Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_31C-160-2025.pdf
PDF · 97.09 KB
Case nature
Area
Subarea
31C/160/2025
Uznesenie
Okresný súd Malacky v právnej veci navrhovateľky: A. B., narodená XX.XX.XXXX, C. XX/XXX, D. E., proti odporcovi: Obec D. E., C. XX/XXX, D. E., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia – zákaz dočasne prideliť obecný nájomný byt, takto
r o z h o d o l :
I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
II. Súd odporcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovateľka doručila dňa 17.12.2025 súdu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd odporcovi – Obci D. E. zakázal dočasne prideliť obecný nájomný byt v bytovom dome XXXX alebo uzatvoriť nájomnú zmluvu k tomuto bytu, a to až do preverenia zákonnosti postupu obce pri jeho pridelení. V návrhu uviedla, že navrhovateľka je občianskou obce D. E. a členkou Sociálnej, bytovej a školskej komisie obce, ktorá vykonáva bytovú agendu. Podľa VZN obce D. E. č. X/XXXX platí, že výber a poradie žiadateľov o obecné nájomné byty vykonáva bytová komisia a predkladá ich na schválenie starostovi obce. Na zasadnutí Obecného zastupiteľstva dňa 18.11.2025, v bode informácie starostu starosta obce F. G. uviedol, že jeden obecný byt v bytovom dome XX H. je voľný. V následnej diskusii k tejto informácii starosta obce uviedol, že vzhľadom na situáciu v komisii „ si prejdú žiadosti“ na obecnom úrade, pričom na výrok podstarostu I. G., že o veci môže rozhodnúť starosta sám, reagoval slovami „ môžem“. Sociálna, bytová a školská komisia nebola v tejto veci zvolaná, jej členovia neboli upovedomení a nemali možnosť vykonať výber ani určiť poradie žiadateľov. Na zasadnutí Obecného zastupiteľstva dňa 09.12.2025 starosta obce F. G. v bode Diskusia na verejnú otázku navrhovateľky uviedol, že predmetný byt zatiaľ pridelený nebol, a má byť pridelený k 01.01.2026. Ani po tomto zasadnutí však sociálna, bytová a školská komisia nebola v tejto veci zvolaná, jej členovia neboli upovedomení a nemali možnosť vykonať výber ani určiť poradie žiadateľov. Navrhovateľka má dôvodnú obavu, že odporca pristúpi k prideleniu obecného nájomného bytu bez postupu ustanoveného vo VZP, bez výberu a poradia žiadateľov bytovou komisiou. Podľa navrhovateľky hrozí bezprostredné rozhodnutie o pridelení obecného nájomného bytu, ktoré by bolo v rozpore s platným VZN obce a zásadami zákonnosti a transparentnosti pri nakladaní s majetkom obce. Ak by došlo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy, vznikol by stav, ktorý by bolo možné odstrániť len s výraznými právnymi a faktickými dôsledkami. Neodkladné opatrenie je preto potrebné na dočasnú úpravu pomerov a zachovanie zákonného stavu do preskúmania postupu obce.
2. K návrhu pripojila Všeobecne záväzné nariadenie obce D. E. č. X/XXXX o podmienkach prideľovania obecných nájomných bytov a spôsobe nájmu v bytovom dome XXXX, upovedomenie o prijatí podnetu Okresnou prokuratúrou B. zo dňa 27.11.2025 č. F. XXX/XX/XXXX-X, z ktorého vyplýva, že Okresná prokuratúra B. prijala podnet navrhovateľky, ktorým žiada preskúmanie zákonnosti postupu obce D. E. pri prideľovaní obecných nájomných bytov, ako aj preskúmanie zákonnosti všeobecne záväzného nariadenia obce D. E. č. X/XXXX.
3. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len C.s.p.), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
4. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
5. Podľa § 325 ods. 2 C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala
6. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
7. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
8. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
9. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre, prokuratúra je v rozsahu svojej pôsobnosti povinná vo verejnom záujme vykonať opatrenia na predchádzanie porušeniu zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie. Pri výkone svojej pôsobnosti je prokuratúra povinná využívať zákonné prostriedky tak, aby sa bez akýchkoľvek vplyvov zabezpečila dôsledná, účinná a rýchla ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu.
10. Podľa § 20 ods. 1 zákona o prokuratúre, prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy pri výkone verejnej správy v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Výkon dozoru funkčne súvisí s uplatnením oprávnení prokurátora v konaní pred správnym súdom podľa osobitného predpisu.
11. Podľa § 20 ods. 2 zákona o prokuratúre, orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú písm. b) orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce, mestá, a v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje.
12. Podľa § 21 ods. 1) zákona o prokuratúre, prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy a) preskúmavaním zákonnosti správnych aktov orgánov verejnej správy, a to: 1. rozhodnutí orgánov verejnej správy, 2. opatrení orgánov verejnej správy, 3. opatrení orgánov verejnej správy so všeobecnými účinkami, 4. uznesení orgánov územnej samosprávy, 5. všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných orgánmi verejnej správy, b) preskúmavaním postupu orgánov verejnej správy, c) vykonávaním previerok zachovávania zákonnosti, d) uplatňovaním poradného hlasu na zasadnutiach orgánov verejnej správy.
13. Podľa § 22 ods. 1, 2 zákona o prokuratúre, právnymi prostriedkami, ktorými prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy, sú a) protest prokurátora, b) upozornenie prokurátora, c) správna žaloba a žaloba na správny súd podľa osobitného predpisu, d) vstup do konania pred správnym súdom podľa osobitného predpisu. Právnym prostriedkom dozoru nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy sú aj a) oprávnenia generálneho prokurátora podať žalobu, opravný prostriedok a stanovisko podľa osobitného predpisu, b) oprávnenie generálneho prokurátora podľa § 13 ods. 1 písm. a), ak predmetom posudzovania je všeobecne záväzný právny predpis uvedený v § 21 ods. 3 písm. f).
14. Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre, prokurátor vykonáva svoju pôsobnosť v rozsahu ustanovenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený vykonať opatrenia na
odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.
15. Podľa § 36a ods. 1 zákona o prokuratúre, ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov alebo opatrenia, na ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený generálny prokurátor alebo prokurátor.
16. Podľa § 2 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
17. Neodkladné opatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim k úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán, predovšetkým však k ochrane pred takým konaním žalovaného, resp. toho, voči komu návrh smeruje, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy (materiálnej ako aj nemateriálnej) na strane žalobcu. Neodkladné opatrenie sa považuje za výnimočný prostriedok najmä preto, lebo pri jeho nariadení súd zásadne nevykonáva dokazovanie, je porušená zásada rovnosti strán konania, strany nemusia byť pred jeho nariadením vypočuté a napokon uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť.
18. Účelom neodkladného opatrenia je úprava pomerov strán a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy pomerov by bolo právo žalobcu ohrozené. Neodkladné opatrenie má opodstatnenie tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia žalobcu v danom právnom vzťahu. Žalobca domáhajúci sa nariadenia neodkladného opatrenia musí osvedčiť dôvody na jeho nariadenie, t.j. potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavu, že prípadná exekúcia bude ohrozená. Predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia nie je spoľahlivé preukázanie samotného nároku, ale postačuje, ak je hodnoverne osvedčená dôvodnosť a trvanie nároku. Pred jeho nariadením súd zisťuje, či sú hodnoverne osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako hodnoverná.
19. Zo samotného návrhu požadovaného neodkladného opatrenia ako aj opisu rozhodujúcich skutočností, ktoré navrhovateľka uviedla vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že žiada prostredníctvom súdnej ochrany v civilnom sporovom konaní zakázať obci ako takej, aby dočasne pridelila obecný nájomný byt, pričom poukázala na podnet, ktorý podala na prokuratúru na preskúmanie zákonnosti postupu obce. Žiadala nariadiť neodkladné opatrenie do preverenia zákonnosti postupu obce pri jeho pridelení. Navrhovateľka teda žiada od všeobecného súdu, aby dočasne obmedzil obec pri rozhodovaní, ktoré súvisí s výkonom jej samosprávnej pôsobnosti podľa zákona o obecnom zriadení a to v podstate do skončenia konania prokuratúry o podnete navrhovateľky na preskúmanie postupu obce. Nejde teda o návrh, ktorý by žiadal súdnu ochranu v súkromnoprávnej sfére, ale návrh sa týka rozhodovania vo veciach majetku obce a územnej samosprávy.
20. Súd preto považoval za potrebné predovšetkým ustáliť, či je všeobecný súd oprávnený konať a rozhodovať v predmetnej veci o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, ktoré sa týka rozhodovacej samosprávnej právomoci obce. Súdna právomoc je základnou podmienkou konania, a preto je nevyhnutné najskôr preskúmať, či ide o vec, ktorá podľa zákona patrí do rozhodovacej pôsobnosti súdu v civilnom procese (§ 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 757/2004 Z. z. ). Súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány (§ 3 CSP). Podľa § 4 CSP iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon. Osobitnou podkategóriou právomoci súdov sú veci, ktoré sú ustanovené v Civilnom mimosporovom poriadku a ktoré podľa jeho § 1 CMP súdy prejednávajú a rozhodujú v civilnom mimosporovom konaní.
21. Vo vzťahu k právomoci všeobecného súdu ohľadne rozhodovania o návrhoch na vydanie neodkladných opatrení, ktoré zasahujú do oblasti správneho práva ( ktorého sa týka aj podaný návrh) už
zaujal stanovisko kompetenčný senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 18SKomp/4/2025 zo dňa 18.06.2025, v ktorom uviedol, že pri posudzovaní právomoci civilného súdu nie je rozhodujúca povaha samotného hmotnoprávneho vzťahu, na ktorého ochranu má navrhované neodkladné opatrenie slúžiť, ani navrhovaný obsah samotného neodkladného opatrenia. Rozhodujúce je, že neodkladné opatrenie je procesný inštitút upravený Civilný sporovým poriadkom, o ktorom rozhoduje vždy okresný súd (§ 324 ods. 2 CSP). Naopak Správny súdny poriadok neupravuje ani neodkladné opatrenie, ani podobne široký procesný prostriedok dočasne ochrany účastníka. Inštitút neodkladného účinku správnej žaloby (§ 182 až 189 SSP) nie je takým inštitútom, nejde totiž o samostatný procesný nárok, ale len o rozšírenie účinkov, ktoré sú inak s podaním správnej žaloby spojené. Správne súdy tak nemajú právomoc konať o neodkladnom opatrení podľa § 324 CSP. Právomoc na konanie o neodkladných opatreniach ako procesnom prostriedku má vo všeobecnosti súd podľa CSP. To však samo osebe neznamená, že ak sú splnené podmienky podľa § 324 a § 325 ods. 1 CSP, súd môže vydať neodkladné opatrenie s akýmkoľvek obsahom alebo na ochranu akéhokoľvek práva. Judikatúra súdov už totiž dávnejšie vyslovila, že neodkladným opatrením nemožno brániť vo výkone právomocí inému orgánu verejnej moci (1SKomp/4/2022, 1SKomp/7/2022, por. tiež Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1SKomp/6/2021 zo dňa 08.12.2021).
22. Obdobne Krajský súd Bratislava v uznesení č.k. 2Co/11/2024 zo dňa 11.03.2024, IČS: XXXXXXXXXX uviedol, že každý prípad je potrebné riešiť individuálne, s ohľadom na všetky okolnosti danej veci, aj právomoc súdu je potrebné posudzovať v prvom rade s ohľadom na skutočnosti uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ale taktiež s ohľadom na ochranu toho práva, ktoré je označené v návrhu. Odvolací súd pri posudzovaní právomoci súdu konať a rozhodovať v tejto veci poukazuje aj na rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, a to konkrétne na rozhodnutie kompetenčného senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Skomp/36/2022, ktorý mimo iného v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že pri posudzovaní otázky, či konanie o neodkladnom opatrení má patriť do právomoci civilného súdu alebo správneho súdu alebo iného orgánu verejnej moci, tak nie je rozhodujúca povaha samotného hmotnoprávneho vzťahu, na ktorého ochranu má navrhované neodkladné opatrenie slúžiť, ani navrhovaný obsah samotného neodkladného opatrenia. Rozhodujúce je, že neodkladné opatrenie ako procesný inštitút je upravený v civilnom sporovom poriadku, o ktorom vždy rozhoduje okresný súd, respektíve v súčasnosti mestský súd. Kompetenčný senát v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia taktiež skonštatoval, že náš správny súdny poriadok neupravuje ani neodkladné opatrenie, ani podobne široký procesný prostriedok dočasnej ochrany účastníka. Inštitút odkladného účinku správnej žaloby (§ 182 až § 189 SSP) nie je podľa názoru kompetenčného senátu takýmto inštitútom z dôvodu, že nejde o samostatný procesný nárok, ale len o rozšírenie účinkov, ktoré sú inak s podaním správnej žaloby spojené. Napriek tomu, že odvolací súd má za to, že o záveroch rozhodnutia kompetenčného senátu je možné viesť odbornú polemiku, je treba tieto závery v rámci vyvíjajúcej sa judikatúry prijať a aplikovať. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd ustálil, že právomoc na konanie o tomto konkrétnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 324 a nasl. CSP s ohľadom na predmet sporu (antidiskriminačná žaloba) nemá správny súd, ale civilný súd podľa Civilného sporového poriadku.
23. Taktiež sa súd zaoberal skutočnosťou, že nemá vo veci právomoc príslušná prokuratúra, ktorej navrhovateľka podala podnet na preskúmanie postupu obce. Avšak v zmysle zákona o prokuratúre, prokuratúra nie je oprávnená rozhodovať o neodkladnom opatrení a ustanovenie § 22 ods. 1, 2 zákona o prokuratúre upravuje nasledovné právne prostriedky, ktorými prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy a to a) protest prokurátora, b) upozornenie prokurátora, c) správna žaloba a žaloba na správny súd podľa osobitného predpisu, d) vstup do konania pred správnym súdom podľa osobitného predpisu. Do jej právomoci však nepatrí vopred – ešte pred samotným rozhodnutím právoplatne a vykonateľne zakázať dočasne prideliť obecný nájomný byt v bytovom dome XXXX alebo uzatvoriť nájomnú zmluvu k tomuto bytu. Navrhovateľka v danom prípade podala samostatne podnet prokuratúre a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia súdu, pričom keďže v zmysle judikatúry najvyššej súdnej inštancie nie je rozhodujúca povaha samotného hmotnoprávneho vzťahu, na ktorého ochranu má navrhované neodkladné opatrenie slúžiť, ani navrhovaný obsah samotného neodkladného opatrenia a rozhodujúce je, že neodkladné opatrenie je procesný inštitút upravený Civilný sporovým poriadkom, súd dospel k záveru, že má právomoc vo veci rozhodnúť.
24. Ako už aj uviedol Najvyšší správny súd, danosť právomoci neznamená, že súd musí návrhu vyhovieť. Z uznesenia Kompetenčného senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 18SKomp/4/2025 zo dňa 18.06.2025 jednoznačne vyplýva, že ani po splnení podmienok vyplývajúcich z ustanovení §324 a §325 ods. 1 CSP, súd nemôže neodkladným opatrením brániť vo výkone právomoci inému orgánu verejnej moci, či samospráve. Rešpektujúc uvedené, súd preskúmal návrh navrhovateľky a dospel k záveru, že mu nie je možné vyhovieť. Navrhovateľkou požadovanú ochranu podľa názoru súdu je možné dosiahnuť iba zákonnými inštitútmi v príslušnom správnom konaní, resp. v rámci prieskumu podnetu príslušnou prokuratúrou a nie prostredníctvom neodkladného opatrenia v civilnom súdnom konaní, ktorým nemožno uložiť povinnosť orgánu verejnej správy, ktorá by zasahovala do jeho rozhodovacej činnosti, ktorá vyplýva z osobitného zákona. V danom prípade navrhovateľka dňa 27.11.2025 podala podnet na príslušnú prokuratúru, ktorým žiada o preskúmanie zákonnosti postupu obce D. E. pri prideľovaní obecných nájomných bytov, pričom tento podnet prokuratúra riadne prijala ( viď č.l. 8 spisu). Ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov podľa zákona o prokuratúre alebo podľa osobitných predpisov alebo opatrenia, na ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený generálny prokurátor alebo prokurátor.
25. Navrhovateľka v návrhu uvádza, že podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako občianka obce a ako členka bytovej komisie obce, pričom súdu neosvedčila jej aktívnu vecnú legitimáciu na jeho podanie. Vecná legitimácia, či už aktívna alebo pasívna sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Aktívnu vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia). Z návrhu nevyplýva, že by navrhovateľka bola nositeľom tohto subjektívneho práva, nie je totiž nájomníčkou a ani uchádzačkou o nájom obecného bytu a z jej návrhu nevyplýva, že by boli ohrozené priamo v prípade uzatvorenia nájomnej zmluvy obcou jej subjektívne práva. Absencia vecnej legitimácie je dôvodom pre ktorý súd musí vždy návrh zamietnuť. Hoci v prípade podnetu prokuratúre, tento môže podať ktorýkoľvek občan, v prípade podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tento môže podať iba osoba, ktorá je nositeľom subjektívneho ohrozeného práva.
26. Ďalej je potrebné uviesť, že potrebu bezodkladnej úpravy pomerov navrhovateľka odôvodnila iba všeobecne a neurčito tým, že podľa nej hrozí bezprostredné rozhodnutie o pridelení obecného nájomného bytu, ktoré by bolo v rozpore s platným VZN obce a zásadami zákonnosti a transparentnosti pri nakladaní s majetkom obce. Udávala, že ak by došlo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy, vznikol by stav, ktorý by bolo možné odstrániť len s výraznými právnymi a faktickými dôsledkami. Súd preto uvádza, že navrhovateľka uviedla iba všeobecné tvrdenia, pričom žiadnym spôsobom neosvedčila bezodkladnosť podaného návrhu. V danom prípade vo veci koná prokuratúra na základe jej podnetu, ktorá sama má zo zákona účinné oprávnenia v rámci kontroly zákonnosti rozhodovania orgánov územnej samosprávy a zákonnosti všeobecne záväzných nariadení obce. Napokon súd uvádza, že navrhovateľka ani dostatočne nešpecifikovala ktorého konkrétneho bytu sa má neodkladné opatrenie týkať a jej návrh nie je dostatočne určitý, aby mohol byť materiálne vykonateľný. Návrh v zmysle, aby súd zakázal prideliť obecný byt v bytovom dome XXXX alebo k nemu uzatvoriť nájomnú zmluvu nie je dostatočne určitý a aj v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné riadne označiť konkrétny byt tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným bytom v predmetnom bytovom dome. Pre odporcu by bolo však v danom prípade zrejme z neodkladného opatrenia jasné, vzhľadom na skutočnosť, že podľa návrhu má byť voľný na nájom iba jeden obecný byt v danom bytovom dome, ktorého bytu sa návrh týka.
27. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, z dôvodu nedôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, neosvedčenia predpokladov na jeho vydanie, nepreukázania potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, súd návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietol.
28. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. podľa zásady úspechu v konaní. Keďže bol návrh navrhovateľky zamietnutý, mal odporca v konaní plný úspech. Z uvedeného dôvodu by mal nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľke. V danom prípade odporcovi v konaní žiadne trovy nevznikli a preto súd v súlade so zásadou hospodárnosti konania žalovaným nárok na náhradu trov nepriznal.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.