Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoE/17/2025

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr. Táne Šefčíkovej a JUDr. Petra Kalatu, v konaní o výkon rozhodnutia vo veci maloletého dieťaťa: A. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, dieťa oprávneného/otca: C. B., narodený XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu D., E. XXXX/XX, zastúpeného splnomocnencom: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., IČO: 35 855 673, adresa sídla Bratislava, Tomášikova 28 a povinnej/matky: F. B., narodená XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu D., E. XXXX/XX, zastúpenej splnomocnencom: JUDr. Andrej Gara, advokát, adresa sídla Bratislava, Štefánikova 14, o nariadenie výkonu rozhodnutia vo veci úpravy styku oprávneného s maloletou, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II č.k. - 278 z 09.10.2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením súd konanie zastavil (výrok I.).

1.1 Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom z 01.05.2024 domáhal nariadenia výkonu rozhodnutia - uznesenia Mestského súdu Bratislava II č. k. - 24 z 03.07.2023 v časti o úprave styku otca s maloletou dôvodiac, že povinná súdom nariadené neodkladné opatrenie nedodržiava a neustále vytvára prekážky, aby sa s maloletou nemohol stretávať.

1.2 V konaní mal za preukázané, že dňa 01.08.2025 oprávnený informoval súd, že vykonávané rozhodnutie sa v časti o úprave styku otca s maloletou realizuje. Obdobne oprávnený informoval o realizácii styku otca s maloletou súd aj svojim podaním z 30.09.2025.

1.3 Vec právne posúdil ako právo súdu na zastavenie výkonu rozhodnutia, ak došlo k splneniu povinnosti, a to podľa , a v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a dospel k záveru, že vykonávané súdne rozhodnutie sa riadne realizuje, a preto je potrebné konanie o výkon rozhodnutia zastaviť.

1.4. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok II.). Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil len právne poukazom na a .

2. Uznesenie vo výroku II. napadol riadnym a včasným odvolaním len oprávnený s návrhom na jeho zmenu priznaním mu nároku na náhradu trov konania vo výške 100 % a uložením povinnosti povinnej zaplatiť mu trovy konania vo výške 510,90 eur, viniac súd prvej inštancie, že tento nesprávnym procesným postupom znemožnil oprávnenému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej

miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [ a písm. h) zákona číslo v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej len „“)].

2.1 Na odôvodnenie svojho odvolania uviedol, že návrh na výkon rozhodnutia podal koncom apríla 2024, teda skoro po tom, čo súd neodkladných opatrením z 03.07.2023 upravil jeho styk s maloletými dcérami, pretože po jeho odchode zo spoločnej domácnosti v decembri 2022 bolo jeho stretávanie sa s dcérami nepravidelné, a to vo výlučnej réžii matky. Aj po nariadení neodkladného opatrenia bolo stretávanie sa oprávneného s maloletou A. problematické, hoci predtým žili v spoločnej domácnosti 9 rokov, pretože podľa povinnej sa A. s otcom, respektíve s jeho partnerkou, stretávať nechcela. Oprávnený v záujme toho, aby vzťah s maloletou dcérou nebol prerušený na príliš dlhé obdobie, napriek predchádzajúcim výzvam adresovaným matke, aby dodržiavala neodkladné opatrenie, ako poslednú možnosť využil aj výkon rozhodnutia. Súd prvej inštancie vyzval povinnú dva krát na vyjadrenie sa k návrhu, a to 06.05.2024 a 10.12.2024, pričom povinná sa na žiadnu z týchto výziev nevyjadrila a styk maloletej s otcom sa začal pravidelnejšie realizovať až od januára 2025, keď bolo vo veci samej nariadené pojednávanie na deň 15.01.2025. Oprávnený dňa 22.05.2025 informoval súd o tom, že výkon rozhodnutia sa realizuje a zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Svoju žiadosť riadne odôvodnil tým, že povinná nerešpektovala právoplatné súdne rozhodnutie, nepripravovala maloletú na stretnutia s otcom, a preto má oprávnený za to, že je vzhľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, aby bola povinnej uložená povinnosť nahradiť mu trovy konania. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie však nie je zrejmé, či sa vôbec touto požiadavkou oprávneného zaoberal, a preto je odvolaním napádané rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

3. Povinná a kolízny opatrovník sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací [ ], po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa [ v spojení s ], po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( v spojení s ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho zrušenie podľa .

5. Predmetom konania je návrh oprávneného na výkon uznesenia Mestského súdu Bratislava II č. k. - 24 z 03.07.2023 v sčasti o úprave styku otca s maloletou. Súd konanie zastavil (výrok I.) a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok II.).

5.1 Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o trovách konania. Výrok I. uznesenia nebol odvolaním napadnutý, a preto nebol ani predmetom prieskumu odvolacím súdom.

6. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred dovolacím súdom.

7. Konštatovanie, že vada konania vymedzená v práve citovanom ustanovení základného predpisu občianskeho procesného práva Slovenskej republiky je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka konania na spravodlivý súdny proces (inak práva zaručeného okrem zákonov i článkom 46 a nasledujúcimi , čiže ústavného v znení neskorších ústavných zákonov a tiež článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, tohto inak uverejneného v prílohe oznámenia Federálneho ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. ), patrí už k záverom ustálenej rozhodovacej praxe tunajšieho súdu. I podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. ) a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok z 27. apríla 2006 sp. zn. ), za porušenie práva na

spravodlivé súdne konanie možno považovať tiež nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

7.1 Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu v podmienkach vnútroštátnej úpravy slovenského civilného procesu v čase rozhodovania súdom prvej inštancie vymedzoval (na úrovni zákona) , podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Tieto požiadavky je potrebné vztiahnuť aj na odôvodnenie uznesenia (tu pozri , v zmysle ktorého, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku). Korektným a i ústavne konformným výkladom takéhoto ustanovenia pritom treba dospieť k záveru, že s práve uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj vnútorná rozpornosť jednotlivých výrokov alebo aj odôvodnenia rozsudku/uznesenia, existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu, resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú a napokon i len všeobecné súhrnné zistenia, konštatovania alebo závery bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto vyvodené. Ak povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu (ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka konania); porušením uvedeného práva účastníka konania je na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej aj účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia pre práve zvoleným spôsobom) odníma aj možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi v rámci využitia prípadných riadnych alebo i mimoriadnych opravných prostriedkov) a výskyt takejto vady zakladá sám osebe dôvod odvolania podľa .

8. Podľa súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

8.1 Podľa o povinnosti nahradiť trovy konania, ak ide o trovy konania štátu, rozhodne súd len na návrh.

8.2 V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že uplatnenie nároku na náhradu trov konania je predpokladom jeho priznania. Zákon pre uplatnenie nároku na náhradu trov konania neurčuje žiadnu lehotu. Podmienkou priznania nároku na náhradu trov konania nie je ich vyčíslenie, ale len ich uplatnenie. Predpoklad, že je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, súd musí vyhodnotiť z úradnej moci, za predpokladu, že si účastník konania alebo iná osoba uplatnila nárok na náhradu trov konania a nejde o konania vymenované v . V tejto súvislosti odvolací súd ďalej dodáva, že pokiaľ prišlo k uplatneniu nároku na náhradu trov konania a súd dospeje k názoru, že sú tu okolnosti, s ohľadom na ktoré je spravodlivé náhradu trov konania priznať, je povinný umožniť účastníkovi, ktorý má byť zaviazaný na náhradu trov konania, na túto skutočnosť vopred upozorniť a dať mu priestor na prednesenie prípadných opačných argumentov.

9. Zo spisu súdu prvej inštancie odvolací súd zistil, že konanie o výkon rozhodnutia - uznesenia Mestského súdu Bratislava II č. k. - 24 z 03.07.2023 začalo na návrh oprávneného, doručený Mestskému súdu Bratislava II dňa 01.05.2024. Oprávnený si svojim podaním z 21.05.2025, doručeným Okresnému súdu Bratislava II dňa 21.05.2025, uplatnil nárok na náhradu trov konania dôvodiac, že konanie o výkon rozhodnutia inicioval z dôvodu, že povinná nerešpektovala právoplatné rozhodnutie súdu a nepripravovala maloletú A. na stretávanie sa s oprávneným, pričom táto skutočnosť mala okrem negatívneho vplyvu na vývoj vzťahu oprávneného s jeho dcérou aj pre oprávneného nepriaznivé finančné dôsledky, nakoľko oprávnený musel z dôvodu nedodržania dohôd a rovnako ani právoplatného súdneho rozhodnutia zo strany povinnej viackrát zrušiť rezervované a zaplatené ubytovanie v hoteli, v ktorom plánoval tráviť čas s maloletou, a tak isto aj dovolenkový pobyt, na ktorom sa mala zúčastniť aj maloletá. Vzhľadom na uvedené mal za to, že je spravodlivé priznať oprávnenému nárok na náhradu trov konania, nakoľko vzhľadom na okolnosti týkajúce sa predmetného konania je

možné dospieť k záveru, že ak by zo strany povinnej bolo rešpektované právoplatné súdne rozhodnutie, nevznikli by oprávnenému dodatočné náklady súvisiace s nariadením výkonu rozhodnutia, rovnako tiež neúčelné náklady na zrušené plánované spoločné aktivity oprávneného s maloletou, ktoré boli zavinené konaním povinnej. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o trovách konania vecne neodôvodnil.

10. Pokiaľ potom súd prvej inštancie rozhodnutie o trovách konania odôvodnil len poukazom na a , vyššie priblíženou vadou (nedostatkom dôvodov rozhodnutia) bolo postihnuté i rozhodnutie o trovách konania pojaté do napádaného uznesenia o zastavení konania o výkon rozhodnutia v prejednávanej veci, otázku správnosti ktorého urobil predmetom odvolacieho konania oprávnený.

11. Riadiac sa takýmito úvahami potom odvolaciemu súdu nezostalo iné, ako len konštatovať, že súd prvej inštancie pochybil, keď odôvodnenie jeho rozhodnutia je výrazne nepresvedčivé a nepreskúmateľné pri zdôvodnení pre rozhodnutie podstatných skutočností, nakoľko z jeho obsahu nemožno zistiť, akými úvahami sa pri svojom rozhodovaní riadil, z ktorých dôkazov vychádzal, resp. ktoré skutočnosti považoval za preukázané a pod., a teda z akých dôvodov považoval nárok oprávneného na náhradu trov konania za nedôvodný. Pokiaľ teda súd prvej inštancie dospel k záveru o potrebe nepriznania nároku na náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov konania bez toho, že by tento svoj záver náležite zdôvodnil a umožnil tým účastníkom konania sa voči takémuto záveru náležite brániť, porušil tým práva účastníkov konania na spravodlivý proces.

12. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá sama osebe nielen dôvod odvolania podľa , ale zároveň i nevyhnutnosť rozhodnutia spôsobom predpokladaným .

13. Odvolaciemu súdu preto neostávalo iné, než v záujme zachovania práva účastníkov konania na riadny dvojinštančný proces so všetkými jeho atribútmi (zahŕňajúci vykonávanie základného dokazovania na rozhodujúce otázky v prvej inštancii súdov, dostatočne konkrétne právne posúdenie veci i v tomto stupni a do tretice tiež vypravenie rozhodnutia majúceho konanie skončiť odôvodnením zodpovedajúcim úprave v ust. ), uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť podľa a podľa vrátiť vec v zrušenej časti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom súd prvej inštancie vec, ktorá zostala predmetom konania, znova prejedná a vo veci opätovne rozhodne, a to aj o trovách tohto odvolacieho konania ( ), nové rozhodnutie náležite odôvodní v súlade s ustanovením tak, aby právne závery, ku ktorým dospeje, mali oporu vo vykonanom dokazovaní a aby úvahy súdu k týmto záverom vedúce, boli logické, presvedčivé a zrozumiteľné.

14. Odvolací súd dodáva, že ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( ). Tento je povinný rešpektovať a v novom rozhodnutí, ktoré má byť presvedčivé a preskúmateľné, už nemá dochádzať k tým chybám a vadám, ku ktorým došlo v napadnutom rozhodnutí. Najvyšší súd SR v tejto súvislosti už niekoľkokrát judikoval, že pri kasačnom rozhodnutí neexistuje pre súd nižšej inštancie priestor na právny dialóg alebo úvahy o tom, či je záväzný právny názor správny, fundovaný alebo úplný. Nerešpektovanie záväzného právneho názoru treba považovať za závažné pochybenie súdu nižšej inštancie, ktoré zakladá porušenie práva strany na spravodlivý proces.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne ( posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).