Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30C/42/2025

Uznesenie

Okresný súd Galanta v právnej veci navrhovateliek: 1. A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, 2. E. A. B., nar. XX.X.XXXX, 3. F. B., nar. XX.X.XXXX, 4. A. B., nar. XX.X.XXXX, všetky navrhovateľky trvale bytom G. H. G. XXX, zast. advokátkou: JUDr. Laura Kudláčová, so sídlom Paulínska 20, Trnava, proti povinnému z neodkladného opatrenia: I. B., nar. X.X.XXXX, bytom G. H. G. XXX, t. č. Ústav na výkon väzby Leopoldov, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým povinnému ukladá povinnosť:

- nevstupovať do nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre katastrálne územie G. H. G., obec G. H. G., okres Galanta - rodinného domu súp. č. 492, ktorý je postavený na pozemku parc. č. 374/5, a na pozemky parc. č. 374/3, č. 374/5 zapísané na LV č. XXXX J. K. XXXX pre katastrálne územie G. H. G., obec G. H. G., okres Galanta,

- nepribližovať sa k navrhovateľkám 1, 2, 3 a 4 na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní, v trestnom konaní a v správnom konaní.

II. Vo zvyšnej časti sa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľky sa podaným návrhom zo dňa 4.7.2025 domáhali nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd povinnému z neodkladného opatrenia (ďalej len „povinný“) uložil, aby nevstupoval do rodinného domu na adrese G. H. G. XXX; zdržal sa vstupu na pozemok parc. č. 374/3, parc. č. 374/4, parc. č. 374/5, parc. č. 373/4, parc. č. 373/5, parc. č. 375, parc. č. 373/6 a parc. č. 371/6 v katastrálnom území G. H. G., ktoré sa nachádzajú v blízkosti rodinného domu na adrese G. H. G. XXX; nepribližoval sa k navrhovateľkám v 1. - 4. rade na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov s výnimkou účasti na procesných úkonoch v súdnom konaní, trestnom a správnom konaní; nekontaktoval písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami navrhovateľky v 1. - 4. rade. Zároveň požadovali, aby súd nariadil kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadených povinností vo vzťahu k povinnému ako kontrolovanej osobe technickými prostriedkami, a to osobným identifikačným zariadením kontrolovanej osoby, zariadením na kontrolu polohy kontrolovanej osoby a zariadením varovania blízkosti chránených osôb; uložil povinnému ako kontrolovanej osobe povinnosť podrobiť sa a strpieť inštaláciu technických prostriedkov a za týmto účelom sa neodkladne dostaviť na tunajší súd k probačnému a mediačnému úradníkovi a navrhovateľkám ako chráneným osobám dostaviť sa na tunajší súd k mediačnému a probačnému úradníkovi za účelom prevzatia zariadenia varovania blízkosti.

2. Návrh odôvodnili tým, že navrhovateľka 1 je bývalá manželka povinného, pričom ich manželstvo bolo rozvedené dňa 9.5.2019 (konanie bolo vedené na tunajšom súde pod sp. zn. ) s tým, že navrhovateľka 1 podala návrh na rozvod manželstva najmä z dôvodu, že spolužitie s povinným bolo už v tom čase neznesiteľné najmä kvôli jeho agresivite. Povinný už počas manželstva navrhovateľke

1 vulgárne nadával, ponižoval ju, vyhrážal sa jej a fyzicky ju napádal. Z manželstva pochádzajú tri plnoleté deti, a to navrhovateľka 2, navrhovateľka 3 a navrhovateľka 4. Napriek rozvodu manželstva zostal povinný bývať v spoločnej domácnosti s navrhovateľkami 1, 2 a 3. Navrhovateľky ho niekoľkokrát žiadali, aby opustil ich bydlisko, avšak to vždy odmietol. Ponúkali mu aj takú možnosť, že ak sa odsťahuje z predmetnej nehnuteľnosti, tak mu budú prispievať väčšou polovicou na nájom, avšak ani s týmto nesúhlasil. Poukazovali, že povinný nemá k bydlisku žiaden vlastnícky, nájomný a ani iný právny vzťah a vlastníčkou nehnuteľnosti, v ktorej býva povinný, je navrhovateľka 4, ktorá však bola donútená odsťahovať sa zo svojej vlastnej nehnuteľnosti, a to z dôvodu nevhodného a agresívneho správania povinného, ktoré začalo negatívne vplývať na psychické zdravie jej syna. Navrhovateľky 2, 3 a 4 si už od detstva spomínajú na hrubé, despotické a agresívne správanie povinného, ktoré sa prejavovalo tak, že si navrhovateľky vždy museli dávať pozor na to, čo povedia a urobia, pretože inak bol povinný agresívny, urážal ich, nadával im a opakovane sa im vyhrážal smrťou. Poukazovali na niektoré traumy z minulosti súvisiace so správaním povinného ako napr. vyhrážanie sa navrhovateľkám zabitím, kedy počas vyhrážania zobral povinný plynovú fľašu do kotolne s tým, že vyhodí do vzduchu celý dom aj s navrhovateľkami; povinný sa často vyhrážal aj vlastnou smrťou, keď si raz zobral povraz a išiel na povalu s tým, že sa ide obesiť. Bežne sa stávalo, že rozbíjal nábytok, dvere a okná v dome. Dodnes sa im vybavuje traumatický nepríjemný zážitok, kedy povinný išiel obesiť ich psa a vyzabíjať ich zajace, a to tak, že sa na to museli všetky pozerať. Uviedli, že každodenne zažívajú traumatizujúce situácie zo strany povinného a dennodenne majú strach o svoj život, zdravie seba a svojej rodiny. Navrhovateľka 1 ako bývalá manželka pociťovala problémy s povinným prakticky od začiatku ich manželského vzťahu, no dúfala a verila, že sa to zmení. Až neskôr sa od sestry povinného dozvedela, že už v detstve mu diagnostikovali psychiatrickú poruchu, ale odmietla jej bližšie uviesť o akú poruchu ide. Približne v roku 1988/1989 bol povinný aj hospitalizovaný v psychiatrickej liečebni vo Veľkom Záluží pre alkoholickú psychózu a Delirium tremens. Do roku 1999 bol osobou so silnou závislosťou od alkoholu. Po tomto roku začal abstinovať, avšak posledné roky znovu začal s pitím alkoholu. Povinný sa správa agresívne aj vtedy, keď nie je pod vplyvom alkoholu, pričom keď je pod vplyvom alkoholu, tak sa navrhovateľkám javí ako nepríčetný. Odkedy je na dôchodku (od konca roka 2024) znovu prepadol pitiu alkoholu v neúnosnej miere, začal sa vyhrážať navrhovateľkám ešte vo väčšej miere ako tomu bolo v minulosti. Opakovane sa im vyhráža usmrtením rôznymi spôsobmi, a to napr. tak, že dá ich auto vyhodiť do vzduchu, že zatvorí navrhovateľky do garáže a nechá ich tam bez jedla a vody, teda nechá ich vyhladovať na smrť, že ich usmrtí nožom a pod. Takéto vyhrážky sa opakujú čoraz častejšie, kedy si povinný vždy nájde dôvod na vyhrotenie situácie a použitie vyhrážok a psychického týrania rôznym spôsobom. Takýto dôvod si nájde aj pri bežných situáciách, resp. pri každodenných činnostiach ako napr. keď navrhovateľky otvoria okno, zatvoria okno, keď chcú vymeniť kolieska na radiátoroch a pod. Navrhovateľky mali vždy problém realizovať v domácnosti akúkoľvek zmenu, či opravu a museli ich vždy vykonávať tak, aby pri tom nebol prítomný povinný a vyhli sa tak jeho agresívnemu amoku. Každý jeden krok v domácnosti musia plánovať dopredu v snahe predísť jeho nepríčetným stavom. Aktuálne sa povinný začal vyhrážať navrhovateľke 3 tým, že jej zničí firmu, tým že bude o nej šíriť klamstvá o tom, že vo firme predáva drogy. Povinný opakovane podáva trestné oznámenia na rodinných príslušníkov navrhovateliek s tým, že predávajú drogy, majú v držbe nelegálne zbrane, pytliačia, nelegálne vyrábajú alkohol, a pod., pričom všetky trestné oznámenia boli odmietnuté. Agresivita povinného sa od začiatku roka 2025 neustále stupňuje, začal mávať časté stavy nepríčetnosti, a to bez akýchkoľvek podnetov. Tieto stavy sú náhle a vyskytnú sa bez toho, aby ich bolo možné dopredu predvídať. Vyhrážanie zabitím navrhovateľkám zo strany protistrany sa objavuje oveľa častejšie ako v minulosti, a to raz až dvakrát do týždňa. Navrhovateľky majú vážne obavy, že povinný svoje vyhrážky aj uskutoční. Keďže povinný odmieta opustiť nehnuteľnosť, v ktorej bývajú navrhovateľky 1, 2 a 3, tak žijú v neustálom každodennom strachu a strese z jeho správania. Navrhovateľky 2 a 3 prispôsobujú svoj každodenný program tak, aby navrhovateľka 1 (mama) nezostávala sama doma s povinným, keďže majú strach, že by uskutočnil svoje vyhrážky a mame ublížil. Tiež si spomínajú, že už v čase, keď boli deti, povinný viackrát fyzicky napadol navrhovateľku 1 pred ich očami. Toto ovplyvňuje (okrem iného) osobný, súkromný a pracovný život navrhovateliek 2 a 3 a zároveň to ničí aj navrhovateľku 1, ktorá nechce byť príťažou. Ide o celkové správanie povinného v snahe vyvolať konflikt a vyvíjať psychický nátlak na navrhovateľky. Keď už vyčerpá „bežné“ spôsoby ako vyhrotiť situáciu, uchyľuje sa k extrémne nevhodnému správaniu, napr. vykoná veľkú potrebu priamo pred garážou alebo pod oknami domu navrhovateliek. Navrhovateľka 4 si spomína na obdobie, keď ešte žila v dome so svojím malým synom, kedy povinný úmyselne vypínal kúrenie a vodu, pričom sa často stalo, že nemala ako okúpať svojho syna, keďže v celom dome bola zima. Svojím dlhodobým šikanóznym správaním postupne vyvíjal na navrhovateľku 4 taký psychický tlak, že bola donútená opustiť spoločnú domácnosť. Život s povinným je veľmi ťažký,

obmedzujúci vo všetkých smeroch a negatívne ovplyvňuje psychické a fyzické zdravie navrhovateliek. Kvôli dennodennému psychickému teroru sa navrhovateľka 2 už viackrát psychicky zrútila, navštevuje vyše 10 rokov psychoterapeutku, ktorá jej pomáha vyrovnať sa s prežitými traumami z minulosti a spracúvať každodenné situácie zo života s povinným. Navyše si povinný vyvinul posledné obdobie až chorobnú závislosť na navrhovateľke 2, kedy ju chce mať pod neustálou kontrolou, kontroluje ju a hľadá po meste jej vozidlo, aby vedel kde sa počas dňa nachádza. U navrhovateľky 3 sa začali objavovať prejavy post-traumatickej stresovej poruchy v podobe paniky, zlyhávania dýchania a silnej tachykardie, a to najmä vtedy, keď je protistrana fyzicky nablízku a vyhráža sa jej alebo ostatným navrhovateľkám. Taktiež sa u nej začali prejavovať aj ďalšie zdravotné problémy, ktoré sú následkom týchto úzkostných stavov zapríčinených protistranou a s tým súvisiacim celkovým oslabením imunitného systému, ako napr. zdeformovanie štítnej žľazy, rozpadávanie červených krviniek a pod. Zhrňujúc, navrhovateľky nezažili obdobie s protistranou, ktoré by sa dalo označiť za dlhodobo pokojné. Dennodenne čelia stresu a traumatizujúcim zážitkom, ktoré vážne ovplyvňujú ich životy. Tieto každodenné stresujúce situácie sa výrazne odzrkadľujú na ich fyzickom a psychickom zdraví a celkovom fungovaní. Poukazovali tiež na incident zo dňa 21.8.2018, kedy navrhovateľka 3 po príchode domov počula hádku navrhovateľky 1 a povinného, vošla do miestnosti odkiaľ vychádzal krik, pričom uvidela ako navrhovateľka 1 padá na zem po tom, ako ju fyzicky napadol povinný. Navrhovateľka 3 bránila navrhovateľku 1, a to tak, že obliala povinného vodou, aby sa spamätal. Ten však chytil agresívny amok, v ktorom ju začal škriabať nechtami, kopať a udierať päsťou do hlavy. Následne ju skopol na zem, kde pokračoval v kopaní a začal ju udierať stoličkou, čím jej spôsobil viaceré zranenia, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenia. Išlo najmä o pomliaždenie a modriny predlaktia, pomliaždenie koreňa nosa, pomliaždenie a odreniny krku a po pár mesiacoch zlomenie dvoch zubov následkom uvedeného fyzického napadnutia. Svedkom tohto napadnutia bola navrhovateľka 4, ktorá však nebola schopná zasiahnuť, pretože mala v náručí svojho malého syna. Uvedený incident bol rozhodujúcim momentom, kedy sa navrhovateľka 1 odhodlala podať návrh na rozvod manželstva. Navrhovateľka 3 podala za vyššie spomenuté napadnutie trestné oznámenie, ktoré však bolo odovzdané príslušnému orgánu na prejednanie priestupku. Kvôli fyzickému a psychickému týraniu zo strany povinného vo vzťahu k navrhovateľkám podala tiež aj navrhovateľka 4 trestné oznámenie v júni 2017. Toto trestné oznámenie bolo taktiež odovzdané príslušnému orgánu na prejednanie priestupku. Trestné oznámenie na povinného podal aj brat navrhovateľky 1, pán E. D., v roku 2022, kedy sa mu povinný vyhrážal zastrelením. Následkom toho bola povinnému odobratá strelná zbraň. Svedkom tohto incidentu bola navrhovateľka 3. Trestné oznámenie na protistranu podal aj sused, ktorého povinný fyzicky napadol. Po tomto incidente sa sused z obáv o svoj život a zdravie odsťahoval. Tiež uviedli, že oslovili aj svoju rodinu, či by vedeli napísať čestné vyhlásenia o tom ako sú svedkom toho, že povinný dlhodobo fyzicky aj psychicky ničí navrhovateľky. Niektorí rodinní príslušníci najskôr súhlasili, avšak následne dostali strach z reakcie povinného, keby sa o tom dozvedel. Navrhovateľky viackrát privolali aj políciu z dôvodu agresívneho správania povinného, ktorý však incidenty bagatelizoval a prezentoval ich iba ako bežné hádky. S ohľadom na uvedené sa navrhovateľky cítia ako v začarovanom kruhu, kde sa neustále opakuje agresívne správanie protistrany a aj napriek ich snahám riešiť situáciu prostredníctvom polície, tá im neposkytla adekvátnu pomoc, resp. situácia nebola účinne vyriešená. Z dôvodu bezmocnosti a pocitu bezvýchodiskovosti znášali navrhovateľky niekoľko rokov agresívne, despotické a hrubé správanie povinného, svoj život prispôsobovali vo všetkých smeroch tak, aby ho v žiadnom smere nerozrušili. Toto však prakticky ani nie je možné, keďže povinný si vždy nájde dôvod, kvôli ktorému sa správa agresívne a nepríčetne. Z dôvodu neustáleho sa stupňujúceho vyhrážania, fyzických atakov, objavujúcich sa psychických a fyzických zdravotných problémoch navrhovateliek súvisiacich so spolužitím s povinným a stále častejších stavov nepríčetnosti, sa dňa 29.4.2025 rozhodli podať hromadné trestné oznámenie. Trestné konanie bolo najskôr vedené na Obvodnom oddelení Policajného zboru Sereď, odbor poriadkovej polície pod ČVS: ORP-201/SE-GA-2025. Navrhovateľky boli v konaní vypočuté, pričom dlho sa odhodlávali, aby o týchto traumatizujúcich každodenných zážitkoch vypovedali, a to najmä z úzkosti, ktorú to v nich vyvoláva, ale aj z pocitu hanby, ktorú majú zo správania povinného. Dňa 16.6.2025 bola vec týkajúca sa podozrenia zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa postúpená na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Galante, odbor kriminálnej polície. Aktuálny stav trestného konania je taký, že navrhovateľka 1 bola predvolaná na ďalší výsluch dňa 8.7.2025. Naplánovaný výsluch bol zo strany vyšetrovateľky zrušený z dôvodov na jej strane a nový termín výsluchu má byť oznámený v priebehu nasledujúcich dní. Navrhovateľky sa rozhodli podať tento návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže ďalšie spolužitie a blízkosť povinného a s tým súvisiace stupňovanie násilia povinného by mohlo mať fatálne následky. Je nevyhnutné, aby im bola poskytnutá ochrana pred prípadným ďalším násilím zo strany povinného a bolo im umožnené pokojné bývanie. Aj keď navrhovateľka 4 momentálne nebýva

v nehnuteľnosti, v ktorej bývajú navrhovateľky a povinný, chcela by ostatné navrhovateľky navštevovať aj so svojimi deťmi, a to nie je možné, pokiaľ sa tam zdržiava povinný. Navrhovateľka 4 je donútená kvôli povinnému bývať v prenajatom byte v Seredi aj so svojimi deťmi, keďže nechce, aby jej deti boli v blízkosti povinného. Nielen navrhovateľka 4, ale ani nikto iný z rodinných príslušníkov navrhovateliek, ich priateľov a známych ich nemôže v dome navštevovať z dôvodu prítomnosti povinného a jeho nepredvídateľného správania. Navrhovateľky by sa aj v blízkosti domu cítili ohrozené, ako napr. pred domom, za domom na roliach, na dvore a pod., majú strach, že v prípade vydania neodkladného opatrenia na zákaz vstupu do domu, ich bude povinný neustále prenasledovať a bude sa im snažiť ublížiť, a preto žiadajú, aby sa neodkladné opatrenie vzťahovalo aj na pozemok parc. č. 374/3, parc. č. 374/4, parc. č. 374/5, parc. č. 373/4, parc. č. 373/5, parc. č. 375, parc. č. 373/6 a parc. č. 371/6, pričom ide o pozemky, ktorých vlastníčkou je navrhovateľka 1 a jej brat pán E. D.. S ohľadom na vyššie opísaný skutkový stav je dôvodné, aby bola telesná a duševná integrita navrhovateliek chránená aj pred nevhodnou písomnou, telefonickou a elektronickou komunikáciou zo strany povinného. Povinný má potrebu mať navrhovateľky neustále pod kontrolou, a keby tomu tak nebolo v spoločnej domácnosti, tak by prišlo k neustálemu kontaktovaniu písomne, telefonicky alebo iným spôsobom. Takýmto spôsobom by povinný naďalej pokračoval v psychickom ničení navrhovateliek a navrhovateľky by stále žili v strachu, strese a neistote. Vo vzťahu k navrhovateľke 4, aj keď bola donútená sa z predmetnej nehnuteľnosti odsťahovať kvôli správaniu povinného, stále má povinný na ňu dosah. Je dôvodné, aby bola ochránená aj navrhovateľka 4, keďže táto rovnako ako ostatné navrhovateľky zažíva od detstva neustály strach a stres z povinného. Navrhovateľka 4 sa necíti v bezpečí a bojí sa aj o svoje deti, keď vie, že povinný sa k nej a k jej deťom môže kedykoľvek priblížiť. Záverom dodali, že majú obrovský strach a stres z reakcie a ďalšieho možného nepredvídateľného konania povinného, a preto je nevyhnutné, aby pre ich bezpečnosť a ochranu ich životov bola nariadená kontrola dodržiavania neodkladným opatrením nariadených povinností technickými prostriedkami.

3. Na osvedčenie svojich tvrdení navrhovateľky predložili rozsudok tunajšieho súdu č. k. -36 zo dňa 9.5.2019, výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre k. úz. G. H. G., lekárske správy zo dňa 21.8.2018 a 22.8.2018, vyjadrenie k predvolaniu (nedatované), vyrozumenie o stave veci zo dňa 8.8.2017, hromadné trestné oznámenie zo dňa 29.4.2025, sms komunikáciu, zápisnicu o výsluchu navrhovateľky 1 zo dňa 12.6.2025, zápisnicu o výsluchu navrhovateľky 2 zo dňa 16.6.2025, zápisnicu o výsluchu navrhovateľky 3 zo dňa 12.6.2025, zápisnicu o výsluchu navrhovateľky 4 zo dňa 12.6.2025, výpis z listu vlastníctva č. XXXX, K. XXXX, K. XXXX J. K. XXXX pre kat. úz. G. H. G., upovedomenie poškodeného zo dňa 16.7.2025.

4. Tunajší súd o návrhu rozhodol uznesením č. k. -67 dňa 1.8.2025 tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

5. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd rozhodol o odvolaní navrhovateliek uznesením č. k. -141 dňa 29.10.2025 tak, že napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že v prípadoch domáceho násilia je dôkazná situácia špecifická - spravidla neexistujú priami svedkovia a násilie sa odohráva v súkromí. Pri takýchto situáciách je potrebné vyhodnocovať vierohodnosť tvrdení a celkový kontext násilia. Súdu prvej inštancie vytkol, že opomenul zásadný dôkaz – uznesenie o začatí trestného stíhania, na ktoré následne nadväzuje uznesenie o vznesení obvinenia voči povinnému, ktoré dokumenty predstavujú relevantný zdroj osvedčenia o pravdepodobnosti protiprávneho konania povinného. Podľa uznesenia o vznesení obvinenia zo dňa 19.8.2025 (ktoré v čase prvého rozhodnutia súdu prvej inštancie nebolo vydané, pozn. súdu prvej inštancie) je povinnému kladené za vinu opakované fyzické a psychické násilie voči navrhovateľkám, vrátane konkrétnych vyhrážok zabitím a incidentov z roku 2018. Tieto skutočnosti potvrdzujú pravdepodobnosť ohrozenia ich telesnej a duševnej integrity. Podľa odvolacieho súdu z obsahu spisu vyplýva, že konanie povinného má dlhodobý, systematický a násilný charakter, čo osvedčujú výpovede navrhovateliek aj lekárske správy z roku 2018. Tieto listiny taktiež spravdepodobňujú hrozbu ujmy. Pri opätovnom rozhodovaní má súd prvej inštancie vykonať aj doplňujúce zistenia o aktuálnom správaní povinného v súvislosti so vzneseným obvinením.

6. Podľa ust. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa ust. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa ust. ným opatrením možno strane uložiť najmä, aby f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

9. Podľa ust. za podmienok ustanovených osobitným predpisom môže súd nariadiť kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami.

10. Podľa ust. návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

11. Podľa ust. ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

12. Podľa ust. veta prvá súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

13. Podľa ust. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

14. Neodkladné opatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim k úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán, predovšetkým však k ochrane pred takým konaním toho, voči komu návrh smeruje, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy (materiálnej ako aj nemateriálnej) na strane navrhovateľa neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie sa považuje za výnimočný prostriedok najmä preto, lebo pri jeho nariadení súd zásadne nevykonáva dokazovanie, je porušená zásada rovnosti strán konania, strany nemusia byť pred jeho nariadením vypočuté a napokon uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť.

15. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či: 1. je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, 2. navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), 3. uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), 4. navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, 5. právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), 6. sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (Števček, M., Ficová, S. D., J. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1092 s.).

16. Navrhovateľ neodkladného opatrenia opísaním rozhodujúcich skutočností musí súd presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento

inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť. Preukázanie, resp. osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ako aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Potreba úpravy pomerov musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu. Listinné dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a rozhoduje spravidla bez pojednávania a bez výsluchu strán.

17. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa ust. postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia alebo možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia alebo možného ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia a možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity sa v takomto prípade preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené. Zákaz alebo obmedzenie komunikácie (písm. g)) a zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť (písm. h)), ako menej závažné zásahy do osobných slobôd povinného, sú ex lege podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená. Aj túto skutočnosť však musí navrhovateľ pred nariadením neodkladného opatrenia relevantným spôsobom osvedčiť (teda, že navrhovateľova osobná integrita vykazuje znaky fyzického alebo psychického násilia).

18. Násilie možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú škodu, maldevelopment a podobne. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek atakoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia - ide o podrobenie obete (uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 15.10.2012).

19. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť, pričom k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie. Násilím je aj nezabránenie násiliu.

20. Podľa údajov LV č. XXXX vedeného pre k. ú. G. H. G., vlastníkom rodinného domu súp. č. XXX, postavený na parc. č. 374/5, o veľkosti podielu 1/1, je navrhovateľka 4, a to na základe darovacej zmluvy č. V 4274/18, vklad povolený dňa 31.10.2018. Podľa údajov LV č. XXXX vedeného pre k. ú. G. H. G., vlastníkom pozemku parc. č. 374/5 o výmere 150 m2, zastavaná plocha a nádvorie, je E. D.. Podľa údajov LV č. XXXX vedeného pre k. ú. G. H. G., pozemok parc. č. 374/3 o výmere 572 m2, zastavaná

plocha a nádvorie, je v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľky 1 a E. D.. Podľa údajov LV č. XXXX a LV č. XXXX vedeného pre k. ú. G. H. G., vlastníkom pozemku parc. č. 373/5, č. 373/6, č. 374/4, č. 375, č. 371/6 a č. 373/4 je E. D..

21. Navrhovateľky vo vyjadrení zo dňa 4.12.2025 doplnili, že na základe uznesenia Krajského súdu v Trnave pod sp. zn. bol povinný dňa 28.8.2025 vzatý do väzby, z ktorej doposiaľ nebol prepustený. Krajský súd v odôvodnení uznesenia uviedol, že možno konštatovať dôvodné podozrenie so spáchania násilnej trestnej činnosti, pre ktorú sa voči obvinenému vedie trestné stíhanie, a to v dostatočnom rozsahu na jeho vzatie do väzby. V záujme ochrany zdravia poškodených (navrhovateľky) je pobyt na slobode obvineného nežiaduci, pretože nie je vylúčené, že by prišlo k závažnejšiemu následku na zdraví poškodených (navrhovateliek). Dodal, že obvinený (povinný) aj napriek skutočnosti, že k rodinnému domu, v ktorom býva, nemá žiadne vlastnícke právo a ani iný právny titul na jeho užívanie, s bývalou manželkou je už niekoľko rokov rozvedený a s dcérami nezdieľa spoločnú domácnosť, tak aj napriek tomu sa dostáva s nimi do pravidelných konfliktov a doteraz neprejavil žiaden skutočný záujem túto situáciu riešiť. Navrhovateľky ďalej uviedli i to, že v trestnej veci prebieha vyšetrovanie (ktoré spočíva vo vypracovaní znaleckých posudkov znalcom z odboru psychológia). Zotrvanie povinného vo väzbe nemožno dopredu predpokladať, pričom ak by bol povinný z väzby prepustený, je dôvodná obava, že bude v násilí voči navrhovateľkám pokračovať. Aj keď sa povinný nachádza vo väzbe, kontaktuje navrhovateľku 2 opakovane a intenzívne (telefonicky – každodenne), aj prostredníctvom pošty (list od povinného). V záujme preventívnej ochrany zotrvali na návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

22. Uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 28.8.2025 bol obvinený (povinný) vzatý do väzby, stíhaný je pre podozrenie zo spáchania skutku, právne kvalifikovaného ako zločin týrania blízkej a zverenej osoby na tom skutkovom základe, že ako bývalý manžel a otec troch dcér, v presne nezistenom období najmenej od roku 2018 doposiaľ, na adrese spoločného trvalého bydliska v obci Vinohrady nad Váhom na ulici E. v rodinnom dome so L.. K. XXX v prevažnej miere pod vplyvom alkoholických nápojov opakovane spôsoboval fyzické a najmä psychické utrpenie svojej bývalej manželke a ich trom spoločným dcéram, ... V odôvodnení rozhodnutia súdu je o. i. uvedené, že obvinený to, čo mu je kladené za vinu, poprel, v dome obýva jednu izbu, a že dom bol podvodom prepísaný na dcéru, predtým tam mal právo dožiť, mal vecné bremeno, ktoré už nie je na liste vlastníctva. Do toho domu síce investoval veľa peňazí aj osobnej práce, no uviedol že sa odsťahuje. Povinný bol do väzby vzatý z dôvodu podľa ust. , teda tu existuje dôvodná obava, že bude pokračovať v trestnej činnosti, pričom zároveň nie je vylúčené, že dôjde k závažnejšiemu následku na zdraví poškodených, preto je jeho pobyt na slobode aj v záujme ochrany ich zdravia nežiaduci.

23. V danom prípade má súd s poukazom na vyššie uvedené (práve aj prebiehajúce trestné konanie vedené voči povinnému ako obvinenému) za to, že navrhovateľky osvedčili, že povinný svojim konaním ohrozuje ich telesnú a duševnú integritu, že zo strany povinného dochádzalo k takému správaniu sa, ktoré navrhovateľky ohrozuje, teda osvedčili potrebu dočasne upraviť pomery strán, aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Za daného stavu uloženie povinnosti nevstupovať do rodinného domu na adrese G. H. G. XXX, na pozemky parc. č. 374/3 a č. 375/5 v kat. úz. G. H. G., nachádzajúce sa v blízkosti rodinného domu a nepribližovať sa k navrhovateľkám v 1. - 4. rade na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní, v trestnom konaní a v správnom konaní, nepredstavuje neprimeraný zásah do práv povinného, pretože legitímnym cieľom je zabezpečenie reálnej a efektívnej ochrany duševného zdravia navrhovateliek pred správaním povinného. Pokiaľ ide o zákaz vstupu povinného na pozemky parc. č. 373/4, č. 373/5, č. 374/4, č. 375, č. 373/6 a č. 371/6 v kat. úz. G. H. G., vo vlastníctve E. D., súd poukazuje, že dôkazné bremeno na preukázanie potreby nariadiť neodkladné opatrenie vo vzťahu k týmto nehnuteľnostiam zaťažuje predovšetkým samotné navrhovateľky, ktoré neosvedčili stav, k zamedzeniu existencie ktorého smeruje účel neodkladného opatrenia, teda navrhovateľky netvrdili relevantné skutočnosti týkajúce sa pozemkov vo vlastníctve brata navrhovateľky 1 nenachádzajúce sa v blízkosti domu. Vzhľadom na uvedené súd návrh v tejto časti zamietol.

24. Vo vzťahu k návrhu na uloženie povinnosti povinnému nepribližovať sa k navrhovateľkám súd uvádza, že ust. vyžaduje na nariadenie tohto neodkladného opatrenia iba možnosť ohrozenia integrity, zvýrazňujúc subjektivitu vnímania chránenej osoby. Navrhovateľky majú v zmysle ust. právo na ochranu svojej osoby, a to života, zdravia ako aj

súkromia, a ak považujú vzhľadom na osvedčené skutočnosti násilného správania zo strany povinného jeho priblíženie za zásah do svojej vlastnej integrity a neželajú si ho v obave o svoje zdravie z dôvodu, že vzájomný kontakt je pre nich traumatizujúci, je uvedené postačujúce preto, aby bol vydaný zákaz priblíženia, najmä v situácii, keď je už osvedčený dôvod na obmedzenie užívania rodinného domu z totožných dôvodov.

25. Vo vzťahu k návrhu na uloženie povinnosti nekontaktovať navrhovateľky písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami súd konštatuje, že navrhovateľky síce žiadali uloženie tohto zákazu, avšak je nutné konštatovať neexistenciu osvedčenia stavu, k zamedzeniu existencie ktorého smeruje účel neodkladného opatrenia, t.j. navrhovateľky netvrdili a ani nepreukázali existenciu už realizovaného nežiadúceho kontaktovania ich osôb povinným, ktorá forma kontaktu by presahovala mieru prijateľnosti či už čo do obsahu komunikácie alebo jej intenzity. Pokiaľ navrhovateľky požadovali nariadiť technickú kontrolu dodržiavania opatrenia podľa ust. , túto požiadavku nijako nekonkretizovali v súvislosti so vzatím povinného do väzby, neuviedli žiadne okolnosti, z ktorých by vyplývala jej aktuálna opodstatnenosť. Za týchto okolností by nariadenie technickej kontroly predstavovalo neprimeraný zásah do práv povinného, keďže by nebolo založené na konkrétnej potrebe a prekračovalo by rámec nevyhnutný na dosiahnutie účelu neodkladného opatrenia. Nariadenie technickej kontroly dodržiavania neodkladného opatrenia je fakultatívne a prichádza do úvahy len vtedy, ak je to nevyhnutné na zabezpečenie jeho účelu. Nejde o automatický následok uloženia povinností povinnému. T. č. je povinný väzobne stíhaný, a nachádza sa tak pod režimom, ktorý objektívne a podstatným spôsobom obmedzuje jeho pohyb a kontakt s okolím. Vzhľadom na uvedené súd návrh aj v tejto časti zamietol.

26. O nároku na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení súd rozhodol podľa zásady úspechu (navrhovateľky boli v konaní úspešné v časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia o uloženie povinnosti nevstupovať do nehnuteľnosti a povinnosti nepribližovať sa k navrhovateľkám a neúspešné v časti o uloženie zákazu ich kontaktovať a nariadenie technickej kontroly dodržiavania neodkladného opatrenia) a žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal. Dôvod na prípadnú aplikáciu ust. súd nevzhliadol.

27. Na záver súd poučuje strany sporu, že podľa ust. súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.