Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18P-145-2025.pdf
PDF · 101.96 KB
Case nature
Subarea
18P/145/2025
Uznesenie
Okresný súd Námestovo vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, a 2/ C. B., nar. XX.XX.XXXX, obaja t.č. bytom ako matka, mal. deti v konaní zastúpené opatrovníkom: Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín, deti rodičov: matka – D. B., E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, právne zastúpená: JUDr. Pavel Novotný, advokát so sídlom v Dolnom Kubíne, A. Sládkoviča 1801/4, a otec - A. A. B., E. B., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom G. H., G. XXX/XX, t. č. D., H. XXXX/XX, I. E., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I. Súd v y h l a s u j e , že n e m á právomoc vo veci konať.
II. Súd konanie z a s t a v u j e .
III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1/ Návrhom doručeným elektronicky tunajšiemu súdu 22.12.2025, označeným ako „Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia“, matka prostredníctvom právneho zástupcu žiadala, aby neodkladným opatrením súd zveril maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX a maloletého C. B., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky a nahradil súhlas otca s prijatím mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX na predprimárne vzdelávanie v Materskej škole pri Cirkevnej spojenej škole, ZŠ a MŠ A. Radlinského v J. K.. K návrhu pripojila sobášny list, rodné listy mal. detí, dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti maloletým deťom, screenshot z SMS komunikácie s otcom mal. dieťaťa, oznámenie zástupkyne riaditeľky školy pre MŠ matke z 17.12.2025 a ďalšie.
2/ V návrhu uviedla, že dňa 05.12.2025 podala na Okresný súd Námestovo návrh na rozvod a úpravu práv a povinností k maloletým deťom, pričom toto konanie je vedené pod sp. zn. 18P/140/2025. V rámci uvedeného návrhu na rozvod o. i. uviedla, že manželstvo uzatvorila s manželom dňa 17.08.2019 vo F., pričom z ich manželstva sa narodili dve deti: maloletý A. B., nar. XX.XX.XXXX a maloletý C. B., nar. XX.XX.XXXX. Súčasne uviedla, že pôvodne žili s otcom aj deťmi v D., avšak v priebehu tohto roku ukončili spolužitie a matka sa dňa 21.11.2025 spolu s deťmi presťahovala späť ku svojím rodičom
- do ich rodinného domu (na adrese F. XX), kde majú vyhradené pre seba celé jedno poschodie. Matka zároveň zdôrazňuje, že sa do Českej republiky už nechce vrátiť a jednoznačne tak vylučuje obnovenie manželského spolužitia. V súčasnej dobe už majú obe maloleté deti zabezpečenú zdravotnú starostlivosť u pediatričky A. C. L. v J. K. a starší syn A. začal od 09.12.2025 navštevovať Materskú školu M. spojenej školy, ZŠ a MŠ A. Radlinského, N. XXXX/XX, XXX XX J. K. (ďalej len „materská škola“). Matka sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by boli maloleté deti dočasne zverené do jej osobnej starostlivosti a súčasne aj toho, aby bol matke udelený na miesto otca (následný) súhlas s podaním žiadosti o prijatie maloletého A. na predprimárne vzdelávanie v materskej škole. Daný návrh odôvodňuje tým, že potom ako otcovi oznámila podanie návrhu na rozvod a skutočnosť, že chce aj s deťmi ostať na Slovensku, tento ju prakticky neustále kontaktuje s tým, že s uvedeným riešením
nesúhlasí a požaduje ich návrat do Českej republiky. Matka však opakovane zdôrazňuje, že chce aj s deťmi zostať na Slovensku, keďže tu majú zázemie, nakoľko býva u svojich rodičov a deti sa tu cítia oveľa lepšie ako v D.. V tejto súvislosti predkladá matka SMS správu otca z 16.12.2025, kde uvádza, že absolútne odmieta, aby maloleté deti ostávali dlhšie na Slovensku a žiada, aby sa vrátili do Čiech. Súčasne uvádzal, že maloletý A. vynecháva škôlku v D. už 4 týždne, vôbec sa mu to nepáči a súhlas s navštevovaním škôlky na Slovensku nedal a znova dáva vedieť, že nechce, aby syn na Slovensku chodil do škôlky. Ďalej matka predkladá správu z 17.12.2025, kde otec opakovane nesúhlasí s tým, aby syn A. navštevoval škôlku na Slovensku, pobyt jeho detí je bez jeho súhlasu a žiada ich bezodkladný návrat do D.. Súčasne dňa 17.12.2025 potom otec kontaktoval riaditeľku škôlky a výslovne jej uviedol, že si nepraje, aby syn A. chodil do tejto škôlky a taktiež, že na to nedáva súhlas. Následne potom riaditeľka materskej školy kontaktovala matku a vyzvala ju na zadováženie podpisu otca na žiadosti o prijatie syna A. do povinného predprimárneho vzdelávania (čo je samozrejme s ohľadom na postoj otca vylúčené), alebo o iný doklad, ktorý by matku oprávňoval konať ako jediný zástupca dieťaťa. A konečne dňa 18.12.2025 navštívil otec osobne predmetnú materskú školu, kde opakovane zdôraznil, že nesúhlasí s žiadosťou matky o prijatie syna na predškolské predprimárne vzdelávanie v J. K., nakoľko syn navštevuje materskú školu v D. X. Z uvedeného záznamu súčasne vyplýva, že matka bola vyzvaná na doplnenie požadovaných dokladov v lehote 10 dní, t. j. v lehote do 27.12.2025. Matka sa pritom domnieva, že je v záujme maloletého A., aby navštevoval uvedenú materskú škôlku, keďže sa jedná o posledný predškolský rok, ktorý je povinné dieťa v škôlke absolvovať, pričom bez navrhovaného rozhodnutia nemôže maloletý syn naďalej predškolské zariadenie navštevovať, keďže požadované rozhodnutie súdu je podmienkou ďalšieho navštevovania uvedenej materskej školy. Okrem toho matka uvádza, že otec má znovu pricestovať na Slovensko najneskôr 29.12.2025, pričom po matke požaduje, aby mu pripravila syna A. s tým, že ho v termíne od 29.12.2025 do začiatku nového roka 2026 zoberie na východ Slovenska – do G. H. (ku svojim rodičom). Zároveň otec matke uviedol, že si nepraje, aby s nimi išla (spolu aj s druhým maloletým synom C.) a fakticky jej tak túto cestu zakázal. Za týchto okolností sa matka obáva, že jej otec syna A. už neprivezie naspäť a odvezie ho priamo do D.. Matka tak touto cestou usiluje o to, aby boli obe maloleté deti zverené do jej starostlivosti, tým by sa právne zastabilizoval súčasný stav a tento by nebolo možné zmeniť jednoducho tým, že otec odvezie staršieho syna do Českej republiky. Ak by totiž súd navrhovanému opatreniu nevyhovel, je veľmi reálne, že začiatkom budúceho roka otec staršieho syna po návrate od svojich rodičov nevráti matke ale odvezie si ho naspäť do D.. Uvedený stav by jednoznačne nebol v záujme maloletého A., nakoľko syn je od narodenia zvyknutý na denný kontakt s matkou, ktorá sa o neho príkladne stará, pričom súčasne je už naviazaný aj na svojho mladšieho brata. Situácia by sa tak mohla ďalej vyhrotiť tým, že by matka pre syna išla do D. a odviezla ho naspäť na Slovensko a takto by maloleté dieťa mohlo opakovane prechádzať od jedného rodiča k druhému, čo by samozrejme malo nepriaznivý vplyv aj na jeho psychiku. Navrhované opatrenie je tak v záujme maloletých detí, pričom matka zdôrazňuje, že nijakým spôsobom nebráni otcovi v styku s nimi, keďže s nimi bol dňa 18.12.2025 a pravidelne ho prostredníctvom SMS správ a telefonátov informuje o ich stave. Keďže však otec býva v D., kde pracuje a ona s nimi chce ostať na Slovensku, s čím však otec nesúhlasí, je zrejmé, že je medzi nimi zásadný spor, ktorý je potrebné dočasne upraviť a zabezpečiť tak deťom stabilné prostredie. Preto sa matka domnieva, že je jej návrh je dôvodný. Navrhované neodkladné opatrenie má pritom upravovať pomery dočasne, a to do rozhodnutia vo veci samej, t.j. do rozvodu manželstva, s ktorým je zo zákona spojené aj rozhodovanie o úprave práv a povinností k maloletým deťom. Vo vzťahu k druhému navrhovanému neodkladnému opatreniu matka uvádza, že starší syn A. navštevuje od 09.12.2025 materskú škôlku, pričom otec s týmto zásadne nesúhlasí, keď svoj nesúhlas prezentoval nielen matke, ale aj riaditeľke materskej školy, a to ako telefonicky, tak následne (včera, t.j. 18.12.2025) aj osobne. Riaditeľka materskej školy preto dňa 17.12.2025 vyzvala e-mailom matku, aby do 10 dní, t.j. do 27.12.2025 zabezpečila rozhodnutie súdu, ktoré umožní maloletému synovi A. pokračovať v návšteve materskej školy a realizovať tak povinné predprimárne vzdelávanie.
3/ Pre účely rozhodnutia o podanom návrhu sa súd oboznámil s návrhom matky spolu s jeho prílohami a s obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 18P/145/2025 a s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 18P/140/2025, pričom zistil nasledovný skutkový stav: Maloleté deti B.: A., nar. XX.XX.XXXX a C., nar. XX.XX.XXXX pochádzajú z manželského zväzku navrhovateľky D. B. a A. A. B.. Maloletý A. má 5 rokov a maloletý C. má 0,5 roka. Obe maloleté deti žili dlhodobo do 21.11. 2025 v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi v Českej republike v D. na adrese H. XXXX/XX, D. X. Maloletý A. tam od školského roka 2023/2024 navštevoval nepretržite na B. I. X, D. X, materskú školu, tiež chodí od 15.09.2025 na záujmový krúžok „Malý objavitel“, do Selesiánského střediska - střediska volného času, o.p.s. v Prahe 8. S mladším C. je matka na rodičovskej dovolenke,
materské dávky poberá v Českej republike. Obe mal. deti sú zdravotne poistené v Českej republike a ich ošetrujúcou lekárkou bola od ich útleho veku - u A. od 19.01.2021 a u C. od 30.06.2025 A. C. L. (t.č. od 10.12.2025 zdravotnú starostlivosť mal. deťom poskytuje A. A. B., na základe dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti uzavretej medzi matkou mal. detí a ošetrujúcou lekárkou dňa 10.12.2025 v J. K.). Matka odišla s oboma mal. deťmi dňa 21.11.2025 z uvedeného bydliska v Českej republike na Slovensko ku svojím rodičom do F. I. XX, kde sa nachádzali v čase podania tohto návrhu. Matka otcovi v 12/2025 oznámila, že sa do D. s maloletými deťmi neplánuje vrátiť a chce zostať bývať pri rodičoch, kde majú obe mal. deti vytvorené zázemie a maloletý A. tu od 09.12.2025 navštevuje materskú školu. Medzi rodičmi nedošlo k dohode ohľadom úpravy rodičovských práv a povinností k mal. deťom. Otec viackrát jednoznačne deklaroval svoj nesúhlas s tým, aby maloleté deti ostali na Slovensku a žiadal matku o návrat s maloletými deťmi do D. a tiež vyjadroval svoj nesúhlas s tým, aby maloletý A. navštevoval A. L. F. F., čo vyplýva z ich SMS komunikácie z 16.12.2025, z 17.12.2025, ako i osobnej účasti otca 18.12.2025 v materskej škole Cirkevnej spojenej školy, ŽŠ a MŠ A. Radlinského, J. K.. Svoj nesúhlas so zotrvaním mal. detí na Slovensku, ktorý matke verbalizoval v SMS komunikácii vyjadril aj v návrhu podanom na Okresný súd Banská Bystrica zo dňa 18.12.2025 a v žiadosti podanej na Úřade pro medzinárodněprávní ochranu dětí so sídlom v Brne, ktorými žiada o návrat maloletých detí B. - A. a C. do Českej republiky ako krajiny ich obvyklého pobytu.
4/ Odchodu matky na Slovensko predchádzal aj návrh otca na úpravu rodičovských práv a povinností k mal. deťom B. - A. a C. zo dňa 18.11.2025 podaný na Obvodný súd pre Prahu 8 (konanie má byť pod sp.zn. OP/326/2025). Otec ním žiada, aby bol mal. A. zverený do starostlivosti oboch rodičov, otcovi od stredy párneho týždňa do piatku nepárneho týždňa a matke od piatku nepárneho týždňa do stredy párneho týždňa a mal. C. bol tiež zverený do starostlivosti oboch rodičov, a to otcovi v každý pondelok, utorok a v stredu od 15:00 hod. do 17:00 hod.. Vyživovaciu povinnosť navrhol, že bude plniť na mal. A. v sume 5.000,- Kč mesačne a na mal. C. v sume 7.000,- Kč, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky.
5/ Matka dňa 05.12.2025 podala na tunajší súd návrh na rozvod manželstva rodičov a na úpravu rodičovských práv a povinností k mal. deťom z manželstva, ktorý sa vedie pod sp.zn. 18P/140/2025. V tomto návrhu matka žiada zveriť obe mal. deti do jej osobnej starostlivosti s oprávnením oboch rodičov zastupovať mal. deti a spravovať ich majetok, otca zaviazať vyživovacou povinnosťou uvedenou ako „v adektvátnej sume“ na každé mal. dieťa bez úpravy styku, ktorú v návrhu nežiada určiť. Dôvodom podaného návrhu na rozvod manželstva sú nevyriešené nezhody manželov v partnerskom vzťahu vrátane intímneho, vážne nezhody v hodnotových otázkach. Voči návrhu na rozvod manželstva otec prostredníctvom právnej zástupkyne podal vyjadrenie obsahujúce námietku nedostatku právomoci tunajšieho súdu na konanie a rozhodovanie vo veci rozvodu manželstva a úpravy rodičovských práv a povinnosti k mal. deťom na čas po rozvode manželstva z dôvodu, že obe mal. deti majú svoj obvyklý pobyt v Českej republike, pričom otec nesúhlasí s neoprávneným premiestnením a zadržiavaním mal. detí s matkou na území Slovenskej republiky na adrese, na ktorej sa matka aj s deťmi zdržiava.
6/ Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 161/2015 Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
7/ Podľa § 161 ods. 1 zák. č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len procesné podmienky).
8/ Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o taký nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
9/ Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
10/ Jednou z procesných podmienok konania je právomoc súdov vec prejednať a rozhodnúť. Splnenie procesnej podmienky právomoci skúma súd z úradnej povinnosti v každom štádiu konania a na každom stupni, pričom jej nedostatok predstavuje taký neodstrániteľný nedostatok, pre ktorý musí byť konanie zastavené. V prípade výskytu cudzieho prvku v konaní sa právomoc súdov Slovenskej republiky ako členského štátu Európskej únie spravuje predovšetkým úniovým právom. V prejednávanej veci ide o konanie o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa matka domáha dočasného zverenia maloletých
A. C. do jej osobnej starostlivosti ako i nahradenia súhlasu otca s návštevou materskej školy vo F.. S ohľadom na predmet konania s medzinárodným prvkom (otec má obvyklý pobyt v Českej republike, kde do 21.11.2025 žili aj mal. deti -A. a C. spolu s rodičmi), súd postupoval podľa M. Rady (ES) č. 2019/1111 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (ďalej len „Nariadenie Brusel IIb“).
11/ Podľa článku 7 ods. 1, 2 Nariadenia Brusel IIb, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania, keď je súd začatím konania vecou poverený. Odsek 1 sa uplatňuje s výhradou článkov 8 až 10.
12/ Podľa článku 9 nariadenia Brusel IIb, v prípade neoprávneného premiestnenia alebo zadržiavania dieťaťa si súdy členského štátu, v ktorom malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred svojim neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, zachovávajú právomoc, až kým dieťa nenadobudne obvyklý pobyt v inom členskom štáte a: a) každá osoba, inštitúcia alebo iný subjekt, ktorý vykonáva opatrovnícke právo, sa zmieril s premiestnením alebo zadržaním alebo b) dieťa sa zdržiavalo v tomto inom členskom štáte najmenej jeden rok po tom, ako sa osoba, inštitúcia alebo iný subjekt, ktorý vykonáva opatrovnícke právo, dozvedel, alebo mohol dozvedieť, o mieste pobytu dieťaťa, dieťa sa zžilo s novým prostredím a je splnená najmenej jedna z týchto podmienok: i) do jedného roka odvtedy, ako sa nositeľ opatrovníckeho práva dozvedel alebo mohol dozvedieť o mieste pobytu dieťaťa, sa nepodala žiadosť o návrat dieťaťa na príslušné orgány členského štátu, do ktorého bolo dieťa premiestnené alebo v ktorom je dieťa zadržiavané; ii) nositeľ opatrovníckeho práva vzal späť svoju žiadosť o návrat a v lehote stanovenej v bode i) sa nepodala nová žiadosť; iii) žiadosť o návrat, ktorú podal nositeľ opatrovníckeho práva, zamietol súd členského štátu z iného dôvodu, ako je uvedený v článku 13 ods. 1 písm. b) alebo ods. 2 Haagskeho dohovoru z roku 1980, a proti rozhodnutiu už nemožno podať riadny opravný prostriedok; iv) žiadny súd nezačal konanie podľa článku 29 ods. 3 a 5 v členskom štáte, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným premiestnením alebo zadržaním; v) súdy členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, vydali rozhodnutie o opatrovníckom práve, z ktorého nevyplýva povinnosť návratu dieťaťa.
13/ Podľa článku 18 Nariadenia Brusel IIb, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať vo veci samej a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
14/ Rozhodujúcim kritériom pre posúdenie právomoci vo veci konať je zistenie obvyklého pobytu mal. detí. Pojem obvyklého pobytu nie je v nariadení Brusel IIb definovaný. Pojem obvyklý pobyt nemožno stotožňovať s pojmom trvalý pobyt ani s pojmom bydlisko. Z judikatúry súdneho dvora vyplýva, že obvyklý pobyt dieťaťa musí byť určený na základe súhrnu osobitných skutkových okolností. Okrem fyzickej prítomnosti dieťaťa v členskom štáte musia byť zohľadnené ďalšie faktory, z ktorých je možné vyvodiť, že táto prítomnosť nemá dočasný alebo príležitostný charakter a že pobyt dieťaťa odzrkadľuje istú mieru začlenenia do sociálneho a rodinného prostredia. Súdny dvor Európskej únie (ďalej „SDEÚ“) vo svojom rozhodnutí C - 523/07 označil za obvyklý pobyt dieťaťa miesto, ktoré vykazuje určitú integráciu dieťaťa v sociálnom a rodinnom prostredí. Na tento účel treba vziať do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte. Je na vnútroštátnom súde, aby určil, kde má dieťa obvyklý pobyt, majúc na pamäti všetky osobitné skutkové okolnosti každého jednotlivého prípadu. Podľa SDEÚ je ďalej rozdiel medzi obvyklým pobytom dieťaťa a prostou dočasnou prítomnosťou dieťaťa v členskom štáte. Obvyklý pobyt dieťaťa musí určitú dobu trvať, aby odzrkadľoval dostatočnú stabilitu. Trvanie pobytu tak môže slúžiť iba ako indícia v rámci posúdenia stability pobytu, pričom toto posúdenie sa musí uskutočniť vo svetle všetkých osobitných skutkových okolností každého jednotlivého prípadu. Vek dieťaťa môže mať osobitný význam, pretože sociálne a rodinné prostredie dieťaťa, ktoré sa významne podieľa na určení miesta jeho obvyklého pobytu, sa skladá z viacerých faktorov závislých od veku dieťaťa. Faktory, na ktoré sa má prihliadnuť v prípade dieťaťa v školskom veku, sa líšia od tých, na ktoré treba prihliadnuť, ak ide o neplnoletého, ktorý ukončil svoje štúdiá, alebo od tých, ktoré sú relevantné, pokiaľ ide o dojča. Vo všeobecnosti je prostredím dieťaťa v nízkom veku v prvom rade rodinné prostredie určené príslušnou osobou alebo osobami, s ktorými dieťa žije, ktoré ho skutočne opatrujú a starajú sa oň. Za predpokladu, že by uplatnenie vyššie uvedených kritérií viedlo vo veci samej k záveru, že
obvyklý pobyt dieťaťa nemožno určiť, určenie príslušného súdu musí byť vykonané na základe kritéria „prítomnosti dieťaťa“ v zmysle článku 13 nariadenia (C - 497/10).
15/ V posudzovanom prípade má súd za to, že obvyklý pobyt maloletého A. a mal. C. možno jednoznačne určiť podľa čl. 7 ods. 1 Nariadenia Brusel IIb v súlade s výkladom pojmu obvyklého pobytu Súdnym dvorom Európskej únie tak, že obvyklý pobyt maloletých detí sa v čase začatia konania nachádzal v Českej republike. Súd vzal do úvahy všetky relevantné skutkové okolnosti posudzovanej veci a má jednoznačne za to, že maloletý A. i maloletý C. boli pred odchodom na územie Slovenskej republiky v novembri 2025 plne zaradení do rodinného života v Čechách, kde dlhodobo žili a vyrastali so svojimi rodičmi v D., na adrese H. XXXX/XX, D. X. Maloleté deti majú v Českej republike uzavreté zdravotné poistenie, svojho ošetrujúceho detského lekára (pokiaľ matka urobila zmenu detského lekára pre maloletých, tak zmena bola dohodnutá matkou so zmluvným lekárom bez predchádzajúceho súhlasu otca), mal. A. tam navštevoval materskú škôlku (od septembra 2023 do novembra 2025) a záujmový krúžok, čím boli vytvorené aj širšie sociálne väzby dieťaťa v prostredí kde žil. Maloletý C. je ešte len útleho veku v starostlivosti predovšetkým matky, ktorá je s dieťaťom na rodičovskej dovolenke, avšak aj u neho je potrebné posúdiť reálnu integráciu a nie iba biologickú väzbu na matku. Aj u mal. C. je jeho stabilné rodinné prostredie od narodenia v D., kde sa o neho starali obaja rodičia a kde sa budovalo jeho rodinné zázemie. Na zmenu zisteného miesta obvyklého pobytu mal. detí nemôže mať vplyv súčasná iba mesiac trvajúca prítomnosť mal. detí na Slovensku, ktorá odzrkadľuje len vôľu matky, bez súhlasu otca, teda bez dohody rodičov. Otec vyjadril v rozvodovom konaní (vo vyjadrení k návrhu manželky-matky), ako aj v SMS komunikácii rodičov (pripojenej matkou k návrhu v tomto konaní), ale aj prostredníctvom realizácie právnych krokov (ktoré urobil po tom, čo sa matka s deťmi odmietla vrátiť do ich posledného spoločného bydliska v Českej republike), a to podaním návrhu na Okresný súd Banská Bystrica na nariadenie návratu maloletých detí do krajiny ich obvyklého pobytu, t.j. do Českej republiky a podaním žiadosti na CIPC prostredníctvom dožadujúceho orgánu, svoj jednoznačný nesúhlas so zmenou obvyklého bydliska mal. detí.
16/ Na základe všetkých uvedených skutočností dospel súd k záveru, že obvyklý pobyt maloletých detí sa v čase začatia konania nachádzal v Českej republike, teda ohľadom úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom A. B. a C. B. má právomoc rozhodovať v zmysle čl. 7 Nariadenia Brusel II jedine príslušný český súd. Pretože Okresný súd Námestovo nemá vzhľadom na vyššie uvedené dôvody právomoc na konanie vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, je zrejmé, že nemá právomoc ani na konanie o návrhu na nariadenie matkou požadovaného neodkladného opatrenia. Podľa čl. 15 Nariadenia Brusel IIb by mohol tunajší súd, aj keď inak nedisponuje právomocou na konanie vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom prijať predbežné opatrenie vrátane ochranného opatrenia, ale len za podmienky, že by sa jednalo o naliehavý prípad, pričom aj tak by právomoc na konanie zostala českému súdu a také opatrenie by zaniklo, len čo by právomocný súd prijal svoje opatrenie. V danej veci sa však nejedná o žiadny naliehavý /urgentný/ prípad, ktorý by oprávňoval prijať okamžite nejaké rozhodnutie neprávomocným súdom. V danej veci sa jedná o spor medzi rodičmi o úpravu ich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, keď každý z rodičov sa domáha výkonu osobnej starostlivosti o mal. deti a na to nadväzujúcu úpravu ďalších rodičovských práv a povinností. Vo veciach úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom môže rozhodnúť len orgán disponujúci právomocou na také konanie a tým orgánom je súd v krajine obvyklého pobytu dieťaťa, teda jedine súd v Českej republike. Z obsahu návrhu a ďalších dokladov, ktoré sú súčasťou tohto spisu nebolo zistené reálne, bezprostredné ohrozenie života, zdravia, majetku maloletých detí, ktoré by vyžadovalo okamžitý súdny zásah. Podľa ustálenej judikatúry SDEÚ (vykladanej ešte pri Bruseli IIa, ale plne použiteľnej aj pri IIb je naliehavý prípad taký, kde existuje bezprostredné, konkrétne a vážne riziko ujmy pre dieťa, ktoré neznesie odklad do rozhodnutia súdu, ktorý má právomoc vo veci samej. Keďže v danom prípade nie je splnená podmienka naliehavosti na prijatie požadovaného ochranného opatrenia podľa čl. 15 Nariadenia Brusel IIb tunajším súdom ako neprávomocným súdom, nebolo možné nariadiť ani navrhované neodkladné opatrenie. Z uvedených dôvodov súd s poukazom na článok 18 Nariadenia Brusel II b vyhlásil, že nemá právomoc vo veci návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia konať a konanie v zmysle § 9 a § 161 ods.2 CSP zastavil.
17/ Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
18/ O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Okresný súd Námestovo (§ 357 písm. d/, § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1, 2 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).