Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11P-159-2025.pdf
PDF · 125.4 KB
Case nature
Subarea
11P/159/2025
Uznesenie
Mestský súd Bratislava II vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov – matky: C. D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, B., právne zast.: JUDr. Michal Hargaš, advokát so sídlom Radlinského 51, Bratislava, IČO: 42 267 153, a otca: F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX, B., v konaní na návrh matky o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I. Návrh sa zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 01.12.2025 sa navrhovateľka – matka maloletého dieťaťa – domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd určí, že do právoplatného rozhodnutia vo veci o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému A. sa styk otca s maloletým A. upravuje tak, že sa neupravuje.
2. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č. k. 17P/345/2014-228 zo dňa 16.03.2017 bola schválená rodičovskú dohoda, v zmysle ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 300,- eur mesačne. Predmetným rozhodnutím bolo zároveň upravené, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý nepárny týždeň od pondelka od 15.00 hod. do stredy do 08.00 hod. a od piatku od 15.00 hod. do pondelka nasledujúceho týždňa do 08.00 hod., a každý párny týždeň od stredy od 15.00 hod. do piatku do 08.00 hod. s tým, že si maloletého v čase začatia styku prevezme v školskom zariadení, ktoré navštevuje, kde ho v čase ukončenia styku odovzdá. Pokiaľ deň začatia, resp. ukončenia styku pripadne na deň pracovného voľna alebo prázdnin, miestom odovzdania a prevzatia maloletého je miesto bydliska matky. Matka je povinná maloletého na styk riadne pripraveného v určených časoch otcovi odovzdať. Predmetná úprava styku sa realizovala a dodržiavala dlhodobo, t.j. viacero rokov relatívne bez problémov, prvé problémy zo strany maloletého nastali až v lete 2025. Zdravotný stav maloletého, ktorý má XX rokov sa začal v priebehu nasledujúceho obdobia po lete 2025 výrazne zhoršovať koncom októbra 2025, pričom matka bola vzhľadom na uvedené nútená vyhľadať lekársku pomoc. Maloletý trpí závažným psychickým ochorením, ktoré si vyžaduje dlhodobú odbornú starostlivosť. Dieťa je momentálne liečené na detskej psychiatrickej ambulancii, má stanovenú diagnózu
(F422 Zmiešané obsesívne myšlienky a konanie) a je pod dohľadom odborníkov. Je zvažovaná aj hospitalizácia na psychiatrickom oddelení. Psychický stav dieťaťa je nestabilný a vyžaduje pokojné a bezpečné prostredie, elimináciu stresových podnetov a dôsledné dodržiavanie odporúčaní psychiatra a psychológa. Prejavy úzkosti sa občas objavili aj v lete, stav sa zhoršil po úraze – zlomenina kľúčnej kosti a nástupe do školy. Stav je často spojený aj s nechutenstvom, zvieraním hrdla. Maloletý má momentálne intenzívny strach zo stretávania sa s otcom, pričom tieto obavy sú zaznamenané aj v komunikácii s odbornými pracovníkmi, viď lekárska správa zo dňa 07.11.2025, cit.: „Udáva, že sa necíti nato, aby sa stretol s otcom, alebo uňho prespával.“ Pri samotnej predstave kontaktu dochádza u dieťaťa k výrazným psychickým reakciám, ako sú : záchvaty plaču, úzkostné stavy, somatické prejavy (bolesti brucha, vracanie a pod.), zhoršovanie klinického obrazu psychického ochorenia. Má pocit, že žije v strachu, nonstop ma podvedomý stres, tú hlavu nevie vypnúť. Otec na druhej strane na styk nalieha a pravdepodobne sa nevie vcítiť do pocitov maloletého a ani matky. Vyvíja na maloletého ako aj matku tlak, pričom neberie ohľad ma momentálny zdravotný stav maloletého. Situácia sa žiaľ natoľko zhoršila, že matka bola nútená podať na otca trestné oznámenie. Matka žiadnym spôsobom nepopiera právo otca na stretávanie sa so synom, avšak vzhľadom na uvedené skutočnosti a momentálny stav je zrejmé, že nútený styk v tejto fáze by predstavoval vážne riziko zhoršenia zdravotného stavu maloletého. Maloletému bola naordinovaná a nastavená medikamentózna antidepresívna liečba, pričom čas ukáže, či sa jeho stav zlepší a liečba začne účinkovať. Maloletý zároveň vzhľadom na diagnózu obsedantno – kompulzívna porucha začal dňa 21.11.2025 chodiť na psychoterapeutické sedenia, pričom tieto sedenia budú realizované na pravidelnej týždennej báze. Maloletý začal chodiť aj na cvičenia s fyzioterapeutom, pričom tieto cvičenia prebiehajú taktiež v týždenných intervaloch. Jedno sedenie stojí 50,-eur, čo predstavuje sumu 400,-eur mesačne, ktoré uhrádza matka maloletého. Vzhľadom na aktuálny zdravotný stav dieťaťa a stanoviská odborníkov existuje bezprostredná hrozba ujmy na psychickom zdraví maloletého, ak by bol nútený absolvovať osobný kontakt s otcom. Každý pokus o kontakt v nedávnej minulosti vyústil do akútnych psychických kríz, čo preukazuje, že nie je možné zabezpečiť bezpečný priebeh styku ani v obmedzenej alebo asistovanej forme. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že maloletý potrebuje stabilné prostredie bez nadmerného stresu. Riadne súdne konanie vo veci samej môže trvať dlhšiu dobu, preto je nevyhnutné, aby bolo dieťa v súlade s jeho najlepším záujmom okamžite chránené dočasným neupravením styku, aby nedošlo k poškodeniu jeho zdravotného stavu. S poukazom na uvedené skutočnosti má za to, že je v najlepšom záujme dieťaťa momentálne styk s otcom neupravovať.
3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka priložila rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 17P/345/2014-228 zo dňa 16.03.2017, lekársku správu – nález zo dňa 06.11.2025 od MUDr. H. C., všeobecného lekára pre deti a dorast, lekársku správu – nález zo dňa 07.11.2025 NÚDCH – Psychiatrickej ambulancie C. I. E., zápisnicu o podaní trestného oznámenia, potvrdenie o terapii – C. F. J., klinického psychológa a výmenný lístok na rehabilitačné cvičenia.
4. Z obsahu lekárskej správy C. H. C., všeobecnej lekárky pre deti a dorast zo dňa 06.11.2025 vyplýva, že maloletý „A. prišiel v sprievode matky. Je po úraze – zlomenina kľúčnej kosti, odvtedy sa sťažuje na pichavé bolesti chrbta a prednej ľavej strany hrudníka. Má z toho strach až úzkosti – bojí sa, či nemá infarkt. Nezadýchava sa, spontánne to prejde. Úzkosť ale pretrváva. Prejavy úzkosti sa občas objavili v lete, zhoršenie po úraze a nástupe do školy. Stav je spojený s nechutenstvom, zvieraním hrdla. Udáva, že sa necíti nato, aby sa stretol s otcom, alebo uňho prespával. Bol odoslaný na psychologické vyšetrenie.“
5. Z obsahu lekárskej správy MUDr. I. E., NÚDCH – Psychiatrickej ambulancie zo dňa 07.11.2025 vyplýva, že maloletému A. (XX rokov) bola stanovená diagnóza F42.2 – zmiešané obsesívne myšlienky a konanie, čo znamená, že chlapec má vtieravé, nepríjemné myšlienky (najmä zdravotného – hypochondrického a katastrofického charakteru) a na ne nadväzujúce nutkavé správanie (napr. kontrolovanie jedla, vody, orientácia na telesné pocity). Zaznamenaná je aj diagnóza - kód Z63.5 – rozpad rodiny rozídením. Správa uvádza, že od leta 2025 sa výrazne zhoršili úzkostné prejavy, najmä po úraze so zlomeninou kľúčnej kosti a po nepríjemnom lete lietadlom, pričom chlapec začal intenzívne sledovať svoje telo, báť sa, že je chorý a že sa mu niečo stane. Lekárka opisuje početné obsesie (hypochondrické, katastrofické, obavy z kontaminácie) a somatické prejavy úzkosti (pocity tlaku, bolesti v hrudníku, chrbte, krku), ktoré ustupujú pri rozptýlení, bez známok halucinácií či inej ťažkej psychotickej poruchy. V správe je popísaná komplikovaná rodinná situácia – rozchod biologických rodičov, striedavá starostlivosť, nové partnerské vzťahy rodičov, konfliktné vzťahy s otcom a aktuálne rozvodové konanie matky s novým partnerom, pričom otec sa má správať agresívne a vyhrážať sa, dožadovať sa častejšieho
kontaktu so synom, ako on sám chce. Uvádza sa aj prítomnosť úzkostných/úzkostno-panických ťažkostí v rodine (otec sa lieči na panickú poruchu), čo zvyšuje celkovú psychickú záťaž dieťaťa. Pre nefyziologický EKG nález lekár odporúča doplniť kardiologické a prípadne neurologické vyšetrenie, aby sa vylúčili telesné príčiny ťažkostí. Lekárka odporúča začať farmakologickú liečbu Sertralinom (antidepresívum z triedy SSRI, používané pri úzkostných a obsedantno-kompulzívnych poruchách), s postupným navyšovaním dávky podľa rozpisu v správe. Na prechodné obdobie dvoch týždňov je doplnený Neurol 0,25 mg (anxiolytikum) na zníženie výraznej úzkosti a tenzie s tým, že po dvoch týždňoch je nutné ho postupne vysadiť, aby nevznikla závislosť. Odporúčaná je kontrola a ďalšiu liečba v pedopsychiatrickej ambulancii. Odporúčaná je tiež kognitívno-behaviorálna psychoterapia (KBT), režimové opatrenia (pravidelný spánok, strava, pohyb) a psychoterapeutické vedenie v mieste bydliska.
6. Z obsahu potvrdenia o terapii od klinickej psychologičky C. F. J. vyplýva, že dňa 21.11.2025 maloletý absolvoval prvé psychoterapeutické sedenie vzhľadom na diagnostikovanú OCD. Plánovaná je pravidelná spolupráca v rámci terapeutických sedení.
7. Zo zápisnice o trestnom oznámení Obvodného oddelenia Policajného zboru B. F. - E. zo dňa 02.11.2025 vyplýva, že dňa 02.11.2025 o 22.10 hod. sa matka dostavila na OO PZ B. F. - E., za účelom oznámenia skutočností nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin – nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona. Matka uviedla, že dňa 02.11.2025 okolo 19.29 hod. jej otec maloletého počas telefonátu povedal vyhrážky typu „dobijem ťa do krvi, totálne ťa zničím, urobím z teba trosku“, pričom adresoval vyhrážky aj na matkiných rodičov so slovami : „H. K. a L. K. budú tento mesiac mŕtvi“ a „zabijem tvojho otca a tvoja mama sa stane vdovou“. Matka uviedla, že tieto slová v nej vyvolali skutočnú obavu o život a zdravie, aj o život a zdravie jej rodičov a zároveň, že bývalý manžel je podľa nej vzhľadom na svoju povahu a zdravotný stav schopný svoje vyhrážky naplniť. Matka tiež opísala predchádzajúce fyzické napadnutie zo strany otca maloletého (ťahanie za vlasy, sotenie do skrine, vykrúcanie rúk a vyhrážky, že ju „dobije“), ako aj to, že už v minulosti na neho viackrát podala trestné oznámenie. Zápisnica zaznamenáva, že sa ho reálne bojí, považuje ho za nebezpečného, nechce, aby sa k nej približoval, a že vníma jeho konanie ako psychické týranie a nátlak aj voči synovi. Matka ďalej uviedla, že maloletý A. nevie, čo má očakávať od otca a má strach sa s ním stretávať. Maloletý sa už minimálne dva týždne s otcom nechce stretávať a uviedla, že syn to odôvodňuje tým, že nemá náladu s ním tráviť čas.
8. Uznesením Obvodného oddelenia PZ F. – E., ČVS: M./F. zo dňa 07.11.2025, bola vec podozrenia zo spáchania prečinu Nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona odovzdaná Okresnému úradu Bratislava, Tomášikova č. 46, Bratislava na prejednanie priestupku, nakoľko výsledky skráteného vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byt' priestupkom a nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. V uznesení sa uvádza, že otec maloletého pri svojom výsluchu uviedol, že „s jeho exmaželkou ... nežije už od roku 2014, kedy sa rozviedli, pričom spolu majú spoločného syna A., ktorý bol zverený do osobnej starostlivosti matky, avšak majú súdom určenú starostlivosť časovo pol na pol ha krátky a dlhý týždeň, takto fungujú už 11 rokov....problémy nastali až v lete 2025, kedy chcel syna A. zobrať na dovolenku do E., pričom A. mu uviedol, že sa bojí lietať a že nikam nepôjde. Jeho rozhodnutie rešpektoval a nenútil ho do žiadnych aktivít. ...uviedol, že mu bolo ľúto, že syn A. netrávi čas s ním a jeho novou rodinou, kde ho berie ako plnú súčasť a integrujú ho do nej. Ďalej uviedol, že sa snažil nachádzať rôzne náhrady, ktoré rovnako odmietal, a zásadnou situáciou celého tohto incidentu mal byť jeho septembrový úraz, kedy si syn A. zlomil kľúčnu kosť.... syn A. bol zvyknutý, že trávi celé dni vonku s kamarátmi a zrazu stratil kontakt či už s nimi alebo so školou, do ktorej nechodil tri týždne, a svoj čas mal tráviť len na telefóne....syna A. v živote neudrel, nikdy sa mu nevyhrážal a ich vzťah je dobrý....odmieta tvrdenia oznamovateľky, že sa ho má syn A. báť a že s ním syn A. nechce tráviť čas. Uviedol, že ide o klamstvá z jej strany. K incidentu, ktorý sa odohral dňa 02.11.2025, uviedol, že tento víkend, počas jesenných prázdnin mal byť A. u neho až do pondelka 03.11.2025, kedy ho mal dať do školy. Uviedol, že ho chcel vziať na výlet aj spolu jeho rodinou do B., aby prišiel na iné myšlienky. Následne ho oznamovateľka informovala, že A. s nimi nechce ísť na tento výlet, lebo mal mať úzkostlivé stavy z toho jeho zranenia, ktoré sa mu stalo v mesiaci septembri. ....tomu nerozumel, ale akceptoval to, a nechcel na syna A. vyvíjať tlak, keď mal takéto zdravotné problémy. Dňa 01.11.2025 ... oznamovateľke zaslal textovú správu: „povedz A. pls, že idem do Alzy pre notebook a s N. von na kávu, kedy ho mám zobrať lebo neberie telefón.“ Chcel so sebou vziať aj syna A., nakoľko mali spolu tráviť víkend. ...celý tento víkend už bol naplánovaný a syna A. chcel vyzdvihnúť, pričom oznamovateľka mu uviedla, že
už naplánovala nejaké aktivity so starými rodičmi a že ...sa má zastaviť za synom A. až po návrate z C. čo malo byť v nedeľu. Ďalej uviedol, že nechápe prečo oznamovateľka plánuje iné aktivity pre ich spoločného syna A. aj keď víkend mal tráviť s otcom. ...uviedol, že si je istý, že to oznamovateľka to robí naschvál.. Dňa 02.11.2025 sa v čase okolo 18:00 hod. vrátil z výletu z C., pričom sa snažil skontaktovať s oznamovateľkou, nakoľko syn A. mal mobil vypnutý. Oznamovateľka ...v telefóne uviedla, že so synom A. to je horšie, jeho panické úzkosti sú horšie, a že chce tráviť čas len s ňou. (On) sa domáhal, aby mu tento zameškaný víkend s A. vynahradila budúci týždeň, s čím oznamovateľka nesúhlasila. V zapätí na to mu uviedla, že A. sa ho bojí, čo nechápal. Uviedol, že tieto tvrdenia sú absolútne absurdné. ...vyhovel tomu, že s ním nechcel ísť niekoľkokrát na výlet, netlačil ho do žiadnych aktivít, nevyvíjal na neho tlak a rešpektoval jeho zdravotný stav. Po dotelefonovaní sa ... rozhodol, že pôjde za synom A. osobne na adresu D. XX, B., keďže ho chcel vidieť. V čase odhadom o 19:30 hod. dorazil na adresu a napísal správu oznamovateľke, že sa nachádza dole, a že chce vidieť syna A.. V okne mali stáť obaja a F. B. im mal ukazovať, aby išli dole, Snažil sa oznamovateľke dovolať ale nedvíhala mú telefón. Následne už na miesto došla policajná hliadka, ktorá začala celú situáciu riešiť.“
9. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č. k. 17P/345/2014-228 zo dňa 16.03.2017 bolo rozvedené manželstvo rodičov. Ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv a povinností súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky. Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. Otec sa zaviazal prespievať na výživu maloletého sumou 300,- eur mesačne. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý nepárny týždeň od pondelka od 15.00 hod. do stredy do 08.00 hod. a od piatku od 15.00 hod. do pondelka nasledujúceho týždňa do 08.00 hod a každý párny týždeň od stredy od 15.00 hod do piatku do 08.00 hod. s tým, že si maloletého v čase začatia styku prevezme v školskom zariadení, ktoré navštevuje, kde ho v čase ukončenia styku odovzdá. Pokiaľ deň začatia, resp. ukončenia styku pripadne na deň pracovného voľna alebo prázdnin, miestom odovzdania a prevzatia maloletého je miesto bydliska matky. Matka je povinná maloletého na styk riadne pripraveného v určených časoch otcovi odovzdať. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 03.04.2017.
10. Z obsahu správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava (ďalej len „ÚPSVaR“) zo dňa 17.12.2025 z prešetrenia skutočností tvrdených matkou v návrhu vyplýva, že orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (ďalej len „orgán SPODaSK“) vykonal dňa 17.12.2025 pohovor s matkou a maloletým dieťaťom, z ktorého vyplynulo, že medzi rodičmi je vyhrotený rodičovský konflikt, ktorý vážne vplýva na mentálnu pohodu maloletého dieťaťa. Obaja rodičia nie sú schopní vzájomnej konštruktívnej komunikácie a slovne na seba útočia pred maloletým dieťaťom a vťahujú ho do konfliktu, ktorý negatívne vplýva na jeho psychické problémy. Taktiež sa rodičia pred maloletým dieťaťom negatívne vyjadrujú o druhom rodičovi. S maloletým bol vykonaný pohovor bez prítomnosti matky a bol z neho vyhotovený záznam na zaznamenávanie zvuku. Naposledy bol v domácnosti otca pred mesiacom, ale prednedávnom ho stretol na vianočných trhoch v F., kde sa chvíľku porozprávali. Maloletý uviedol, že sa nechce s otcom stretávať, necíti sa pri ňom dobre. Na otázku, čo má otec urobiť preto, aby sa u neho cítil lepšie, maloletý dlhšie rozmýšľal a nakoniec uviedol, že nič. Keď je u otca, je vystrašený a je mu smutno za mamou. Ďalej uviedol, že sa rodičia nemajú radi, veľakrát sa hádali a nerozprávajú sa. Veľmi dobre vidí, ako sa k sebe chovajú a už si na to zvykol. Chcel by, aby sa vedeli dohodnúť a nehádali sa. Na otázku, čo má otec na sebe zmeniť, aby zmenil svoj negatívny postoj voči nemu, odpovedal, že nad tým nerozmýšľal. Keď maloletý povie mamine, že nechce ísť k otcovi, tak mu odpovie, že to chápe. Na otázku, či mu otec niekedy ublížil, maloletý uviedol, že kričí a niekedy buchne rukou po stole. A na otázku, či mama nekričí, uviedol, že tiež, keď ju nahnevá, kričí. Orgán SPODaSK konštatoval, že nevidí dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré by upravilo styk otca s maloletým. Matka nedostatočne motivuje maloletého k stretávaniu sa s otcom. Rodičia by mali spoločne vyhľadať pomoc s cieľom zlepšiť ich vzájomnú komunikáciu, rodičovské kompetencie a zručnosti pri výchove maloletého dieťaťa a nezaťahovať maloletého do ich konfliktu.
11. Z úradného záznamu ÚPSVaR zo dňa 17.12.2025 vyplýva, že dňa 17.12.2025 sa na ÚPSVaR Bratislava dostavila na základe predvolania matka maloletého spolu s maloletým dieťaťom. Matka uviedla, že u maloletého sa v lete objavili zdravotné ťažkosti - úzkostné stavy. Jeho stav sa zhoršil v lete na dovolenke s otcom, počas spiatočného letu, keď nastala turbulencia. Syn sa necítil na dovolenke dobre, nakoľko bola s nimi aj otcova terajšia manželka so synom. Podľa matky otec odmalička týra maloletého psychicky, neumožňuje mu, aby bol sám sebou, aby povedal svoj názor. Orgán SPODaSK odporučil matke, aby začal syn s otcom spoločne navštevovať psychológa, ktorý by im pomohol vyriešiť
daný problém. Matka uviedla, že to plánuje, ale až neskôr. Momentálne chce vyriešiť aktuálnu situáciu. Orgán SPODaSK ponúkol psychologickú pomoc na vyriešenie danej situácie, s čím matka momentálne nesúhlasí. Matka ďalej uviedla, že maloletý mal v septembri úraz na bicykli a jeho stav sa ešte zhoršil, keď mu dali dolu ortézu. Následne trpel úzkosťou celý deň. Matka opäť zopakovala, že má syn s otca strach a nechce sa s ním stretávať. Na otázku orgánu SPODaSK, či otec niekedy ublížil synovi fyzicky, matka odpovedala nie. Fyzicky ju napadol niekoľkokrát počas rozvodu a maloletý A., mal vtedy D. roky a bol toho svedkom, ale pravdepodobne si to už nepamätá. Ďalej matka uviedla, že sa jej otec vyhráža, taktiež aj jej rodičom. S maloletým sa o týchto veciach rozpráva, pretože otec sa pred maloletým nepekne, až vulgárne vyjadruje o jej rodičoch a o nej. Na otázku orgánu SPODaSK, čo by mal podľa matky otec urobiť, aby maloletý prestal mať z otca strach, aby sa maloletý opäť začal s ním stretávať, matka uviedla: netlačiť na neho, aby mohol slobodne vyjadriť svoj názor bez strachu, čo bude nasledovať (slovný útok zo strany otca, krik). Maloletý navštevuje ZŠ na D. XX A. B.. Matka na záver uviedla, že otec má panickú poruchu a užíva antidepresíva. Matka bude trvať, aby súd nariadil znalecké dokazovanie. Matka trvá na svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, styk maloletého s otcom neupravovať. Taktiež podá aj návrh vo veci samej, kde bude trvať na neurčenom styku.
12. Podľa § 1 Civilného mimosporového poriadku ( ďalej len „CMP“), podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.
13. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
14. Podľa § 324 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
15. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
16. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
17. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
18. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
19. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie súd ostatným stranám nedoručuje, uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak nim bolo neodkladné opatrenie nariadené.
20. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
21. Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
22. Podľa Čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
23. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
24. Súd pri rozhodovaní vo veciach starostlivosti o maloletého v prvom rade prihliada na záujem maloletého dieťaťa. Podľa Civilného mimosporového poriadku ako prostriedok na ochranu záujmu maloletého slúži práve inštitút neodkladného opatrenia. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle Civilného sporového poriadku je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie
25. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zisťuje súd relevantné skutočnosti zjednodušeným procesným postupom. Vychádza pritom z návrhu, zohľadňuje obsah a výpovednú hodnotu pripojených listín (§ 326 ods. 2 CSP). Pomerne krátka lehota na rozhodnutie nevytvára priestor na plnohodnotné dokazovanie, ktoré súd z objektívnych dôvodov nemôže vykonať. To prirodzene kladie zvýšené nároky na objektívnu presvedčivosť a argumentačnú dostatočnosť návrhu, za obsah ktorého zodpovedá navrhovateľ. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. To znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalizovaný postup štandardného procesného dokazovania. Osvedčené skutočnosti majú spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti, aby súd z nich pri rozhodovaní mohol vychádzať. Civilný sporový poriadok ale pojednávanie, resp. výsluch strán a vyjadrenie druhej strany v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevylučuje en bloc. Ak to súd považuje v odôvodnených prípadoch za nevyhnutné a účelné, môže niektoré z uvedených procesných úkonov uskutočniť; je však povinný dbať na zachovanie zákonnej lehoty na rozhodnutie o návrhu. (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha. C.H.Beck, 2016, 1119 s.)
26. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach starostlivosti súdu maloletých, v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý môže mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj maloletého dieťaťa. Neodkladné opatrenie má mať len dočasnú povahu a v konaní vo veciach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 CMP) má byť prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Základným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnosti súdnej úpravy pomerov účastníkov konania, v prípade konania vo veciach starostlivosti
súdu o maloletých, pomerov maloletého dieťaťa. Takýmto spôsobom sa zabezpečuje rýchla úprava pomerov, ktoré, ako vyplýva zo samotného pojmu, neznesú ďalší odklad. Musí ísť teda o taký stav, ktorý si vyžaduje okamžitý zásah zo strany súdu, bez ktorého by mohlo dôjsť k ťažko napraviteľnému, resp. nezvratnému poškodeniu oprávnených záujmov maloletého dieťaťa.
27. Matkou navrhovaná zmena úpravy styku otca s maloletým na styk neupravený, a to formou neodkladného opatrenia bez toho, aby boli osvedčené výnimočné dôvody, by neprimeraným spôsobom zasiahla do práv otca ako druhého rodiča. Z podaného návrhu je zrejmé, že rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti, nakoľko rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č. k. 17P/345/2014-228 zo dňa 16.03.2017 bolo rozvedené ich manželstvo a tiež bola schválená rodičovská dohoda o zverení maloletej do osobnej starostlivosti otcovi, výživnom a styku otca s maloletým každý nepárny týždeň od pondelka od 15.00 hod. do stredy do 08.00 hod. a od piatku od 15.00 hod. do pondelka nasledujúceho týždňa do 08.00 hod a každý párny týždeň od stredy od 15.00 hod do piatku do 08.00 hod. s tým, že miestom prevzatia maloletého je školské zariadenie, resp. v bydlisko matky.
28. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vyhodnotiac vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Matka nepreukázala takú naliehavosť situácie, ktorá by si vyžadovala okamžitý zásah súdu, súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Neodkladné opatrenie nemá slúžiť na úpravu všetkých vzťahov medzi účastníkmi, ale výlučne takých, ktorých riešenie neznesie odklad.
29. Matkou produkované skutkové tvrdenia o tom, že maloletý má momentálne intenzívny strach zo stretávania sa s otcom, pričom tieto obavy sú zaznamenané aj v komunikácii s odbornými pracovníkmi (viď lekárska správa zo dňa 06.11.2025- cit.: „Udáva, že sa necíti nato, aby sa stretol s otcom, alebo uňho prespával.“), resp. že pri samotnej predstave kontaktu dochádza u dieťaťa k výrazným psychickým reakciám, ako sú záchvaty plaču, úzkostné stavy, somatické prejavy (bolesti brucha, vracanie a pod.), zhoršovanie klinického obrazu psychického ochorenia, a že otec na druhej strane na styk nalieha a vyvíja tlak na matku aj maloletého, pričom neberie ohľad na jeho momentálny zdravotný stav, neboli v dostatočnej miere osvedčené a teda nie sú bez ďalšieho dôvodom na vydanie neodkladného opatrenia v požadovanom znení. Súd podotýka, že ani do zápisnice o trestnom oznámení Obvodného oddelenia Policajného zboru B. F. - E. dňa 02.11.2025 matka netvrdila strach maloletého z otca – uviedla, že maloletý sa už minimálne dva týždne s otcom nechce stretávať, čo odôvodňuje tým, že „nemá náladu s ním tráviť čas“.
30. Za uvedenej situácie nie je opodstatnené práve formou neodkladného opatrenia zmeniť doterajšiu dlhodobo fungujúcu úpravu styku, a to na neupravený styk, nakoľko neodkladné opatrenie je potrebné nariadiť vtedy, ak je nevyhnutné dočasne zabezpečiť ochranu porušených a ohrozených práv účastníkov konania, pričom okamžitý zásah súdu sa javí ako nevyhnutný. V prípade osvedčenia bezprostredného ohrozenia zdravia dieťaťa alebo osvedčenia iného závažného dôvodu, je namieste neodkladným opatrením rozhodnúť ešte pred rozhodnutím v merite veci. V posudzovanom prípade z vykonaného dokazovania (správa ÚPSVaR zo šetrenia a z pohovoru s maloletým zo dňa 17.12.2025, správa Psychiatrickej ambulancie NÚDCH zo dňa 7.11.2025 ) nevyplýva matkou tvrdený strach maloletého z otca. Je zrejmé, že psychický stav maloletého v čase podania návrhu matkou bol dekompenzovaný, avšak zo žiadneho z matkou predložených dôkazov (a to ani z lekárskej správy pediatričky zo dňa 6.11.2025) ako ani z dôkazov zaobstaraných súdom nevyplýva to, že by maloletý mal s otcom narušený vzťah, resp. že by mal z neho strach. To, že maloletý sa v pohovore s kolíznym opatrovníkom vyjadril, že sa nechce stretávať s otcom, možno podľa názoru súdu pripísať aj jeho akútne zhoršenému psychickému stavu, ktorý však nemožno bez ďalšieho spájať len so správaním otca, ale nepochybne aj matky, nakoľko obaja rodičia sú aktérmi hlbokého a zjavne dlhodobého rodičovského konfliktu, ktorého obeťou je maloletý a ktorého dôsledky sa t.č. už negatívne prejavujú aj na jeho psychickom zdraví. Matka neosvedčila svoje skutkové tvrdenia ani v tom smere, že otec na stretávanie s maloletým nalieha bez ohľadu na jeho psychický stav, pričom otec v rámci svojej výpovede vo veci trestného oznámenia podaného matkou uvedené tvrdenia poprel. Súd zo strany otca nezaznamenal ani podanie návrhu na súdny výkon rozhodnutia. To, že otec sa dňa 2.11.2025 dostavil do bydliska matky, lebo podľa svojich slov chcel syna vidieť, podľa názoru súdu bez ďalšieho neznamená, že neberie ohľad ma momentálny zdravotný stav maloletého. V tejto súvislosti však súd apeluje na otca, aby citlivo vnímal aktuálny psychický stav dieťaťa a prispôsobil tomu svoje správanie aj vo vzťahu k realizácii styku, prípadne aj
po porade s ošetrujúcim psychiatrom a/alebo klinickým psychológom. Akýkoľvek tlak na styk proti vôli dieťaťa, nezohľadňujúci jeho subjektívne pocity, totiž môže byť kontraproduktívny. Na druhej strane súd apeluje na matku, aby na realizáciu styku maloletého s otcom vytvárala vhodné podmienky a syna k styku s otcom citlivo povzbudzovala, zvlášť ak otec maloletému pripravuje atraktívny program, ktorý by ho mohol zaujať a pomohol mu rozptýliť jeho obavné myšlienky. Neuniklo tiež pozornosti súdu, že matka odmietla kolíznym opatrovníkom ponúkané odborné psychologické poradenstvo, čo nesvedčí o jej snahe zlepšiť rodičovskú komunikáciu, konštruktívne riešiť rodičovský konflikt, a v spolupráci s otcom aj aktuálne zhoršený psychický stav dieťaťa.
31. Nakoľko teda matka v dostatočnom rozsahu, potrebnom pre nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom znení, neosvedčila existenciu ohrozenia integrity maloletého a jeho duševného zdravia zo strany otca, a teda ani dôvod na akúkoľvek zmenu doterajšej úpravy styku maloletého s otcom, súd jej návrh zamietol. 32. Je tiež potrebné konštatovať, že za situácie, keď tvrdenia matky a otca sú protichodné a dôkazy neúplné, nie je možné v tomto konaní (pre krátku procesnú lehotu ustanovenú procesným predpisom na rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení) najlepší záujem maloletého dostatočne objektivizovať. Aj preto súd dospel k záveru, že nie sú dané dôvody na okamžitý zásah súdu a až v prípadnom konaní vo veci samej o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností bude dostatočný priestor na preukázanie všetkých sporných skutočností a na vykonanie riadneho dokazovania za účelom zistenia, či je v najlepšom záujme maloletého zmena úpravy styku alebo pokračovanie v doterajšom, prípadne v pozmenenom režime. 33. Záverom súd považuje za potrebné zdôrazniť, že úloha oboch rodičov v živote maloletého dieťaťa je nezastupiteľná a záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že i ten druhý rodič môže byť dobrým rodičom. Záujem maloletého dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri hľadaní konkrétneho a najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a maloletým a tento záujem v zásade vyžaduje, aby sa na jeho výchove podieľali obaja rodičia. Súd preto dôrazne vyzýva, aby rodičia prevzali svoju rodičovskú zodpovednosť za harmonický vývoj syna a snažili sa o upokojenie aj tak pre všetkých náročnej životnej situácie. V tejto súvislosti súd apeluje najmä na to, aby rodičia v maximálnej možnej miere využili kolíznym opatrovníkom ponúkanú odbornú psychologickú pomoc, reagovali za každých okolností rozvážne a pokúsili sa situáciu riešiť predovšetkým dohodou.
34. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Mestskom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a požadovať splnenie nároku z exekučného titulu. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.