Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_113P-206-2025.pdf
PDF · 80.14 KB
Case nature
Subarea
113P/206/2025
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX, 2. A. C. B., nar. XX.X.XXXX, obe trvale bytom D., zast. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, deti matky: A. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom D. a otca: neuvedený, v konaní o návrhu navrhovateľky: E. B. F., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom D., t.č. G. XX H. I., na nariadenie neodkladného opatrenia,
r o z h o d o l :
Nariaďuje sa nasledovné neodkladné opatrenie:
„Maloletí A. B., nar. XX.XX.XXXX a A. C. B., nar. XX.X.XXXX sa dočasne, najneskôr do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, zverujú do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky E. B. F., nar. X.XX.XXXX.
Matka dieťaťa je p o v i n n á prispievať na výživu mal. A. sumu vo výške 30% zo životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne, ktorú je povinná poukazovať na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.
Matka dieťaťa je p o v i n n á prispievať na výživu mal. A. C. sumu vo výške 30% zo životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne, ktorú je povinná poukazovať na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovateľka sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 3.12.2025 domáhala, aby súd neodkladným opatrením zveril maloletých do jej náhradnej osobnej starostlivosti. V návrhu uviedla, že 9.9.2025 si podala návrh na zverenie maloletých do osobnej starostlivosti, avšak vo veci nebolo doposiaľ rozhodnuté. Navrhovateľka je manželka brata matky maloletých. O deti sa stará od narodenia. Matka v marci 2025 opustila ich spoločnú domácnosť a deti nechala v ich starostlivosti. Na deti neprispieva. Deti predstavujú finančnú záťaž pre rodinu a taktiež dochádza ku komplikáciám u lekára a v škole, keďže navrhovateľka nie je právnou zástupkyňou detí. S matkou je v nepravidelnom kontakte cez messenger a nevie sa s ňou riadne spojiť. 2. Pre účely rozhodnutia o neodkladnom opatrení sa súd oboznámil s návrhom navrhovateľa, lustráciami navrhovateľky a matky v Registri obyvateľov, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava z dňa 17.12.2025.
3. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava z 17.12.2025 súd zistil, že matka opustila spoločnú domácnosť v marci 2025. Matka už viac krát opustila spoločnú domácnosť avšak vždy sa neskôr vrátila. Matka má žiť niekde v Trnave s novým priateľom. Zvýšené výdavky na deti predstavujú len 60,- € na A., ktorý boxuje. Z vyjadrenia lekárky detí, obce a školy neboli zistené žiadne vážnejšie nedostatky. Deti v rozhovore uviedli, že sa majú v dome dobre a nič im nechýba. Deti majú v domácnosti navrhovateľky vytvorené vhodné podmienky a úrad navrhuje návrhu vyhovieť.
4. Matke sa nepodaril doručiť návrh na vydanie neodkladného opatrenia.
Predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia
Podľa § 325 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (CSP), neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 329 ods. 1 vety prvej CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
Podľa § 366 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (CMP) neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa.
Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia ako vyplýva z § 325 ods. 1 CSP je aby účastník konania osvedčil uplatňovaný nárok a zároveň aj potrebu neodkladnej úpravy pomerov a to z dôvodu obavy z bezprostrednej ujmy na právach. Toto ohrozenie osvedčeného nároku účastníka musí byť konkrétne, reálne a musí hroziť bezprostredne, keď existencia nároku ešte sama o sebe nie je dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako
i osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
Vzhľadom na skutočnosť, že pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia ide o predbežnú úpravu práv a povinností, ktorá nevyžaduje zdĺhavé dokazovanie a konanie, súd pred samotným nariadením neodkladného opatrenia nezisťuje všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie. To však neznamená, že neodkladné opatrenie môže súd vydať len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.
Neodkladné opatrenie môže byť teda nariadené vtedy, ak má súd preukázané (osvedčené), že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad. Takýmto rozhodnutím je možné urýchlene a pružne riešiť situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 CMP) je neodkladné opatrenie procesným prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv maloletého dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine (uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14CoP/178/2023 zo dňa 19. decembra 2023).
V záujme zamedzenia zneužitia tohto procesného inštitútu je možné uplatniť ho len výnimočne, a to iba v prípadoch riadneho preukázanie stavu bezodkladnej potreby úpravy pomerov. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. Neodkladné opatrenie súd nariadi vtedy, ak má preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad. U maloletých detí pôjde v zásade o zásah do takého stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova, prípadne iné dôležité záujmy.
Neodkladné opatrenie možno nariadiť najmä v prípadoch, ak doposiaľ nebolo rozhodnuté o vyživovacej povinnosti (vyživovacia povinnosť nebola doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená) alebo tomu, kto si svoju vyživovaciu povinnosť dobrovoľne neplní. Nariadeným neodkladným opatrením je povinná osoba zaviazaná platiť výživné, avšak len v nevyhnutnej miere, tak, aby to postačovalo aspoň na uhrádzanie základných nevyhnutných životných nákladov. (Civilný mimosporový poriadok, 2. vydanie, 2024).
V súlade s § 366 CMP, podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia vo veciach výživného je osvedčenie skutočnosti, že bez zásahu súdu do pomerov účastníkov by bolo ohrozené zabezpečovanie výživy oprávneného, v tomto prípade maloletého v nevyhnutnom rozsahu, ktorý rozsah je zásadne odlišný od rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom vyplývajúcich zo zákonných kritérií uvedených v § 62 a nasl. Zákona o rodine. Podstatným je preukázanie, že potreby oprávneného dieťaťa nie sú v konkrétnej situácii, v ktorej sa dieťa nachádza, uspokojované ani v nevyhnutnej miere. (uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 8CoP/343/2022, zo dňa 16.1.2023).
Inštitút neodkladného opatrenia v prípade úpravy styku maloletého dieťaťa s rodičom môže slúžiť len na zabezpečenie nevyhnutného minima a objektívne ním nemožno problém riešiť v celej jeho šírke a v detailoch. (Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17CoP/3/2020 zo dňa 13.2.2020) Posúdenie návrhu
5. Po preskúmaní návrhu a obsahu spisu súd dospel k názoru, že návrh je dôvodný. V danom prípade má súd za osvedčené, že matka maloletej nezabezpečuje starostlivosť o maloleté deti. Otec maloletej je neznámy. Keďže rodičia nateraz nezabezpečujú riadnu starostlivosť o maloleté dieťa, je potrebné, aby túto starostlivosť vykonávala navrhovateľka, ktorá prejavil ochotu prevziať každodennú starostlivosť o maloleté deti. Starostlivosť vykonávaná navrhovateľkou, u ktorej majú maloletí na základe vykonaného šetrenia vytvorené vhodné podmienky, má prednosť pred ústavnou starostlivosťou.
6. Naliehavosť nariadenia neodkladného opatrenia videl súd v tom, že v prípade nevydania neodkladného opatrenia by bol ohrozený priaznivý vývoj maloletých, keďže by nebola zabezpečená riadna starostlivosť o maloletých zo strany rodičov. Vzhľadom na uvedené súd dočasne zveril maloletých do osobnej starostlivosti navrhovateľky.
7. Keďže súd vyhovel návrhu a nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zveril maloletých do osobnej starostlivosti navrhovateľky, súčasne súd neodkladným opatrením upravil aj vyživovaciu povinnosť matky k maloletým, ktorá je jej zákonnou povinnosťou. Preto súd zároveň uložil matke maloletej v súlade s § 81 ods. 1 zákona o rodine povinnosť platiť na maloleté dieťa výživné. Matke určil výšku výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima podľa osobitného zákona, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na maloleté dieťa. Ide o minimálnu výšku výživného, ktoré je povinný platiť každý z rodičov. Súd môže neodkladným opatrením uložiť povinnému povinnosť platiť výživné iba v nevyhnutnej miere. Výživným určeným neodkladným opatrením sa zabezpečujú len tie najzákladnejšie potreby dieťaťa, nevyhnutné na jeho prežitie. Navrhovateľka taktiež neosvedčila, že by neboli uhrádzané najzákladnejšie potreby maloletých a taktiež v návrhu ani výživné určiť nežiadala. Pri určení nevyhnutného rozsahu výživného zo strany rodičov súd v tejto súvislosti nevykonáva v konaní o nariadení neodkladného opatrenia dokazovanie, a teda nezisťuje dôkladne majetkové potreby rodičov a bližšie všetky odôvodnené potreby dieťaťa, keďže takéto dokazovanie by prekračovalo rámec konania o nariadenie neodkladného opatrenia. Stanovené výživné sú rodičia povinní v zmysle § 45 ods. 8 Zákona o rodine uhrádzať príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Trnava.
V podanom odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a musí byť uvedená spisová značka konania, do ktorého je podanie urobené (všeobecné náležitosti podania).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením.