Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Cob-87-2024.pdf
PDF · 114.85 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/87/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajsky´ su´d v Kosˇiciach v sena´te zlozˇenom z predsedu sena´tu JUDr. Júliusa Tótha a sudcov JUDr. Mareka Kotoru a JUDr. Moniky Šabľovej, v spore žalobcu: Ultima Ratio, s.r.o., Belopotockého 2, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 46 862 439, právne zastúpený: JUDr. Milan Žoldoš, advokát, s.r.o., Karpatská 11, 058 01 Poprad, IČO: 47 251 506, proti žalovanému: Wood exim s.r.o., Štítnická 23, 048 01 Rožňava, IČO: 44 790 384, právne zastúpenému: JUDr. Miroslav Katunský, advokát, Floriánska 19, 040 01 Košice, IČO: 45 006 032, o zaplatenie 23.443,12 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č. k. 9Cb/8/2022-161 z 5. marca 2024 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 9Cb/8/2022-192 zo dňa 6.mája 2024, takto
r o z h o d o l :
I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Rožňava č. k. 9Cb/8/2022-161 z 5. marca 2024 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 9Cb/8/2022-192 zo dňa 6. mája 2024.
II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalobu zamieta (I.) a žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (II.). Dopĺňacím rozsudkom súd prvej inštancie doplnil výrok III. rozsudku tak, že konanie o zaplatenie 4.500,- eur s prísl. pre späťvzatie žaloby v časti zastavil.
2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 23.443,12 eura s 9 % ročným úrokom z omeškania od 28.04.2018 do zaplatenia, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, iných nákladov vo výške 2,16 eura, ako aj náhrady trov konania od žalovaného.
3. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvorili Zmluvu o dielo zo dňa 5.2.2018, ktorej predmetom bolo vykonanie diela špecifikovaného v zmluve. V súvislosti s plnením žalobcu zo zmluvy, žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 1804022 vo výške 72.243,12 eura so splatnosťou 27.4.2018. Žalovaný uhradil svoj záväzok len čiastočne a pohľadávka žalobcu zostala neuhradená vo výške 23.443,12 eura. Žalobca si voči žalovanému popri istine uplatňoval aj príslušenstvo pohľadávky, ktoré tvoria úroky z omeškania a tiež paušálne náklady spojené s vymáhaním pohľadávky.
4. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že žalobca sa svojou žalobou domáha úhrady faktúry č. 1804022 zo dňa 20.4.2018, splatnou dňa 27.4.2018. Z potvrdenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4Up/1056/2022 vyplýva, že návrh na začatie upomínacieho konania bol žalobcom na súde podaný dňa 26.7.2022. Vzhľadom na uvedené preto žalovaný vzniesol námietku premlčania
žalobcom uplatnenej pohľadávky. Navrhoval, aby súd žalobu žalobcu zamietol a priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
5. Žalobca v replike uviedol, že odpor žalovaného je neodôvodnený a účelový. Žalobca poukázal na to, že žalovaný viacerými platbami (21 platieb) z fakturovanej sumy uhradil sumu 48.800,- eur, a to od 15.5.2018 do 22.3.2021, pričom každá platba mala variabilný symbol tejto faktúry. V tejto súvislosti poukázal žalobca na ustanovenie § 323 ods. 2 § 407 ods. 1, ods. 3 Obchodného zákonníka, za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v § 407 ods. 2 a 3. Uviedol, že žalovaný nepreukázal žiaden úkon, ktorý by bolo možné interpretovať, že nesúhlasí s uznaním zvyšku dlhu. Zastával názor, že jeho nárok vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nie je premlčaný.
6. Žalovaný v duplike v podstatnom rozsahu zotrval na svojej predchádzajúcej argumentácii. Poukázal na bod 4.12. časti IV zmluvy o dielo a uviedol, že nedošlo k ukončeniu projektu zo strany riadiaceho orgánu, ktorý moment je v zmysle zmluvy možné označiť za vykonanie diela. Uvedená skutočnosť má pritom pre žalovaného enormný význam, pretože až ukončením projektu začne plynúť trojročná doba tzv. udržateľnosti, počas ktorej musí žalovaný okrem iného udržiavať zamestnanosť pod hrozbou sankcií. Žalobca pritom riadne sfinalizovanie projektu odmietol uskutočniť, čo bolo aj dôvodom, prečo nedošlo k vyporiadaniu veci mimosúdne. Žalovaný bol ochotný zaplatiť žalobcovi požadovanú sumu až po riadnom ukončení projektu, tak, ako sa k tomu žalobca v zmysle bodu 4.12. časti IV zmluvy zaviazal. Žalovaný uhradil žalobcovi z faktúry č. 1804022 zo dňa 20.04.2018, splatnej dňa 27.04.2018 sumu 53.300,- eur, ktorá zodpovedá reálne vykonanému dielu. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že čiastočnou úhradou faktúry č. 1804022 zo dňa 20.4.2018 žalovaný nemal v žiadnom úmysle uznať celý dlh, nakoľko žalobca časť diela riadne a v súlade so zmluvou nevykonal.
7. V ďalších vyjadreniach strany zotrvali na podstate svojej argumentácie.
8. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov predložených stranami a vypočutím svedka A. B..
9. Súd prvej inštancie z takto vykonaného dokazovania zistil, že strany sporu uzavreli Zmluvu o dielo zo dňa 5.2.2018, pričom predmet zmluvy bol špecifikovaný ako vypracovanie a kontrola dokumentácie konkretizovanej v tomto bode pod bodmi 2.1.1. až 2.1.7., Žiadosti o poskytnutie Nenávratného finančného príspevku zo Štrukturálnych fondov Európskej únie pre projekt objednávateľa. Z bodu 2.3. tohto článku zmluvy súd prvej inštancie zistil, že objednávateľ sa zaviazal za vykonanie diela zaplatiť zhotoviteľovi dohodnutú odmenu v zmysle čl. IV tejto zmluvy. V čl. IV zmluvy dohodnutá celková odmena pozostávala z čiastkových plnení dohodnutých v bodoch 4.1.1., 4.1.2., 4.1.3. Súčasťou tohto dojednania o celkovej cene diela je aj dohoda o cene zrealizovania kompletného verejného obstarávania uvedená v bode 4.1.3. zmluvy. Žalobca podanou žalobou si uplatnil nárok na zaplatenie čiastkovej odmeny dohodnutej v čl. IV bod 4.1.2. a 4.3.1. zmluvy fakturovanej žalobcom žalovanému faktúrou 1804022 zo dňa 20.4.2018.
10. Súd prvej inštancie zistil, že celková odmena za vyhotovenie diela bola dohodnutá aj za zrealizovanie kompletného verejného obstarávania zo strany žalobcu pre žalovaného a v čl. II, bod 2.3. je uvedené, že objednávateľ sa zaviazal za vykonanie diela zaplatiť zhotoviteľovi dohodnutú odmenu v zmysle čl. IV tejto zmluvy. Súd prvej inštancie považoval za nesporné, že verejné obstarávanie na druhú časť projektu - piliarsky stroj nebolo dokončené, že žalobca nevykonal kompletné verejné obstarávanie pre žalovaného súvisiace s nákupom piliarskeho stroja, preto projekt nie je ukončený.
11. Súd prvej inštancie považoval za preukázané, že žalovaný v dôsledku čiastočného uskutočnenia verejného obstarávania dostal iba časť nenávratného finančného príspevku, pričom žalobca si uplatňuje odmenu z celej sumy priznaného nenávratného príspevku.
12. Súd prvej inštancie považoval za nesporné, že fakturovanú sumu uhrádzal žalovaný v častiach, podľa poskytnutia služieb a tovarov zo strany žalovaného na základe ústnych dohôd strán sporu, čo žalobca akceptoval, napriek tomu, že fakturovaná sumy bola splatná ako celok dňa 27.4.2018. Žalovaný nepravidelnými čiastkovými úhradami zaplatil žalobcovi celkom 53.300,- eur, ktoré vykonával od mája 2018 až do marca 2021, kedy pre nezhody v súvislosti s uskutočnením verejného obstarávania zo strany žalobcu na piliarsky stroj žalovaný prestal vykonávať úhradu zvyšnej časti fakturovanej sumy.
13. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 407 ods. 3, § 387 ods. 1 a 2, § 397 Obchodného zákonníka, upravujúcich uznanie záväzku a premlčanie v obchodnoprávnych záväzkových vzťahoch.
14. Súd prvej inštancie žalobu zamietol, pretože považoval žalovaný nárok za premlčaný. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s tým, že by čiastočnou úhradou faktúry došlo v zmysle § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka k uznaniu zvyšku dlhu, pričom poukázal na rozhodujúce okolnosti prípadu a vykonané dokazovanie, predovšetkým na zmluvu uzavretú medzi stranami sporu a výpoveď svedka B..
15. Súd prvej inštancie mal za to, že na zmluvu je potrebné hľadieť ako na celok, pričom jej ustanovenia na seba nadväzujú. Napriek tomu, že činnosť verejného obstarávania nebola výslovne ako predmet zmluvy vymedzená v čl. II zmluvy, súd prvej inštancie mal za to, že ukončenie verejného obstarávania bolo súčasťou záväzku žalobcu, keďže jeho vykonanie bolo súčasťou dojednania o celkovej cene diela. Žalovaný podľa súdu prvej inštancie prestal vykonávať čiastočné úhrady faktúry v marci 2021 práve v súvislosti s nevykonaním verejného obstarávania na piliarsky stroj.
16. Súd prvej inštancie poukázal na to, že medzi stranami nebolo dohodnuté plnenie v splátkach, ktoré by malo vplyv na plynutie premlčacej lehoty. Súd prvej inštancie mal za to, že medzi stranami existovali neformálne ústne dohody, obsah ktorých žalobca neuviedol. S ohľadom na okolnosti prípadu a existenciu neformálnych dohôd o čiastočných úhradách je podľa súdu prvej inštancie zrejmé, že žalovaný nemal vôľu ani úmysel uznať čiastočnými úhradami celú fakturovanú sumu, a preto tieto úhrady nemohli mať vplyv na plynutie premlčacej lehoty.
17. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca.
18. Žalobca odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. d), f), g) a h) CSP (t.j., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci).
19. Žalobca v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ohľadne obsahu povinností žalobcu v zmysle zmluvy o dielo, ktoré predstavujú obsah diela. Samotný súd pritom podľa žalobcu konštatoval, že vykonanie verejného obstarávania nie je výslovne uvedené v čl. II. zmluvy ako rozsah diela. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca sa zaviazal vykonať verejné obstarávanie len na základe toho, že za túto činnosť bola dohodnutá odmena. Žalobca uviedol, že predmetom konania nie je uplatnenie nároku za služby súvisiace s vykonaním verejného obstarávania, ale len za vypracovanie a podanie žiadosti o poskytnutie NFP, čo je odlišné od služieb verejného obstarávania. 19.1. Podľa žalobcu v konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by si žalobca uplatňoval akékoľvek nároky spojené s vykonaním verejného obstarávania voči žalovanému. Argumentácia žalovaného, že dôvodom pre neuznanie zvyšku dlhu malo byť nesplnenie údajnej povinnosti vykonať kompletné verejné obstarávanie je podľa žalobcu špekulatívna, keďže žalovaný od počiatku tvrdil, že dôvodom nezaplatenia celej faktúry malo byť porušenie povinnosti žalobcu v zmysle čl. IV ods. 4.12 zmluvy a argumentáciu týkajúcu sa verejného obstarávania uplatnil až po výpovedi svedka B.. Svedok podľa žalobcu nepotvrdil skutkové tvrdenia žalovaného o porušení čl. IV ods. 4.12 zmluvy ale uviedol vlastné skutkové tvrdenia. 19.2. Žalobca ďalej poukázal na to, že zo žiadnej argumentácie žalovaného ani zo skutkových zistení súdu prvej inštancie nevyplýva kedy malo dôjsť k porušeniu údajnej povinnosti vykonať verejné obstarávanie. Moment kedy malo dôjsť k takému porušeniu je podľa žalobcu podstatný pre posúdenie, či tento dôvod mohol existovať v čase vykonania čiastkových úhrad. Súd zároveň neidentifikoval v akej výške podľa vôle žalovaného žalovaný neuznal fakturovanú sumu. 19.3. Žalobca poukázal, že medzi žalobcom a žalovaným existoval osobitný právny vzťah vo vzťahu k vykonaniu verejného obstarávania, a to na základe osobitnej zmluvy uzavretej na základe cenovej ponuky z roku 2020, tzn. po vyše dvoch rokoch po splatnosti faktúry a vykonaných 19 platbách zo strany žalovaného. Podľa žalobcu preto nie je právne relevantné uvažovať, že dôvodom pre neuznanie dlhu,
ktorý vznikol v zmysle zmluvy môžu byť okolnosti, na ktoré sa vzťahuje iný právny dôvod (iný zmluvný vzťah) medzi žalobcom a žalovaným. 19.4. Žalobca tiež namietol, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal s tvrdeniami žalovaného o tom, že mal za to, že predmetná faktúra sa vzťahuje na odmenu v zmysle čl. IV ods. 4.3.2. Zmluvy. Z faktúry podľa žalobcu vyplýva, na základe ktorých zmluvných dojednaní bola vystavená, preto námietka žalovaného o nevykonaní verejného obstarávania nemôže byť relevantná, keďže sa vecne nevzťahuje na faktúru. 19.5. Žalovaný tiež namietal záver súdu prvej inštancie o tom, že z neformálnych dohôd medzi stranami nevyplynulo, že by sa dohodli na plnení v splátkach. Podľa žalovaného je také zistenie v rozpore s vyjadreniami strán na pojednávaní 21.11.2023. 19.6. Namietol tiež, že súd v rozsudku opomenul rozhodnúť o zastavení konania v časti s ohľadom na čiastočné späťvzatie žaloby.
20. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny a dôvodom podania odvolania je subjektívna nespokojnosť žalobcu s výsledkom sporu a nie naplnenie odvolacích dôvodov. Žalovaný zotrval na svojej argumentácii o tom, že žalovaný nárok je premlčaný. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32Odo/956/2004 a na to, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný nemal vôľu čiastočnými plneniami uznať zvyšok dlhu. 20.1. Vo vzťahu k tomu, že medzi stranami mali existovať neformálne dohody o splátkach uviedol, že z jeho vyjadrení nevyplýva dohoda o splátkach a už vôbec nie to, že bol žalovaný povinný uhrádzať žalobcovi za to, že dojednanú službu nedodal. 20.2. Vo vzťahu k skutkovým zisteniam súdu prvej inštancie ohľadne obsahu povinností žalobcu uviedol, že suma 53.300,- eur, ktorú uhradil pozostáva zo sumy 3.000,- eur za spracovateľský poplatok, zo sumy 3.000,- eur za verejné obstarávanie podľa bodu 4.1.3. zmluvy a zo sumy 47.300,- eur ako cieľovej odmeny, ktorá je odvodená od finančných objemov nákupov tovarov a služieb, ktoré boli výstupom verejného obstarávania podľa bodu 4.3.2. zmluvy. 20.3. Podľa žalovaného žalobcovi muselo byť zrejmé, že jeho odmena sa viaže na vykonanie verejného obstarávania, a to najmä s ohľadom na bod 4.1.3. čl. IV zmluvy. Tvrdenie žalobcu o tom, že si v konaní neuplatňuje nároky spojené s verejným obstarávaním sa preto nezakladá na pravde. 20.4. Žalovaný opätovne poukázal na to, že nedošlo k ukončeniu projektu zo strany riadiaceho orgánu, ktorý moment je v zmysle zmluvy možné označiť za vykonanie diela. Suma, ktorú žalovaný žalobcovi uhradil podľa žalovaného zodpovedá reálne vykonanému dielu. Navrhol preto napadnutý rozsudok potvrdiť.
21. Žalobca odvolaciu repliku nepodal. Výzva na vyjadrenie bola doručená 9.6.2024.
22. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
23. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
24. Žalobca podanie odvolania odôvodil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. d), f), g) a h) CSP. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05) a dospel k záveru, že odvolacie dôvody nie sú naplnené.
25. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. d) CSP, odvolací súd uvádza, že inou vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod § 365 ods. 1 písm. a), b), c) CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.
26. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP odvolací súd uvádza, že predmetný odvolací dôvod je potrebné posudzovať v spojitosti s § 366 písmenom b) CSP, z ktorého vyplýva, že
novoty môže odvolateľ v rámci odvolacieho konania použiť iba vtedy, ak prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neboli uplatnené odvolateľom, v konaní pred súdom prvej inštancie, pretože odvolateľ nemohol prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany použiť bez vlastnej viny. Odvolateľ je preto povinný preukázať, že bez svojej viny tieto tvrdenia a dôkazy nemohol použiť.
27. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na prejednávaný spor.
28. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. 1, 2 CSP alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.
29. Po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého rozsudku odvolací súd uzavrel, že súd prvej inštancie pri hodnotení vykonaného dokazovania vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dokazovania vyplynuli a jeho závery nie sú logicky vzájomne rozporné s vykonaným dokazovaním. Súd prvej inštancie prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo a vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa zásad uvedených v § 191 CSP. Na takto zistený skutkový stav aplikoval správne právne normy, z ktorých vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu.
30. Odvolací súd zhodnotil, že súd prvej inštancie presvedčivo a logicky odpovedal na každý relevantný argument vznesený v spore a odôvodnenie jeho rozhodnutia spĺňa kritéria vyžadované vyššími súdnymi autoritami pre zrozumiteľnosť a presvedčivosť súdneho rozhodnutia.
31. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:
32. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol, pretože nárok uplatňovaný žalobou považoval za premlčaný, pričom žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania už pri prvom úkone. Pre záver o tom, či je žalovaný nárok premlčaný bolo potrebné v konaní ustáliť, či čiastkovými úhradami faktúry došlo zo strany žalovaného k uznaniu zvyšku dlhu, a tým k predlženiu premlčacej doby.
33. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o tom, že s ohľadom na okolnosti prípadu nemožno prijať záver o tom, že žalovaný čiastočnou úhradou uznal aj zvyšok fakturovanej sumy. V zmysle § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka je účinok uznania zvyšku dlhu podmienený jednak čiastočnou úhradou, ale aj tým, že z okolností možno usudzovať, že dlžník plnením uznáva aj zvyšok dlhu. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o tom, že v danej veci medzi stranami existovali okolnosti, z ktorých bolo možné usudzovať, že žalovaný podmieňuje úhradu zvyšku faktúry vykonaním verejného obstarávania, a teda, že zvyšok fakturovanej sumy uhradí len vtedy, ak bude projekt čerpania NFP ukončený. Z tejto okolnosti bolo možné usudzovať, že žalovaný zvyšok dlhu neuznáva, preto nedošlo k účinkom uznania záväzku v zmysle § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, a teda ani k predlženiu premlčacej doby.
34. Odvolací súd na tomto mieste zdôrazňuje, že ak je stranou vznesená námietka premlčania, ako tomu bolo aj v prejednávanej veci, je z hľadiska hospodárnosti konania potrebné sa najskôr vysporiadať s takouto námietkou. Súd prvej inštancie správne postupoval, ak najprv skúmal, či je žalovaný nárok
premlčaný. V tomto kontexte je potrebné vnímať aj odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktoré otázku o tom, či zo zmluvy vyplýval záväzok žalobcu vykonať verejné obstarávanie a pre žalobcu obstarať piliarsky stroj neriešilo meritórne, keďže pre záver o tom, či došlo k uznaniu záväzku a predlženiu premlčacej doby to nebolo potrebné. Súd prvej inštancie vyhodnocoval túto otázku len v kontexte toho, či bolo možné usudzovať, že existovali okolnosti, z ktorých by bolo zrejmé, že žalovaný zvyšok dlhu neuznáva.
35. Ak preto odvolateľ namieta nesprávne skutkové zistenie súdu prvej inštancie o obsahu jeho záväzku, je potrebné takú námietku vyhodnotiť ako nedôvodnú. Pre rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo totiž nevyhnutné na túto otázku odpovedať meritórne. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je postavené na skutkovom závere o tom, že obsahom záväzku žalobcu bol aj záväzok obstarať piliarsky stroj, ale na tom, že keďže žalovaný trval na tom, že má žalobca stroj obstarať a projekt čerpania NFP ukončiť, mal žalobca vzhľadom na túto okolnosť usudzovať, že úhrada zvyšku faktúry je podmienená, a preto nie je uznaná. Pre záver súdu prvej inštancie preto postačoval skutkový záver o tom, že stranám bol „spor“ o úhrade zvyšku faktúry a jeho podmienenosť obstaraním stroja známy. Tento skutkový záver súd prvej inštancie správne vyvodil z výpovede svedka B., ktorý uviedol, že pozná komunikáciu medzi stranami a potvrdil, že spolupráca medzi stranami v časti projektu píla nefungovala a projekt čerpania NFP nebol ukončený. Záver súdu je tiež podporený textom samotnej zmluvy o dielo. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie (bod 19. odôvodnenia) uvádza, že zmluva síce v čl. II neuvádza ako predmet zmluvy činnosti spojené s verejným obstarávaním, z ustanovení čl. IV zmluvy však jednoznačne vyplýva, že celková cena diela a jej výplata je viazaná a odvodená aj od finančných objemov nákupov tovarov a služieb, ktoré budú výstupom procesu verejného obstarávania. Ak preto žalovaný úhradu zvyšku faktúry podmieňoval obstaraním piliarskeho stroja, resp. ukončením projektu čerpania NFP, nerobil tak nedôvodne či svojvoľne. To, či žalovaný obstaranie piliarskeho stroja od žalobcu požadoval oprávnene (na podklade zmluvy) by bolo predmetom dokazovania a predmetom posúdenia a náležitého odôvodnenia zo strany súdu prvej inštancie vtedy, ak by súd námietku premlčania vyhodnotil ako nedôvodnú. V takom prípade, by sa nevyhol meritórnemu posúdeniu obsahu zmluvy.
36. V rovnakom kontexte bolo tiež nadbytočné odpovedať na otázku o tom, či žalobca porušil čl. IV ods. 12 zmluvy. Skutkový záver o tom nebol rozhodujúci pre posúdenie plynutia premlčacej doby. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je postavené na tom, že došlo k porušeniu zmluvy o dielo, ani na tom, či dielo bolo dokončené. Ak by súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný nárok nie je premlčaný, potom by musel meritórne odpovedať aj na tieto otázky avšak v prejednávanej veci tomu tak nebolo.
37. Pre posúdenie, či v prejednávanej veci došlo k predĺženiu premlčacej lehoty bolo tiež rozhodujúce ustáliť, či došlo medzi stranami k platnej dohode o splátkach. Odvolací súd poukazuje predovšetkým na znenie zmluvy, ktorá v čl. VIII obsahuje dohodu zmluvných strán o tom, že zmluvu je možné meniť len písomnými dodatkami. Hoci strany zhodne uviedli (a vyplýva to aj z prehľadu platieb), že žalovaný faktúru platil postupne v splátkach, zároveň uviedli, že sa tak nedialo na podklade dohody o splátkach. Žalobca tento spôsob plnenia len akceptoval bez toho, aby na písomnej forme takej dohody trval a zrejme si neuvedomil dôsledky spojené s plynutím času a uplynutie premlčacej doby prehliadol. Odvolací súd preto záver súdu prvej inštancie o tom, že nebolo preukázané, že by strany dohodli plnenie v splátkach považoval za správny a zodpovedajúci výsledkom vykonaného dokazovania.
38. Vo vzťahu k námietkam o tom, že žalovaný argumentáciu týkajúcu sa nedodržania záväzku vykonať verejné obstarávanie uplatnil až po výpovedi svedka odvolací súd uvádza, že podstata argumentácie žalovaného sa v celom konaní týkala toho, že žalovaný nárok je premlčaný, a že k uznaniu zvyšku dlhu čiastočnými úhradami nedošlo, pretože žalovaný má a mal za to, že zo strany žalobcu nebola zmluva dodržaná, a z tejto okolnosti mal žalobca usudzovať, že zvyšok faktúry žalovaný neuznáva. Podstata argumentácie je zhodná v každom vyjadrení žalovaného a zostala rovnaká aj po výpovedi svedka.
39. Vo vzťahu k námietke žalobcu o tom, že z obsahu faktúry musel žalovaný vedieť, že sa faktúra vzťahuje na odmenu v zmysle čl. IV ods. 4.3.2. zmluvy, odvolací súd uvádza, že z obsahu čl. IV je zrejmé, že cieľová odmena (čl. IV ods. 4.1.2.) je vo výške 15 % zo schválených prostriedkov NFP a jej splatnosť je upravená v čl. IV ods. 4.3.1. a 4.3.2. Žalobca vo faktúre odmenu špecifikoval odkazom na bod 4.1.2. (cieľová odmena vo výške 15 % zo schválených prostriedkov) a zároveň odkazom na bod 4.3.1. (t.j. splatnosť 50 % cieľovej odmeny viazaná na deň podpisu Zmluvy o poskytnutí NFP medzi žalovaným a poskytovateľom NFP). Zároveň však v popise fakturácie uviedol „Aktivity spojené s implementáciou ŽoNFP“ čo naznačuje, že nefakturuje len odmenu za úspešné podanie žiadosti o poskytnutie NFP, ale aj odmenu za aktivity nasledujúce po schválení takej žiadosti. Nemožno preto žalovanému vyčítať, že mal z faktúry dojem, že hradí cieľovú odmenu.
40. Žalobca ako odvolací dôvod uplatnil aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP (t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci). Z obsahu odvolania však nevyplýva, čím má byť podľa odvolateľa tento odvolací dôvod naplnený a z obsahu odvolania odvolací súd inú vadu konania nezistil. Odvolací súd preto aj v tomto bode odvolanie vyhodnotil ako nedôvodné.
41. Pokiaľ ide o naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP. (t.j. že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené) odvolací súd uvádza, že žalobca ani vo vzťahu k tomuto odvolaciemu dôvodu neuviedol, čím má byť naplnený.
42. Pokiaľ žalobca naplnenie tohto odvolacieho dôvodu vzhliadol v tom, že doposiaľ v konaní v rámci zisťovania skutkového stavu nebolo zohľadnené, že medzi žalobcom a žalovaným je vedené aj iné konanie, ktorého predmetom je úhrada faktúry č. 2010012, ktorú žalobca žalovanému fakturoval za vykonanie verejného obstarávania na základe cenovej ponuky zo dňa 21.10.2020, odvolací súd uvádza, že žalobca nepreukázal, že by tieto tvrdenia v konaní pred súdom prvej inštancie neuplatnil bez svojej viny. Vo vzťahu k tomu žalobca len uviedol, že ich uplatnenie nepovažoval za potrebné, pretože otázka toho, či obsahom záväzku bola aj povinnosť vykonať verejné obstarávanie je otázkou právnou a nie skutkovou. Žalobca ani netvrdil, že tieto prostriedky procesnej obrany nemohol bez svojej viny uplatniť a ani to nepreukázal. Odvolací súd preto naplnenie tohto odvolacieho dôvodu nevzhliadol.
43. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že pokiaľ žalobca tvrdí, že uvedené dôkazy nemohol predložiť, lebo sa netýkali skutkových okolností ale iba právneho posúdenia toho, či povinnosť vykonať verejné obstarávanie vyplývala zo zmluvy, čo je podľa žalobcu otázka právna a nie skutková, odvolací súd dáva do pozornosti, že sám žalobca tým, že túto okolnosť subsumoval pod odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP ju zároveň sám označil za okolnosť skutkovú, resp. okolnosť rozhodujúcu pre ustálenie skutkového stavu. Argumentácia žalobcu je preto v tomto smere vzájomne rozporná ale zároveň aj nedôvodná. Otázka toho aké spory medzi stranami existujú ohľadne ich vzájomných záväzkov totiž je otázkou skutkovou, o ktorej súd nemá vedomosť bez toho, aby to strana tvrdila a preukázala.
44. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny. Taktiež ako vecne správny potvrdil aj závislý výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania.
45. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalobca. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
46. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 CSP.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 CSP.
V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).