Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/93/2025

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, B., zast.: Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s.r.o., IČO: 36 836 460, so sídlom Ďumbierska 3F, Bratislava, proti žalovanému: D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. B. XXX/XX, F. E., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd nariaďuje neodkladné opatrenie v nasledovnom znení:

I Súd u k l a d á žalovanému, aby nevstupoval do rodinného domu so súpisným číslom XX, postaveného na pozemku - parcele registra „C“ parc. č. XXX/X, a na priľahlé pozemky - parcely registra „C“ parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XX pre katastrálne územie C., obec B., okres F. E..

II Súd u k l a d á žalovanému, aby sa bez súhlasu nepribližoval k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, s výnimkou úkonov prípadného priestupkového konania, trestného konania alebo iného konania pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci, a to len v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť žalovaného na týchto konaniach a úkonoch.

III Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom zo dňa 19.12.2025 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia podľa v znení neskorších predpisov v znení a s obsahom podľa výrokov I II tohto uznesenia.

2. Z obsahu návrhu vyplýva, že žalobkyňa a žalovaný sú manželmi, ktorí spoločne bývali v nehnuteľnosti špecifikovanej vo výroku I uznesenia. Výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti je žalobkyňa. Žalovaný v predmetnej nehnuteľnosti býva len z dôvodu dobrej vôle žalobkyne, ktorá pomohla žalovanému v jeho chorobe, pričom žalovaný žiadnym vlastníckym ani iným právom k nehnuteľnosti nedisponuje. Dôvodom podania tohto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo strany žalobkyne je najmä verbálna a fyzická agresia, ktorej sa žalovaný voči žalobkyni dopúšťa. Strany sa zoznámili približne pred 8 rokmi, pričom postupne nadväzovali partnerský vzťah. Správanie žalovaného bolo už od počiatku vzťahu strán nie úplne bežné, kedy žalovaný žalobkyňu neprimerane kontroloval, napr. ak nebola s ním, opakovane jej volal a písal až kým telefón nezdvihla, prípadne mu musela poslať fotku kde sa nachádza, alebo aj podať vysvetlenie. Správanie žalovaného sa postupom času zhoršovalo a prerastalo až do spomenutého fyzického násilia. Žalovaný dostával záchvaty hnevu, počas ktorých sa neostýchal žalobkyňu vyfackať, prípadne ju sácať. Fyzické násilie sa stupňovalo, až začalo dochádzať k situáciám, kedy mala žalobkyňa v dôsledku útokov žalovaného monokle alebo otras mozgu. V súvislosti s konaním žalovaného je možné predpokladať, že

toto bolo v určitej miere ovplyvnené aj omamnými látkami, ktoré žalovaný podľa vedomosti žalobkyne užíval. V niektorých prípadoch boli drogy aj dôvodom hádok medzi stranami, kedy napr. v jednom prípade žalovaný žalobkyňu udieral päsťami preto, lebo sa jej nepáčilo, že si žalovaný plánoval ísť kúpiť drogy. Keď sa žalovaný následne vrátil domov, žalobkyňu vyhodil na ulicu a zobral jej telefón. Príkladom prístupu žalovaného k žalobkyni je tiež situácia, kedy žalobkyni zomrela sestra a následne vážne ochorel otec, o ktorého sa osobne starala. Ak žalobkyňa požiadala žalovaného o pomoc s jej otcom, nakoľko bola v 4. mesiaci tehotenstva, žalovaný začal len vykrikovať, že jej otec smrdí a mohol by už konečne skapať. Žiadnej pomoci sa žalobkyňa nedočkala. V nasledujúcom období tohto roku dostal žalovaný porážku a keď ho prepustili z nemocnice, žalovaný spoločne s jeho mamou žalobkyňu prosili, aby mohol žalovaný ostať žiť so žalobkyňou. V dôsledky prosieb a zhoršeného zdravotného stavu žalovaného mu to žalobkyňa umožnila. Po tom ako sa zdravotný stav žalovaného približne po dvoch mesiacoch rečovo aj pohybovo zlepšil, žalovaný začal opätovne užívať omamné a psychotropné látky, prestal spávať, bol agresívny a na žalobkyňu, v tom čase v už vyššom štádiu tehotenstva, opakovane fyzicky útočil. Žalovaný v zápale hnevu žalobkyňu udieral päsťami, kopal do nej, trhal jej vlasy a podobne. Okrem uvedeného žalovaný napr. nútil žalobkyňu zotrvávať v časti domu, kde sa nekúrilo a nebola televízia, zatiaľ čo vykurovanú časť s televíziou obýval on (pripomíname, že žalobkyňa bola v tom čase už vo vyššom štádiu tehotenstva). Okrem uvedeného žalovaný žalobkyňu neustále ponižoval, prípadne sa jej vyhrážal, že jej podpáli dom, alebo že žalobkyňu niekde zakope a aj tak ju nikto nebude hľadať, lebo už nemá žiadnu rodinu. Žalobkyňa ďalej tiež uvádza, že napriek skutočnosti, že je táto tehotná, naďalej bola všetka starostlivosť o domácnosť, ako aj o samotného žalovaného na nej. Žalobkyňa zabezpečovala všetku stravu, lieky, upratovanie a pod. Namiesto vďaky sa však dočkala spomenutého násilného správania, prípadne opľúvania zo strany Žalovaného, a aj napriek skutočnosti, že bola od 4. mesiaca práceneschopná doma, žalovaný ju obviňoval, že sa s niekým stretáva, označuje ju vulgarizmami ako „kurva špinavá“, že „fajčí kokoty“ a tak podobne. Príkladom prístupu žalovaného k žalobkyni možno tiež uviesť situáciu z tohto roka, kedy žalovaný chcel zakúriť v krbe, no žalobkyňa ho upozornila, že je najprv potrebné krb a komín vyčistiť. Žalovaný následne žalobkyni nijak nepomohol a z kresla sledoval ako danú prácu vykonáva sama v 6. mesiaci tehotenstva. Žalovaný napr. tiež opakovane zjedol jedlo, ktoré si žalobkyňa pripravila, resp. odložila, v čoho dôsledku táto následne nemala čo jesť. V súvislosti so správaním žalovaného je tiež možné spomenúť, že tento opakovane ničil vybavenie domácnosti žalobkyne, prípadne toto rozoberá, odváža a predáva. Žalovaný napr. tiež úplne zničil vchodové dvere kde rozbil sklá, vypáčil ich a rozšroboval. Žalovaný tiež rozbil na dome okno, vylomil dvierka na skrini a dvierka na sporáku, rozobral plot, ktorý následne speňažil, vyrúbal žalobkyni na dvore 8 stromov a podobne. Ako je z tvrdení Žalobkyne zrejmé, spolužitie žalobkyne so žalovaným bolo pre žalobkyňu neúnosné a neprimerane zaťažujúce, v čoho dôsledku táto opakovane privolávala na pomoc aj políciu. Nakoľko bol však žalovaný po ťažkej zdravotnej komplikácií, žalobkyňa na žalovaného trestné oznámenie napriek poučeniu políciou nepodala.

3. Situácia v domácnosti strán sa naposledy vyostrila dňa 07.12.2025, kedy bola polícia prítomná v domácnosti strán dvakrát. Prvýkrát žalobkyňa políciu privolala po tom, čo ju opäť žalovaný neustále urážal a vyhrážal sa jej, že jej podpáli dom. Na základe uvedeného žalobkyňa požiadala žalovaného, aby jej dom opustil, čo však žalovaný ako vždy odmietol. Po príchode polície žalobkyňa o opustenie jej domu žalovaného požiadala aj pred príslušníkmi, čo žalovaný zdanlivo uposlúchol a dom opustil. Žalovaný sa však po odchode príslušníkov do domu vrátil, kedy preskočil plot a snažil sa dostať do domu násilím. Keď to žalobkyňa zistila, zavolala na políciu, pričom nakoľko žalovaný tento telefonát počul, z miesta ušiel. Príslušníci PZ žalovaného našli v altánku v miestnom parku vo vzdialenosti od domu žalobkyne cca 100 metrov, kde sa žalovaný snažil ukryť. Na základe zistených skutočností bol žalovaný v daný deň príslušníkmi PZ v zmysle o Policajnom zbore vykázaný zo spoločného obydlia, t.j. z domu žalobkyne. Predmetné oprávnenie je pritom policajt oprávnený využiť v prípade, ak je možné zo strany žalovaného očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť žalobkyne. Ako tiež z priloženého úradného záznamu PZ vyplýva, opísaný incident bol vyhodnotený zo strany polície ako priestupok, za spáchanie ktorého bola žalovanému uložená bloková pokuta. Žalobkyňa si v súvislosti s vyššie opísaným skutkovým stavom tiež predložila fotografie viacerých zranení, ktoré jej žalovaný spôsobil, ako aj fotografie poškodeného vybavenia jej domácnosti. Ako je vyššie uvedené, žalobkyňa je obeťou násilného správania sa žalovaného, ktorý na túto opakovane útočil a to tak slovne ako aj fyzicky. Žalovaný žalobkyňu taktiež výrazne negatívnym spôsobom obmedzoval v jej bežnom spôsobe života. Žalobkyňa sa v dôsledku vyššie opísaného opakujúceho sa

správania žalovaného, a to aj v spojení s vyhrážaním, bojí o svoj život, zdravie, telesnú integritu, psychické zdravie a psychickú integritu. Napriek skutočnosti, že je Žalovaný toho času vykázaný zo „spoločného“ obydlia, žalobkyňa sa obáva jeho prípadného konania po tom, čo vykázanie po uplynutí 14 dňovej lehoty stratí účinnosť. Žalobkyňa má dôvodnú obavu z návratu žalovaného aj s ohľadom na jeho predchádzajúce správanie, kedy sa obratom po tom, čo bol z domu vyvedený políciou a upozornený, aby sa nevracal, do domu vrátil. Žalobkyňa tiež poukazuje na skutočnosť, že samotný jej kontakt so žalovaným pre ňu s ohľadom na prežité udalosti predstavuje neprimeraný psychický stres. Žalobkyňa považuje tiež za potrebné upozorniť na skutočnosť, že prejavy agresivity zo strany žalovaného a inak nevhodné správanie boli u žalovaného spôsobované aj užívaním návykových látok, a to aj v čase vysokého štádia tehotenstva žalobkyne. Má za to, že obdobný stav je pre psychickú integritu a zdravie žalobkyne neudržateľný a z hľadiska ochrany jej základných práv maximálne nežiadúci. Na základe správania sa, vyhrážok a opakovaných útokov zo strany žalovaného je žalobkyňa v súčasnosti nútená na základe uvedeného skutkového a právneho stavu riešiť situáciu právnymi prostriedkami, ktoré jej umožňuje použiť na ochranu práv a právom chránených záujmov jej osoby právny poriadok Slovenskej republiky, tj. prostredníctvom podania tohto návrhu, kedy bude žalovanému zakázané sa k tejto naďalej približovať, ako aj vstupovať do domu v ktorom žalobkyňa žije, a ktorého je výlučnou vlastníčkou.

4. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa odvodzuje svoju požiadavku na neodkladnú úpravu z tvrdenej existencie domáceho násilia a tvrdeného nebezpečenstva bezprostredne jej hroziacej ujmy, kedy bola táto hrozba ku dnešnému dňu dôvodne osvedčená aj príslušníkmi Policajného zboru. V kontexte s obsahom tohto podania je nepochybné, že nariadené neodkladné opatrenie nebude predstavovať neprimeraný a ani bezdôvodný zásah do výkonu práv žalovaného a požiadavka vyváženosti dočasnej a bezodkladnej úpravy pomerov strán tak zostane zachovaná. Žalobkyňa rovnako má za to, že zistené okolnosti prípadu tiež nevyvolávajú žiadne pochybnosti o naliehavej potrebe zásahu súdu v podobe bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Touto cestou opätovne poukazuje na skutočnosť, že samotný predpoklad hroziacej ujmy žalobkyne zo strany žalovaného vyplýva aj zo skutočnosti, že bol žalovaný ku dnešnému dňu vykázaný zo spoločného obydlia strán, a teda nebezpečenstvo hroziacej ujmy na strane žalobkyne bolo osvedčené aj príslušníkmi Policajného zboru. Taktiež dopĺňa, že v prípade vykonania testu proporcionality vo vzťahu k právam žalobkyne a žalovaného, nie je za žiadnych okolností možné uprednostniť právo žalovaného spočívajúce v slobodnom zasahovaní do práv a oprávnených záujmov tretích osôb pred právom žalobkyne na ochranu jej osobnej integrity a domovej slobody. V zmysle citovaného ustanovenia má žalobkyňa za to, že nariadením požadovaného neodkladného opatrenia možno upraviť pomery medzi stranami bez potreby začatia konania vo veci samej. Žalovaný v súčasnosti nedisponuje žiadnym vlastníckym či iným obdobným právom, ktoré by ho oprávňovalo využívať nehnuteľnosť v ktorej žalobkyňa žije. Žalovaný preto v tomto smere nebude zákazom jeho vstupu do nehnuteľnosti žiadnym spôsobom na svojich právach obmedzený, avšak pre žalobkyňu bude uloženie zákazu predstavovať výraznú psychickú úľavu a priestor na zotavenie sa po útokoch zo strany žalovaného, nakoľko jej bude pred žalovaným zabezpečená ochrana. V súvislosti so zákazom približovania sa, tento taktiež pre žalovaného nebude v porovnaní so zabezpečením bezpečného prostredia pre žalobkyňu predstavovať akokoľvek neprimeraný zásah. Žalobkyňa má za to, že odôvodnenosť potreby neodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu je zo strany žalobkyne riadne osvedčená. Má tiež za to, že v súčasnosti existuje dôvodná obava, že by mohol žalovaný vo svojom násilnom konaní voči žalobkyni pokračovať, a to aj s ohľadom na predchádzajúce útoky voči jej osobe, ako aj s ohľadom na správanie žalovaného pred jeho vykázaním zo spoločného obydlia, kedy sa po predchádzajúcom upozornení polície v ten istý deň vrátil do domácnosti žalobkyne a násilným spôsobom sa snažil dostať do domu. Žalobkyňa ako prílohy návrhu predložila tieto listiny: list vlastníctva č. XX, úradný záznam k vykázaniu zo spoločného obydlia zo dňa 07.12.2025, potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 07.12.2025, fotografie zranení žalobkyne po útokoch žalovaného, fotografie poškodenia vybavenia domácnosti žalovaným.

Podľa (ďalej len „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa opatrením možno strane uložiť najmä: e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

Podľa dkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 2) Neodkladné opatrenie podľa je vykonateľné jeho vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.

Podľa ust. , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

5. Súd prvej inštancie po preskúmaní návrhu žalobkyne dospel k záveru, že z návrhu a z jeho príloh je zrejmé, čoho sa žalobkyňa domáha, sú hodnoverne opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán, ako aj skutočnosti osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (právo žalobkyne na telesnú a duševnú integritu a s tým spojené právo pokojne a nerušene užívať svoj majetok). Strany sporu žili v spoločnej domácnosti v manželskom vzťahu, pričom vzhľadom na opis návrhu podľa bodu 2, 3 a 4 odôvodnenia je u žalovaného dôvodné podozrenie, že svojim agresívnym a násilným správaním ohrozuje telesnú a duševnú integritu žalobkyne a s tým spojené právo žalobkyne pokojne a nerušene užívať svoj majetok. Zo skutkového stavu opísaného v návrhu tak mal súd osvedčenú aktívnu aj pasívnu legitimáciu označených strán na účely nariadenia neodkladného opatrenia.

6. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že bude exekúcia ohrozená. Z obsahu návrhu žalobkyne je zrejmé, že neodkladným opatrením v požadovanom znení sa domáha upraviť osobné pomery so žalovaným z dôvodu ochrany svojho života a zdravia, ako aj ochrany svojej duševnej a telesnej integrity. Súd v danom prípade považoval žalobkyne obavy za dostatočne osvedčené. Z jej skutkových tvrdení, ktoré boli osvedčené aj listinnými dôkazmi /čl. 12-38/, vyplýva, že u žalovaného je dôvodné podozrenie, že je agresívnej priam násilnej povahy. Jeho nekontrolované konania vo vzťahu k žalobkyni svedčia o tom, že jej obavy o život a zdravie môžu byť reálne a súčasné pomery strán si vyžadujú okamžitú a neodkladnú súdnu ochranu. A to aj so zreteľom na to, že žalobkyňa je v súčasnosti tehotná.

7. Na základe uvedených skutočností vychádzajúc z predložených listinných dôkazov mal súd za to, že žalobkyňa v dostatočnej miere osvedčila svoje obavy o život a zdravie, resp. reálne hrozby zo strany žalovaného v danom smere, čím osvedčila dôvodnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov strán. Podľa opisu skutkového stavu a predložených dôkazov tak ako sú na č.l. 12-38 sa mal žalovaný opakovane dopustiť protiprávneho konania, žalobkyňu mal viackrát fyzicky napadnúť, vyhrážať sa jej ublížením na zdraví a podpálením domu, v ktorom býva, čím je dôvodne podozrivý z násilia, čo má súd osvedčené aj obsahom predloženého potvrdenia OR PZ v Dunajskej Strede z 07.12.2025 o vykázaní žalovaného zo spoločného obydlia strán a súvisiaceho úradného záznamu tohto orgánu (č.l. 31-34). Žalovaný vyššie opísaným násilným správaním, z ktorého je podozrivý, a ktoré môže aj v budúcnosti opakovať naplnením svojich vyhrážok, ohrozuje slobodu a bezpečnosť žalobkyne vrátane jej telesnej a duševnej integrity. Zhodnotiac vyššie uvedené skutočnosti súd považuje za dostatočne osvedčené, že obava žalobkyne z opakovania uvedeného protiprávneho konania a správania žalovaného môže byť dôvodná, pričom tým, že medzi stranami sú neupravené vzťahy v danom smere, žalobkyňa sa bojí bývať vo svojom vlastnom dome, čím je zároveň porušované jej právo pokojne a nerušene užívať svoj (nehnuteľný) majetok.

8. Na základe uvedených dôvodov dospel súd k záveru, že v danej veci sú splnené zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e/ (dom), písm. f/ (pozemok) a písm. h/. Z uvedených dôvodov súd podanému návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovel výrokmi I a II uznesenia (v podobe zohľadňujúcej znenie uvedených zákonných ustanovení, ako aj požiadavku stanovenia výnimiek zo zákazu, ktoré sú objektívne vyžadované prípadnými úradnými úkonmi, ku ktorým môže dochádzať). Súd na tomto mieste dopĺňa, že sledovaný účel tu nebolo možné zabezpečiť zabezpečovacím opatrením, pričom tým, že žalovaný nemá vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam (viď č.l. 39-40), trvalý pobyt má na inej adrese hoci je v manželskom vzťahu so žalobkyňou, požadované neodkladné opatrenie sa nejavilo byť neprimeraným a môže byť vhodným a účinným prostriedkom ochrany ohrozených práv žalobkyne aj bez časového obmedzenia (k tomu viď ďalší bod odôvodnenia uznesenia).

9. Čo sa týka trvania neodkladných opatrení, súd predmetné zákazy uložil bez časového obmedzenia z dôvodu, že v súčasnosti nie je možné určiť dobu, po ktorú budú trvať dôvody, pre ktoré boli nariadené. Koncepcia inštitútu neodkladného opatrenia vychádza z princípu ochrany práv a oprávnených záujmov bez vopred vymedzeného časového ohraničenia, pokiaľ trvajú dôvody jeho nariadenia / /. Neodkladné opatrenie môže byť zrušené postupom podľa , podľa ktorého súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Na podanie návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia je legitimovaná nielen osoba, ktorej bola neodkladným opatrením uložená povinnosť (aj spočívajúca v dodržovaní zákazu), ale aj samotná žalobkyňa neodkladného opatrenia. V predmetnej veci súd neuložil žalobkyni povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej / /, pretože týmito neodkladnými opatreniami sa dosiahne úprava pomerov medzi stranami v požadovanej miere. Podľa názoru súdu neodkladné opatrenie postačuje na poskytnutie plnohodnotnej súdnej ochrany v rozsahu vymedzenom samotným účelom tohto neodkladného opatrenia. Z tohto dôvodu súd nepovažoval uloženie povinnosti podať žalobu vo veci samej /s podobným obsahom/ za opodstatnené. Vzhľadom na špecifické okolnosti pri nariaďovaní tohto neodkladného opatrenia súd nepostupoval podľa že tento postup by bol len čisto formalistický. Keďže zánik účinkov tohto neodkladného opatrenia môže byť dosiahnutý zrušením tohto neodkladného opatrenia prostredníctvom podania návrhu na jeho zrušenie, nie je potrebné domáhať sa toho osobitnou žalobou.

10. O trovách konania rozhodol súd podľa , pričom vychádzal z toho, že žalobkyňa bola v celom rozsahu úspešná tým, že jej návrhu bolo vyhovené, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dunajská Streda. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia. Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ust. , ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Toto rozhodnutie je vykonateľné jeho vyhotovením (výrok I), resp. jeho doručením (výroky II).