Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tos/129/2025

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Libantovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Lenky Formel Kováčovej, PhD., v trestnej veci odsúdeného A. B., o pokračovaní vo výkone detencie, o sťažnosti odsúdeného A. B. proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 21.10.2025, sp. zn. , na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 30. decembra 2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa písmeno c/ sa sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Levice (ďalej len súd I. stupňa) podľa s poukazom na Tr. zák. rozhodol, že odsúdený A. B. (ďalej len odsúdený) bude pokračovať vo výkone detencie, ktorá mu bola uložená uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 05.09.2023, právoplatným dňa 05.09.2023, nakoľko dôvody detencie podľa Tr. zák. trvajú.

Súd I. stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po vykonanom dokazovaní je dôvodnosť držania odsúdeného v detenčnom naďalej daná, dôvody, pre ktoré bol umiestnený do detenčného nepominuli a ako vyplýva z odborných lekárskych posudkov vypracovaných na odsúdeného, jedná sa o osobu, u ktorej bola diagnostikovaná iná porucha sexuálneho zamerania – hebefília a z komplexnej správy detenčného vyplýva, že riziko sexuálneho nežiadúceho správania u menovaného je pretrvávajúco vysoké, spáchané sexuálne trestné činy bagatelizuje a popiera v plnom rozsahu, absentuje kritický náhľad na svoju chorobu. Neprimerané prvky v správaní a v spolupráci pretrvávajú aj po umiestnení do detenčno-resocializačnej jednotky, zvýšená zaujatosť sexualitou prispieva k zhoršeniu jeho sociálnej prispôsobivosti. Súd I. stupňa preto po zhodnotení všetkých uvedených skutočností, najmä s poukazom na komplexnú správu o osobe umiestneného, ako aj s poukazom na odsúdenia za prečin sexuálneho zneužívania dospel k záveru, že v predmetnom prípade u menovaného naďalej pretrváva riziko recidívy trestnej činnosti, ktoré nie je v súčasnej dobe možné medicínsky znížiť a dosiahnuť dostatočný efekt liečby a pre neprítomnosť perspektívy jeho prechodu do chráneného prostredia (napríklad v zariadení sociálnej starostlivosti) je nutné jeho umiestnenie v detenčnom , keďže v konaní zároveň nebolo preukázané, že dôvody, pre ktoré bol umiestnený do detenčného pominuli, naopak, bolo preukázané, že naďalej trvajú nezmenené, preto v záujme ochrany spoločnosti rozhodol súdu I. stupňa o ďalšom pokračovaní vo výkone detencie. Zároveň uviedol, že bude v zákonných intervaloch – prípadne na návrh naďalej skúmať, či dôvody detencie trvajú a konštatoval, že liečbu menovaného, ako aj ochranu spoločnosti pred prípadným protiprávnym konaním z jeho strany, možno toho času zabezpečiť jedine ďalším trvaním jeho detencie.

Uvedené uznesenie, ihneď po vyhlásení, sťažnosťou napadol odsúdený.

V písomných dôvodoch sťažnosti prostredníctvom obhajkyne uviedol, že má za to, že uznesenie je nezákonné, nakoľko on neuznáva závery uvedené v komplexnej správe o jeho osobe v detencii a považuje ich za nesprávne. Vyslovil presvedčenie, že nie je nebezpečný pre spoločnosť a že netrpí poruchou sexuálnej preferencie – hebefíliou a opakovane uvádzal, že celé trestné konanie vedené voči jeho osobe bolo vykonštruované. Mal za to, že on sám najlepšie vie, ako sa cíti a musí konštatovať, že sa cíti lepšie, ako ostatné osoby, ktoré sú s ním umiestnené v detenčnom , dokonca ako jediný odsúdený v detenčnom nemá monitorovacie zariadenie, čo podľa jeho názoru svedčí o tom, že ani v detenčnom ho nepovažujú za tak nebezpečného. Uviedol, že od prijatia do detenčného na sebe pozoruje, že čím dlhšie je na území Slovenskej republiky, tým horšie sa cíti a je presvedčený, že Slovenská republika mu spôsobila traumu, z ktorej sa chce vyliečiť. Práve preto na verejnom zasadnutí 21.10.2025 uviedol, že nežiada o prepustenie na slobodu, chce sa liečiť, ale žiada o zaradenie do psychiatrického do Bohuníc, pretože je presvedčený, že tam mu bude poskytnutá potrebná starostlivosť. Uvedené argumenty však súd I. stupňa nezobral na zreteľ a je presvedčený, že v jeho prípade dôvody detencie nikdy neboli dané. Navrhol, aby krajský súd postupom podľa / napadnuté uznesenie zrušil a sám rozhodol tak, že ho prepustí z výkonu detencie a rozhodne o uložení ochranného liečenia, alternatívne, aby napadnuté uznesenie zrušil a uložil súdu I. stupňa, aby vo veci znovu konal a rozhodol v zmysle ustanovenia /

Krajský súd v Nitre ako súd nadriadený na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou v zmysle /, písm. b/ preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia i konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Podľa Tr. zák. súd môže na základe odborného lekárskeho posudku rozhodnúť o umiestnení páchateľa do detenčného aj vtedy, ak ide o páchateľa trestného činu spáchaného zo sexuálneho motívu, ktorý vykonáva ochranné liečenie v zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti, ak ochranné liečenie nedosiahlo svoj účel a v budúcnosti hrozí opakovanie spáchaného trestného činu alebo obdobného činu; súd rozhodne na návrhu zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti. Podľa Tr. zák. účelom umiestnenia páchateľa v detenčnom je osobitným liečebným režimom a dôslednou izoláciou od spoločnosti zabrániť páchateľovi v ďalšom páchaní trestných činov a činov inak trestných. Podľa Tr. zák. pobyt páchateľa v detenčnom trvá dovtedy, kým ochranu spoločnosti pred páchateľom nemožno zabezpečiť miernejšími prostriedkami. Podľa Tr. zák. najmenej jedenkrát ročne a vždy na návrh detenčného súd preskúma dôvodnosť držania páchateľa v detenčnom a na základe odborného lekárskeho posudku rozhodne o ďalšom trvaní detencie alebo o prepustení páchateľa z detenčného , ak dôvody detencie pominuli, a rozhodne o ďalšom výkone trestu alebo o uložení ochranného liečenia.

Podľa súd, v ktorého obvode sa detencia vykonáva, najmenej jedenkrát ročne alebo vždy na návrh riaditeľa detenčného alebo na žiadosť odsúdeného na verejnom zasadnutí, preskúma, či dôvody detencie trvajú. Odsúdený môže žiadosť o preskúmanie dôvodnosti detencie podať najskôr po uplynutí šiestich mesiacov od rozhodnutia o umiestnení v detenčnom alebo do šiestich mesiacov od rozhodnutia o pokračovaní v detencii. Ak dôvody detencie pominuli, súd odsúdeného z výkonu detencie uznesením prepustí, inak uznesením rozhodne, že vo výkone detencie sa bude pokračovať. Podľa ak dôvody detencie pominuli, ale je potrebné pokračovať v liečení odsúdeného, súd odsúdeného z výkonu detencie uznesením prepustí a zároveň rozhodne o uložení ochranného liečenia.

Detencia je najprísnejším ochranným opatrením, s postavením ultima ratio, aplikuje sa až po vyčerpaní všetkých menej reštriktívnych postupov. V detencii sa osobitným liečebným režimom a izoláciou bráni páchateľovi v ďalšom páchaní trestných činov a činov inak trestných. Detencia trvá dovtedy, kým ochranu spoločnosti nemožno zabezpečiť miernejšími prostriedkami. Dôvodová správa k , ktorým boli naposledy novelizované ustanovenia upravujúce nariadenie a výkon detencie uvádza, že umiestneniu do detenčného musí predchádzať výkon ochranného liečenia ústavnou formou alebo výkon trestu odňatia slobody, v rámci ktorého odsúdený trpí tak závažnou duševnou poruchou, pre ktorú nemôže vykonávať trest odňatia slobody a zároveň je jeho pobyt na slobode tak nebezpečný, že je potrebné ho izolovať od spoločnosti a liečiť v rámci detenčného .

Vzhľadom na uvedenú skutočnosť, ktorá predstavuje vážny zásah do osobnej slobody osoby, je ustanovené pravidelné skúmanie trvania dôvodov trvania detencie, ktoré je súd povinný skúmať ex offo a to aj bez návrhu oprávnených osôb, minimálne jedenkrát za rok. Navrhnúť preskúmanie trvania dôvodov detencie súdom môže riaditeľ detenčného , a to bez akéhokoľvek časového obmedzenia a žiadať o preskúmanie trvania dôvodov detencie súdom je priznané aj odsúdenému. Súd uznesením na verejnom zasadnutí buď rozhodne o prepustení odsúdeného z výkonu detencie, a to v prípade, ak dôvody detencie pominuli, alebo rozhodne o pokračovaní v detencii, a to v prípade, ak dôvody detencie trvajú. K vyššie uvedenému rozhodovaniu si súd v zmysle ustanovenia Tr. zák. vyžiada odborný lekársky posudok.

V nadväznosti na citovaný právny výklad, po preskúmaní obsahu spisu napadnutého uznesenia a sťažnosti menovaného, Krajský súd v Nitre konštatuje, že napadnuté uznesenie je právne správne, zákonné a riadne odôvodnené.

Súd I. stupňa správne argumentoval, že dôvodnosť držania odsúdeného v detenčnom je naďalej daná, keďže dôvody, pre ktoré bol odsúdený umiestnený do detenčného nepominuli, a preto bolo potrebné rozhodnúť o ďalšom pokračovaní vo výkone detencie. Z pripojeného spisu Okresného súdu Pezinok sp. zn. je zrejmé, že uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 05.09.2023 bolo rozhodnuté o umiestnení odsúdeného do detenčného v zmysle ustanovenia Tr. zák. a výkon detencie bol nariadený dňa 05.09.2023 do Detenčného Hronovce. Z odpisu registra trestov vyplýva, že odsúdený má 3 záznamy v registri trestov, naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Skalica sp. zn. zo dňa 21.05.2019, právoplatným 06.06.2019 na trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov do 06.06.2020 a bolo mu uložené ochranné ústavné sexuologické liečenie. Na odsúdeného sa hľadí, akoby nebol odsúdený. Obsahom spisu je i komplexná správa detenčného schválená odbornou komisiou dňa 01.07.2025, ktorú podrobne uviedol súd I. stupňa v napadnutom uznesení, preto nadriadený súd poukazuje iba na nasledovné skutočnosti. Odsúdený bol do detencie umiestnený od 05.09.2023 vzhľadom na charakter ochorenia, pri ktorom aj napriek komplexnej terapii naďalej pretrváva vysoké riziko násilného správania, ktorým ohrozuje zdravie ostatných, a ktoré nebolo možné eliminovať v nemocničnom prostredí. V závere správy je uvedené, že stav umiestneného v rámci základných diagnóz v chránených podmienkach detenčného zatiaľ nemožno považovať za stabilizovaný, ide u neho o trvalú duševnú poruchu, kde liečbou a inými režimovými a terapeutickými postupmi nedošlo k významnému ovplyvneniu jeho zdravotného stavu. Pacient je k ochoreniu a psychopatologickým prejavom hrubo nekritický, napriek terapeutickým, vrátane psychoterapeutických intervencií nedošlo u neho k vytvoreniu náhľadu a vzhľadom na dlhodobo nemenný stav prognosticky nie je ani možné očakávať ich zmenu. Existuje predpoklad, že v nechránenom prostredí by došlo k zvýrazneniu disociálneho i kriminálneho správania, vzhľadom na anosognóziu a neschopnosť sebareflexie. Je predpoklad, že v extramurálnych podmienkach by došlo k nonkompliancii a nonadherencii v liečbe, čo enormne zvyšuje riziko dekompenzácie psychického stavu s kriminálnym správaním v nechránenom prostredí. Odborná komisia v rámci zhodnotenia stavu umiestneného za obdobie od prijatia do detencie dňa 05.09.2023 konštatovala, že nedošlo k významnému ovplyvneniu jeho zdravotného stavu, zaradenie do určeného liečebného režimu je dôvodné a dôvody detencie trvajú naďalej.

K námietkam odsúdeného nadriadený súd zdôrazňuje, že zmyslom detencie nie je represia, ale ochrana spoločnosti pred osobou, ktorá pre závažnú duševnú poruchu predstavuje nebezpečenstvo a zároveň zabezpečenie špecializovanej liečby v režime, ktorý vylučuje riziko opakovania trestnej činnosti. Zo zisteného skutkového stavu jednoznačne vyplýva, že odsúdený trpí trvalou duševnou poruchou – sexuálnou deviáciou v zmysle hebefílie, pričom ide o poruchu dlhodobého chakarteru, ktorá nebola liečbou významne ovplyvnená a odsúdený je k svojmu ochoreniu hrubo nekritický, popiera jeho existenciu a odmieta odborné závery. Tieto skutočnosti samé o sebe postačujú na záver, že dôvody detencie podľa zákona naďalej trvajú. Argumentácia odsúdeného, že nie je nebezpečný pre spoločnosť, je však v priamom rozpore s jeho trestnou minulosťou, ako i so závermi znalcov a zároveň aj s účelom ochranného liečenia, ktoré mu bolo uložené. Nadriadený súd poukazuje na to, že odsúdený sa v minulosti minimálne dvakrát dopustil trestného činu sexuálneho zneužívania, napriek predchádzajúcim trestným postihom nedošlo k náprave jeho správania a opakované páchanie rovnakej trestnej činnosti svedčí o vysokej miere rizika recidívy, najmä v nechránenom prostredí.

Za potrebné považoval nadriadený súd poukázať aj na skutočnosť, že síce odsúdený sa formálne osvedčil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia v prejednávanej veci, čo však nemá rozhodujúci význam pre posúdenie trvania dôvodov detencie, keďže osvedčenie sa v skúšobnej dobe neznamená odstránenie duševnej poruchy ani automatický záver o tom, že odsúdený nepredstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť. Detencia sleduje iný účel než trest a to ochranu spoločnosti pred osobou s trvalou poruchou. Z odborných záverov vyplýva, že u odsúdeného je prítomné zvýšené riziko dekompenzácie psychického stavu, ktoré je spojené s kriminalizovaným správaním najmä v prípade pobytu v nechránenom prostredí bez nepretržitého dohľadu. Detenčný ústav je v súčasnosti jediným zariadením, ktoré je schopné zabezpečiť adekvátnu liečbu, kontrolu správania odsúdeného a zároveň ochranu potenciálnych obetí.

Námietky odsúdeného, že netrpí duševnou chorobou a trestné konanie vo veci bolo voči nemu vykonštruované, nadriadený súd považuje za účelové a nedôvodné, keďže jeho vina bola právoplatne konštatovaná súdom, diagnóza hebefílie bola potvrdená viacerými odbornými vyšetreniami a subjektívne presvedčenie odsúdeného nemôže nahradiť odborné medicínske závery. Práve absencia náhľadu na ochorenie je jedným z hlavných faktorov, ktoré zvyšujú riziko opakovania trestnej činnosti. Taktiež tvrdenia odsúdeného, že čím dlhšie je na území Slovenskej republiky sa cíti horšie a že pobyt na území SR mu spôsobil traumu neboli podložené žiadnymi objektívnymi medicínskymi dôkazmi. Nadriadený súd preto poukazuje na to, že i v tejto súvislosti subjektívne pocity odsúdeného nemajú rozhodujúci význam, zároveň nepreukazujú, že by detencia bola vykonávaná v rozpore so zákonom alebo medicínskymi štandardmi a samotná dĺžka pobytu v detencii (od 05.09.2023) nepresahuje primeranú mieru, vzhľadom na závažnosť poruchy a riziko pre spoločnosť, keďže v zmysle ustanovenia Tr. zák. súd preskúma dôvodnosť držania páchateľa v detenčnom . K preradeniu odsúdeného na výkon liečenia do Českej republiky do psychiatrického do Bohuníc nadriadený súd konštatuje, že psychiatrický ústav nie je zariadením s rovnakým režimom ochrany ako detenčný ústav, keďže v bežnom psychiatrickom zariadení nie je možné zabezpečiť potrebnú mieru kontroly nad správaním odsúdeného. Navyše, odsúdený nepreukázal, že by detenčný ústav na území SR nebol schopný zabezpečiť potrebnú zdravotnú starostlivosť, preto samotná preferencia odsúdeného nie je právnym dôvodom na zmenu formy zabezpečovacieho opatrenia.

Na základe všetkých uvedených skutočností preto nadriadený súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd I. stupňa, že dôvody detencie odsúdeného naďalej trvajú, jeho pobyt na slobode by predstavoval reálne a zvýšené nebezpečenstvo pre spoločnosť, a preto rozhodnutie súdu I. stupňa považoval za vecne správne a v súlade so zákonom. Na tomto mieste nadriadený súd opakovane dáva len do pozornosti, že súd bude v zákonných intervaloch – prípadne na návrh, naďalej skúmať, či dôvody detencie trvajú, takže nejde o neobmedzené držanie odsúdeného.

Podľa / nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. S poukazom na hore uvedené skutočnosti, ako aj dôvody uvedené v odôvodnení napadnutého uznesenia súdu I. stupňa, nadriadený súd rozhodol tak, že sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol, keď nezistil ani žiadne nesprávnosti v konaní, ktoré napadnutému uzneseniu predchádzalo.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.