Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

29Co/3/2025

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: Mgr. Matúš Staríček a sudcov: Mgr. Ivana Šlesarová a JUDr. Boris Šiška, PhD., v spore žalobcu: A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/ XX, C. D., t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Leopoldov, zastúpený advokátom: JUDr. Gergely Pšenák, so sídlom M. R. Štefánika 30, Nové Zámky, proti žalovanej: E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. G. XXX/X, B., H., zastúpená advokátkou: JUDr. Ivana Hutňanová, so sídlom Krížna 17D, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby, rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č. k. -222 zo dňa 04.07.2025 r u š í a konanie z a s t a v u j e.

II. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom označeným vo výroku tohto uznesenia súd prvej inštancie výrokom I. zamietol návrh žalobcu zo dňa 27.11.2023 na prerušenie konania, výrokom II. žalobu v celom zamietol a výrokom III. rozhodol, že žalovanej sa priznáva nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %, s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

2. Po doručení písomného vyhotovenia rozsudku zobral žalobca svoju žalobu v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť.

3. Žalovaná vyjadrila nesúhlas so späťvzatím žaloby. Vo svojom vyjadrení opísala priebeh konania, predovšetkým poukázala na skutočnosť, že v priebehu konania, už vo vyjadrení k žalobe namietala nedostatok legitimácie žalobcu, keďže na majetok žalobcu bol vyhlásený konkurz a majetok, ktorý bol predmetom určovacej žaloby, bol správcom zahrnutý do konkurznej podstaty, teda legitimovaným na podanie žaloby bol len správca. Akcentovala na judikatúru najvyšších súdnych autorít. Žalobca sa už určenia vlastníckeho práva k identickým nehnuteľnostiam domáhal, v poradí prvou žalobou v konaní vedenom pod sp. zn. , ktoré bolo právoplatne zastavené a následne podal určovaciu žalobu ako „bianco“ žalobu, čo sa javí ako účelové a špekulatívne. Zo strany žalobcu ide jednoznačne o šikanózny výkon práva, pretože súd žalobcovi vopred avizoval (vo výzve na späťvzatie žaloby - pozn. odvolacieho súdu), že žalobu zamietne, napriek tomu žalobca trval na podanej žalobe. Pre prípad, ak by odvolací súd pripustil späťvzatie žaloby, rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil, žiadala náhradu trov konania v rozsahu 100%.

4. Podľa (ďalej len „“), ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

5. Podľa , súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.

6. V prejednávanom spore došlo zo strany žalobcu k späťvzatiu žaloby v čase, keď už rozhodol vo veci súd prvej inštancie, ale skôr ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Žalovaná so späťvzatím žaloby nesúhlasila, vážne dôvody jej nesúhlasu nekonkretizovala, iba poukázala na špekulatívny a šikanózny charakter žaloby, vzhľadom na to, že žalobca poznal predbežný právny názor súdu, ktorý ho vyzval na späťvzatie žaloby z dôvodu, že mu nesvedčala aktívna vecná legitimácia.

7. Úprava civilného procesu v zákonnom ustanovení ňuje, aby žalobca aj po rozhodnutí súdu prvej inštancie zobral žalobu späť. Zároveň však táto úprava umožňuje, aby v prípade, ak má protistrana preto vážne dôvody nebolo späťvzatie žaloby súdom pripustené. Zákon pre nesúhlas, ktorý mal byť podkladom pre rozhodnutie o neúčinnosti späťvzatia žaloby súdom vyžaduje, aby bol podložený vážnymi dôvodmi, pričom nestanovuje, čo možno za vážne dôvody na strane žalovaného, pre ktoré súd späťvzatie nepripustí, považovať. S prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu a na povahu uplatneného nároku je preto potrebné vždy zvážiť či nesúhlas so späťvzatím žaloby je založený na právnom alebo inom, napr. morálnom, procesne ekonomickom a pod. záujme žalovanej strany, ktorý je spôsobilý odôvodniť požiadavku, aby o žalobe bolo meritórne rozhodnuté napriek prejavenému nedostatku vôle žalobcu pokračovať v spore (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. ). V sporovom konaní je tento záujem spravidla daný, ak ide o konanie, ktoré mohlo byť začaté aj na návrh žalovaného a ktorého výsledkom je rozhodnutie majúce povahu tzv. iudicium duplex alebo vtedy, ak má meritórne rozhodnutie význam pre právne postavenie žalovaného (obdobne rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). O spory označované ako iudicium duplex sa jedná v prípade konaní, v ktorých účastníci na oboch stranách majú tak postavenie žalobcu, ako aj postavenie žalovaného, a v ktorých súd nie je viazaný návrhmi účastníkov, pretože spôsob vysporiadania vyplýva priamo zo zákona (napr. konanie o vyporiadenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva). Za vážne dôvody na strane žalovaného možno vo všeobecnosti označiť dôvody významné pre prejednanie veci, ktoré musia byť vecné, musia sa týkať podstaty sporu a viesť k záveru o dôležitosti rozhodnutia vo veci samej pre právne postavenie žalovaného.

8. V prejednávanom prípade žalobca uplatnil podanou žalobou voči žalovanej nárok na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v podiele 1/2 k celku. Nejde teda o konanie, ktoré by bolo možné začať aj na návrh žalovanej a ktoré by malo povahu konania iudicium duplex. Okrem charakteru konania môžu byť príčinou nesúhlasu so späťvzatím aj vážne mimoprávne, napr. eticky alebo ekonomicky relevantné okolnosti alebo vážne procesnoprávne dôvody. Z obsahu vyjadrenia žalovanej vyplýva, že žalovaná vo svojom vyjadrení k späťvzatiu žaloby žiadne takéto okolnosti neuviedla. Odvolací súd tak nezistil akýkoľvek vážny dôvod na strane žalovanej, len za naplnenia ktorého by bolo možné pristúpiť k nepripusteniu späťvzatia žaloby žalobcom. Podľa názoru žalovanej, dôvody jej nesúhlasu so späťvzatím žaloby spočívali v šikanóznom výkone práva, keďže žalobca poznal predbežný právny názor súdu prvej inštancie a napriek tomu trval na podanej žalobe. V tomto kontexte je potrebné podľa názoru súdu diferencovať medzi šikanóznym výkonom práva a bezúspešným uplatnením práva zo strany žalobcu. V danej veci, podľa názoru krajského súdu nejde o šikanózny výkon práva, skôr podanie žaloby malo charakter zjavne bezúspešného uplatnenia práva (vzhľadom na absenciu aktívnej vecnej legitimácie od začiatku konania, ktorá skutočnosť vedie vždy k zamietnutiu žaloby). Pre obe tieto kategórie však platí spoločný menovateľ, a to v podobe nepriaznivého následku z pohľadu zodpovednosti strany za výsledok sporu (zamietnutie žaloby), vrátane uloženia povinnosti nahradiť trovy konania žalovanej strane. Inak povedané, pokiaľ strana podá šikanóznu žalobu alebo žalobu, ktorá má charakter zjavne bezúspešného uplatnenia práva, musí si byť vedomá, že v takom prípade bude žaloba zamietnutá a bude ju súčasne zaťažovať povinnosť nahradiť trovy konania protistrane. Žalovanou uvádzané dôvody tak nemajú charakter vážnych dôvodov jej nesúhlasu so späťvzatím žaloby, ale majú priamy vplyv na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania. Nesúhlas žalovanej so späťvzatím žaloby v konečnom dôsledku odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodný. Len samotná skutočnosť, že žalobca trval na meritórnom prejednaní sporu, poznajúc predbežný právny názor súdu, nemôže byť vážnym dôvodom nesúhlasu so späťvzatím žaloby bez uvedenia ďalších relevantných súvislostí, ktoré by mali vplyv na právne postavenie žalovanej.

9. Vzhľadom na to Krajský súd v Trnave ako odvolací súd postupom bez nariadenia pojednávania ( a contrario) podľa odol o pripustení späťvzatia žaloby, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil (výrok I.).

10. Podľa , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

11. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

12. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

13. Zásada zodpovednosti za zavinenie znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. V prípade, ak konanie bolo zastavené, súd prihliadne na to, či a kto zavinil, že k zastaveniu muselo dôjsť. Pri riešení otázky, či strana zavinila, že konanie sa muselo zastaviť, sa vychádza výlučne z procesného hľadiska, keďže nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, a zo zreteľom na procesný výsledok. K zastaveniu konania môže dôjsť napr. z dôvodu späťvzatia žaloby, z dôvodu neodstrániteľného nedostatku podmienky konania, z dôvodu odstrániteľného nedostatku podmienky konania, ktorý sa nepodarilo odstrániť. Zavinenie môže existovať na strane žalobcu, aj na strane žalovaného.

14. S poukazom na vyššie uvedené teoretické východiská o náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia v spojení s ustanovením a tak, že žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania, pretože zastavenie konania preukázateľne procesne zavinil žalobca, ktorý zobral žalobu späť bez akéhokoľvek relevantného dôvodu a odôvodnenia. O výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).