Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13CoP-215-2025.pdf
PDF · 97.54 KB
Case nature
Subarea
13CoP/215/2025
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Šefčíkovej a sudcov JUDr. Daniela Ilavského a JUDr. Petra Kalatu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B. C., narodená XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, dieťa matky: A. C., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, E., zastúpená splnomocnencom: Márton & Partner, s.r.o., so sídlom Dlhá 4, Senec, a otca: F. C., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXX/XX, E., o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 33P/80/2025-11 zo dňa 27.08.2025, takto
r o z h o d o l :
I. Uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Uznesením, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým sa matke uložil zákaz vysťahovať sa s maloletým dieťaťom mimo územia Slovenskej republiky bez písomného súhlasu otca, a to do právoplatného skončenia konania vedeného na súde pod sp. zn. 33P/79/2025 o úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu (výrok I.) a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok II.).
2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ustanovení § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 veta prvá, § 330 ods. 1, 22, § 332 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 35 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,ZoR“), vecne tým, že bola osvedčená potreba nariadenia neodkladného opatrenia požadovaného otcom. O trovách rozhodol v zmysle § 52 CMP.
3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že otec sa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal uloženia zákazu matke vysťahovať maloletú do zahraničia, a to až do právoplatného skončenia konania o úpravu výkonu ich rodičovských práv a povinností, ktoré zároveň inicioval a vedie sa pod sp. zn. 33P/79/2025. Svoj návrh odôvodnil tým, že matka má v pláne odísť žiť do zahraničia, konkrétne do Rakúska a vziať so sebou aj ich spoločnú dcéru. Matka našla školu pre maloletú v Rakúsku, hoci ju už spoločne zapísali na Základnú školu H. I. C. E.. Otec tvrdí, že matka nemá v zahraničí vytvorené podmienky pre život svoj, ani maloletej, keďže nie je finančne zaopatrená a koná na poslednú chvíľu. Matka o svojich plánoch dlhodobo nekomunikuje, alebo len veľmi stroho a podstatné fakty zámerne zamlčuje. Zo správy kolízneho opatrovníka vyplýva, že niekedy na prelome mesiacov júl a august 2025 sa dostavila matka za účelom poradenstva ohľadne úpravy pomerov k maloletej, ako aj vysťahovania maloletej za hranice. Z tohto poradenstva úrad zápisnicu nevyhotovil. Následne sa dostavil otec a bola s ním spísaná zápisnica dňa 04.08.2025, z ktorej súd zistil, že rodina bývala v J. B. XXX v prenajatom rodinnom dome do 27.07.2025, kedy matka s maloletou odišli na neznáme miesto a odvtedy o nich
nemá otec žiadne informácie. Matka uvádzala, že plánuje odísť žiť do Rakúska, s čím otec nesúhlasí. Dňa 06.08.2025 sa zamestnanci úradu pokúsili prešetriť pomery v jej domácnosti na adrese D. XX, E., avšak doma sa nikto nenachádzal. Preto sa telefonicky skontaktovali s matkou, ktorá im potvrdila, že dňa 05.08.2025 odišla na týždeň do Rakúska vybaviť nejaké veci na úradoch a pre maloletú materskú školu. Matka sa už vôbec neozvala, kontaktovali ju znova sociálne pracovníčky dňa 14.08.2025, kedy matka uviedla, že je ešte v Rakúsku a ak by sa vrátila, tak sa ozve. Matka sa odvtedy neohlásila. Názor matky sa opatrovníkovi napriek opakovanej snahe získať nepodarilo, a teda nevie aká je jej predstava o ďalšom fungovaní rodiny a stretávaní sa maloletej s otcom. Z tohto dôvodu kolízny opatrovník odporučil vyhovieť návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia až do riadneho skončenia konania o udelenie súhlasu s vysťahovaním. V konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností pod sp. zn. 33P/79/2025 sa bude riešiť aj otázka zverenia maloletej do výchovy jedného z rodičov. Obsah tohto neodkladného opatrenia nie je úplne totožný s výrokom vo veci samej podľa nižšie citovaného ustanovenia § 35 ZoR, lebo tento zákaz bol udelený len dočasne, pokiaľ sa nerozhodne vo veci samej. Nakoľko maloleté dieťa bolo prihlásené so súhlasom oboch rodičov na povinnú školskú dochádzku do slovenskej školy a doteraz žilo s oboma rodičmi na Slovensku, nesúhlas otca s jeho vysťahovaním a zápisom do zahraničnej školy sa javil ako oprávnený, keď matka svoju aktuálnu situáciu ani ďalšie plány s maloletou v zahraničí doposiaľ bližšie neobjasnila otcovi a ani kolíznemu opatrovníkovi.
4. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že v danom prípade bolo dôvodné nariadiť neodkladné opatrenie tak, ako to vo svojom návrhu žiadal otec. Poučil o účele neodkladného opatrenia a uzavrel, že otec žiadal zakázať matke vysťahovať sa s maloletou mimo územia Slovenskej republiky, a to až do právoplatného rozhodnutia o zverení maloletej do výchovy jedného z rodičov. Po oboznámení sa s návrhom a jeho dôvodmi, tiež po zistení názoru a odporúčania kolízneho opatrovníka maloletej, dospel súd k záveru, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia je opodstatnený.
5. Proti tomuto uzneseniu v celom rozsahu podala v zákonnej lehote odvolanie matka, a to z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam). Uviedla, že po rozpade vzťahu sa o maloletú starala sama, otcovi na požiadanie umožňovala styk s maloletou. Komplikovalo to však otcove agresívne správanie, čo vyústilo do trestnoprávnej roviny, a to konkrétne do vydania trestného rozkazu Okresným súdom Trnava sp. zn. OT/58/2025 zo dňa 29.07.2025, ktorým bolo otcovi zakázané sa k nej ako poškodenej približovať na vzdialenosť menšiu ako päť metrov, nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia na vzdialenosť menšiu ako desať metrov alebo na mieste, kde sa združuje alebo navštevuje. Otec bol o jej pláne presťahovať sa s maloletou do Rakúska informovaný, dokonca s tým súhlasil. Oboznámila ho o mieste bydliska aj o škole, ktorú bude maloletá navštevovať. Uvedené vie doložiť aj zvukovou nahrávkou. Nereagovala teda svojvoľne, ale s vedomím, že otec s presťahovaním súhlasí. Maloletá sa v Rakúsku adaptovala, našla si kamarátky a je tam spokojná. Majú zabezpečený dvojizbový byt, našla si v Rakúsku prácu a majú tu vytvorené vhodné životné podmienky. Otec sa rozhodol, že sa matke pomstí, avšak v konečnom dôsledku to má dopad na maloletú. Otec sa zároveň ohľadne maloletej neozval dva mesiace, na výživu maloletej žiadnym spôsobom ani neprispieva. Ani tvrdenia kolízneho opatrovníka nepovažuje za pravdivé, nakoľko pracovníčku informovala, že sa nachádza v Rakúsku, a že sa jej ozve, čo sa aj stalo. Dňa 20.08.2025 došlo k prešetreniu jej pomerov. Dokonca otcovi zaslala návrh rodičovskej dohody, otec však nereagoval. Z tohto dôvodu navrhla odvolaciemu súdu, aby uznesenie súdu prvej inštancie zrušil v celom rozsahu.
6. K odvolaniu matky sa vyjadril otec. Uviedol, že so zvukovou nahrávkou matky nesúhlasí, nakoľko bola vyhotovená bez jeho súhlasu. Taktiež namietal, že matka nepreukázala žiadnym dôkazovým materiálom, že udelil súhlas s vysťahovaním maloletej, alebo že bol o jej konkrétnych rozhodnutiach vôbec informovaný. Je preukázateľné, že matka dlhodobo odmietala komunikovať s kolíznym opatrovníkom, šetrenie pomerov na adrese trvalého bydliska neprebehlo z dôvodu jej neprítomnosti, a v Rakúsku má prebehnúť, až po podaní odvolania, o čom bol slovne informovaný sociálnou pracovníčkou po jej stretnutí sa s matkou. Maloleté dieťa nie je odhlásené zo Základnej školy H., kam ju spoločne prihlásili. Nemá žiadne informácie o tom akú školu v Rakúsku maloletá navštevuje, a či vôbec, s čím ani nevyslovil súhlas. Opätovne matka o svojom tvrdení nepredložila žiadne dôkazy. Matka ku dnešnému dnu neobjasnila žiadne skutočnosti, nakoľko už skoro tri mesiace s ním nekomunikuje. Dňa 26.09.2025 sa dostavila ku kolíznemu opatrovníkovi, o čom bol informovaný pracovníčkami. Aj na toto stretnutie sa dostavila až na jeho podnet o spoločný informatívny pohovor, na ktorom sa odmietla stretnúť. Do spisu priložil aj kópiu
pracovnej a nájomnej zmluvy, nakoľko sa jeho pomery ohľadom práce a zamestnania zmenili, a dôkazy na preukázanie pravdivosti jeho tvrdení.
7. Odvolací súd si vyžiadal správu zo šetrenia pomerov na strane matky od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany zo dňa 20.08.2025, z ktorej vyplýva, že matka sa s maloletou nachádzala v Rakúsku.
8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky je dôvodné.
9. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
11. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
12. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným patrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
13. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Ods. 2) k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
14. Podľa čl. 5 ZoR záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
15. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
16. Zákonná úprava konania o neodkladných opatreniach totiž vyžaduje na nariadenie neodkladného opatrenia, ako formy procesnej ochrany vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, zásadne potrebu bezodkladne upraviť pomery účastníkov. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie, keď súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov, a bez nariadenia pojednávania. Naliehavý charakter konania o neodkladnom opatrení neumožňuje, aby sa vo veci vykonávalo rozsiahle dokazovanie, tak ako v riadnom konaní, preto sa iba osvedčuje, či sú splnené podmienky
na nariadenie neodkladného opatrenia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie (por. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.11.2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012). Spravidla to znamená, že súd vychádza zo skutkových tvrdení navrhovateľa, ktoré posudzuje v súvislosti s dostupnými dôkazmi z hľadiska ich pravdepodobnosti. Nariadenie neodkladného opatrenia v každom prípade vyžaduje splnenie podmienky, že je tu potreba bezodkladne upraviť pomery. Ďalšou nevyhnutnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je potreba ochrany práv maloletého dieťaťa v situáciách, keď sú jeho práva zjavne ohrozené alebo ak maloletému dieťaťu hrozí závažná ujma. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je určujúci aktuálny stav, resp. terajšie pomery vo vzájomných vzťahoch účastníkov.
17. Predmetom konania je návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré spočíva v zákaze uloženom matke vycestovať s maloletou mimo územia Slovenskej republiky. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu, odôvodnenie napadnutého uznesenia i argumenty otca a matky bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne vyhodnotil danú vec, keď návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.
18. Podľa § 35 ZoR ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
19. Zo samotnej dikcie § 35 ZoR vyplýva, že vysťahovanie maloletého dieťaťa sa považuje za podstatnú záležitosť, o ktorej sa rodičia musia dohodnúť. Ak sa nedohodnú, na návrh niektorého z rodičov rozhodne súd. Musí sa jednať o vysťahovanie majúce charakter trvalosti. Ak sa teda matka plánovala s maloletou trvalo vysťahovať do zahraničia, v zmysle § 35 ZoR, potrebovala súhlas otca. V danom prípade je zrejmý spor, či tento súhlas otca, tak ako tvrdila vo vyjadrení k odvolaniu mala, resp. či konala bez jeho súhlasu, tak ako tvrdil otec. Akokoľvek, súd prvej inštancie rozhodol výlučne na základe tvrdení otca s poukazom na skutočnosť, že v rámci konania o neodkladnom opatrení sa dokazovanie nevykonáva.
20. Vychádzajúc zo skutkových okolností prípadu a vyššie citovaných ustanovení zákona dospel odvolací súd k záveru, že podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, ohľadne dočasného uloženia zákazu matke vysťahovať sa s maloletou mimo územia Slovenskej republiky splnené neboli.
21. V prvom rade je potrebné uviesť, že neodkladným opatrením nie je možné nahradiť súhlas rodiča s vysťahovaním maloletého dieťaťa, keďže ide o konanie o veciach maloletého dieťaťa, o ktorých sa rodičia nevedia dohodnúť podľa § 111 písm. h) zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) v nadväznosti na hmotnoprávnu úpravu v § 35 ZoR, k čomu je potrebné vykonať riadne dokazovanie, tak ako naznačil aj otec v samotnom návrhu, keď uviedol, že žiada, aby súd po preverení dôkazov vzniesol rozsudok.
22. Inštitút neodkladného opatrenia nemá za účel nahrádzať meritórne rozhodnutie bez osvedčenia nevyhnutnosti dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťa, pretože aktuálna situácia neznesie odklad. Tak ako bolo vysvetlené vyššie, vysťahovanie maloletého dieťaťa nesie v sebe prvky trvalosti, kedy súd posudzuje všetky okolnosti podstatné z pohľadu záujmu maloletého dieťaťa vo vzťahu k prostrediu, v ktorom má žiť, úrovne starostlivosti, bezpečia, stability, vrátane návštevy školy, posúdenia potreby zachovania rodinných a sociálnych väzieb atď. Uvedené skutočnosti nemožno posúdiť bez vykonania riadneho dokazovania. Neodkladným opatrením je možné (o.i.) nariadiť osobe, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala za účelom ochrany maloletého dieťaťa z dôvodu bezprostredne hroziacej ujmy na živote, zdraví, či vývine maloletého dieťaťa, napríklad zákaz vycestovať s maloletým dieťaťom do cudziny.
23. Je nesporné, že matka sa s maloletou v čase konania už nachádzala mimo územia Slovenskej republiky. Za uvedených okolností je potrebné konštatovať, že otec sa môže domáhať ochrany svojich rodičovských práv prostredníctvom návrhu na začatie konania o návrat maloletého dieťaťa pri jeho neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní. Rozhodovanie prostredníctvom neodkladného opatrenia za daných osvedčených skutočností nie je účelné.
24. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam, majúc na zreteli najlepší záujem maloletého dieťaťa ako prvoradé hľadisko pri jeho rozhodovaní, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie za použitia ustanovenia § 388 CSP zmenil a návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.
25. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 1 CSP s použitím generálnej klauzuly zakotvenej v § 52 CMP v spojení s § 396 ods. 2 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, keď žiadne okolnosti odôvodňujúce uplatnenie moderačného práva súdu v zmysle § 55 CMP v konaní nevyšli najavo.
26. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).