Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoP/139/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Šefčíkovej a sudcov JUDr. Daniela Ilavského a JUDr. Petra Kalatu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., narodený XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa matky: C. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX a otca: A. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom C., t. č. D. E., F. XX, o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. -324 zo dňa 01.04.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie vyššie špecifikovaným rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. -269 zo dňa 10.02.2023 v časti zverenia maloletého tak, že ho zveril do osobnej starostlivosti matke od 19.10.2023 (výrok I.). Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok zveril obom rodičom (výrok II.). Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 150,- eur mesačne, vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca k rukám matky počnúc od 19.10.2023 (výrok III.) s povinnosťou uhradiť zročné výživné za obdobie od 19.10.2023 do 01.04.2025 v sume 3 149,56,- eur v splátkach po 90,- eur mesačne spolu s bežným výživným až do vyrovnania pod stratou výhody splátok, počnúc od právoplatnosti rozsudku (výrok IV.). Upravil styk otca s maloletým v každý párny týždeň v roku od piatka od 16:00 hod. do nedele do 15:30 hod., kedy je otec oprávnený maloletého vyzdvihnúť v školskom zariadení a v prípade, keď sa v školskom zariadení nebude nachádzať, tak v mieste bydliska matky a po ukončení styku je povinný maloletého matke v mieste jej bydliska odovzdať (výrok V.), ďalej v každý nepárny týždeň od stredy od 16:00 hod. do štvrtka do 8:00 hod., kedy je otec oprávnený maloletého vyzdvihnúť v školskom zariadení a v prípade, keď sa maloletý v školskom zariadení nebude nachádzať, tak v mieste bydliska matky a po ukončení styku je povinný maloletého do školského zariadenia odovzdať a v prípade, keď maloleté dieťa v ten deň do školského zariadenia nenastúpi, tak ho odovzdať matke v mieste jej bydliska (výrok VI.). Matke uložil povinnosť maloletého na styk pripraviť a v určený čas otcovi odovzdať (výrok VII.). Štátu priznal nárok na náhradu trov konania voči otcovi vo výške 50 % (výrok VIII.). Otcovi uložil povinnosť zaplatiť sumu 632,16,- eur titulom náhrady trov konania na účet súdu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok IX.). Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok X.).

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou , , , , , o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), článkom 9 ods. 3 Dohovoru o právach

dieťaťa, (ďalej len ,P“), (ďalej len ,P“), vecne tým, že došlo k zmene pomerov odôvodňujúcej návrh matky na zmenu úpravy výkonu práv a povinností rodičov k maloletému.

3. Vykonaným dokazovaním zistil, že rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č. k. -269 zo dňa 10.02.2023, právoplatným 15.03.2023 bol maloletý zverený do striedavej osobnej starostlivosti rodičov so striedaním v týždňových intervaloch vždy v nedeľu o 17:00 hod., s miestom prevzatia a odovzdania maloletého v mieste bydliska otca, bez určenia vyživovacej povinnosti a úpravy styku. Uznesením č. k. -149 zo dňa 15.04.2024 súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým maloletého dočasne zveril do osobnej starostlivosti matky. Matka sa návrhom doručeným 19.10.2023 domáhala zmeny zverenia maloletého z dôvodu, že maloletý sa už nachádzal v jej výlučnej starostlivosti, pretože otec nevedel zabezpečiť starostlivosť o maloletého pre časté zmeny bývania, nedostatku stravy, pitnej a teplej vody, nehradenia školských poplatkov a celkovú zadlženosť. Z dôvodu diagnózy ADHD u maloletého, tento veľmi zle znáša nestabilitu a zmeny. Navrhla tiež upraviť styk otca s maloletým v každý párny víkend od piatka od 16:00 hod. do nedele do 15:30 hod. s úpravou vyživovacej povinnosti otcovi v sume 150,- eur mesačne. Otec s návrhom nesúhlasil, síce mal finančné problémy, ale mal záujem pracovať, aby sa vedel o syna postarať. Počas starostlivosti sa mu venoval. V deň šetrenia pomerov síce mal prázdnu chladničku, ale mienil ísť nakúpiť. Vždy sa spýta, čo chce maloletý jesť, a to potom aj dostane. Keď mu povie, že chce jesť cukríky, tak mu dá cukríky. Uznal tiež, že exekútor mu zablokoval účet a nemal z čoho zaplatiť nájomné. Alkohol pije, len keď uňho nie je maloletý. So starostlivosťou mu vypomáha jeho matka. So synom sa stretával každý druhý víkend a v stredu. Kolízny opatrovník navrhol maloletého zveriť do osobnej starostlivosti matky, otcovi určiť výživné od podania návrhu vo výške 150,- eur mesačne s možnosťou splácať zročné výživné v mesačných splátkach. Styk navrhol upraviť na každý párny týždeň od piatka od 16:00 hod. do nedele do 15:30 hod., kedy si dieťa prevezme v školskom zariadení a po ukončení styku dieťa odovzdá v mieste bydliska matky. A tiež upraviť styk v nepárnom týždni od stredy od 16:00 hod. do štvrtka s tým, že dieťa si prevezme v školskom zariadení a po ukončení styku dieťa vráti späť do školského zariadenia. Zo správy zo šetrenia pomerov Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky zistil, že dňa 13.03.2024 úrad kontaktovala matka z dôvodu, že sa nevie dostať k maloletému, ktorý bol od rána sám, chorý v domácnosti otca a ona sa k nemu nevedela dostať. Otec jej ráno poslal sms, následne sa ho nedarilo skontaktovať, až napokon ho skontaktoval majiteľ bytu. Matka, do privolania otca komunikovala s maloletým spolu so zamestnankyňami úradu cez zamknuté dvere. Bolo zistené, že otec nezobral maloletého k lekárovi, namiesto toho išiel ráno do práce, maloletého nechal samého v byte, bez kľúčov, bez tečúcej vody, bez splachovania wc, bez mobilného telefónu, v domácnosti nebol dostatok jedla a nápojov, v byte nebola zabezpečená hygiena a bol tam zápach, na linke boli položené psychiatrické lieky vo väčšom množstve. Zo správy zo šetrenia pomerov zo dňa 25.03.2024 zistil, že otec býval v 1. izbovom prenajatom byte. Hygiena v byte bola na nižšej úrovni, v byte bolo nafajčené. V kuchyni bol neumytý riad, podlaha a kuchynská linka boli značne znečistené. V chladničke už boli nakúpené potraviny. Otec naďalej nepracoval. Šetrením pomerov na strane matky bolo preukázané, že hygiena u matky bola na požadovanej úrovni. Bolo konštatované, že obaja rodičia mali vytvorené vhodné podmienky na zabezpečovanie starostlivosti o maloletého. Z pohovoru maloletého vyplynulo, že je rád u maminy a k ocinovi by chcel chodiť na víkendy. Uviedol, že keď bol naposledy u ocina, tak ho nechal samého doma a odišiel do roboty. Bol smutný, lebo mu povedal, že príde domov o 14:00 hod., ale meškal. Tiež mu povedal, že pôjdu k doktorke, keď príde z roboty. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky o šetrení pomerov zo dňa 25.03.2025 mal súd preukázané, že matka má vytvorené vhodné podmienky na zabezpečovanie starostlivosti o maloletého, šetrenie pomerov u otca nebolo možné zrealizovať z dôvodu nespolupracovania otca. Zo správy G. spojenej školy na ul. H., D. E. zo dňa 26.03.2024 mal súd za preukázané, že spolupráca s rodičmi je dobrá. Na úhradu stravného v školskej jedálni sa zvykla zastaviť len matka, od otca neevidovali platbu jeho polovice. Zo správy detského psychiatra B. I. zo dňa 05.03.2024 mal za preukázané, že maloletý trpí ADHD, ADD, špeciálnou vývinovou poruchou reči a jazyka. Zo znaleckého posudku č. 5/2024 zo dňa 22.01.2025 vypracovaného znalkyňou Mgr. Irenou Korimovou z odboru psychológia, odvetvie poradenská psychológia zistil rizikové okolnosti na strane otca vo vzťahu k starostlivosti o maloleté dieťa, vrátane vysokej pravdepodobnosti prítomnosti alkoholizmu. Maloletý má k matke vytvorenú primárnu emocionálnu väzbu a k otcovi sekundárnu emocionálnu väzbu. Obaja rodičia sú schopní výchovne vplývať na dieťa, matka je dôslednejšia, otec je povoľnejší. U otca je prítomné riziko z hľadiska bezpečnosti a stability výchovného prostredia, u matky je riziko z hľadiska ochrany dôstojnosti

dieťaťa (nadmerné zdôrazňovanie poruchy zdravotného stavu). Domácnosť matky poskytuje dieťaťu optimálnejšie podmienky pre dostupnosť a utváranie vzťahov s inými rodinnými príslušníkmi, maloleté dieťa je citovo a vzťahovo ukotvené v rodine u matky s pozitívnym vzťahom k otcovi. Zo správy Referátu poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky zo dňa 14.05.2024 mal za preukázané, že maloletému aktuálne vyhovuje byť v starostlivosti matky. Základné potreby maloletého dokážu naplniť obaja rodičia dostatočne. Z mesačnej správy TENENET n.o. o priebehu práce s rodinou za mesiac apríl 2024 zo dňa 30.04.2024 mal za preukázané, že telefonát s otcom zo dňa 19.04.2024 bol neštandardný, na základe jeho menej zrozumiteľnej reči, ťahavému tónu hlasu a hluku väčšieho množstva hlasov majú podozrenie, že v tom čase bol pod vplyvom alkoholu. Pokiaľ ide o pomery na strane maloletého, má bežné potreby na oblečenie a stravu. Mimoriadne potreby ohľadom zdravotného stavu neboli preukázané, matka však s maloletým navštevuje detského psychiatra B. I. a logopedičku B. G.. Jeho mesačné výdavky boli vyčíslené (bez položky na bývanie) na sumu 352,54,- eur mesačne (podrobne v odseku 51). Súd ustálil priemerný čistý mesačný príjem matky za obdobie od 10/2022 do 02/2025 vo výške 382,36,- eur. Od 02/2024 poberala prídavky na dieťa vo výške 60,- eur mesačne (dovtedy otec). Mieru poklesu pracovnej schopnosti mala v rozsahu 45 %. Bývala vo vlastnom dome s mesačným výdavkom na bývanie približne 190,- eur (elektrina, plyn, voda a smeti; ostatné výdavky podrobne v odseku 52). Mala ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči F. B., narodenej XX.XX.XXXX. Žila v spoločnej domácnosti s partnerom, ktorý bol zamestnaný, zároveň poberal invalidný dôchodok a nájomné. Priemerný čistý mesačný príjem otca za obdobie 10/2022 do 31/03/2025 ustálil vo výške 748,59,- eur. Býval v nájomnom byte s mesačnými výdavkami: nájomné 360,- eur, internet 16,- eur, káblovka 16,- eur, strava 200,- eur, výdavky na maloletého: oblečenie 40,- eur, strava 100,- eur, aktivity 10,- eur, kino 20,- eur, drogéria 10,- eur, cez víkendy sú výdavky na maloletého vo výške 60-80,- eur. Nehnuteľnosť ani auto nevlastnil. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemal.

4. Dospel k záveru, že návrh matky je dôvodný, keďže od poslednej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu ostatného rozhodnutia. V konaní bolo preukázané (a to nielen znaleckým dokazovaním, ale aj správami TENENET n.o.), že výchovné predpoklady otca sú limitované jeho osobnostným regresom a tiež vysokou pravdepodobnosťou príznakov závislosti od alkoholu. Otec má zníženú intelektovú výkonnosť oproti priemeru, limitované abstraktné myslenie, absentuje u neho prehľad a schopnosť vytvárať si nadhľad a má sklon k šablónovitým a konformným prejavom a tiež sklony k bagatelizácii, pričom uvedené vlastnosti sú podľa znalca rizikové, najmä z hľadiska starostlivosti o dieťa. Uvedené závery korešpondujú aj so samotným správaním otca v kritických situáciách. Počas nich si totiž otec nedokáže uvedomiť riziká, ktoré môže spôsobiť dieťaťu svojím nesprávnym rozhodnutím a konaním. Poukázal na situáciu, kedy nechal maloletého bez dozoru v čase choroby, bez mobilného telefónu a bez kľúčov. Takéto konanie hodnotil ako nezodpovedné až neprípustné. Zo znaleckého posudku vyplýva, že u otca je prítomné riziko z hľadiska bezpečnosti a stability výchovného prostredia. Síce podľa znalca aj u matky existuje riziko z hľadiska ochrany dôstojnosti dieťaťa (kvôli nadmernému zdôrazňovaniu poruchy psychického vývinu dieťaťa), avšak tieto v porovnaní s rizikami hroziacimi u otca, považoval za menej „škodlivé“ pre dieťa. V konečnom dôsledku pre dieťa musí byť prvoradým hľadiskom jeho bezpečnosť. Taktiež bolo preukázané, že matka znamená pre dieťa primárnu citovú väzbu a tiež, že je vo výchove dieťaťa zásadová a zodpovedná, keď na strane druhej otec má tendenciu prenášať svoje kompetencie na dieťa a je potrebné jeho vedenie a usmernenie vo výchovných otázkach. Súd nepochyboval o tom, že otec má rád svoje dieťa a tak, ako sa aj vyjadril, že maloletý znamená pre neho život, pritom ale zrelý rodič si uvedomuje aj svoju úlohu a povinnosti vyplývajúce mu z role rodiča, dokáže odhadnúť riziká pre dieťa, je samostatný a sám nepotrebuje usmerňovanie, čo v priebehu konania vo vzťahu k otcovi preukázané nebolo (bol preukázaný jeho pravý opak). Čo sa týka bytových pomerov otca, otec sa v priebehu konania niekoľkokrát presťahoval z čoho vyplynul jednoznačný záver, že otec nemá zabezpečené stabilné bývanie. Šetrenie pomerov na aktuálnej adrese otca sa pre jeho nesúčinnosť neuskutočnilo, pričom otec neuviedol žiadnu vážnu prekážku, ktorá by mu v umožnení vykonania šetrenia bránila. Súd teda nemal za preukázané, či má otec vôbec vytvorené podmienky na zabezpečovanie každodennej starostlivosti o maloletého, najmä keď z vyjadrenia maloletého vyplynulo, že má ešte v tomto smere rezervy. Ďalším dôvodom, pre ktoré súd zveril maloleté dieťa do výlučnej starostlivosti matky bolo, že u otca bola zistená vysoká pravdepodobnosť syndrómu alkoholizmu. S uvedeným korešpondovalo aj opakované vyjadrenie maloletého, že v jeho prítomnosti konzumuje alkohol, potom je unavený a ide si ľahnúť. Otec uvedené popieral, ale žiadnym spôsobom (napr. potvrdením od psychiatra) nepreukázal jeho opak. Pretože u matky bude mať dieťa lepšie zaistené potreby, súd rozhodol o zmene umiestnenia maloletého do starostlivosti matky. Vzhľadom na to, že obaja rodičia majú rodičovské práva a povinnosti v plnom

rozsahu, súd rozhodol tak, že obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd skúmajúc odôvodnené potreby maloletého, ako aj osobné a zárobkové možnosti a schopnosti rodičov zaviazal otca na platenie výživného na maloletého v sume 150,- eur mesačne. Vychádzal z príjmu otca 760,- eur mesačne podľa jeho vlastného vyhlásenia, ale aj vzhľadom na jeho priemerný čistý príjem za sledované obdobie (10/2022 do 31/03/2025) vo výške 748,59,- eur. Súd uznal všetky výdavky maloletého, nakoľko boli preukázané a aj sám otec ich uznal v plnej výške. Keď otec zaplatí z príjmu sumu 150,- eur mesačne, zostane mu ešte 610,- eur mesačne, čo je o 336,01,- eur mesačne viac ako činí jeho životné minimum podľa o životnom minime v znení neskorších predpisov, podľa ktorého životné minimum na jednu plnoletú fyzickú osobu činí od 01.07.2024 273,99 eur mesačne (760,- eur príjem -150 ,- eur výživné = 610,00 eur - 273,99 eur = 336,01 eur). Vzhľadom na vyššie uvedené otcovi zostane dostatočná suma na jeho vlastnú výživu a reprodukciu jeho pracovnej sily, ako aj na platenie výživného na maloleté dieťa a aj na úhradu svojich životných potrieb, pričom však výživné má prednosť pred inými výdavkami otca. Určením výživného od 19.10.2023 vznikol otcovi nedoplatok na výživnom u maloletého za obdobie od 19.10.2023 do 01.04.2025 v sume 3 149,56,- eur, keďže doteraz otec na výživu maloletého prispel sumou 160,- eur, t.j. za obdobie 06/2024-09/2024 mesačne po 40,- eur. Uvedený nedoplatok (výpočet je v odseku 55) mu súd povolil splácať po 90,- eur mesačne tak, aby jednak nedošlo k ohrozeniu jeho životného minima zaplatením naraz celého nedoplatku a jednak, aby potreby maloletého boli čo najskôr uspokojené. Zdôraznil potrebu zachovávania citovej väzby maloletého s rodičom, ktorému nebol zverený do osobnej starostlivosti. Styk preto upravil v záujme maloletého, aby sa na jeho výchove podieľal aj otec. Otec sa od nariadenia neodkladného opatrenia stretával s maloletým každý víkend a v posledných mesiacoch aj cez týždeň v stredu, keď väčšinou dieťa u neho aj prespávalo zo stredy na štvrtok. Bol preukázané, že medzi otcom a maloletým je vytvorený pekný vzťah. Maloletý sa s otcom doteraz pravidelne stretával, neodmieta ho, považuje ho za blízku osobu a preto vzhľadom už na dlhodobo prebiehajúci styk otca s maloletým, aj s prihliadnutím na vyjadrenie maloletého, považoval súd takto upravený styk za dostatočný. Pokiaľ otec hodnotne a pravidelne využije čas návštev, doba styku určená týmto rozsudkom bude postačujúca k tomu, aby sa medzi ním a maloletým upevňoval a rozvíjal cit spolupatričnosti. O trovách štátu súd rozhodol podľa a 58 tak, že súd štátu priznal nárok na náhradu trov konania len voči otcovi maloletého dieťaťa (v rozsahu 50%), nakoľko náhradu trov konania vo zvyšnom rozsahu (50%) by mala platiť matka, ktorú však súd uznesením č.k. -196 zo dňa 20.08.2024 právoplatným dňa 26.08.2024 oslobodil od platenia súdnych poplatkov. Uznesením tunajšieho súdu č. k. -259 zo dňa 29.01.2025 súd priznal znalcovi Mgr. Irene Korimovej za vypracovanie znaleckého posudku č. 5/2024 znaleckú odmenu za znalecký úkon vo výške 1 264,32,- eur s tým, že táto suma bude znalcovi poukázaná z rozpočtových prostriedkov súdu, nakoľko preddavky rodičmi zložené neboli. Z uvedeného dôvodu súd otca zaviazal na zaplatenie 50 % sumy znaleckej odmeny titulom náhrady trov konania, ktoré vznikli štátu, ktorú sumu je povinný zaplatiť na účet súdu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. O trovách konania rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, nakoľko sa jedná o mimosporové konanie, v ktorom si každý z účastníkov hradí trovy konania sám.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec, a to v celom rozsahu, z dôvodu nesúhlasu so zmenou zverenia maloletého zo striedavej osobnej starostlivosti rodičov do osobnej starostlivosti matky, keďže otec chce byť s maloletým, rovnako tak maloletý chce byť s ním v rovnakom rozsahu ako s matkou a v takomto rozsahu sa dokáže o maloletého postarať.

6. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka tak, že sa o maloletého stará osobne už vyše roka z dôvodu zanedbávania starostlivosti zo strany otca. V jej starostlivosti má zabezpečené všetko čo potrebuje, stabilné zázemie, pravidelnú a zdravú stravu, lekársku starostlivosť, a to zohľadňujúc jeho potreby v dôsledku jeho diagnózy. Aktuálne prebiehal styk otca s maloletým cez víkendy, cez týždeň maloletý odmietal styk s otcom, pretože sa v jeho domácnosti nevyspal. Styku otca s maloletým nebráni, ale otec sám tento styk nevyužíval, keď uvádzal, že nemal čas kvôli pracovným nadčasom. Otec na výživu maloletého neprispieval. Poukázala na odporúčanie znalca, aby otec vyhľadal pomoc a liečenie kvôli alkoholu. Na záver zdôraznila, že otec neurobil nič pre to, aby zmenil okolnosti, ktoré mu boli v rozsudku vytknuté. Rozsudok preto považovala za správny a v záujme maloletého.

7. Kolízny opatrovník k odvolaniu otca uviedol, že sa pridŕža svojich doterajších písomných a ústnych vyjadrení, z čoho možno vyvodiť, že sa s rozsudkom súdu prvej inštancie stotožnil.

8. Otec sa následne vyjadril, že je ochotný spolupracovať s kuratelou v prospech maloletého. Trval na striedavej osobnej starostlivosti. Všetko to čo uviedla matka, vie pre maloletého zabezpečiť aj on. Poukázal na problémy maloletého v škole počas starostlivosti matky. Maloletý nechcel ostávať uňho v stredy, pretože nechcel ísť ráno do družiny, keďže on odchádzal ráno do práce. Síce občas v práci nadčasuje a vtedy maloletého vyzdvihuje jeho matka. Poprel, že by mohol byť alkoholik.

9. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( v spojení s ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

10. Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmať či odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, a teda či súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym záverom a vec správne právne posúdil, keď vyhovel návrhu matky na zmenu zverenia maloletého zo striedavej osobnej starostlivosti rodičov do osobnej starostlivosti matky z dôvodu zanedbávania starostlivosti o maloletého zo strany otca.

11. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

12. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Odvolací súd preberá skutočný stav zistený súdom prvej inštancie, ktorý dospel k správnym zisteniam, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre meritórne rozhodnutie, pričom sa vysporiadal s podstatnými argumentmi otca a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne zákonné ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na odvolací súd odkazuje na presvedčivé písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie námietky nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd dopĺňa nasledovné:

14. Odvolanie otca je veľmi stručné, ale je možné z neho vyvodiť jeho jednoznačný nesúhlas s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že striedavá osobná starostlivosť nie je v záujme maloletého v dôsledku zanedbávania starostlivosti zo strany otca v zabezpečení stabilného bývania, zdravého prostredia, čo do hygieny, výživy, v nedostatku rodičovskej zodpovednosti, ako aj zistenej pravdepodobnosti závislosti otca na alkohole, pre ktoré okolnosti vzhliadol ohrozenie zdravého vývinu maloletého, u ktorého bola diagnostikovaná porucha autistického spektra.

15. Podľa ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

16. Podľa rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

17. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

18. Podľa článku 5 záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadnia najmä: a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

19. Podľa článku 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom.

20. V článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.

21. V zmysle starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

22. Podľa a súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

23. Podľa ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

24. Podľa súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

25. Podľa maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

26. Podľa je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.

27. Podľa ozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa , súd na návrh nariadi znalecké dokazovanie a ustanoví znalca. Ak súd ustanovil viacerých znalcov, môžu vypracovať

spoločný posudok. V písomnom znaleckom posudku znalec odpovie na položené otázky; nevyjadruje sa k právnemu posúdeniu veci.

28. Podľa súd je povinný zistiť skutočný stav veci (aj ).

29. Podľa súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

30. Vlastnosťou právoplatných meritórnych súdnych rozhodnutí je ich zásadná nezmeniteľnosť, ktorá je imanentnou súčasťou záruky právneho štátu. Ak súd o veci raz rozhodol a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, nemôže ju prejednávať znova. Z tejto zásady je výnimka uvedená v ( ), v zmysle ktorej zmenu tam uvedených rozhodnutí (rozsudkov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu) možno dosiahnuť novým konaním v tej istej veci. Hmotnoprávnou podmienkou je, že sa zmenia pomery oproti času, keď súd rozhodoval v pôvodnom konaní.

31. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia súdu o úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletému došlo k splneniu podmienky zmeny pomerov v pomeroch na strane otca, u ktorého zistil nedostatky v zabezpečovaní riadnej starostlivosti a výchovy o maloletého. Tak ako bolo uvedené vyššie, otec s daným záverom súdu prvej inštancie nesúhlasil, keď tvrdil, že naďalej je schopný túto starostlivosť a výchovu riadne zabezpečovať v rovnakom rozsahu ako matka.

32. Striedavá osobná starostlivosť kladie na rodičov vysoké ľudské i osobnostné požiadavky, ak ju však rodičia dokážu kultivovane zvládnuť, potom sa výrazne zvyšuje predpoklad, že láskyplný a produktívny vzťah dieťaťa k obom rodičom zostane zachovaný. Preto v prípade takéhoto návrhu rodiča musí súd primárne skúmať splnenie všetkých zákonných kritérií. Prvým kritériom striedavej osobnej starostlivosti je, že obaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať. Druhým takýmto kritériom je, že obidvaja rodičia majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem. Tretím kritériom je, že striedavá starostlivosť je v záujme dieťaťa. Medzi dôležité kritériá posudzovania záujmu maloletého dieťaťa patria predovšetkým: 1. citové väzby dieťaťa, 2. vývinové potreby, 3. stabilita budúceho výchovného prostredia, 4. schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Typickými prípadmi rodičov, ktorí nie sú vhodní na striedavú starostlivosť sú rodičia, ktorí pôsobia na osobnosť dieťaťa alebo na jeho výchovu negatívne. Vnášajú do výchovy dieťaťa nestabilitu, maria správne výchovné pôsobenie druhého rodiča, vytvárajú tlak na psychiku dieťaťa, podporujú v dieťati nesprávne návyky a pod. Striedavá starostlivosť tiež nie je vhodným riešením v prípade, ak nevyhovuje osobnosti dieťaťa. Štvrtým kritériom je, že takto budú lepšie zaistené potreby dieťaťa. V prípade splnenia všetkých špecifikovaných zákonných podmienok kumulatívne by striedavá starostlivosť mala v praxi predstavovať po rozpade partnerského vzťahu rodičov jednu z najpodstatnejších alternatív riešenia pre deti, práve z pohľadu vyššie zákonmi a medzinárodnými dohovormi citovanými ustanoveniami o najlepšom záujme dieťaťa, ktorý je potrebné vždy primárne sledovať.

33. Skúmajúc jednotlivé kritéria dospel aj odvolací súd k záveru, že na strane otca boli zistené okolnosti, ktoré nie sú zlučiteľné s realizáciou striedavej osobnej starostlivosti so striedaním v týždňových intervaloch tak, aby bol naplnený prvoradý záujem maloletého.

34. Je možné sa stotožniť s otcom v tom, že prvé kritériom striedavej osobnej starostlivosti bolo naplnené tým, že na základe šetrenia Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny bolo zistené, že obaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať. Spôsobilosť výchovne pôsobiť na dieťa však nemožno automaticky spájať s formou striedavej osobnej starostlivosti so striedaním v týždňových intervaloch. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že nie je smerodajný názov formy osobnej starostlivosti, t. j. striedavá osobná starostlivosť, resp. rozšírená úprava styku rodiča s dieťaťom, ale reálny rozsah ním poskytovanej starostlivosti. Tým, že súd prvej inštancie zmenil formu osobnej starostlivosti a upravil rozšírený styk otca s maloletým, potvrdil, že otec je spôsobilý výchovne pôsobiť na maloletého (inak povedané styk nezakázal), ale nie v takej forme ako naposledy rozhodol, t. j. so striedaním v týždňových intervaloch. Nemožno opomenúť, že maloletý je vo veku, v ktorom je nevyhnutný osobný dohľad nad maloletým, tento navštevuje základnú školu a navyše trpí poruchou autistického spektra, keď forma starostlivosti

so striedaním v týždňových intervaloch vyžaduje od rodiča uvedomenie si rodičovskej zodpovednosti do takej miery, aby starostlivosť toho ktorého rodiča nevyžadovala intervenciou druhého rodiča, resp. nevyvolávala obavy tak, ako to bolo zistené v prípade starostlivosti zo strany otca. Preto naplnenie tohto kritéria samo o sebe nepostačuje pre záver o vhodnosti starostlivosti so striedaním v týždňových intervaloch, a toto je potrebné hodnotiť v spojení s ďalšími kritériami tak, ako boli načrtnuté vyššie.

35. Druhé kritériom bolo bez pochyby naplnené v tom, že obidvaja rodičia majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem.

36. Z obsahu odvolania je zrejmé, že otec opomenul, že pri rozhodovaní súdu je potrebné hodnotiť aj ďalšie kritériá a nepostačuje, ak rodič je spôsobilý na dieťa výchovne pôsobiť a má záujem o osobnú starostlivosť. Tretím kritériom totiž je, že striedavá starostlivosť je v záujme dieťaťa. Znaleckým dokazovaním bolo zistené, že maloletý má vytvorenú primárnu vzťahovú väzbu s matkou, s otcom sekundárnu. Maloletý sa vyjadril, že chce byť v starostlivosti matky a s otcom sa stretávať cez víkendy, čomu zodpovedá aj aktuálne realizovaný styk otca s maloletým. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že ani odvolací súd nespochybňuje blízku citovú väzbu maloletého s otcom, ale aj v takomto prípade je potrebné zohľadniť názor maloletého dieťaťa. Správne súd prvej inštancie zohľadnil jeho názor v tom, v ktorom prostredí cíti blízkosť a bezpečnosť s ohľadom na napĺňanie jeho vývinových a citových väzieb, o to viac, že tento názor je podporený ďalšími závažnými zisteniami, v dôsledku ktorých súd rozhodol o zmene formy osobnej starostlivosti. Vzhľadom na vek maloletého by iný prístup, t. j. rozhodnutie jedine v závislosti na názore maloletého nebol naplnením úlohy súdu, ktorého úlohou je posúdiť danú vec s prihliadnutím na prvoradý záujem maloletého, ktorý ho sám ešte nedokáže celkovo zhodnotiť. Preto prenášanie akejkoľvek zodpovednosti na maloletého v tom, že tento má otca rád a chce byť s otcom v rovnakom rozsahu ako s matkou, tak ako tvrdil v odvolaní otec, čo maloletý inak ani v konaní nepovedal, nie je na mieste, keď posúdenie všetkých kritérií je v rámci už prebiehajúceho konania úlohou súdu.

37. Za podstatnú okolnosť považuje odvolací súd, že keď súd prvej inštancie zistil závažné pochybenie otca v zanechaní osamoteného maloletého, chorého, bez starostlivosti rodiča, bez kontaktu s vonkajším svetom, bez zabezpečenia dostatočného množstva stravy a pitnej vody, v zlých hygienických podmienkach, vykonal opakované šetrenia na strane otca, počas ktorých zistil, že otec nevykonal žiadne opatrenia smerujúce k odstráneniu týchto závažných pochybení a dokonca so súdom nespolupracoval, keď neumožnil vykonať posledné šetrenie pomerov. Na základe takto zisteného skutočného stavu nebolo možné dospieť k inému záveru ako k tomu, že otec nepreukázal, že je schopný zabezpečiť maloletému stabilitu výchovného prostredia počas celého týždňa pre zdravý vývin a štúdium, čo podporuje aj nezáujem maloletého zotrvať v domácnosti otca, keď má v ďalší deň navštíviť školu, tak ako to potvrdil aj otec. Otec nemôže zamieňať „pekný vzťah s maloletým“ s nevyhnutnou potrebou zabezpečiť maloletému vhodné prostredie pre zdravý vývin, vrátane prípravy do školy, bez ohrozovania jeho mravnej výchovy. V súlade so závermi znaleckého dokazovania otec bagatelizuje požívanie alkoholu v prítomnosti maloletého, keď aj sám maloletý toto nadmerné požívanie vníma, keď uviedol, že otec potom zaspí a ide si ľahnúť. Tvrdenie otca nie je nepostačujúce pre preukázanie opaku, keď navyše aj počas telefonátu s TENENET n.o. vzniklo podozrenie, že otec bol počas telefonátu zrejme pod vplyvom alkoholu.

38. Napokon, na základe zistených skutočností ani odvolací súd nedospel k záveru, že striedavou osobnou starostlivosťou budú lepšie zaistené potreby maloletého. Aj na strane matky boli zistené nedostatky, ale nie v rozsahu ohrozujúcom vývin maloletého tak ako to bolo v prípade otca. Jeho odhodlanie zmeniť okolnosti tak, aby mol schopný starať sa o maloletého v rovnakej miere ako matka je chvályhodné, ale pre rozhodnutie súdu je potrebné toto odhodlanie aj preukázať. Keď výsledky šetrení, znaleckého dokazovania, vyjadrenie matky, názor maloletého sú v zhode, tak vyjadrenie otca, že „tomu tak nie je“, bez akékoľvek dôkazu svedčiacom o opaku nepostačuje pre prijatie iného názoru k akému dospel súd prvej inštancie.

39. Otec sa odvolal voči celému rozsudku, ale jeho obsah smeroval len voči výroku, ktorým súd prvej inštancie zmenil výkon osobnej starostlivosti. Napriek tomu, odvolací súd, ktorý nie je viazaný rozsahom odvolania preskúmal aj výrok o úprave styku otca s maloletým, určení vyživovacej povinnosti, povinnosti otca uhradiť zročné výživné a trovy štátu a keďže nevzhliadol žiadne procesné, či vecné pochybenie a otec nevzniesol žiadne námietky, ku ktorým by mal povinnosť sa v zmysle vyjadriť,

odvolací súd rozsudok vo výroku o zmene formy osobnej starostlivosti, spolu s ním aj závislé výroky ako vecne správny potvrdil.

40. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia v spojení s , pretože žiaden z účastníkov nepodal návrh na ich priznanie v zmysle .

41. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne ( posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).