej stránke stíhaného činu. V danom prípade sa stíhaný prečin žiadnou skutočnosťou spadajúcou pod kritéria v zmysle §10 odsek 2 Trestného zákona z hľadiska závažnosti nevymyká obdobným činom rovnakej právnej kvalifikácie.
K výroku o treste
Súd po vyhodnotení dôkazov jednotlivo i v ich súhrne spôsobom uvedeným § 2 odsek 12 Trestného poriadku dospel k záveru, že výsledky dokazovania vykonaného pred súdom na hlavnom pojednávaní v predmetnej trestnej veci odôvodňujú uložiť obžalovanému trest domáceho väzenia, za súčasného uloženia trestu zákazu činnosti, pretože takýto trest dostatočne zabezpečí ochranu spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, pričom zároveň vyjadrí morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou.
Vo všeobecnosti treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.
Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia (represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi.
Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ust. § 34 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľmi tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných
činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Pri určovaní druhu a výmery trestu súd v súlade s ustanovením § 34 odsek 4 Trestného zákona prihliadol na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Pri výmere trestu súd taktiež obligatórne prihliadol podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.
Súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, že sa k spáchaniu trestného činu priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval. Priťažujúcu okolnosťou u obžalovaného bolo to, že už bol v minulosti za trestný čin odsúdený.
Vzhľadom na vyrovnaný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností teda prichádzalo do úvahy ukladanie trestu domáceho väzenia až na štyri roky a trestu zákazu činnosti v rozpätí 1 rok až 10 rokov.
Súd uložil obžalovanému trest domáceho väzenia vo výmere 18 mesiacov, čo je v dolnej polovici daného rozpätia. Pri stanovovaní povinností podľa § 53 ods. 3 Tr. zák. súd postupoval tak, aby uložený trest domáceho väzenia bol vykonateľný za každých okolností, ako aj v prípade, že obžalovaný bude počas plynutia trestu nezamestnaný (vo svojom obydlí sa v takom prípade bude musieť zdržovať nepretržite), tak aj v prípade, že obžalovaný bude počas plynutia trestu zamestnaný na základe pracovnej zmluvy (vo svojom obydlí sa v takom prípade bude musieť zdržovať s výnimkou nevyhnutne potrebného času na premiestnenie sa do a z miesta výkonu pracovnej činnosti). Konkrétne nastavenie technických prostriedkov umožňujúcich kontrolu výkonu tohto rozhodnutia tak bude uskutočnené až vo vykonávacom konaní, pričom toto nastavenie bude možné aj podľa potreby meniť.
Súd uložil obžalovanému trest zákazu činnosti v trvaní 12 mesiacov, čo bolo na dolnej hranici zákonom stanovenej sadzby. Pri ukladaní takto mierneho trestu súd prihliadol na to, že obžalovaný pracuje ako vodič a je živiteľom rodiny.
To sú dôvody, pre ktoré súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomu rozsudku je možné podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením rozsudku sa rozumie jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Pezinok , rozhodovať o ňom bude Krajský súd v Bratislave. Včas podané odvolanie má odkladný účinok. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Odvolanie môžu podať: prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v neprospech i v prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného; obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech; príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priam týka obžalovaného), a to len v jeho prospech; zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli; poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba.