Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/127/2025

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a sudcov Mgr. Martina Štubniaka (sudca spravodajca) a Mgr. Kataríny Katkovej, v spore žalobkyne A. B. A., narodenej XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom C. A. XX, XXX XX D. D., právne zastúpenej Advokátska kancelária GEREG & MESSINGEROVÁ, s.r.o., so sídlom Horná Strieborná 4, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 253 011, proti žalovanému E. A., narodenému XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom C. A. XX, XXX XX D. D., právne zastúpenému JUDr. Ondrejom Zacharom, advokátom, so sídlom 1. mája 1018/81, Liptovský Mikuláš, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o návrhu žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -37 z 11. novembra 2025, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) napadnutým uznesením zamietol návrh žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

2. Súd prvej inštancie aplikujúc ust. a (ďalej len „“) dospel k záveru o nedôvodnosti návrhu. Žalobkyňa totiž neosvedčila obavu o ohrozenie exekúcie, keďže nepreukázala nič, čo by odôvodňovalo obavu, že žalovaný vykonáva alebo má v úmysle vykonávať úkony smerujúce ku sťaženiu, či zmareniu výkonu budúceho rozhodnutia. Samotná skutočnosť, že žalovaný ponúka na predaj svoje nehnuteľnosti nepredstavuje bez ďalšieho konanie spôsobilé ohroziť prípadnú budúcu exekúciu pohľadávky žalobkyne. Súd prvej inštancie takisto žalobkyni vytkol, že nielenže neosvedčila, ale ani netvrdila skutočnosti nutné pre vyhovenie návrhu, napr. neuviedla okolnosti týkajúce sa príjmových, finančných a majetkových pomerov žalovaného a jeho ekonomickej situácie vrátane toho, či prípadne vlastní ďalšie nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie vo vzťahu k zákonnej zásade primeranosti zabezpečovacieho opatrenia skonštatoval i neprípustnú disproporciu medzi žalobkyňou uplatnenou pohľadávkou v sume 254.160,- Eur a sumou 1,8 mil. Eur ako hodnotou, ktorú majú podľa žalobkyne nehnuteľnosti majúce byť predmetom záložného práva zriadeného požadovaným zabezpečovacím opatrením.

3. V zákonnej lehote podala proti uzneseniu odvolanie žalobkyňa, ktorá trvala na tom, že preukázala obavu o ohrozenie exekúcie. Za neprimerane prísny označila názor súdu prvej inštancie, podľa ktorého podrobnejšie nepopísala okolnosti týkajúce sa pomerov žalovaného. Také niečo nebolo v jej možnostiach, lebo hoci je žalovaný jej manželom, sú v rozvodovom konaní a takými informáciami nedisponuje a nedisponovala ani počas manželského spolužitia. Vedela jedine osvedčiť, že žalovaný ponúka na predaj svoje nehnuteľnosti v celkovej hodnote 1,8 mil. Eur. Požiadavka súdu je podľa nej neprimeranou represiou, lebo potom by zabezpečovacie opatrenie bolo možné nariadiť iba v prípade, ak je veriteľovi známy všetok majetok dlžníka a tento je v podobnej výške ako pohľadávka. Ohľadne disproporcie žalovanej pohľadávky s hodnotou nehnuteľností žalovaného poukázala žalobkyňa na §

343 , ktorého účelom je ochrana veriteľa pred zmarením exekúcie a nie minimalizácia zásahu do práv dlžníka. Akceptácia argumentácie prvoinštančného súdu by znamenala praktickú nepoužiteľnosť zabezpečovacieho opatrenia v prípadoch nižšej pohľadávky než je hodnota jedinej nehnuteľnosti dlžníka. Okrem toho sa súd prvej inštancie nezaoberal tým, či nebolo možné zriadiť záložné právo len k časti nehnuteľností (napr. iba na stavbu rodinného domu).

4. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

5. Na základe odvolania žalobkyne krajský súd, ako súd odvolací ( ), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami a , bez nariadenia pojednávania podľa a contrario a uznesenie súdu prvej inštancie podľa potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

6. Odvolanie nie je dôvodné. Súd prvej inštancie správne zamietol návrh žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Prejednávanú vec po právnej stránke posúdil správne, lebo odvolací súd plne súhlasí so záverom, že žalobkyňa neosvedčila splnenie zákonných podmienok na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa .

7. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil nesplnenie podmienky nariadenia zabezpečovacieho opatrenia vyplývajúcej z ust. , ktorá spočíva v tom, že musí existovať reálna obava z ohrozenia exekúcie. Podmienkou pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia totiž nie je len osvedčenie toho, že žalujúca strana má proti žalovanej strane pohľadávku (či už judikovanú alebo takú, ktorá by mohla byť judikovaná neskôr ako je tomu v prejednávanej veci), ale aj osvedčenie toho, že prípadná exekúcia voči žalovanému je reálne a bezprostredne ohrozená. Ide o podmienky, ktoré musia byť splnené kumulatívne a teda nesplnenie čo len jednej z nich neumožňuje súdu zabezpečovacie opatrenie nariadiť.

8. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že iba inzercia predaja nehnuteľností žalovaným sama o sebe nepredstavuje ohrozenie prípadnej exekúcie. Skutočnosť, že žalobkyňa neuviedla nič bližšie o pomeroch žalovaného z dôvodu, že podľa svojho tvrdenia o nich nemá vedomosť, len potvrdzuje správnosť záveru o neexistencii ohrozenia exekúcie. Ak totiž žalobkyňa samotná nevie a v nadväznosti na to ani netvrdila, akým majetkom či príjmami, resp. dlhmi žalovaný disponuje, nie je možné prijať záver, že exekúcia je ohrozená. O takú situáciu by išlo napr. vtedy, ak by žalobkyňou označené nehnuteľnosti boli jediným majetkom žalovaného, ktorý by mal prípadne aj ďalšie splatné záväzky.

9. Nakoľko teda nebola osvedčená základná podmienka zabezpečovacieho opatrenia, právne irelevantnou pre rozhodnutie o podanom návrhu bola otázka (ne)pomeru žalovanej pohľadávky a hodnoty nehnuteľností žalovaného, rovnako ako odvolacia námietka žalobkyne, že súd prvej inštancie neskúmal možnosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia v menšom než navrhovanom rozsahu. Tieto otázky by mali svoj význam len v prípade osvedčenia ohrozenia exekúcie, čomu tak v prejednávanej veci nebolo.

10. Odvolací súd nesúhlasí s kritikou žalobkyne, ktorá namietala neprimeranosť záverov súdu prvej inštancie o tom, že mala v návrhu bližšie ozrejmiť pomery žalovaného. Odvolací súd síce rozumie žalobkyni, ale nemôže odhliadať od toho, že je úlohou toho, kto žiada nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, aby osvedčil, že kroky vykonávané žalovaným subjektom negatívne ovplyvňujú úspech prípadnej exekúcie. Súd prvej inštancie nežiadal od žalobkyne, aby poskytla podrobný súpis všetkého majetku žalovaného, jeho príjmov, pohľadávok či záväzkov, len správne poznamenal nedostatočnosť zodpovedajúcich tvrdení, ktoré by v kontexte s označenou inzerciou mohli viesť k záveru o ohrození exekúcie. V tomto odvolací súd nevidí žiadne neprimerané zaťaženie žalobkyne ako navrhovateľky zabezpečovacieho opatrenia.

11. Ak teda súd prvej inštancie skonštatoval, že návrh žalobkyne nedáva žiaden reálny podklad pre obavu z ohrozenia exekúcie, lebo okrem inzerovaného predaja nehnuteľností nepomenúva žiadne okolnosti smerujúce k negatívnym následkom vo vzťahu k majetkovej sfére žalovaného, zodpovedá tento právny záver obsahu spisu a je zároveň aj plne postačujúcim vysvetlením nedôvodnosti podaného návrhu, nespĺňajúceho takto jednu z už vyššie uvedených kumulatívnych podmienok .

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( CSP).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.