Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_33C-134-2024.pdf
PDF · 111.36 KB
Case nature
Area
Subarea
33C/134/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Natáliou Laurenčíkovou, v spore žalobcov 1: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XX, D. a 2: E. F. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XX, D., proti žalovaným 1: E. G. H., nar. XX.XX.XXXX, I. J. XX, I. J. a 2: C. D., nar. XX.XX.XXXX, I. XX/XX, B. – K. L., o zaplatenie 2300,- Eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaní 1 a 2 sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne sumu 1200,- Eur, a to v splátkach vo výške 300,- Eur mesačne, vždy k 25. dňu kalendárneho mesiaca až do úplného zaplatenia pod stratou výhody splátok nezaplatením ktorejkoľvek splátky, počnúc právoplatnosťou rozsudku.
II. Súd vo zvyšku žalobu z a m i e t a.
III. Súd žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou súdu dňa 11.09.2024 sa žalobcovia domáhali, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 2300 Eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody a náhrady trov konania.
2. Svoju žalobu odôvodnili tým, že žalovaní ako nájomcovia prebrali od žalobcov nehnuteľnosť v novom a neporušenom stave, podľa nájomnej zmluvy ako aj podľa odovzdávajúceho protokolu 1.3.2021, kde bola vyhotovená aj fotodokumentácia nehnuteľnosti. Žalovaní dali výpoveď zo zmluvy dňa 22.4.2024 ku dňu 30.6.2024 v písomnej podobe do aplikácie WhatsApp. Nakoľko žalovaní nevedeli k 30.6.2024 dom vypratať, tak žalobcovia nájom predĺžili o pár dní, konkrétne do 15.7.2024. Žalovaní neboli schopní ani do tohto dátumu nehnuteľnosť úplne vypratať ani dať do pôvodného stavu, tak sa žalobcovia s nimi ústne dohodli na náhrade škody, v dohodnutej sume 3050,- Eur. Táto suma bola vyčíslená po obhliadke domu a bola ponížená o zábezpeku 700,- Eur, ktorá bola vyplatená žalovanými pri odovzdávaní domu a ponížená o 40,-Eur z preplatku na energiách. Žalobcovia vyzvali žalovaných na úhradu škody písomnou formou 2 krát v lehote po 14 dňoch, mailovou komunikáciou na email H.. Doporučené listy s výzvou na uhradenie škody sa žalobcom vrátili späť pri žalovanej E. G. H. ako neprevzatá v odbernej lehote a u žalovaného C. D. ako adresát neznámy. Žalovaní nedodržali termín splatnosti ani jednej výzvy, nedoručili žiadne stanovisko, vyjadrenie k danej výzve, ani neuhradili dlžnú sumu, preto sa žalobcovia rozhodli podať žalobu.
3. Žalobcovia dňa 16.10.2024 doplnili žalobu o dátumy narodenia žalovaných a doručili prílohy žaloby: nájomná zmluva, odstúpenie od nájomnej zmluvy, fotodokumentácia nehnuteľnosti na začiatku nájmu, fotodokumentácia nehnuteľnosti po skončení nájmu, popis škôd a vyčíslenie náhrady škody. Škoda podľa popisu spočívala v rozbitej keramickej varnej doske, zničených zárubniach interiérových dverí
2x, odtrhnutom úchyte terasovej sieťky proti hmyzu, podmočených parketách na spodnom podlaží, zničených vnútorných žalúziách, plesni na stenách, v znečistení bytu a odpade na záhrade a škodu vyčíslili na sumu 3049,99 Eur, ktorú ponížili o zábezpeku žalovaných vo výške 700,- Eur a o preplatok na energiách vo výške 40,- Eur. Požadovali zaplatenie sumy 2300,- Eur.
4. Žalovaná 1 sa k žalobe vyjadrila dňa 19.12.2024, uviedla, že nespochybňuje nárok žalobcu na určitú náhradu, ale žiada súd o preverenie, pretože materiály – parkety sa podľa nej nemenili na celých 50m2, keďže celý dom má 100 m2 a hore, pod schodami, v záchode a v kuchyni neboli menené. Podľa informácií žalovaných neboli vôbec menené všetky podlahy. Záhradu podľa dohody mali ešte upraviť žalovaní, ale náhle žalobca zmenil názor a vyhodil /zničil/ ich veci, ktoré tam mali /gril, náradie/ a pritom zberný dvor v ten deň bol otvorený len popoludní. Vždy všetko platili načas, preto žiadajú, aby súd rozhodol o splátkach.
5. Žalovaný 2 sa k žalobe nevyjadril, a teda nepoprel skutkové tvrdenia žalobcov.
6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 27.06.2025, kde žalobkyňa 2 uviedla, že spolu so žalobcom dali žalovaným do prenájmu rodinný dom, ktorý bol zariadený, čistý, užívali ho 3 roky, s platením nájmu nebol žiadny problém. Po roku sa začali sťažovať susedia na hluk, chodila tam polícia a potom v roku 2024 koncom júla p. Nemesová (žalovaná 1) poslala výpoveď, s tým, že dom mali vypratať v určitom dátume, ktorý viackrát nedodržali, avšak zaplatili aj tie predĺžené dni. Keď prišli do domu, ktorý mali žalovaní odovzdať zistili, že dom sa nachádza v dezolátnom stave, žalovaná chcela škody zaplatiť v splátkach, s čím súhlasili, avšak k úhrade nedošlo. Žalobca 1 uviedol, že bolo dohodnuté, že žalovaní dom vypracú až o ďalšie dva dni, avšak k tomu neprišlo, preto hneď vymenil zámok a ich veci, resp. odpad vyhodili na smetisko. Škodu si vyčíslili odhadom, pretože majú so žalobkyňou stavebnú firmu a teda vedia, ako sa pohybujú ceny. Dom dali do pôvodného stavu, okrem parkiet, lebo tam prišiel ďalší nájomník a ten povedal, že mu nevadí, že parkety sú poškodené, ale to nič nemení na veci, že tieto parkety boli zničené. Škody odstraňovali ich ľudia z firmy a preto sumy za jednotlivé položky vyrátali podľa cenníka, ktorý majú vo firme. Parkety (ich výmena) sú nacenené na 50 m2, nedá sa vymeniť iba časť, pretože tam boli už tri roky a rovnaký odtieň už nie je možné dostať a musí byť vymenené celé prízemie. Čo sa týka upratovania- čistenia to je položka, ktorú vynakladajú vždy pri zmene nájomcu, lebo vždy keď príde nový nájomca byt treba vyčistiť. Nájomcovia iných bytov, ktoré prenajímajú, im upratovanie zaplatia, keď odchádzajú z bytu, pretože sa im byt nechce upratať. Takýchto nájomcov mali prvýkrát a teda predtým s domom nemali také problémy. Títo nájomcovia sa nasťahovali do domu hneď po kolaudácii.
7. Uznesením č.k. 33C/134/2024-108 zo dňa 17.07.2025 súd zrušil uznesenie, ktorým pojednávanie dňa 27.06.2025 odročil za účelom vyhlásenia rozsudku a rovnako tak uznesenie, ktorým vyhlásil dokazovanie za skončenie a uznesením č.k. 33C/134/2024-109 zo dňa 17.07.2025 vyzval žalobcov, aby odstránili vadu žaloby tak, že presne uvedú, ktorý zo žalovaných, má ktorému zo žalobcov uhradiť sumu 2300,-Eur.
8. Podaním doručeným súdu 24.07.2025 sa žalobcovia vyjadrili k výzve súdu a upresnili, že požadovanú sumu žiadajú spoločne a nerozdielne uhradiť od obidvoch žalovaných spoločne a nerozdielne.
9. Súd vykonal dokazovanie listinami založenými v spise: nájomná zmluva zo dňa 20.01.2021, komunikácia prostredníctvom aplikácie whatsapp, fotografie s poškodeniami bytu, výzva zo dňa 16.07.2024, podacie lístky, doklady o neprevzatí zásielky, fotodokumentácia bytu na začiatku nájmu, fotodokumentácia bytu po skončení nájmu, popis škôd a vyčíslenie náhrady škody a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
10. Z nájomnej zmluvy zo dňa 20.01.2021súd zistil, že tohto dňa ju uzavreli žalobcovia ako prenajímatelia so žalovanými ako nájomcami. Predmetom zmluvy bola úprava vzájomných práv a povinností zmluvných strán súvisiacich s nájmom bytu M. X - I., v rodinnom dome s XXX, súpisné č.XXX, nachádzajúceho sa v katastrálnom území B., obec B., okres A., zapísaného na liste vlastníctva číslo: XXXX, vedeného Okresným úradom A. katastrálny odbor. Podľa článku VII. bod 1 nájomnej zmluvy sa strany dohodli, že zmluva sa uzatvára na dobu určitú od 01.03.2021 do 28.02.2022. Zmluvné strany si súčasne dohodli v prospech nájomcu "právo opcie" za účelom predĺženia doby nájmu, a teda nájom sa automaticky predlžuje vždy ak nájomca minimálne 15 dní pred uplynutím doby nájmu v zmysle tohto bodu doručí
prenajímateľovi písomné oznámenie o uplatnení si opčného práva predĺženia doby nájmu na ďalšie kalendárne roky.
11. Z SMS komunikácie vyplýva, že žalovaná 1 dňa 22.04.2024 požiadala o ukončenie nájmu predmetného bytu k 30.06. s čím žalobca, resp. žalobcovia súhlasili a žalovanú žiadali dať všetko do pôvodného stavu, vymaľovať, poumývať, prípadne opraviť a žalovaná na to reagovala "to sa spoľahnite ".
12. Z fotodokumentácie bytu na začiatku nájmu je zrejme že išlo o nový byt, čistý, zariadený vstavaným nábytkom a so záhradou.
13. Z fotodokumentácie po skončení nájmu je zrejmý rozsah poškodenia a značného znečistenia predmetného bytu na dverách, na stenách, na podlahe, v kuchyni je rozbitá sklokeramická varná doska, sú poškodené žalúzie.
14. Z popisu škôd, ktorý doložili žalobcovia vyplýva, že bola rozbitá keramická varná doska, 2 krát zničené zárubne interiérových dverí, odtrhnutý úchyt terasovej sieťky proti hmyzu, podmočené parkety na spodnom podlaží, zničené vnútorné žalúzie, nevymaľované steny, pleseň na stenách, neupravená záhrada.
15. Z vyčíslenia náhrady škody ktoré predložili žalobcovia vyplýva, že škoda na keramickej varnej doske bola vo výške 139,99 Eur, na interiérových zárubniach dverí bola vo výške 2 x198 Eur, na parketovej podlahe vznikla škoda vo výške 1100,-Eur, na interiérových žalúziách vo výške 114,- Eur, za vymaľovanie poškodených stien vznikla škoda vo výške 500,-Eur, za upratovanie interiéru suma 350,- Eur, za vývoz odpadu zo záhrady a čistenie suma 200,-Eur. Spolu bola škoda vyčíslená vo výške 3049,99 Eur. Celková vyčíslená suma bola ponížená o zábezpeku 700,- Eur a preplatok na energiách 40,-Eur, teda výsledná suma škody je 2300,- Eur.
16. Z výzvy zo dňa 16.07.2024 vyplýva, že žalobca 1 požiadal žalovaných o zaplatenie sumy 2300 Eur ako sumy za poškodenia zistené na predmetnom byte do 14 dní od doručenia výzvy. Výzva bola zaslaná žalovanej 1 ako aj žalovanému 2, avšak ani jeden si zásielku neprevzal.
17. Predmetnú právnu vec podľa jej skutkového vymedzenia zo strany žalobcov súd posúdil podľa nasledovných zákonných ustanovení:
18. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
19. Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
20. Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
21. Podľa § 442 ods. 2 OZ, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
22. Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 198/2014 Z.z. o krátkodobom nájme bytu, krátkodobý nájom bytu vzniká uzavretím nájomnej zmluvy, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt alebo jeho časť do užívania, a to na dobu určitú, najdlhšie na dva roky. Krátkodobý nájom bytu možno na základe dohody zmluvných strán za rovnakých podmienok predĺžiť najviac na ďalšie dva roky, a to dvakrát. Nájomná zmluva musí mať písomnú formu a zmluvné strany si navzájom poskytnú najmenej jedno jej vyhotovenie.
23. Podľa § 6 zákona č. 198/2014 Z.z. o krátkodobom nájme bytu, krátkodobý nájom bytu zanikne a) uplynutím času, na ktorý bol dohodnutý, b) písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom, c) písomnou výpoveďou jednej zo zmluvných strán za podmienok uvedených v tomto zákone, d) písomným odstúpením od nájomnej zmluvy jednej zo zmluvných strán za podmienok uvedených v nájomnej zmluve alebo podľa tohto zákona; nájomná zmluva sa zrušuje okamihom doručenia odstúpenia od nájomnej zmluvy druhej zmluvnej strane, e) zánikom predmetu nájmu.
24. Podľa § 685 ods. 1 OZ, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
25. Podľa § 686 ods. 1 a 2 OZ, nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica. Ak doba nájmu nie je dohodnutá, predpokladá sa, že zmluva o nájme sa uzavrela na dobu neurčitú.
26. Podľa ust. 686 ods. 2 OZ, ak doba nájmu nie je dohodnutá, predpokladá sa, že zmluva o nájme sa uzavrela na dobu neurčitú.
27. Podľa ust. § 710 ods. 1 OZ, nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou.
28. Podľa ust. § 710 ods. 3 OZ, ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.
29. Podľa § 682 OZ, ak sa nájom skončí, je nájomca povinný vrátiť prenajatú vec v stave zodpovedajúcom, dojednanému spôsobu užívania veci; ak sa spôsob užívania výslovne nedohodol, v stave, v akom ju prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.
30. Podľa § 683 ods. 1 OZ, ak došlo k poškodeniu alebo nadmernému opotrebeniu prenajatej veci v dôsledku jej zneužitia, zodpovedá nájomca aj za škody spôsobené osobami, ktorým umožnil k prenajatej veci prístup, za náhodu však nezodpovedá.
31. Podľa § 693 OZ, nájomca je povinný odstrániť závady a poškodenia, ktoré spôsobil v dome sám alebo tí, ktorí s ním bývajú. Ak sa tak nestane, má prenajímateľ právo po predchádzajúcom upozornení nájomcu závady a poškodenia odstrániť a požadovať od nájomcu náhradu.
32. Podľa § 151 Civilné sporového poriadku (ďalej len „CSP“), skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
33. Súd mal z listín založených v spise preukázané, že dňa 20.01.2021 žalobcovia ako prenajímatelia uzavreli so žalovanými ako nájomcami nájomnú zmluvu podľa zákona č. 98/2014 Z.z. o krátkodobom nájme bytu. Predmetom zmluvy bola úprava práv a povinností súvisiacich s nájmom bytu č. X - I., v rodinnom dome s XXX, súpisné č. XXX nachádzajúcom sa v katastrálnom území B., obec B., okres A., zapísaného na liste vlastníctva číslo: XXXX, vedeného Okresným úradom A. katastrálny odbor. Podľa článku VII. bod 1 nájomnej zmluvy sa strany dohodli, že zmluva sa uzatvára na dobu určitú od 01.03.2021 do 28.02.2022. Zmluvné strany si súčasne dohodli v prospech nájomcu "právo opcie" za účelom predĺženia doby nájmu a teda nájom sa automaticky mal predĺžiť vždy ak nájomca minimálne 15 dní pred uplynutím doby nájmu v zmysle tohto bodu doručí prenajímateľovi písomné oznámenie o uplatnení si opčného práva predĺženia doby nájmu na ďalšie kalendárne roky.
34. Vzhľadom na vyššie uvedené zmluvné a zákonné ustanovenia má súd za to, že krátkodobý nájom bytu medzi stranami sporu, ktorý vznikol na základe nájomnej zmluvy uzavretej podľa zákona č. 98/2014 Z. z. o krátkodobom nájme bytu, uplynutím dohodnutej doby a nedoručením písomného oznámenia o uplatnení si opčného práva predĺženia doby nájmu dňa 28.02.2022 zanikol. Zároveň súd má za to, že medzi žalobcami a žalovanými vznikol nový občianskoprávny /nájomný vzťah podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, ktorý na platnosť zmluvy o nájme bytu nevyžadujú písomnú formu zmluvy, a to vzhľadom na tú skutočnosť, že medzi žalobcami a žalovanými nedošlo po zániku nájomnej zmluvy ku opätovnému uzatvoreniu zmluvy o nájme k bytu v písomnej forme. Predmetný občianskoprávny/nájomný
vzťah bol medzi stranami uzatvorený skutočným plnením tohto záväzku (konaním, resp. opomenutím), čo predstavuje ich prejav vôle smerujúci ku vzniku práv a povinností vyplývajúcich z nájomného vzťahu, s ktorým ho spája Občiansky zákonník. Čo do obsahu a predmetu tohto novovzniknutého právneho vzťahu je dôvodné tvrdiť, že podstatné náležitosti tohto nového právneho vzťahu boli zmluvnými stranami dohodnuté, a síce predmetom nájmu je nespochybniteľne predmetný byt a odplatou je nájomné v ústne dohodnutej výške (rovnaká ako bola dohodnutá v písomnej nájomnej zmluve z 20.01.2021) a v konečnom dôsledku aj reálne hradené žalovanými. Nakoľko medzi žalobcami a žalovanými v tomto prípade nebola dohodnutá doba nájmu, platí zákonná fikcia, že zmluva o nájme sa uzavrela na dobu neurčitú (ust. § 686 ods. 2 OZ).
35. Pri nájme na dobu neurčitú platí, že nájomca môže nájom vypovedať aj bez udania dôvodu, avšak musí dodržať zákonom stanovenú výpovednú lehotu, ktorá je spravidla trojmesačná, pokiaľ nie je v zmluve dohodnuté inak (§ 710 Občianskeho zákonníka). Výpovedná lehota začína plynúť od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede prenajímateľovi.
36. Napriek tomu že žalobcovia tvrdili, že žalovaní predmetnú zmluvu vypovedali v písomnej podobe na základe oznámenia cez aplikáciu whatasapp, súd komunikáciu medzi stranami cez aplikáciu whatasapp posúdil ako dohodu zmluvných strán o ukončení nájmu, keďže žalovaná v nej navrhla, že chce nájom ukončiť k 30.06.2024 s čím žalobca súhlasil. Nešlo teda o výpoveď zo zmluvy s minimálnou výpovednou lehotou tri mesiace, tak ako to predpokladá § 710 OZ.
37. V sporovom konaní, ako je tomu aj v tomto prípade, platí tzv. prejednávacia zásada. Podstata prejednávacej zásady je v povinnosti účastníkov konania tvrdiť skutočnosti, ktoré majú význam pre rozhodnutie vo veci samej, a taktiež aj procesná povinnosť navrhovať dôkazy, aby sa preukázali dané tvrdenia. Je úlohou účastníkov konania zabezpečiť skutkové poznatky pre súd, pretože súd sám „nepátra“ po dôkazoch, a len celkom výnimočne vykoná iné dôkazy ako tie, ktoré boli navrhnuté účastníkmi konania. Súd totiž rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov (resp. aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti).V danom konaní, v zmysle vyššie citovanej zásady, súd skúmal odôvodnenosť žalovaného nároku na základe toho dôkazného materiálu, ktorý do konania vniesli svojou procesnou aktivitou účastníci konania. Súd v súlade so skutkovým vymedzením žalovaného nároku, tak ako rozhodujúce skutočnosti opísali žalobcovia, posudzoval nárok žalobcov na zaplatenie sumy 2300,- Eur s prísl. ako nárok na náhradu škody. Tá spočívala v tom, že žalovaní ako nájomcovia bytu po ukončení nájmu bytu tento odovzdali žalobcom s viacerými poškodeniami a nie v stave akom ho prevzali na začiatku nájmu. Z hľadiska nároku na náhradu škody je potrebné zistiť, či sú splnené všetky predpoklady vzniku občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 OZ, ktorej predpokladmi sú porušenie právnej povinnosti, vznik škody, existencia príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinností a vznikom škody a zavinenie. Prvé tri predpoklady sú objektívneho charakteru. Dôkazné bremeno ohľadom nich leží na poškodenom. Žalovaný tu preukazuje, že škodu nezavinil. Predpoklady vzniku občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 OZ musia byť splnené kumulatívne. Pri nesplnení čo i len jedného z predpokladov vzniku občianskoprávnej zodpovednosti nie je možné návrhu na náhradu škody vyhovieť.
38. Základným predpokladom zodpovednosti za škodu je porušenie právnej povinnosti (protiprávny úkon). Porušenie právnej povinnosti môže spočívať buď v jednaní aktívnom alebo pasívnom. Porušenie právnej povinnosti ako predpoklad občianskoprávnej zodpovednosti sa nepredpokladá, ale musí byť poškodeným preukázaná. Posúdenie či preukázaný skutok je protiprávnym konaním je posúdením právnym, ktoré náleží iba súdu. Poškodený preukazuje skutkové okolnosti, ktoré po právnej stránke hodnotí súd.
39. Škodou sa podľa výkladu súdnej praxe rozumie majetková ujma poškodeného, ktorú je možné objektívne vyjadriť v peniazoch. Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, pričom obe tieto formy sú rovnocenné. V zmysle judikatúry sa za skutočnú škodu považuje majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp. aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky vyplývajúce z toho, že navrátenie do predošlého stavu nebolo možné alebo účelné.
40. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Súd nárok žalobcov na náhradu škody posúdil podľa § 420 OZ v spojení s § 415 OZ. Žalobcovia v žalobe tvrdili, že im vznikla škoda vo výške 3050,- Eur; táto suma bola ponížená o zábezpeku 700,- Eur, a o sumu 40,-Eur z preplatku na energiách, pričom v prílohe k žalobe špecifikovali jednotlivé poškodenia bytu, respektíve jeho vybavenia spolu s výškou škody. Žalobcovia na pojednávaní uviedli, že po ukončení nájmu dali dom do pôvodného stavu, okrem parkiet, škody odstraňovali ľudia z ich firmy a sumy za opravu poškodených položiek vyrátali podľa cenníka, ktorý majú vo firme. Poškodenia keramickej varnej dosky, interiérových zárubní, terasovej sieťky proti hmyzu, interiérových žalúzií, znečistenie, navlhnutie a pleseň stien ako aj znečistenie interiéru a exteriéru bytu žalovaní nijako nesporovali, dokonca žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že nespochybňujú nárok žalobcu a nespochybňovali ani výšku škody, ktorú si žalobcovia vyčíslili ako škodu na uvedených položkách, súd preto vychádzal z nesporných skutkových tvrdení ohľadom vzniknutej škody na týchto položkách a priznal žalobcom požadovanú sumu 1200,- Eur titulom reálne vzniknutej škody.
41. Čo sa týka položky parketová podlaha, ktorej poškodenie žalobcovia vyčíslili sumou 1100,- Eur za materiál, demontáž a montáž podlahy, túto škodu žalovaná 1 účinne poprela, keď vo svojom vyjadrení k žalobe spochybnila rozsah poškodenia, t.j. potrebu vymeniť parkety na celých 50 m2. Žalobca na pojednávaní uviedol, že výmenu parkiet ešte vôbec nezrealizoval, ale podľa neho bude treba vymeniť celú podlahu na prízemí pretože rovnaký odtieň parkiet už nie je možné dostať. Žalobcovia túto skutočnosť - potrebu vymeniť parkety no celých 50 m2, ale súdu nijakým spôsobom nepreukázali, neprodukovali žiadne dôkazy na podporu tohto svojho tvrdenia, preto súd v tejto časti, t.j. v časti sumy 1100,- Eur žalobu zamietol, keďže mal za to, že žalobcovia v tejto časti neuniesli dôkazné bremeno a neprerukázali skutočnú škodu, ktorá na poškodenej podlahe vznikla.
42. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná 1 vo svojom vyjadrení žiadala, aby im (žalovaným) súd umožnil dlžnú sumu voči žalobcom uhradiť v splátkach a žalobcovia (v replike) súhlasili so splátkovým kalendárom na obdobie 4 mesiacov, súd v zmysle ust. § 232 ods. 3 CSP umožnil žalovaným priznanú sumu splatiť mesačnými splátkami vo výške 300,- Eur, vždy k 25. dňu kalendárneho mesiaca až do úplného vyrovnania pod stratou výhodu splátok nezaplatením ktorejkoľvek splátky, počnúc právoplatnosťou rozsudku.
43. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
44. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
45. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
46. Nárok na náhradu trov konania súd hodnotil podľa § 255 ods. 2. Úspech žalobcov bol v časti priznanej sumy 1200,-Eur, čo predstavovalo 52,17 % a úspech žalovaných bol v zamietajúcej časti 1100,-Eur, teda 47,83%. Pomer vzájomnej náhrady trov konania je teda 4,34% (52,17% - 47,83%) v prospech žalobcov. Keďže v prípade žalobcov išlo o nepatrný úspech, resp. úspech žalobcov bol približne rovnaký ako úspech žalovaných, súd uvedené posúdil tak, že nárok na náhradu trov konania nepriznal žiadnej zo strán sporu.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného poriadku). Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu (§ 50 ods. 1 Exekučného poriadku). Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, ktorý sa zverejní na webovom sídle ministerstva. Návrh musí byť autorizovaný, inak sa naň neprihliada. Listiny, ktoré je potrebné pripojiť k návrhu na vykonanie exekúcie, sa podávajú elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu spolu s návrhom na vykonanie exekúcie (§ 48 ods. 7 Exekučného poriadku). Ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú schránku, možno podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora. Exekútor je v takom prípade zástupcom oprávneného pre doručovanie písomností do vydania poverenia na vykonanie exekúcie (§ 48 ods. 8 Exekučného poriadku).