Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/168/2025

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a sudkýň JUDr. Jarmily Čabaiovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobkyne: A. B., B. C., nar. X.X.XXXX, trvale bytom v D., E. X proti žalovanému: F. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom v D., E. X, toho času na neznámom mieste, zastúpenému: JUDr. Rastislav Cestický, advokát so sídlom AK v Košiciach, ulica Palackého č. 1, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Mestského súdu Košice zo dňa 12. augusta 2025 č.k. -30 v spojení s dopĺňacím uznesením Mestského súdu Košice zo dňa 30. októbra 2025 č.k. -58

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie v spojení s dopĺňacím uznesením zo dňa 30.10.2025, okrem výroku I. uznesenia v časti rozsahu uloženia zákazu žalovanému približovať sa k žalobkyni.

Mení výrok I. uznesenia v časti rozsahu uloženia zákazu žalovanému približovať sa k žalobkyni tak, že z a k a z u j e žalovanému približovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov s výnimkou účasti na procesných úkonoch súdu alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených, a to na dobu nevyhnutne potrebnú na ich vykonanie.

V prevyšujúcej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

Stranám sporu nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) uznesením zo dňa 12. augusta 2025 č.k. -30 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 m s tým, že pokiaľ by títo boli spoločne predvolaní na procesné úkony súdu alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených, sa na dobu vykonávania jednotlivých procesných úkonov tento zákaz nevzťahuje (výrok I.). Vo výroku II. uznesenia súd vyslovil, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré žalovaný zaplatí na účet žalobkyne do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o výške náhrady.

2. Rozhodol tak o návrhu žalobkyne (navrhovateľky) na nariadenie neodkladného opatrenia podaného pred začatím konania vo veci samej s tvrdením, že žalovaný je jej synom, bývajú v spoločnej domácnosti v 1 - izbovom byte č. 14 na 5. poschodí v bytovom dome na E. X G. D., ktorého je výlučnou nájomníčkou. Žalovaný sa voči žalobkyni správa násilne, vulgárne jej nadáva, je na invalidnom dôchodku, nikde nepracuje, väčšinu dňa trávi doma v byte. Žalovaný sa lieči na psychiatrii, žalobkyňa nevie akú má diagnózu, mal by užívať psychiatrické lieky, ale neužíva, našla ich vyhodené. Žalovaný nadmerne požíva alkohol. Stalo sa, že žalobkyňu fyzicky napadol, strčil do nej. Žalobkyňa má zdravotné problémy, navštevuje kardiológa a správanie sa žalovaného má na jej zdravotný stav negatívny dopad. Násilné správanie sa žalovaného voči nej sa za ostatné obdobie vystupňovalo. Dňa 13.7.2025 žalovaný bol so svojim bratrancom H. F. v krčme a po návrate jej vulgárne nadával a vyhrážal sa jej aj svojmu bratrancovi.

Hovoril, že: „Pôjdem do pivnice po nôž a vás dopichám", pričom toto viackrát zopakoval. Žalobkyňa sa zľakla a zavolala políciu, bála sa, že im žalovaný ublíži a že svoje vyhrážky naplní. Polícia rozhodla v zmysle o Policajnom zbore o vykázaní žalovaného zo spoločného obydlia. V zmysle o obetiach trestných činov o vykázaní žalovaného z obydlia bolo políciou informované Intervenčné centrum Fenestra, ktoré žalobkyňu následne kontaktovalo a poskytlo jej krízovú intervenciu a odbornú pomoc. Polícia proti žalovanému začala trestné stíhanie pre trestný čin nebezpečného vyhrážania, žalobkyňa bola políciou vypočutá dňa 13.7.2025 a tiež 14.7.2025. Vo veci prebieha trestné konaní. Žalobkyňa tvrdila, že má zo žalovaného veľký strach, bojí sa, že jej ublíži a že svoje vyhrážky smrťou naplní a zabije ju. Vzhľadom na vyššie popísané násilné správanie sa žalovaného voči nej jeho verbálne útoky a vyhrážky, má za to, že sú splnené zákonné podmienky na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia.

3. Pri rozhodovaní súd vychádzal z tvrdení žalobkyne a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojených listinných dôkazov - nájomnej zmluvy zo dňa 31.5.2006, potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia OO PZ Košice Ťahanovce zo dňa 14.7.2025, úradného záznamu o vykázaní OO PZ Košice Ťahanovce zo dňa 14.7.2025, uznesenia o začatí trestného stíhania OO PZ Ťahanovce zo dňa 13.7.2025, zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného zo dňa 13.7.2025 a zo dňa 14.7.2025, lekárskej správy 23.9.2024 Kardiologická a interná ambulancia F. I. H., z ktorých mal súd za preukázané, že : Stavebné bytové družstvo I. Košice, Vojenská 14, Košice uzatvorilo nájomnú zmluvu so žalobkyňou dňa 31.5.2006, v zmysle ktorej jej prenechali do užívania družstevný byt v bloku 217D, na ulici E. X, G. D., V. poschodie, č. bytu 14, pozostávajúci z 1-izby, predsiene, WC, kúpeľne, loggie o úžitkovej ploche 39,48 m2, v zmysle ustanovení a Stanov družstva, a to na základe vzájomnej dohody Stavebného bytového družstva a člena družstva - manžel žalobkyne. Dňom 22.5.2006 družstvo prenechalo žalobkyni (vdove) ako členovi do užívania predmetný družstevný byt. V čase uzavretia zmluvy ako príslušník domácnosti býval aj žalovaný.

4. Po právnom posúdení veci podľa až 3, a súd dospel k záveru, že návrh žalobkyne je dôvodný, pretože je zrejmé, že bez okamžitej úpravy pomerov, by bolo právo na ochranu osobnostných práv žalobkyne ohrozené. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa a 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnej žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným rozhodnutím v súlade s .

5. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný z odvolacieho dôvodu podľa du, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tvrdiac, že žalobkyňa neosvedčila tvrdenie, že jej život, zdravie, telesná a duševná integrita žalobkyne bola konaním žalovaného narušená, mal za to, že nebola osvedčená potreba neodkladnej úpravy pomerov strán a vydané neodkladného je neprimerané. Navrhol preto uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť a žalovanému priznať proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Žalovaný nesúhlasil so skutkovým stavom opísaným žalobkyňou v návrhu na začatie konania v konaní pred súdom prvej inštancie. Odmietol tvrdenia žalobkyne uvedené v návrhu a naopak tvrdil, že v žiadnom prípade nie je násilný a agresívny, nepožíva alkoholické nápoje, ktoré by ovplyvňovali jeho správanie už len vzhľadom na to, že je psychiatrickým pacientom a užíva lieky, ktoré vylučujú požívanie alkoholických nápojov, alebo by inak narúšal súkromie, pokojné spolunažívanie, či fyzickú alebo psychickú integritu žalobkyne. Listinné dôkazy, z ktorých vychádzal súd prvej inštancie a na základe ktorých urobil záver o potrebe predbežnej úpravy práv a povinností žalobkyne a žalovaného sú podľa názoru žalovaného nedostatočné v intenciách listinných dôkazov uvedených v prílohe návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie pri vydaní neodkladného opatrenia vychádzal len z dvoch písomností OR PZ v Košiciach, OKP, OO PZ Košice – Ťahanovce, a to potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia a úradného záznamu spolu s dvoma výpoveďami žalobkyne, avšak uvedené potvrdenia nie sú žiadnym relevantných dôkazom, keďže nie je zrejmé, ako sa s týmito listinnými dôkazmi naložilo. V konaní absentuje akýkoľvek iný listinný dôkaz, napr. lekárska správa alebo čestné vyhlásenie iných osôb, ktoré by podporili tvrdenia žalobkyne. Uvedené platí o to viac, že žalobkyňa v konaní predložila uznesenie o začatí trestného stíhania, ale už nie uznesenie o vznesení obvinenia vydané podľa , na základe ktorého by sa mohlo dôvodne predpokladať, že daný skutok sa stal, že daný skutok by mohol byť trestným činom a zároveň, že doposiaľ zhromaždené dôkazy preukazujú dôvodnosť podozrenia, že

tento skutok spáchala konkrétna osoba, čo sa v danom prípade nestalo, pričom zároveň má žalovaný jednoznačne za to, že tento skutok sa nestal. Vzhľadom na uvedené mal žalovaný za zrejmé, že v danej veci ide len o vzájomné rodinné spory a nezhody, resp. rodinné „šarvátky“, ktoré neopodstatňujú vo veci tak vážny zásah do ľudských práv žalovaného, čo by napokon mohlo prispieť aj k nežiaducemu spoločenskému javu, napr. bezdomovectvu. Zároveň súdne rozhodnutie po právnej stránke nespĺňa náležitosti uvedené v , podľa ktorého ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.

6. Dopĺňacím uznesením zo dňa 30.10.2025 č.k. - 58 súd prvej inštancie uznesenie zo dňa 12.8.2025 č.k. -30 doplnil o výrok III. v znení: „Poučuje žalovaného o tom, že môže podať proti žalobkyni žalobu, ktorej predmetom bude nárok na navrátenie do predošlého stavu alebo nárok na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia, ak mu škoda alebo iná ujma vznikne a zároveň je oprávnený podať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené“.

7. Navrhovateľka zotrvávajúc na svojej argumentácii a nariadení neodkladného opatrenia, navrhla potvrdiť uznesenie ako vecne správne.

8. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle a contrario v rozsahu vyplývajúcom z a a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je nedôvodné, okrem časti týkajúcej sa rozsahu uloženia zákazu priblížiť sa k žalobkyni.

9. Podľa , pred začatím konania, počas konania, po jeho skončení súd môže nariadiť na návrh neodkladné opatrenie.

10. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená ( ).

11. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

12. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva ( ).

13. Podľa veta prvá , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

14. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie ( ).

15. Z citovaného ustanovenia plynie, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba v prípade, ak sú splnené základné podmienky uvedené v tomto ustanovení, a to potreba bezodkladne upraviť pomery alebo obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Po preskúmaní obsahu súdneho spisu a napadnutého uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že v danom prípade pri rozhodovaní o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd uložil žalovanému zákaz priblížiť sa k žalobkyni sa súd prvej inštancie správne vysporiadal so zákonnými podmienkami pre nariadenie neodkladného opatrenia, zo skutkových tvrdení žalobkyne a ňou predložených listinných dôkazov vyvodil správny úsudok o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami a dospel k správnemu záveru, že boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré podala žalobkyňa – navrhovateľka neodkladného opatrenia, pred začatím konania vo veci samej s tvrdením, že existuje naliehavá potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán v ňou navrhovanom znení.

17. Za vecne správne a výstižné považuje odvolací súd aj dôvody prvoinštančného rozhodnutia (okrem časti o rozsahu uloženia zákazu žalovanému priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 m), a preto sa odvolací súd v súlade s obmedzuje na konštatovanie správnosti týchto dôvodov a s poukazom na obsah odvolacích námietok žalovaného odvolací súd uvádza, že žalovaný vo svojom odvolaní (okrem odvolaním napadnutého uznesenia vo vzťahu k výroku I. v časti o rozsahu zákazu žalovanému priblížiť sa k žalobkyni) neuviedol žiadne také skutočnosti ani námietky, ktoré by boli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia a odôvodnili by iné rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle návrhu žalovaného v odvolaní.

18. Súd prvej inštancie správne v súlade s veta prvá rozhodol o návrhu žalobkyne bez výsluchu a vyjadrenia strán, a to podľa , v zmysle ktorého neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

19. Náležite pritom vychádzal z premisy, že obsah neodkladného opatrenia v zmysle sleduje ochranu jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osoba alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek formy rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Pojem násilie ako taký nie nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú aj duševnú ujmu. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek aktoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti.

20. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť alebo sa jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé také správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Chránenej osobe má byť preto v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana.

21. Z uvedeného dôvodu bolo aj sformulované neodkladné opatrenie podľa , ktorého účelom je poskytnúť oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený.

22. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa je osvedčenie ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa neodkladného opatrenia (v danom prípade žalobkyne) konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje.

23. Osvedčenie ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, teda nie všetky rozhodujúce, pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako pravdepodobná, čo sa aj v prípadoch podľa preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené. Odvolací súd na tomto mieste pripomína, že vzhľadom na charakter neodkladného opatrenia, pri jeho nariaďovaní alebo nenariaďovaní prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, v dôsledku čoho sa nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť jednoznačne preukázané dôkazmi, na základe čoho zákon nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je však aj v takýchto prípadoch (ako je posudzovaný prípad) potrebné, aby boli aspoň osvedčené, teda nemusia byť nepochybne preukázané, základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i

osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z hľadiska osvedčenia pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana pritom postačuje, že nejde o nárok očividne vylúčený.

24. Odvolací súd posudzujúc právne pomery a ich relevanciu v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie ( ), vychádzajúc z vyššie uvedených zákonných hľadísk a judikatórnych premís, ako i s prihliadnutím na osobitný charakter konania súvisiaceho s posudzovanými otázkami ohrozenia telesnej a duševnej integrity, v ktorom je navrhovateľka neodkladného opatrenia (žalobkyňa) vystavená obtiažnej dôkaznej situácii preukázať ohrozenie, resp. ohrozovanie telesnej a duševnej integrity, a predovšetkým z toho, že potreba úpravy právnych pomerov musí byť bezodkladná, dospel k záveru, že prvoinštančný súd správne pri svojom rozhodovaní vychádzal z rozhodujúcich skutočností uvedených v návrhu na neodkladné opatrenie, ktoré podľa žalobkyne odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov v navrhovanom znení.

25. Odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné prisvedčiť súdu prvej inštancie v jeho názore, že rozhodujúce skutočnosti tvrdené žalobkyňou o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia navrhovateľka neodkladného opatrenia predloženými listinami náležitým spôsobom osvedčila, čo z kvalitatívneho hľadiska nepochybne nedosahuje intenzitu plnohodnotného dokazovania v zmysle a nasl. , a preto odvolacie námietky žalovaného nie sú opodstatnené, a to, pokiaľ žalovaný v tomto smere spochybňoval tvrdenia žalobkyne a listinné dôkazy predložené súčasne s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia s argumentom, že žalobkyňa v návrhu neidentifikovala, ani hodnoverne neosvedčila dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, že tvrdenia žalobkyne sú nepravdivé, lebo žiadna hrozba násilia zo strany žalovaného nie je, nič také preukázané nebolo, že žalovaný sa nedopustil voči žalobkyni žiadneho násilného konania, lebo v danej veci ide len o vzájomné rodinné spory a nezhody, resp. rodinné „šarvátky“, a teda žalovaný v odvolaní predložil vlastnú argumentáciu danej skutočnosti a vzájomných vzťahov medzi žalobkyňou a žalovaným, ktoré sú bezpochyby vážne narušené. Uvedené jednoznačne svedčí o potrebe neodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Je tak nutné konštatovať, že vydané uznesenie je nevyhnutné pre zamedzenie vzniku ďalších konfliktov, pre zachovanie pokoja medzi oboma stranami a zabezpečí eliminovanie budúcich konfliktov.

26. K tvrdeniu žalovaného v odvolaní, že sa nedopustil opísaného správania voči žalobkyni ani skutkov násilia, nikdy žalobkyňu fyzicky neohrozoval ani jej fyzicky neublížil, odvolací súd poznamenáva, že neodkladné opatrenie v zmysle nie je podmienené preukázaním násilného skutku. Je zrejmé, že v konaní o jeho nariadenie prevláda požiadavka rýchlosti konania nad zisťovaním spoľahlivosti tvrdených (všetkých) rozhodujúcich skutočností, čo znamená, že pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa stačí, ak podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, sa javia aspoň pravdepodobnými. Ako už bolo vyššie uvedené, pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie (hrozba) z fyzického či psychického násilia voči blízkej osobe a nie je podmienkou, aby v čase rozhodovania súdu o nariadení neodkladného opatrenia bol žalovaný za skutok násilia aj odsúdený či uznaný vinným zo spáchania prečinu alebo priestupku. Ide o opatrenie dočasné, keď v záujme poskytnutia okamžitej ochrany života a zdravia žalobkyne, ktoré sú žalovaným ohrozované.

27. V celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany posudzujúc, či: a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) či žalobkyňou tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov v navrhovanom znení (princíp opodstatnenosti), c) či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobkyňa domáha (princíp efektívnosti), d) či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia žalovaného ako povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) a e) či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením ( ), dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného proti vyhovujúcemu výroku I. uznesenia je opodstatnené v časti rozsahu uloženej povinnosti, pokiaľ súd prvej inštancie zakázal žalovanému približovať sa k žalobkyni na vzdialenosti menšiu ako 50 metrov, a to s prihliadnutím na reálne okolnosti posudzovaného právneho vzťahu a účinky požadovanej procesnej ochrany v právnej sfére oboch dotknutých subjektov, t.j. tak žalobkyne - navrhovateľky neodkladného opatrenia, ako i žalovaného. Rešpektujúc podmienku, aby neodkladné opatrenie neobmedzovalo povinnú osobu neprimeraným

spôsobom a nad nevyhnutý rozsah, ktorej nenaplnenie, resp. porušenie, odvolací súd uzavrel, že odvolací dôvod podľa bol v tejto časti uplatnený žalovaným opodstatnene.

28. Z obsahu súdneho spisu plynie, že medzi stranami sporu sú vedené konania vyžadujúce si účasť žalobkyne i žalovaného, a na tieto okolnosti bolo potrebné vziať zreteľ i pri nariaďovaní neodkladného opatrenia. Pokiaľ preto súd nariadil neodkladné opatrenie podobe zákazu priblíženia sa žalovaného k žalobkyni s výnimkou účasti na procesných úkonoch súdu alebo iných orgánov verejnej moci, v rozsahu nevyhnutnom na jeho riadnu účasť na týchto úkonoch, súd prvej inštancie správne posúdil podmienku primeranosti nariadeného neodkladného opatrenia. V posudzovanom prípade odvolací súd nezistil, že by nariadením neodkladného opatrenia žalobkyni alebo žalovanému vznikla neprimeraná ujma alebo že by došlo k neprípustnému zásahu do práv a oprávnených záujmov nad nevyhnutú mieru, a preto podľa názoru odvolacieho súdu žalobkyňa a žalovaný aj z hľadiska proporcionality môžu znášať takéto obmedzenie.

29. Vzhľadom na tieto dôvody, ako i dôvody uvedené súdom prvej inštancie, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje ( ), odvolací súd podľa ako vecne správne potvrdil uznesenie, okrem výroku I. uznesenia v časti rozsahu uloženia povinnosti žalovanému nepribližovať sa k žalobkyni, vrátane výroku o trovách konania (žalovaným v odvolaní nespochybňovaného) a výrok I. uznesenia v časti rozsahu uloženého zákazu priblíženia postupom podľa zmenil tak, že uložil žalovanému povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov a v prevyšujúcej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

30. Odvolací súd pripomína, že žalovanému ostáva zachované právo podať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia podľa . Podľa tohto ustanovenia súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Táto úprava zahŕňa predovšetkým tie prípady, keď došlo k zmene pomerov, čo má za následok, že neodkladné opatrenie už nie je nutné ani účelné. Účelom zrušenia neodkladného opatrenia je predovšetkým právna istota dotknutých subjektov v tom zmysle, že bude jednoznačne rozhodnutím súdu konštatované, že účinky neodkladného opatrenia pominuli.

31. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na v spojení s . Vzhľadom na čiastočný úspech žalovaného (a žalobkyne) v odvolacom konaní, odvolací súd rozhodol, že stranám sporu nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, 2 ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, 2 ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).