Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/29/2021

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v právnej veci žalobcu: Brock Metals s.r.o., so sídlom Heydukova 1, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 800 011, právne zastúpeného: URBAN STEINECKER GAŠPAREC BOŠANSKÝ, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Havlíčkova 16, 811 04 Bratislava

- mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 244 895, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100167899/2021 zo dňa 01.02.2021, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby, t a k t o

rozhodol:

Z a m i e t a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 25.03.2021 doručenou na Krajský súd v Košiciach dňa 30.03.2021, domáhal zrušenia rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 01.02.2021, č. 100167899/2021, ako aj rozhodnutia Daňového úradu Košice, zo dňa 07.07.2020, č. 101141243/2020 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.

2. Súčasťou žaloby bol aj návrh žalobcu, aby súd správnej žalobe priznal odkladný účinok v zmysle ust. (ďalej len „“) v spojení s ust. a , a to do doby právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej, z dôvodu, že okamžitým výkonom a inými právnymi následkami napadnutého výroku rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Košice by hrozila žalobcovi závažná ujma, hospodárska aj finančná škoda a iný vážny nenapraviteľný následok a súčasne priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca má za to, že v predmetnej veci sú naplnené zákonné predpoklady pre priznanie odkladného účinku správnej žaloby proti výroku rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR podľa , nakoľko žalobca podáva na správny súd právne (formálne) perfektnú správnu žalobu proti rozhodnutiu Finančného riaditeľstva SR spolu s návrhom na priznanie odkladného účinku tejto správnej žaloby proti rozhodnutiu Finančného riaditeľstva SR. Rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR (ako druhostupňové správne rozhodnutie) v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Košice (ako prvostupňovým správnym rozhodnutím) je podľa v spojení s a Daňového poriadku právoplatné a vykonateľné voči žalobcovi, pričom rozhodnutím Daňového úradu Košice, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR, správca dane určil rozdiel dane v sume 26.740,25 eur (správna suma 295.802,63 Eur - pozn. konajúceho súdu). Núteným výkonom výroku Finančného riaditeľstva SR v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Košice, resp. už samotným začatím exekúcie hrozí žalobcovi závažná ujma, značná hospodárska škoda, finančná škoda aj iný ťažko napraviteľný následok spočívajúci v zadlžení žalobcu. V danom prípade možno zo všeobecného hľadiska považovať túto sumu za likvidačnú, pričom povinnosťou jej úhrady by bol úplne znemožnený chod a podnikateľská činnosť žalobcu, ktorý potrebuje finančné prostriedky využiť v podnikateľskej činnosti, pričom tieto prostriedky slúžia najmä na úhradu faktúr pre obchodných partnerov (dodávateľov). Ak predmetné finančné prostriedky nebude mať k dispozícii, dostane sa do

omeškania s platením dodávateľských faktúr a tým i do možnej platobnej neschopnosti, čím mu hrozí škoda či už hospodárska alebo finančná. Súčasne nie je adekvátne od žalobcu žiadať, aby si na uhradenie predmetnej sumy vzal pôžičku, ktorá je navyše pre podnikateľské subjekty menej výhodná (najmä z hľadiska výšky úrokovej sadzby); priznanie odkladného účinku správnej žaloby žalobcu voči rozhodnutiu Finančného riaditeľstva SR nie je v rozpore s verejným záujmom, z nasledovných dôvodov: a) fungovanie Finančného riaditeľstva SR, resp. Daňového úradu Košice ako štátneho orgánu by priznaním odkladného účinku tejto správnej žalobe nebolo nijakým spôsobom ohrozené, nakoľko fungovanie a činnosť Finančného riaditeľstva SR, resp. fungovanie a činnosť Daňového úradu Košice ako štátneho orgánu nie je finančne závislé na okamžitej úhrade určeného rozdielu dane od žalobcu. Rovnako tak priznaním odkladného účinku tejto správnej žalobe nebude ohrozená ani príjmová stránka štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, nakoľko v prípade, že by správny súd nevyhovel správnej žalobe a nezrušil napadnuté rozhodnutie ako nezákonné, bola by táto čiastka do štátneho rozpočtu odvedená a preto priznanie odkladného účinku tejto správnej žalobe nebude v rozpore s verejným záujmom. Rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR, nie je vylúčené zo súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, nakoľko nejde o rozhodnutie podľa , rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu zákonností správnych rozhodnutí.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 25.06.2021, doručenom tunajšiemu súdu dňa 25.06.2021, k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby uviedol, že žalobca v podanej žalobe neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorých vyplýva závažný dopad rozhodnutia žalovaných daňových orgánov, na fungovanie žalobcu a žalovaný nevidí dôvody na priznanie odkladného účinku predmetnej žaloby vo veci žalobou napadnutých rozhodnutí.

4. Podľa ust. , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

5. Podľa , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

6. Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej (, ).

7. Podľa , o návrhu žalobcu podľa rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.

8. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

9. Ustanovenie oprávňuje správny súd (t. j. neukladá mu povinnosť) na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak budú splnené podmienky konkrétne špecifikované v písm. a) alebo b) citovaného ustanovenia (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). Odkladný účinok správnej žalobe predstavuje zabezpečovací procesný prostriedok a možno ho priznať, len ak má správny súd z obsahu administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa, z obsahu súdneho spisu a predovšetkým z podaní strán v konaní pred správnym súdom preukázanú existenciu takých nespochybniteľných skutočností, ktoré predstavujú reálnu hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej

škody alebo závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iných závažných nenapraviteľných následkov tým, že by došlo k okamžitému výkonu alebo iným právnym následkom napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Priznanie odkladného účinku navyše nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. V tejto súvislosti súd s odkazom na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. dodáva, že preukázanie, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma je potrebné považovať za osobitnú náležitosť takéhoto návrhu.

10. Žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil len tvrdeniami, že podáva právne (formálne) perfektnú správnu žalobu, rozhodnutia správnych orgánov sú právoplatné a vykonateľné a núteným výkonom týchto rozhodnutí hrozí žalobcovi závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, aj iný vážny nenapraviteľný následok spočívajúci v zadlžení žalobcu. Podľa žalobcu sa jedná o likvidačnú sumu a povinnosťou jej úhrady by bol znemožnený chod a podnikateľská činnosť žalobcu a riešenie situácie formou pôžičky podľa žalobcu nie je adekvátne.

11. Dôvodom priznania odkladného účinku vymedzenom v je hrozba závažnej ujmy spojená s okamžitým výkonom alebo inými následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Povinnosťou žalobcu je hrozbu ujmy na svojich subjektívnych právach, ktorá vyplýva so žalobou napadnutého rozhodnutia konkretizovať vo vzťahu k hroziacej závažnej ujme, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, resp. iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba uvedených následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým (nestačí v budúcnosti možným) výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, alebo jeho inými právnymi následkami.

12. Správny súd konštatuje, že návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 25.03.2021 neobsahuje žiadne dôkazy na preukázanie hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, resp. iného vážneho nenapraviteľného následku. Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obsahuje len jeho konštatovanie bez špecifikácie a bez predloženia konkrétnych dôkazov, ktoré by podopierali jeho subjektívne tvrdenia, zo správnej žaloby nie je zrejmé ani aká je finančná situácia žalobcu a do akej konkrétnej miery môže okamžitý výkon žalobou napadnutých rozhodnutí ovplyvniť žalobcovi hroziacu ujmu, škodu, resp. iný vážny nenapraviteľný následok žalobcu. Správny súd teda odôvodnenie návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepovažoval za dostatočné na to, aby z neho bolo možné vyvodiť záver, že by mu okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozili následky uvedené v citovanom ustanovení.

13. Na základe vyššie uvedených dôvodov dospel súd k záveru, že žalobcovi preukázateľne nehrozí závažná ujma, hospodárska škoda, finančná škoda a iný vážny nenapraviteľný následok a preto v predmetnom prípade nie sú splnené predpoklady pre priznanie odkladného účinku podanej správnej žalobe, na základe čoho súd podľa návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

14. S poukazom na vyššie uvedené, súd ku skúmaniu ďalšej zákonnej podmienky pre možné priznanie odkladného účinku správnej žalobe (neexistencia rozporu s verejným záujmom pre daný procesnoprávny postup) nepristúpil.

15. Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).