Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sf/8/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Kútikovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Lukáša Kolibába v právnej veci žalobcu: EUROMIKO, s .r. o., so sídlom Vajanského 7, 911 01 Trenčín, IČO: 45 332 291, právne zastúpený: Lichner Legal s.r.o., so sídlom Legionárska 7451/4, 911 01 Trenčín, IČO: 47 246 804, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101267461 zo dňa 11.05.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101267461/2023 zo dňa 11.05.2023 ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa Daňového úradu Trenčín č. 100552087/2023 zo dňa 09.02.2023 zrušuje a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %, v lehote 20 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré bude vydané po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Daňový úrad Trenčín (ďalej aj „správca dane“) rozhodnutím č. 100552087/2023 zo dňa 09.02.2023 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) v zmysle ust. v nadväznosti na o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) na zabezpečenie daňovej pohľadávky, ktorá vznikne v budúcnosti vo výške 21 200,00 EUR, slovom dvadsaťjedentisícdvesto eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2018 zriadil záložné právo k hnuteľnej veci daňového subjektu EUROMIKO, s .r. o., Vajanského 7, 911 0l Trenčín, IČO 45332291, DIČ XXXXXXXXXX, IČ DPH A.. 2. Predmetom záložného práva bola hnuteľná vec - motorové vozidlo: druh vozidla: OSOBNÉ VOZIDLO, továrenská značka: MERCEDES-BENZ B 180 245 G/M24GT2/HZBA152B, VIN: B., EČ: C., Kategória vozidla: Ml - osobné vozidlo, max. 8 miest na sedenie okrem miesta pre vodiča hnuteľná vec - motorové vozidlo: druh vozidla: MOTOCYKEL, továrenská značka: TRIUMPH STREET CUP 4-/-, VIN: A., EČ: C., kategória vozidla: L3e-A2 motocykel so stredným výkonom do 35 kW, max. objem motora nad 125 cm3, max. pomer výkon/ hmotnosť' do 0,2 kW/kg. 3. Daňový úrad Trenčín na základe vykonanej vyhľadávacej činnosti zistil, že daňový subjekt - žalobca je v zmysle o jednotnom informačnom systéme v cestnej doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov evidovaný v registri autoškôl a školiacich stredísk, pričom jeden z predmetov jeho podnikateľskej činnosti je prevádzkovanie autoškoly. Daňový subjekt

podal daňové priznanie na dani z príjmov právnickej osoby za rok 2018, pričom správcom dane bola zistená nesporná značná disproporcia medzi jeho priznanými príjmami a daňovou povinnosťou, ktorá priznaná mala byť. S poukazom na toto konanie daňového subjektu vznikla u správcu dane odôvodnená obava že dorubený rozdiel dane daňový subjekt neuhradí a jeho vymáhanie bude spojené so značnými ťažkosťami. Odôvodnená obava z nevymožiteľnosti vyčíslenej budúcej daňovej pohľadávky bola založená na jednoznačnej rizikovosti dotknutého daňového subjektu. Správca dane mal rizikovosť daňového subjektu za jednoznačne preukázanú z dôvodu existencie nasledovných skutočnosti: Daňový subjekt primal v podanom daňovom priznaní za rok 2018 príjmy z jeho podnikateľskej činnosti vo výške 49 510,00 EUR. Zároveň tento subjekt nahlásil v rámci splnenia jeho povinnosti za rok 2018 absolventov kurzov autoškoly v počte 364 osôb, ktorých účasť nebola stornovaná. Tento počet osôb je podľa typu kurzu rozdelený nasledovne: B 364. Vychádzajúc z ceny kurzov a z údajov evidovaných v jednotnom cestnom informačnom systéme v zmysle o jednotnom informačnom systéme v cestnej doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov je nesporná značná disproporcia medzi priznanými príjmami dotknutého daňového subjektu a daňovou povinnosťou, ktorá priznaná mala byť. Na základe daného počtu osôb a odhadovaných cien kurzov v danom období boli odhadnuté tržby daňového subjektu za rok 2018 na sumu 203 320,00 EUR, pričom daňový subjekt v príjmoch v daňovom priznaní na dani z príjmov právnickej osoby za rok 2018 uviedol sumu len vo výške 49 510,00 EUR, čo predstavuje nesúlad vo výške 153.810,00 EUR. Zo sumy vykázanej v príjmoch v daňovom priznaní na dani z príjmov právnickej osoby za rok 2018 pripadá na jednu osobu, ktorá začala navštevovať kurz autoškoly, resp. školiaceho strediska, podiel len vo výške 136,00 EUR. Za predpokladu zvýšenia objemu tržieb daňového subjektu o153 810,00 EUR v roku 2018 a uplatnenia straty za roky 2015, 2016 a 2017 je daň z príjmov právnickej osoby vo výške 21 200,00 EUR. Za predpokladu, že by sa preukázalo, že straty za obdobia 2015, 2016 a 2017 nie sú oprávnene vykázané a daňový subjekt by teda nemal nárok na ich uplatnenie pri vykázanom kladnom základe dane, vyčíslená daň by bola vo ýške 26 100,00 EUR. Správca dane má za to, že uvedené je výrazným indikátorom snahy neoprávnene znížiť daňovú povinnosť, nepriznať dosiahnuté príjmy v správnej výške, a vyhnúť sa náležitému splneniu daňových povinností. Správanie daňového subjektu má výrazný potenciál podvodného konania implikujúci jednoznačnú obavu, že daňový subjekt dorubený rozdiel dane neuhradí a bude sa snažiť vyhnúť aj nútenej úhrade daňovej povinnosti v rámci daňovej exekúcie, čo zakladá z pohľadu správcu dane jednoznačnú obavu z nevymožiteľnosti budúcej dane. Správca dane má za nevyhnutné rozhodnúť o zriadení záložného práva podľa ust. daňového poriadku. Dôvodom je skutočnosť, že daňový subjekt svojím správaním indikuje výraznú snahu vyhnúť sa úhrade daňovej povinnosti, z čoho správca dane vyvodzuje nutnosť zabezpečiť majetok dotknutého daňového subjektu a obmedziť možnosti daňového subjektu previesť majetok, ktorý má aktuálne vo vlastníctve, na iné osoby a týmto ohroziť vymožiteľnosť vyrubenej dane. Pred zriadením záložného práva na hnuteľný majetok daňového subjektu správca dane zisťoval aktuálny stav majetku. Z preverovania majetkových pomerov daňového subjektu správcom dane vyplýva, že daňový subjekt nevlastní nehnuteľný majetok, ale je vlastníkom hnuteľnej veci, a to motorového vozidla a má vedený účet u poskytovateľa platobných služieb. Vzhľadom na výšku ešte predpokladaného nevyrubeného rozdielu dane a skutočnosť, že zistené finančné prostriedky na účte daňového subjektu vedenom u poskytovateľa platobných služieb v čase lustrácie majetkových pomerov daňového subjektu sú vysoko likvidné a scudziteľné a v nepomerne nízkej hodnote oproti predpokladanej vyrubenej dane, existuje odôvodnená obava, že v prípade splatnosti vyrubeného rozdielu dane správca dane nebude môcť vzniknutý daňový nedoplatok vymôcť v plnej výške. 4. Proti predmetnému rozhodnutiu podal daňový subjekt – žalobca včas odvolanie v ktorom uviedol, že rozhodnutie správcu dane považuje za nezákonné, nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, nemajúce oporu v spise, boli ním porušené ustanovenia zákona a správca dane nesprávne zistil skutkový stav. Daňový subjekt namieta, že správca dane len odhadol hodnotu zálohu hnuteľných vecí a nezabezpečil si posúdenie hodnoty zálohu odborným vyjadrením subjektu, respektíve znaleckým posudkom. Daňový subjekt namieta, že mu nebolo umožnené nahliadnuť do kompletného listinného spisu vedeného v posudzovanej veci, a nemal možnosť sa riadne oboznámiť s podkladmi, na základe ktorých bolo vydané rozhodnutie správcu dane, čo považuje daňový subjekt za porušenie Daňového poriadku. Daňový subjekt poukazuje, že na základe vyjadrenia správcu dane nahliadol do elektronického spisu na portáli B., pričom v danom spise nič nenašiel a právny zástupca, ktorý chcel taktiež nahliadnuť do elektronického psiu daňového subjektu zistil, že k žiadnemu elektronickému portálu nemá prístup. K dôvodnej obave správcu dane daňový subjekt uvádza, že ako autoškola, čo je hlavný predmet činnosti, funguje od roku 2009, zamestnáva 9 inštruktorov, vozový park tvorí 8 vozidiel, tržby od roku 2018 neustále rastú, s výnimkou rokov 2019 a 2020, ktoré boli poznačené

pandémiou, za rok 2022 dosiahol tržby vo výške 190 820,00 eur. Namieta, že zo žiadnych skutočností nevyplýva, že by sa zbavoval majetku, ukončoval svoju činnosť, prepúšťal zamestnancov, mal v minulosti daňové nedoplatky alebo iné nedoplatky, naopak od začiatku roka 2023 kúpil 4 nové osobné motorové vozidlá (prostredníctvom lízingu) a má v pláne zmodernizovať a rozšíriť svoju prevádzku. Daňový subjekt nepovažuje za dôvodné tvrdenie správcu dane, že existuje odôvodnená obava, že v prípade, ak sa preukáže daňový nedoplatok, že by tento neuhradil. Podľa daňového subjektu správca dane nepreukázal odôvodnenú obavu ale vychádzal len zo svojich domnienok. K výške budúcej pohľadávky daňový subjekt v odvolaní uvádza, že správca dane si neuvedomil, že elektronický systém jednak neumožňuje storno, ale umožňuje predčasne ukončiť kurz a že značné množstvo z celkového počtu zaevidovaných bolo prenesených a ukončených v roku 2019 a daň z príjmu za tieto osoby bola odvedená až v zdaňovacom období 2019, keď reálne došlo k ukončeniu kurzu. Ďalej namieta, že správca dane vychádzal z nesprávnej ceny kurzu, ktorá bola po celý rok 2018 vo výške 540,00 eur. Systém „JISCD“ nezobrazuje hodnoverne všetky údaje, z ktorých by bolo možné tak jednoducho, ako to robí správca dane, zistiť výšku daňovej povinnosti. Podľa daňového subjektu budúca pohľadávka vo výške 21 200,00 EUR nie je ničím podložená, je neodôvodnená a určená nesprávne. 5. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný – Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č. 101267461/2023 zo dňa 11.05.2023 (ďalej aj „napádané rozhodnutie“) tak, že odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie správcu dane. 6. V odôvodnení uviedol, že správca dane pred vydaním rozhodnutia preveroval ekonomickú situáciu, finančnú hotovosť daňového subjektu, vykonal lustráciu majetku daňového subjektu a preveril majetok daňového subjektu, ktorý by mohol byť primeraný k výške pohľadávky, a to z podkladov, ktoré si správca dane zabezpečil vlastnou činnosťou. Právna úprava nešpecifikuje konkrétne dôvody obavy, ktoré by sa mali brať do úvahy pri posudzovaní odôvodnenej obavy. Zo strany správcu dane je potrebné odôvodnenú obavu náležite odôvodniť, čo správca dane vykonal. V rozhodnutí správca dane uviedol dôvody, z ktorých vychádzal v rozhodovacom procese. I keď daňový subjekt nemá u správcu dane evidované nedoplatky, s prihliadnutím na zistenia správcu dane, ktoré indikujú nepriznanie tržieb daňového subjektu, a tým vyhýbanie sa daňového subjektu plneniu daňových povinností, odvedenia dane, nedostatočný zostatok finančných prostriedkov na bankových účtoch u poskytovateľov platobných služieb, možno objektívne predpokladať odôvodnenú obavu, že v čase splatnosti rozdielu dane, ktorý správca dane zistí napríklad daňovou kontrolou, nebude tento rozdiel dane uhradený, bude problematická vymožiteľnosť pohľadávky, respektíve vymáhanie bude spojené so značnými ťažkosťami, ak by daňový subjekt začal rozpredávať svoj majetok – hmotný majetok, vozidlá, respektíve môže dôjsť k situácii, že pohľadávka správcu dane, v prípade jej neuhradenia, by nebola uspokojená, napríklad aj z dôvodu, že nastane situácia, že záložné právo správcu dane v budúcnosti nebude zapísané ako prvé, alebo jedno z prvých v poradí. Správca dane v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na skutočnosti, z ktorých vyplýva, že je predpoklad daňovej pohľadávky v budúcnosti, dorubenia dane na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2018, ktorú bude potrebné uhradiť. Správca dane si vlastnou vyhľadávacou činnosťou zabezpečil dôkazy, z ktorých vyplývajú dostatočné poznatky o očakávanej budúcej povinnosti plnenia peňažného charakteru, výške daňovej pohľadávky, ktorá vznikne v budúcnosti daňovému subjektu. Správca dane v rozhodnutí uviedol zistené skutočnosti, ktoré boli dôvodom pre vydanie rozhodnutia, to znamená, na základe akých skutočností a podkladov predpokladá, že daňový subjekt si nepriznal všetky tržby, ktoré prijal v roku 2018 z podnikateľskej činnosti a je predpoklad dorubenia dane z príjmov (informácie získané z údajov evidovaných v jednotnom cestnom informačnom systéme, ktoré zadával sám daňový subjekt, cena kurzov v posudzovanom období, ktorú si učil sám daňový subjekt), odôvodnil prečo výška príjmov, ako aj daňovej povinnosti, ktorú si daňový subjekt priznal nezodpovedá skutočnosti a taktiež odôvodnil z akých skutočností vyplýva odôvodnená obava, že daň, ktorá bude vyrubená, nebude uhradená (priznaný príjem nezodpovedá údajom, ktoré zaevidoval daňový subjekt v jednotnom cestnom informačnom systéme a cene kurzov, ktoré daňový subjekt poskytoval, nedostatok finančných prostriedkov u poskytovateľov platobných služieb, riziko nemožnosti uspokojenia pohľadávky z hmotného majetku v budúcnosti). Správca dane uložil predbežné opatrenie v takom štádiu, keď mal za preukázané, že zdaniteľný príjem daňového subjektu bol pravdepodobne vyšší, ako si daňový subjekt priznal v daňovom priznaní a objektívne vedel zdôvodniť aj odôvodnenú obavu, že rozdiel dane, v posudzovanom čase ešte nevyrubený rozhodnutím správcu dane, daňová pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti, nebude uhradená. V čase zriadenia záložného práva mal správca dane dôvod na jeho zriadenie, a to v súlade s § 81 ods. 1, ods. 4. ods. 6 a ods. 10 Daňového poriadku. Skutočnosť, že v čase zriadenia záložného práva nebola u daňového subjektu napríklad začatá daňová kontrola, daňový subjekt sa nezbavoval majetku, neukončoval svoju činnosť, nemal nedoplatky, neprepúšťal zamestnancov, nepreukazuje v posudzovanom prípade nezákonnosť postupu správcu dane, ktorý

je v súlade s ustanoveniami § 81 ods. 1, ods. 4, ods. 6, ods. 10 a ods. 11 Daňového poriadku. Čo sa týka námietky daňového subjektu vo vzťahu k žiadosti daňového subjektu o nahliadnutie do listinného spisu, ktorú podal daňový subjekt správcovi dane po doručení preskúmavaného rozhodnutia (podaná dňa 21.02.2023), táto taktiež nepreukazuje nezákonnosť postupu správcu dane pred zriadením záložného práva, ako ani samotného vydania rozhodnutia o zriadení záložného práva. Je zrejmé (aj z obsahu preskúmavaného rozhodnutia), že správca dane vychádzal pri zriadení záložného práva z dôkazov, ktoré sú daňovému subjektu známe z jeho činnosti a rozhodnutie o zriadení záložného práva je elektronický úradný dokument, ktorý vychádzajúc z informačného systému finančnej správy, je súčasťou elektronického spisu daňového subjektu, ku ktorému má daňový subjekt alebo jeho zástupca (je potrebné v prípade zástupcu vychádzať z rozsahu udeleného plnomocenstva) prístup v osobnej internetovej zóne na portáli finančnej správy. Z dôvodu, že spis vo veci 100552087/2023 sa nachádza v elektronickom spise daňového subjektu, správca dane oznámením č. 100653400/2023 zo dňa 22.02.2023 oznámil daňovému subjektu, že ide o elektronický spis, do ktorého má možnosť daňový subjekt nahliadnuť na portáli finančnej správy.

Správna žaloba a žalobné body 7. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal tak zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia správcu dane v zmysle uplatnil nárok na náhradu trov konania. 8. V odôvodnení žaloby konkretizoval nasledovné dôvody nezákonnosti nasledovne:

- z napadnutého rozhodnutia a ani z rozhodnutia správcu dane nevyplývajú konkrétne čísla, resp. úvahy správcu dane ako k výške pohľadávky, ktorá má vzniknúť v budúcnosti, prišiel, a ako postupoval pri jej výpočte, taktiež nie sú uvedené výšky strát za roky 2015, 2016 a 2017 a ani sadzba dane pre daň z príjmu právnických osôb pre zdaňovacie obdobie roku 2018.

- právny zástupca žalobcu mal záujem nahliadnuť po doručení rozhodnutia správcu dane do kompletného listinného spisu u správcu dane, pričom toto mu bolo znemožnené, resp. mu bolo oznámené, že v listinnej podobe je možné nahliadnuť len do častí spisu, v ktorej je len napadnuté rozhodnutie bez iných listín. Zvyšná časť spisu mala byť súčasťou elektronického spisu. Žalobca nahliadol do elektronického spisu na portáli B., pričom v danom spise nič nenašiel. Taktiež aj právny zástupca žalobcu chcel nahliadnuť do elektronického spisu, pričom tento po návšteve portálu zistil, že k žiadnemu elektronickému spisu žalobcu nemá prístup, pričom ako vyplýva z oznámenia zo dňa 22.02.2023, má na to právny zástupca oprávnenie, keďže dňa 21.02.2023 oznámil správcovi dane prevzatie právneho zastúpenia v konaní vedenom pod č. 100552087 023, čo nepochybne zahŕňa aj nahliadanie do akýchkoľvek spisových materiálov či už v listinnej alebo elektronickej forme. Žalobca, resp. právny zástupca tak nemali možnosť riadne oboznámiť sa s podkladmi, na základe ktorých bolo vydané napadnuté rozhodnutie, čo považuje žalobca za porušenie § 23 ods. 1. V spisovom materiály sa mali nachádzať listiny, na základe ktorých došlo k vydaniu rozhodnutia správcu dane, napr. vyjadrenia k hodnotám OMV, export údajov z JISCD a iné dôležité dokumenty, ktoré mali byť podkladom pre rozhodnutie. V tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. , z ktorého vyplýva, že pod pojmom spis treba rozumieť úplný žurnalizovaný a originálny spisový materiál správneho orgánu v danej veci.

- správca dane a ani žalovaný nepreukázali odôvodnenú obavu, že aj keby mal v skutočnosti žalobca vyššie uvedený nedoplatok na dani z príjmu za rok 2018, že by daň nebola uhradená a vychádza len zo svojich domnienok. Tu žalobca uvádza, že predmetné záložné právo sa nezriaďuje v bežnom exekučnom konaní, ale jedná sa len o rozhodnutie ”neodkladného” charakteru, ktoré možno prirovnať k zabezpečovaciemu opatreniu v zmysle , takže existencia dôvodnej obavy by mala byť určitým spôsobom preukázaná (zbavovanie sa majetku a pod.), ako to je v zmysle .

- správca dane, resp. žalovaný vychádzal pri určení výšky pohľadávky, ktorá vznikne v budúcnosti vo výške 21 200,00 EUR z JISCD, kde bolo podľa jeho tvrdenia v roku 2018 zaevidovaných 364 osôb, ktorých účasť nebola stornovaná. Správca dane a žalovaný si zjavne neuvedomili, že elektronický systém jednak neumožňuje storno, ale umožňuje predčasne ukončiť kurz, čo je tam aj vyznačené a tiež, že značné množstvo z celkového počtu zaevidovaných ľudí bolo prenesených a ukončených do (v) roku 2019, t. j. aj daň z príjmu bola za tieto osoby odvedená až v zdaňovacom období roku 2019, keď reálne aj došlo k ukončeniu kurzu danej osoby. Taktiež uviedol, že finančné orgány vychádzali pri svojich výpočtoch z nesprávnej ceny kurzu, ktorá bola u žalobcu po celý rok 2018 vo Výške 540,00 EUR. Elektronický systém „JISCD” nezobrazuje hodnoverne všetky údaje, z ktorých by bolo možné tak jednoducho, ako to robia orgány, zistiť výšku daňovej povinnosti. Z uvedeného je zjavné, že budúca

pohľadávka vo výške 21 200, 00 EUR nie je ničím podložená, je neodôvodnená a prvostupňový orgán ju určil nesprávne.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe žalobcu 9. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že žiada správnu žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú. Podľa žalovaného právna úprava nešpecifikuje konkrétne dôvody obavy, ktoré by sa mali brať do úvahy pri posudzovaní odôvodnenej obavy. Zo strany správcu dane je potrebné odôvodnenú obavu odôvodniť, čo správca dane vykonal. V rozhodnutí správca dane uviedol dôvody, z ktorých vychádzal v rozhodovacom procese. 10. I keď žalobca nemá u správcu dane evidované nedoplatky, s prihliadnutím na výsledky vyhľadávacej činnosti správcu dane, ktoré indikujú nepriznanie tržieb žalobcu, a tým vyhýbanie sa žalobcu plneniu daňových povinností, odvedenia dane, nedostatočný zostatok finančných prostriedkov na bankových účtoch u poskytovateľov platobných služieb, bolo opodstatnené zo strany správcu dane objektívne predpokladať odôvodnenú obavu, že v čase splatnosti rozdielu dane, ktorý správca dane zistí napríklad daňovou kontrolou, nebude tento rozdiel dane uhradený, bude problematická vymožiteľnosť pohľadávky, respektíve vymáhanie bude spojené so značnými ťažkosťami, ak by žalobca začal rozpredávať svoj majetok – hmotný majetok, vozidlá, respektíve môže dôjsť k situácii, že pohľadávka správcu dane, v prípade jej neuhradenia, by nebola uspokojená, napríklad aj z dôvodu, že nastane situácia, že záložné právo správcu dane v budúcnosti nebude zapísané ako prvé, alebo jedno z prvých v poradí. 11. V prípade predaja majetku (hnuteľného, nehnuteľného) a jeho speňažovania v zmysle ustanovení ak vzniklo na zálohu viac záložných práv, na ich uspokojenie je rozhodujúce poradie ich registrácie v registri záložných práv, resp. v zmysle ustanovenia Daňového poriadku ak vzniklo na predmete záložného práva viac záložných práv, uspokojí sa záložné právo na zabezpečenie daňovej pohľadávky alebo záložné právo na zabezpečenie daňového nedoplatku podľa poradia zápisu alebo registrácie záložného práva v registri podľa osobitného predpisu. Uvedené znamená, že pre poradie na uspokojenie z predaja zálohu je rozhodujúca doba registrácie záložného práva. V prípade vecného bremena je daná prekážka plnohodnotného užívania nehnuteľnosti (strpieť právo doživotného užívania inou osobou), čo môže mať taktiež vplyv na zníženie ceny ako aj záujem o draženú nehnuteľnosť. 12. v ustanoveniach neuvádza správcovi dane povinnosť zabezpečiť znalecké určenie ceny veci dotknutej záložným právom. Ak by sa vyžadovalo v prípade záložného práva napríklad ocenenie majetku znalcom, bola by takáto povinnosť upravená zákonom, ako napríklad v prípade daňovej exekúcie po doručení daňového exekučného príkazu (, Daňového poriadku), čo v prípade záložného práva nie je zákonom dané. 13. Správca dane v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol skutočnosti, z ktorých vyplývalo, že je predpoklad daňovej pohľadávky v budúcnosti, dorubenia dane na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2018, ktorú bude potrebné uhradiť. Správca dane v rozhodnutí uviedol zistené skutočnosti, ktoré boli dôvodom pre vydanie rozhodnutia, to znamená, na základe akých skutočností a podkladov predpokladá, že žalobca si nepriznal všetky tržby, ktoré prijal v roku 2018 z podnikateľskej činnosti a je predpoklad dorubenia dane z príjmov, odôvodnil, prečo výška príjmov, ako aj daňovej povinnosti, ktorú si žalobca priznal, nezodpovedá skutočnosti a taktiež odôvodnil z akých skutočností vyplýva odôvodnená obava, že daň, ktorá bude vyrubená, nebude uhradená. Správca dane uložil predbežné opatrenie v takom štádiu, keď mal za preukázané, že zdaniteľný príjem žalobcu bol pravdepodobne vyšší, ako si žalobca priznal v daňovom priznaní a objektívne vedel zdôvodniť aj odôvodnenú obavu, že rozdiel dane, v posudzovanom čase ešte nevyrubený rozhodnutím správcu dane, daňová pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti, nebude uhradená. V čase zriadenia záložného práva mal správca dane dôvod na jeho zriadenie, a to v súlade s ds. 6aňového poriadku. Skutočnosť, že v čase zriadenia záložného práva nebola u žalobcu napríklad začatá daňová kontrola, žalobca sa nezbavoval majetku, neukončoval svoju činnosť, nemal nedoplatky, neprepúšťal zamestnancov, nepreukazuje v posudzovanom prípade nezákonnosť postupu správcu dane, ktorý je v súlade s ustanoveniami aňového poriadku. 14. Čo sa týka nahliadnutia do spisu u správcu dane, žalovaný trvá na závere, že táto skutočnosť nepreukazuje nezákonnosť postupu správcu dane pred zriadením záložného práva, ako ani samotného vydania rozhodnutia o zriadení záložného práva. Je zrejmé, že správca dane vychádzal pri zriadení záložného práva z dôkazov, ktoré boli žalobcovi známe z jeho činnosti a o ktorých mal žalobca vedomosť (údaje do jednotného cestného informačného systému zadával žalobca, ceny kurzov v posudzovanom období si učil sám žalobca, daňové priznanie a výkazy podal žalobca, preverovaný majetok je vo vlastníctve žalobcu). Je zrejmé že správca dane si v rámci vyhľadávacej činnosti zaobstaral podklady,

ktoré sú známe žalobcovi. V prípade podkladov, ktoré si správca dane zaobstaral v rámci vyhľadávacej činnosti, internej komunikácie medzi útvarmi finančnej správy, ide o podklady, ktoré slúžia výlučne pre potreby správcu dane a nepatria medzi písomnosti sprístupňované žalobcovi alebo jeho zástupcovi na nazeranie podľa § 23 ods. 1 daňového poriadku v tomto konaní.

Replika žalobcu

15. Žalobca uviedol, že pokiaľ žalovaný, resp. správca dane neustále tvrdia, že si z verejne dostupných zdrojov overili trhovú hodnotu hnuteľných vecí, na ktoré zriadili záložné právo, tak tieto preverenia, resp. dôkazy o preverení mali byt' súčasťou administratívneho spisu, do ktorého by bolo možné nahliadnuť a oboznámiť sa s nimi, nakoľko verejne dostupné zdroje a hodnota hnuteľných vecí sa časom menia a nie sú rovnaké. Keďže však nebolo umožnené nahliadnuť do administratívneho spisu (zrejme v dôsledku jeho neúplnosti) nebolo možné sa presvedčiť, či predmetný administratívny spis obsahuje všetky listiny, na ktoré správca dane, resp. žalovaný poukazuje. Správca dane si žiadne informácie ani dôkazy nezaobstaral a jednoducho zriadil záložné právo na celý majetok, na ktorý bolo možné záložné právo zriadiť. Žalobca nemal možnosť riadne sa oboznámiť s podkladmi, na základe ktorých bolo vydané napadnuté rozhodnutie a rozhodnutie správcu dane. Po predložení administratívneho spisu správnemu súdu je presvedčený, že tento nie je úplný, nakoľko tam chýbajú aj ďalšie potrebné listiny ako napr. daňové priznania, exporty z JISCD a iné. V dôsledku absencie predmetných listín nemohol správca dane určiť výšku pohľadávky správne. Žalovaný ani v predmetnom vyjadrení riadne nepreukázal odôvodnenú obavu, že aj keby mal v skutočnosti žalobca vyššie uvedený nedoplatok na dani z príjmu za rok 2018, že by daň nebola uhradená a vychádza len zo svojich domnienok, pričom existencia dôvodnej obavy by mala byt' určitým spôsobom preukázaná.

Duplika žalovaného

16. Žalovaný uviedol, že z vyhľadávacej činnosti správcu dane (dôkazy vyhľadávacej činnosti sú súčasťou predloženého spisu) vyplýval značný nepomer v počte účastníkov kurzu oproti počtu účastníkov, vyplývajúci z tržieb priznaných žalobcom (priznané tržby žalobca nerozporuje). V čase zriadenia záložného práva mal správca dane dôvod na jeho zriadenie, a to v súlade s ds. 6ds. 11 o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Následné preverenie výsledkov vyhľadávacej činnosti je účelom napríklad daňovej kontroly a na základe jej priebehu, výsledku, resp. výsledku vyrubovacieho konania, úhrady rozdielu dane a pod., môže správca dane postupovať podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ide len o zabezpečovacie právo, ktoré v tomto prípade žalobcu neobmedzuje viac ako je nevyhnutné a založený majetok je vo vlastníctve žalobcu. Námietky žalobcu ohľadne nahliadnutia do spisu u správcu dane nie sú dôvodné. Táto skutočnosť nepreukazuje nezákonnosť postupu správcu dane pred zriadením záložného práva, ako ani samotného vydania rozhodnutia o zriadení záložného práva, zriadenie ktorého je odôvodnené a predloženým spisom preukázané. Žalovaný opätovne poukazuje, že interná komunikácia medzi útvarmi finančnej správy nepatrí medzi písomnosti sprístupňované žalobcovi alebo jeho zástupcovi na nazeranie podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Daňový spis je vedený pod DIČ daňového subjektu. V posudzovanom prípade ide o elektronický daňový spis, časť daňového spisu. Elektronický daňový spis je technický prostriedok, prostredníctvom ktorého sa sprístupnia daňovým subjektom tie elektronické dokumenty z daňového spisu, ktorých sprístupnenie je v súlade so zákonom. Každý daňový subjekt má sprístupnený na portáli finančnej správy eSpise a má v ňom sprístupnené tie dokumenty týkajúce sa jeho daňových povinností, do ktorých je oprávnený on alebo jeho zástupca nazerať. Keďže eSpis majú daňové subjekty sprístupnené, u správcu dane je možné nazerať len do listinného spisu. Takýto postup je v súlade s internými predpismi finančnej správy. Žalovaný trvá na tom, že v tomto preskúmavanom prípade nie je dôvod pre zrušenie rozhodnutia žalovaného ako ani rozhodnutia správcu dane. Žalovaný, ako aj správca dane postupovali v súlade s platnými právnymi predpismi, ktoré sa na posudzovanú vec vzťahovali. Námietky žalobcu nie sú podľa žalovaného dôvodné.

Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov 17. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len ,,správny súd”) preskúmal na základe správnej žaloby v režime a nasl. (ďalej len ,P”) zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ako aj postup, ktorý predchádzal ich vydaniu, pričom dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie správcu dane je potrebné pre nezákonnosť zrušiť

a vec vrátiť orgánu nižšieho stupňa na ďalšie konanie. Správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania podľa , keďže účastníci konania o nariadenie pojednávania nežiadali. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 18.12.2025 v súlade s s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámené dňa od 11.11.2025 do 18.12.2025. 18. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného zo dňa 11.05.2023, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane zo dňa 09.02.2023, ktorým v zmysle v nadväznosti na ňového poriadku zriadil záložné právo na zabezpečenie daňovej pohľadávky, ktorá vznikne v budúcnosti vo výške 21 200 EUR na dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2018, k hnuteľnej veci (motorové vozidlo: druh vozidla: OSOBNÉ VOZIDLO, továrenská značka: D. E. XXX XXX F., VIN: B., EČ: C., Kategória vozidla: Ml - osobné vozidlo, max. 8 miest na sedenie okrem miesta pre vodiča hnuteľná vec - motorové vozidlo: druh vozidla: MOTOCYKEL, továrenská značka: TRIUMPH STREET CUP 4-/-, VIN: A., EČ: C., kategória vozidla: L3e-A2 motocykel so stredným výkonom do 35 kW, max. objem motora nad 125 cm3, max. pomer výkon/ hmotnosť' do 0,2 kW/kg.) vo vlastníctve daňového subjektu (žalobcu). 19. Podľa Daňového poriadku, na zabezpečenie daňového nedoplatku môže správca dane rozhodnúť o zriadení záložného práva k predmetu záložného práva vo vlastníctve daňového dlžníka alebo k pohľadávke daňového dlžníka. Záložné právo správcu dane vzniká vykonateľnosťou rozhodnutia o zriadení záložného práva. Rovnako môže správca dane rozhodnúť o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k predmetu záložného práva, ktorý daňový dlžník nadobudne v budúcnosti, a to aj vtedy, ak predmet záložného práva vznikne v budúcnosti alebo jeho vznik závisí od splnenia podmienky. Záložné právo nemožno zriadiť k ortopedickým pomôckam a kompenzačným pomôckam vrátane osobného motorového vozidla ťažko zdravotne postihnutej osoby. Záložné právo k pohľadávke je účinné voči poddlžníkovi, ak je poddlžník o tom písomne vyrozumený. Rozhodnutie o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k zálohu daňového dlžníka sa doručí daňovému dlžníkovi a osobe evidujúcej záloh. Ak ide o záložné právo k pohľadávke daňového dlžníka, rozhodnutie o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k pohľadávke daňového dlžníka sa doručí daňovému dlžníkovi a poddlžníkovi. Proti rozhodnutiu podľa piatej vety v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia môže daňový dlžník podať odvolanie; rovnako podľa šiestej vety môže daňový dlžník a poddlžník podať odvolanie. Poddlžník môže v odvolaní namietať len neexistenciu alebo zánik pohľadávky, ktorá je predmetom záložného práva; toto tvrdenie je povinný preukázať. Odvolanie nemá odkladný účinok. Rozhodnutie o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva sa zašle na zápis alebo na registráciu podľa . Katastru nehnuteľností alebo príslušnému registru správca dane oznámi, kedy rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Na účely tohto zákona sa poddlžníkom rozumie dlžník daňového dlžníka. 20. Podľa Daňového poriadku, rozhodnutie podľa odseku 1 musí obsahovať okrem náležitostí podľa aj rodné číslo, ak je to nevyhnutné podľa osobitných predpisov, označenie daňového nedoplatku, predmetu záložného práva a zákaz daňovému dlžníkovi, poddlžníkovi alebo osobe evidujúcej predmet záložného práva nakladať s predmetom záložného práva bez predchádzajúceho súhlasu správcu dane. 21. Podľa Daňového poriadku, záložné právo podľa odseku 1 možno zriadiť aj na zabezpečenie daňovej pohľadávky, ktorá vznikne v budúcnosti, ak je odôvodnená obava, že nesplatná alebo nevyrubená daň nebude uhradená. 22. Podľa Daňového poriadku, správca dane dbá, aby hodnota predmetu záložného práva podľa odseku 1 bola primeraná sume daňového nedoplatku, na zabezpečenie ktorého sa záložné právo zriaďuje. Ak daňový dlžník v čase vydania rozhodnutia o zriadení záložného práva nevlastní predmet záložného práva, ktorého hodnota je primeraná sume daňového nedoplatku, môže správca dane rozhodnúť o zriadení záložného práva aj na predmet vyššej hodnoty. 23. Podľa Daňového poriadku, ustanovenia odsekov 1 až 3nako vzťahujú aj na zabezpečenie existujúcej daňovej pohľadávky, daňovej pohľadávky, ktorá vznikne v budúcnosti, a iného peňažného plnenia uloženého rozhodnutím podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov. 24. Podľa Daňového poriadku, ustanovenia a osobitných predpisov o záložnom práve sa použijú, ak tento zákon neustanovuje inak. 25. Podľa Daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

26. Vychádzajúc zo žalobných dôvodov správny súd zistil, že žalobca primárne namietal nezákonnosť vo veci vydaných rozhodnutí o zriadení záložného práva s poukazom na to, že finančné orgány svoje závery/argumentáciu postavili na nesprávnych/nepravdivých zisteniach, či takých skutočnostiach, ktoré napokon ani neboli doložené v administratívnom spise, resp. že sa s námietkou žalobcu týkajúcou sa neúplnosti administratívneho spisu žalovaný ani nevysporiadal. Konkrétne žalobca poukázal na argumentáciu správcu dane, ktorá sa mala opierať o údaje evidované v jednotnom informačnom systéme cestnej dopravy v zmysle , ktoré správca dane použil pri vyčíslení dane z príjmov žalobcu za rok 2018 vo výške 21 200 EUR, keď porovnajúc výšku priznaných príjmov za rok 2018 a počtom absolventov kurzu autoškoly s prihliadnutím na ceny žalobcom ponúkaných kurzov v roku 2018 ustálil, že ide o evidentný nepomer v počte účastníkov kurzu oproti počtu účastníkov kurzu, ktorý vyplýva z tržieb priznaných žalobcom v roku 2018. Správny súd uvedenú námietku žalobcu vyhodnotil ako dôvodnú. V prvom rade je potrebné uviesť, že pôvod/zdroj zmienených údajov tak správca dane ako i žalovaný vo svojich rozhodnutiach špecifikovali, keď odvolávajúc sa na vykonanie tzv. vyhľadávacej činnosti v zmysle Daňového poriadku uviedli, že ide o informácie evidované v Jednotnom informačnom systéme cestnej dopravy, pričom v tomto smere rozpísali i jednotlivé typy kurzov a počet žalobcom nahlásených osôb. 27. Z obsahu spisového materiálu správny súd zistil, že jeho súčasťou sú aj zoznamy účastníkov/ absolventov kurzu autoškoly za rok 2018 a to aj s uvedením typu kurzu a dátumu jeho začiatku. V týchto zoznamoch sa uvádza, v akom počte a aký typ kurzu konkrétni absolventi kurz autoškoly v r. 2018 ukončili. Na jednej strane je potrebné súhlasiť s tým, že uvedené údaje korešpondujú s údajmi/zisteniami, ktoré finančné orgány popísali v odôvodnení svojich rozhodnutí, keď porovnávajúc príjmy žalobcu v roku 2018 s ohľadom na ním uvádzané ceny kurzov a počet absolventov, ktorých mal zaevidovať do Jednotného informačného systému cestnej dopravy dospeli k záveru, že ním deklarované príjmy pravdepodobne nezodpovedajú jeho skutočným príjmov. Na strane druhej však správny súd uvádza, že z obsahu administratívneho spisu nemožno spoľahlivo zistiť pôvod zmienených údajov a teda ani verifikovať, či ide o údaje práve zo zdroja, na ktorý odkazuje tak správca dane ako i žalovaný. Správny súd pritom stotožňujúc sa s tvrdením žalobcu uvádza, že pokiaľ sa týka údajov evidovaných v Jednotnom informačnom systéme cestnej dopravy, nejde v zmysle o verejne dostupné informácie a pre prístup k ním sa vyžaduje prihlásenie autorizovaným subjektom. Ani správny súd tak nemohol v tomto smere náležite overiť, či ide skutočne o údaje, na ktoré sa tak správca dane ako i žalovaný vo svojich rozhodnutiach odvolávajú. Išlo pritom o údaje, na ktorých finančné orgány postavili nielen svoje závery viažuce sa k vyčísleniu daňovej pohľadávky, ktorá vznikne žalobcovi v budúcnosti, ale opreli o ne i argumentáciu týkajúcu sa požiadavky zakotvenej v ust. 81 ods. 4 Daňového poriadku, t.j. existencie odôvodnenej obavy, že nesplatná alebo nevyrubená daň nebude uhradená. Správny súd v tejto súvislosti zároveň poukazuje na to, že administratívny spis nebol riadne žurnalizovaný, teda netvoril ho zväzok listín, ktorý by umožňoval preveriť časovú postupnosť pri jeho tvorbe. Nie je teda ani zrejmé, kedy boli jednotlivé listiny tvoriace jeho obsah (lustrácie majetku žalobcu, výpisy z bankových účtov a ďalšie), predovšetkým zmienené zoznamy absolventov kurzu autoškoly založené (ak malo ísť o údaje z Jednotného informačného systému cestnej dopravy) doň. Je teda otázne nielen to, či išlo o údaje z Jednotného informačného systému cestnej dopravy, ale i tom, či ich správca dane mal k dispozícii v čase vydania rozhodnutia o zriadení záložného práva. Správny súd taktiež poznamenáva, že i žalovaný ako odvolací orgán je oprávnený v zmysle 74 ods. 3 Daňového poriadku vykonávať v rámci odvolacieho konania dokazovanie, ak to považuje za potrebné, no zároveň je povinný pred vydaním svojho rozhodnutia účastníka konania s týmito dôkazmi oboznámiť. Z obsahu spisu však tieto skutočnosti nevyplývajú. Z obsahu administratívneho spisu, je zrejmé, že žalobca sa vyslovene domáhal sprístupnenia dokumentov tvoriacich jeho obsah (teda aj údajov z Jednotného informačného systému cestnej dopravy), ktoré mu ale neboli poskytnuté s odvolaním sa na to, že ide o skutočnosti jemu známe. Správny súd poznamenáva, že pokiaľ sa finančné orgány vo svojich rozhodnutiach odvolávali na tieto údaje, ako podklad pre vydanie rozhodnutia, bolo potrebné z ich obsahom žalobcu oboznámiť, resp. (v odôvodnení rozhodnutia) náležite ozrejmiť, z akých dôvodov tak nie je možné postupovať. Zdôvodnenie, že išlo o informácie žalobcovi známe správny súd nepovažoval za dostačujúce o to viac, ak žalobca rozporoval práve správnosť údajov, ktoré mali tvoriť obsah podkladu pre vydanie rozhodnutia, a na ktorých postavil správca dane a žalovaný svoje závery o výške daňovej pohľadávky a napokon i o naplnení požiadavky v zmysle ust. 81 ods. 4 Daňového poriadku. 28. Správny súd ďalej uvádza, že žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane namietal nesprávnosť jeho postupu v súvislosti s určením výšky daňovej pohľadávky, ktorá vznikne v budúcnosti nielen s ohľadom na ním tvrdenú nesprávnosť údajov (informácie z Jednotného informačného systému cestnej dopravy), na ktoré sa odvolával správca dane, ale argumentoval i nemožnosťou realizácie

výcviku v správcom dane ustálenom rozsahu. Na uvedenú námietku žalobcu uplatnenú v odvolacom konaní pritom žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia nereagoval. Žalovaný obdobne nereagoval ani na odvolaciu námietku žalobcu týkajúcu sa toho, že správca dane vychádzal pri určení výšky pohľadávky, z JISCD, kde bolo podľa jeho tvrdenia v roku 2018 zaevidovaných 364 osôb, ktorých účasť nebola stornovaná. Pričom nevzal do úvahy fakt, že elektronický systém jednak neumožňuje storno, ale umožňuje predčasne ukončiť kurz, a tiež, že značné množstvo z celkového počtu zaevidovaných ľudí bolo prenesených a ukončených do (v) roku 2019. Taktiež finančné orgány vychádzali pri svojich výpočtoch z nesprávnej ceny kurzu, ktorá bola u žalobcu po celý rok 2018 vo výške 540,00 EUR. 29. Okrem uvedeného žalobca namietal, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva žiadne jeho konanie, z ktorého by bolo možné vyvodiť záver o odôvodnenej obave z nesplnenia si daňovej povinnosti. Správny súd v tejto spojitosti predovšetkým uvádza, že pokiaľ sa týka požiadavky zakotvenej v ust. 81 ods. 4 Daňového poriadku, t.j. existencie odôvodnenej obavy, že nesplatná alebo nevyrubená daň nebude uhradená, táto obava v zásade nemusí byť absolútne preukázaná, keď v podstate ide o osvedčenie na základe indícií zakladajúcich podozrenie, ktoré sa v budúcnosti môžu ale i nemusia naplniť. Vydaniu rozhodnutia správcu dane o zriadení záložného práva nepredchádza ani vykonávanie dokazovania a následne hodnotenie dôkazov až v takom rozsahu, ako je to napr. v prípade vyrubenia dane alebo uloženia pokuty, kde skutkový stav je nutné preukázať v konečnej objektívnej rovine. Z uvedeného vyplýva aj miera nevyhnutnosti dokazovania skutočností, ktoré sú relevantné pre vydanie takéhoto rozhodnutia podľa Daňového poriadku, t.j. miera dokazovania a zistení z neho vyplývajúcich má osvedčiť dôvodnú obavu správcu dane. Rozhodnutie o zriadení záložného práva však musí mať všetky predpísané náležitosti v zmysle § 63 Daňového poriadku. Skutočnosti, ktorých sa záložné právo týka, musia byť osvedčené v takej miere, aby použitie inštitútu záložného práva odôvodňovali, teda, ak je odôvodnená obava, že nesplatná alebo nevyrubená daň nebude uhradená. V danej veci mali spočívať dôvody, v ktorých finančné orgány vzhliadli obavu, že daň ktorá bude žalobcovi vyrubená nebude uhradená v tom, že identifikovali skutočnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že žalobca v roku 2018 dosiahol (vzhľadom na zistenia finančných orgánov popísané v ich rozhodnutiach) zjavne vyššie príjmy, ako ich deklaroval v daňovom priznaní, resp. indikujú možné vyhýbanie sa plneniu daňových povinností. Dôvodnosť tejto obavy pritom vychádzala z toho, že priznaný príjem žalobcu nezodpovedal správcom dane preverovaným údajom a na bankových účtoch žalobcu bol nedostatok finančných prostriedkov. Z uvedeného však podľa názoru správneho súdu nie je úplne zrejmé, aké konkrétne konanie, resp. kroky žalobcu relevantne zakladajú obavu finančných orgánov, že daňová pohľadávka, ktorá vznikne v budúcnosti nebude uhradená. Samotné zistenie skutočností smerujúcich k tomu, že príjmy žalobcu neboli priznané v správnej výške síce nasvedčuje vzniku daňovej pohľadávky, no dostatočne neodôvodňuje záver o tom, že daňová pohľadávka nebude uhradená. Pokiaľ správca dane ako aj žalovaný spájali relevantnosť tejto obavy s predpokladaným vyhýbaním sa plneniu daňových povinností žalobcom, toto nebolo podložené a ani odôvodnené žiadnym jeho konkrétnym konaním. Identifikovaný nepomer medzi príjmami priznanými žalobcom a ich výškou určenou správcom dane, či zostatky na účtoch vedených u poskytovateľov bankových služieb tak správny súd v kontexte odôvodnenia požiadavky zakotvenej v ust. § 81 ods. 4 Daňového poriadku nepovažoval za uspokojivé. 30. Správny súd s poukazom na vyššie uvedené nedostatky odôvodnenia rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia správcu dane pristúpil k ich zrušeniu a vráteniu veci orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie z dôvodu podľa . Úlohou finančných orgánov bude v ďalšom konaní postupovať v súlade s vyššie uvedeným právnym názorom t.j. vytýkané nedostatky odôvodnenia rozhodnutia odstrániť a vo veci znova rozhodnúť. 31. O trovách konania správny súd rozhodol podľa . V správnom súdnictve má právo na náhradu trov konania žalobca za predpokladu, ak bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Žalobca bol v konaní o správnej žalobe úspešný v celom rozsahu, žalobe bolo vyhovené, preto mu správny súd s poukazom na priznal právo na náhradu trov účelne a dôvodne vynaložených v konaní v celom rozsahu voči žalovanému, ako neúspešnému účastníkovi správneho súdneho konania. 32. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( .). 33. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici jednohlasne ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech ( ).

Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal ( ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa / (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (/ ).