Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_10CoCsp-9-2021.pdf
PDF · 91.25 KB
Case nature
Area
Subarea
10CoCsp/9/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Andreja Radomského, v právnej veci žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastúpený: Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanému: A. Ž., E.. XX.XX.XXXX, I. K. XXX, XXX XX K., o zaplatenie 4.630,15 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 9Csp/246/2020-49 zo dňa 26.04.2021, takto jednohlasne
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.
Žalobca nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) žalobu zamietol a vyslovil, že žalobca nemá nárok na náhradu trov plnenia a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou došlou súdu dňa 28.12.2020 sa žalobca Všeobecná úverová banka, a.s. ako právny nástupca spoločnosti T. L. G., W..S.. domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 4.630,15 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 29.05.2018 až do zaplatenia. Žalobca vychádzal z toho skutkového základu, že medzi T. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 21.04.2015 uzatvorená zmluva o pôžičke, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 5.283,92 eur, z ktorého bola do podania žaloby vrátená suma 3.756,17 eur. Keďže žalovaný svoj záväzok splácať úver neplnil riadne a včas, žalobca dňa 19.05.2018 úver predčasne zosplatnil.
3. Podľa súdu prvej inštancie zo zmluvy o úvere vyplýva, že žalovaný je zamestnancom. Zamestnávateľ a výška príjmu žalovaného však uvedená žiadnym spôsobom nie je. Naopak zo správy SP vyplýva, že žalovaný v čase poskytnutia úveru zamestnancom nebol, ale bol poberateľom dôchodku vo výške 250,- eur. Žalobca žiadnym spôsobom nezisťoval rodinné pomery žalovaného, výšku jeho priemerných nákladov na živobytie a pod. Žalobca poskytol úver napriek tomu, že CB skóre žalovaného bolo najhoršie možné. Ak by žalovaný bral do úvahy, čo len životné minimum žalovaného - cca 198,- eur, bolo by mu zrejmé, že pri dôchodku 250,- eur nemôže splácať mesačne 112,- eur (+ 54,- eur). Senát 9 Csp vo všetkých doteraz ním prejednávaných veciach dospel k záveru, že CFH pri overovaní bonity nepostupoval s odbornou starostlivosťou (v súdnom konaní už len prispôsobuje údaje tak, aby javili splnenie tejto povinnosti) a robí tak znova. Súd teda robí záver, že poskytnutý úver je bez úrokov, bez
poplatkov a k jeho platnému predčasnému zosplatneniu nedošlo. Predčasné zosplatnenie úveru je teda neplatným právnym úkonom bez akýchkoľvek účinkov, na čo súd prihliada ex offo. Žalovanému teda zostalo zachované právo splácania úveru v splátkach, pričom splátka je tvorená iba časťou pôvodnej splátky pripadajúcej podľa amortizačnej tabuľky na istinu.
4. Žalobca rovnako nepreukázal doručenie listiny o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru žalovanému.
5. Žalobca tak má podľa súdu prvej inštancie nárok iba na vrátenie rozdielu medzi splatnou istinou a istinou už zaplatenou. Na zistenie toho, či nejaká istina ku dňu rozhodovania súdu dlžná je, však bolo nevyhnutné mať k dispozícii amortizačnú tabuľku všetkých splátok úveru, keďže konečná splatnosť úveru je až 20.07.2023. Keďže však žalobcu súdu ani na výzvu túto tabuľku nezaslal, nebolo možné zistiť, či ku dňu rozhodovania súdu je nejaká istina dlžná, preto súd žalobu zamietol.
6. Žalobca v konaní neúspešný nárok na náhradu trov konania nemá a žalovanej žiadne trovy nevznikli, preto jej súd nárok na ich náhradu nepriznal.
7. Proti tomuto rozsudku ako celku podal žalobca včas odvolanie, v ktorom sa nestotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu uvádzanými v odôvodnení rozsudku. Žalobca poukázal na skutočnosť, že súd nesprávne uviedol, že žalobca nezaslal súdu amortizačnú tabuľku, nakoľko táto bola súdu predložená ako súčasť príloh k odpovedi na výzvu súdu dňa 19.02.2021. Súd sa tak podľa odvolateľa nesprávne vyporiadal s predloženými dôkazmi a svoje rozhodnutie vyvodil na základe neúplných dôkazov, pričom takéto rozhodnutie súdu neobstojí, nakoľko odôvodnenie súdneho rozhodnutia musí byť presvedčivé.
8. Žalobca sa rovnako nestotožnil so záverom súdu, že žalobca nepostupoval spôsobom zodpovedajúcim odbernej starostlivosti pri skúmaní bonity žalovanej v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení určenom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy. Vo vzťahu k overovaniu bonity žalovanej žalobca poukázal na tú skutočnosť, že občiansky preukaz žalovanej nebol žiadnym, spôsobom odcudzený a klient spĺňa štandardné rizikové podmienky. Klient podpisom danej zmluvy prehlásil, že všetky uvádzané údaje sú pravdivé, ako aj to, že ku dňu podpisu zmluvy mu neboli známe žiadne okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na riadne splácanie jeho záväzku. Žalovaná zároveň preukázala výšku jej mesačného príjmu, ako aj svoje mesačné výdavky. Zmluvne stanovená výška mesačnej splátky sa tak s poukazom na žalovanou uvádzané hodnoty javí ako primeraná. Žalovaná žiadnym spôsobom neinformovala žalobcu o zmene finančných pomerov, ktoré by jej znemožnili riadne splácanie poskytnutého úveru. Rovnako tak zo strany žalovanej nebola prenesená žiadosť o prípadné zníženie mesačnej splátky, ktorú by žalobca posúdil a so žalovanou dohodol nové podmienky splácania. Vo vzťahu k otázke vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dlhu žalobca uviedol, že v konaní dodržal všetky zákonom stanovené predpoklady, a to vzhľadom na existenciu dohody o zosplatnení dlhu v zmysle zmluvných podmienok, zaslanie výzvy pred zosplatnením a dodržaním zákonnej 90-dňovej lehoty v súvislosti s omeškaním žalovanej, pričom oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti dlhu bolo zaslané žalovanej len obyčajnou poštou.
9. Ak by sa súd nestotožnil s vyššie uvedeným názorom žalobcu a poskytnutý spotrebiteľský úver by považoval za bezúročný a bez poplatkov, mal žalobca návrh na vrátenie rozdielu medzi sumou istiny poskytnutou žalovanej a sumou istiny už zaplatenou žalovanou. Žalobca poskytol žalovanej 5.283,92 eur a žalovaná uhradila z titulu poskytnutej pôžičky sumu 3.756,17 eur. Preto má žalobca v prípade bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru nárok na vrátenie sumy 1.527,75 eur. S poukazom na uvedené preto žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
10. Žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že úver, ktorý jej bol poskytnutý z VÚB bol vyplatený.
11. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti ako konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli, ako aj na webovej stránke odvolacieho súdu a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
12. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadom akých výrokov rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania a súčasne stanoví ich medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
13. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením. To či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
14. Podľa § 150 ods.1 a 2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
15. Ustanovenie § 150 CSP zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu, a to povinnosť tvrdiť. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. nesplnenie povinnosti „relevantne“ tvrdiť (uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné, podstatné a rozhodujúce) má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu. Táto sankcia má podobu prehry sporu. Prejaví sa teda v meritórnom rozhodnutí veci.
16. ,,Povinnosť tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti sa v právnej teórii označuje ako povinnosť substancovane tvrdiť, resp. povinnosť uviesť substancované tvrdenia. Substancované tvrdenie je také skutkové tvrdenie, ktoré je možné subsumovať pod konkrétnu hmotnoprávnu normu a je k nemu možné vykonať dokazovanie. Procesnú povinnosť strán sporu uvádzať podstatné a rozhodujúce tvrdenia (povinnosť substancovane tvrdiť) je potrebné interpretovať vo svetle jej účelu a zmyslu. Účelom a zmyslom tejto povinnosti je, aby fáza dokazovania prebehla vyvážene, spravodlivo, hospodárne a účelne.
17. Súd môže vyzvať stranu sporu na doplnenie skutkových tvrdení (§ 150 ods. 2). Toto oprávnenie umožňuje súdu korigovať situácie, keď strana sporu nesplní povinnosť substancovane tvrdiť, ktorej nesplnenie by inak malo príliš drakonický následok. Oprávnenie súdu vyzvať na doplnenie skutkových tvrdení je v tomto svetle potrebné chápať ako určitý korektív, ktorým sa odstraňuje prílišná tvrdosť prejednacej zásady. Zo strany súdu je prejavom materiálneho vedenia sporu.“ (TOMAŠOVIČ, Marek. § 150 [Skutkové tvrdenia]. In: ŠTEVČEK, Marek, FICOVÁ, Svetlana, BARICOVÁ, Jana, MESIARKINOVÁ, Soňa, BAJÁNKOVÁ, Jana, TOMAŠOVIČ, Marek. Civilný sporový poriadok. 1. vydanie. Praha: Nakladatelství C. H. Beck, 2017, s. 568.).
18. V zhode so súdom prvej inštancie ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom, že predmetný vzťah medzi žalobcom a žalovanou je vzťahom spotrebiteľským, pretože zmluva o pôžičke zo dňa 21.04.2015 je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde žalobca vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej činnosti, alebo na inej podnikateľskej činnosti a žalovaná je spotrebiteľkou, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. Pokiaľ si žalobca uplatňuje právo na plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere je nutné vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky povinnosti a podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa, t.j. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákon o spotrebiteľských úveroch a ďalšie. Bolo na žalobcovi preukázať, že bonitu žalovanej náležite skúmal, že si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.
20. Skutkové tvrdenia žalobcu uvádzané v žalobe neboli považované zo strany súdu prvej inštancie za dostatočné vo vzťahu k splneniu všetkých povinností a pokynov, ktoré na veriteľa kladie zákon č. 129/2010 Z. z., a preto súd prvej inštancie za účelom zistenia podstatných a rozhodujúcich skutočností
požiadal žalobcu o ďalšie skutkové tvrdenia a doklady výzvou zo dňa 04.02.2021. V tomto podaní bol žalobca vyzvaný, aby v lehote 10 dní od doručenia preukázal doklad o doručení vyhlásenia predmetnej splatnosti úveru žalovanej, všetky doklady a výstupy z registrov, ktorými sa overovala bonita žalovanej a rozpisy všetkých splátok úveru na istiny, úroky a poplatky. Žalobca však na túto výzvu reflektoval len tým, že uviedol, že ide o konsolidačnú pôžičku, ktorej podstatou bola konsolidácia existujúcich úverov do jediného nového, bez akéhokoľvek navýšenia, tým pádom dôjde k výraznému poklesu a zaťaženiu klientky s tým, že pokiaľ sa týka bonity žalobca uviedol, že občiansky preukaz žalovanej nebol žiadnym spôsobom odcudzený a klient spĺňa štandardné rizikové podmienky bez uvedenia konkrétnych okolností týkajúcich sa príjmu a výdavkov žalovanej, respektíve ďalšie okolnosti majúce na túto bonitu vplyv. Žalobca tak fakticky uviedol len všeobecné, nekonkrétne a nič nehovoriace tvrdenia, ktoré rovnako uvádzal v podanom odvolaní pokiaľ sa týka bonity žalovanej.
21. Vzhľadom k uvedenému, preto správne súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca ako veriteľ v danej veci hrubo porušil svoje povinnosti pri overovaní bonity žalovanej ako spotrebiteľa v zmysle § 7 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Odvolací súd konštatuje, že pri overovaní bonity žalovanej nemal žalobca k dispozícií údaje o jeho výdavkoch, čo vedie k záveru, že pri posudzovaní žiadosti o úver nemal žalobca k dispozícií všetky relevantné údaje. Uvedené malo za následok jednak to, že úver je bezúročný a bez poplatkov, ako aj to, že žalobca nemohol požadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Nakoľko je úver bezúročný a bez poplatkov má žalobca nárok len na vrátenie rozdielu medzi poskytnutou sumou a zaplatenou sumou zo strany žalovanej. Na zistenie toho, či nejaká istina ku dňu rozhodnutia súdu dlžná je, je však potrebné mať dostatočný prehľad o jednotlivých úhradách zo strany žalovanej, tak aby súd mohol zistiť celkovú úhradu žalovanej, vrátane amortizačnej tabuľky všetkých splátok úveru, keďže konečná splatnosť úveru je až 20.07.2023. Z prehľadu zaslaným žalobcom nie je možné zistiť výšku prípadného dlhu žalovanej ku dňu rozhodnutia súdu, nakoľko v tomto prehľade absentuje amortizačná tabuľka. Naviac tento prehľad je neprehľadný a v tomto smere žalobca aj napriek výzve súdu prvej inštancie neuniesol dôkazné bremeno.
22. Vychádzajúc z dôvodov, ktoré uviedol odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku ako vecne správny postup podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
23. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania, keď odvolací podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP stotožňujúc sa s dôvodmi rozhodnutia o trovách konania potvrdil.
24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalobca bol v konaní plne neúspešný, a žalovanej ako procesne úspešnej strane v priebehu odvolacieho konania žiadne preukázateľne trovy nevznikli. Odvolací súd vychádza z Článku 17 základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s ust. § 296 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy konania nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale aj v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.
25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).