Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Pc/3/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

5

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Luciou Prčovou V právnej veci navrhovateľky A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., D. E. XXXX/X, právne zast. JUDr. Janou Ježíkovou, advokátkou so sídlom AK Revúca, Kúpeľná č. 487/19, proti druhému manželovi A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., D. XXXX/X, o rozvod manželstva, takto

r o z h o d o l :

5

I. Súd manželstvo A. B., C. F., nar. XX.XX.XXXX a A. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 23.07.1994 G. C., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu C., zväzok XX, ročník XXXX, str. XX, por. č. 70, rozvádza.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

4

1. Návrhom doručeným súdu dňa 21.11.2025, sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva s druhým manželom, ktoré bolo uzavreté 23.07.1994 v Rožňave. V odôvodnení návrhu uviedla, že manželstvo účastníci uzavreli po ročnej známosti. Toto obdobie sa jej však s odstupom času zdá veľmi rýchle, nakoľko sa s druhým manželom stretli možno raz mesačne na pár dní. Na oko žili manželia v zásade harmonicky, ale v manželstve chýbali emócie, porozumenie a rovnocenná komunikácia, snaha naslúchať jeden druhému. Manželia majú rozdielne povahy a rozdielne očakávania od plnohodnotného vzťahu, a preto nie sú rovnocennými partnermi. V manželstve sa účastníkom narodili dve deti, ktoré už sú plnoleté. Keď mala ich spoločná dcéra približne šesť rokov, začal manžel pracovať v zahraničí a manželia sa začali viac odsudzovať. Ich vzťah ochladol, majú rôzne názory na bežné otázky spolužitia a riešenia problémov. Navrhovateľka má vzhľadom na manželovu výbušnú a agresívnu povahu z manžela strach. Ku dňu podania návrhu spoločne nekomunikujú asi tri mesiace, ani intímne spolu nežijú. Ich manželstvo

je len formalita. Vyše 30 rokov podľa navrhovateľky manželstva fungovalo v zmysle „držania huby a kroku“, kde ona bola vždy tá submisívna, aby „bolo dobre“. Preto nevidí cestu k obnoveniu manželstva.

2. Právna zástupkyňa navrhovateľky na pojednávaní doplnila dôvody návrhu na rozvod manželstva tak, že manželia už dlhodobo fakticky žijú iba vedľa seba a mentálne ani fyzicky jeden druhého nezdieľajú. Manžel pracuje dvadsať rokov v zahraničí, čo postupne viedlo k odcudzeniu manželov a k ochladnutiu ich vzťahu. Manželia si prestali rozumieť, z ktorého dôvodu si navrhovateľka zaobstarala psa, aby nejako vydržala čas neprítomnosti manžela. Manžel na ich spoločného psa žiarlil a tvrdil, že ho má navrhovateľka radšej ako jeho. Zo strany manžela navrhovateľke chýbala empatia. Na úmrtie spoločného psa, ku ktorému mala navrhovateľka veľmi blízky vzťah, druhý manžel nijakým spôsobom nereagoval a nezdieľal s ňou jej bolesť. Právna zástupkyňa navrhovateľky ďalej poukázala na dlhodobý alkoholizmus zo strany druhého manžela, ktorý on popieral a odmietal riešiť napriek tomu, že ho o to navrhovateľka opakovane žiadala. Uviedla, že užívanie alkoholu zo strany druhého manžela je v podstate na dennej báze a spôsobuje vo večerných hodinách poruchy v komunikácii manželov. Táto je v súčasnosti už tak narušená, že ani jeden z nich nemá potrebu zmeniť sa a urobiť niečo pre to, aby došlo k obnove manželského spolužitia. Od augusta 2025 manželia nežijú v spoločnej domácnosti, intímne sa nestýkajú a spoločne nehospodária. Navrhovateľka manžela informovala o tom, že bude podávať návrh na rozvod, pričom manžel spočiatku tvrdil že v manželstve chce zotrvať, avšak neurobil nič preto, aby akýmkoľvek spôsobom zmenil to, čo mu je zo strany navrhovateľky vytýkané a čo spôsobilo citové ochladnutie. Navrhovateľka má z manžela strach, pretože keď je pod vplyvom alkoholu, hádže predmety, je vulgárny, nemá kontrolované správanie a prejavuje sa agresívne, aj v prítomnosti cudzích osôb. Opísala konkrétny incident, ku ktorému malo dôjsť v auguste 2025 na spoločnej chalupe manželov a ich priateľov, kde manžel hodil po slovnej výmene názorov o stenu sklenenú fľašu.

3. Druhý manžel sa k návrhu písomne nevyjadril. Na súdnom pojednávaní s rozvodom manželstva súhlasil, nesúhlasil však s dôvodmi rozpadu manželského vzťahu, ako boli prezentované zo strany navrhovateľky. Nesúhlasil s tým, že je alkoholik, uvedené výslovne poprel, ani s tým, že má agresívne správanie. Potvrdil tvrdenie navrhovateľky, že od augusta 2025 nežijú v spoločnej domácnosti. Keď je on v práci, teda mimo bydliska, tak sa navrhovateľka zdržiava v domácnosti, a keď sa z práce vráti domov, tak sa v tomto čase navrhovateľka zdržiava mimo domácnosti. Potvrdil, že o úmysle navrhovateľky požiadať o rozvod manželstva vedel, navrhovateľka ho o tom informovala v októbri 2025. Potvrdil tiež, že sa navrhovateľka zdôverila deťom, že sa manžela bojí, čo mu deti následne tlmočili. Uviedol, že za celý život vybuchol maximálne tri alebo štyrikrát, z čoho jedenkrát sa jednalo o incident opísaný právnou zástupkyňou navrhovateľky. Manžel opísal incident a dôvod jeho vzniku čiastočne odlišným spôsobom, ako právna zástupkyňa navrhovateľky. Vyjadril presvedčenie, že k podaniu návrhu na rozvod došlo kvôli najlepšej priateľke navrhovateľky, ktorá je výrečná a ktorá ju ovplyvňuje, pričom navrhovateľka preberá jej názory. On bol jediný schopný navrhovateľkinej priateľke oponovať. Keďže bol kvôli práci často mimo domu, navrhovateľka sa priateľkou často stretávala na spoločnej chate a preberala jej názory, zastávala sa ich a priateľku chránila, dokonca aj na jeho úkor.

4. Súd sa v priebehu konania, v úvode pojednávania, pokúsil o zmier manželov a ponúkol im účasť v manželskej poradni. Toto právna zástupkyňa navrhovateľky v mene navrhovateľky striktne odmietla. 5. Dokazovanie súd vykonal výsluchom druhého manžela a oznámením o uzavretí manželstva. Na základe vykonaného dokazovania dospel k zisteniu nasledujúceho skutočného stavu veci:

6. Navrhovateľka a druhý manžel uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v C.. Z manželstva pochádzajú dve už plnoleté deti. Navrhovateľka manželstvo s druhým manželom dlhodobo vníma tak, že žili „na oko“ harmonicky, ale v manželstve chýbali emócie, porozumenie a empatia, ako aj rovnocenná komunikácia zo strany druhého manžela. Navrhovateľka sa vo vzťahu s manželom cítila submisívna a prispôsobovala sa mu, aby „bolo dobre“. Keď mala spoločná dcéra manželov približne 6 rokov, začal manžel pracovať v zahraničí, čo tiež spôsobilo, že sa manželia začali jeden druhému odsudzovať. Súd v konaní nemal preukázané tvrdenie navrhovateľky o tom, že druhý manžel má výbušnú a agresívnu povahu, ani tvrdenie o nadmernom užívaní alkoholu zo strany druhého manžela, ktoré tento poprel. Ich nepreukázanie však nevylučuje existenciu navrhovateľkou tvrdeného subjektívneho pocitu strachu z manžela a jej dlhodobej vnútornej nespokojnosti s fungovaním manželského vzťahu a manželstva ako takého, ktorý navrhovateľka verbalizovala aj pred spoločnými deťmi. Z tvrdenia samotného manžela súd považoval za preukázané, že tri až štyrikrát počas trvania manželstva vybuchol.

7. Zo zhodných tvrdení účastníkov konania mal súd tiež preukázané, že od augusta 2025 účastníci nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária a nemajú spoločný účet. V čase, keď sa druhý manžel zdržiava pracovne v zahraničí, je navrhovateľka v ich poslednej spoločnej domácnosti a v čase jeho prítomnosti doma, z domácnosti odchádza. Súd mal preukázané, že navrhovateľka druhého manžela o úmysle podať návrh na rozvod manželstva informovala v mesiaci október 2025. Napriek tomu druhý manžel do termínu súdneho pojednávania neuskutočnil žiadne reálne kroky za účelom obnovy manželského spolužitia. Navrhovateľka v písomne podanom návrhu, aj na súdom pojednávaní, prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, striktne odmietla možnosť obnovenia manželského spolužitia.

8. Podľa o rodine v účinnom znení (ďalej aj Zákon o rodine) manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.

9. Podľa § 1 ods. 2 Zákona o rodine účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.

10. Podľa § 2 Zákona o rodine manželstvo sa uzaviera súhlasným vyhlásením (ďalej len „vyhlásenie“) snúbencov pred orgánom obce alebo mestskej časti, ktorá vedie matriku (ďalej len „matričný úrad“), alebo pred orgánom registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti 1) (ďalej len „orgán cirkvi“). Snúbenci verejne a slávnostným spôsobom v prítomnosti dvoch svedkov vyhlásia, že uzavierajú manželstvo. 11. Podľa ust. § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

12. Podľa ust. § 19 ods. 2 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

13. Podľa ust. § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

14. Podľa ust. § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

15. Podľa ust. § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

16. Z vyššie citovaných ustanovení § 1 a 2 Zákona o rodine vyplýva, že manželstvo je dobrovoľným zväzkom muža a ženy a vzniká na základe dobrovoľného súhlasu budúcich manželov s jeho uzavretím. Podmienka dobrovoľnosti existencie manželstva je podmienka sine qua non, teda taká, bez ktorej manželstvo nemôže existovať. Tak ako sa vyžaduje dobrovoľný súhlas oboch budúcich manželov pre vznik manželstva, tak je nevyhnutný aj dobrovoľný súhlas oboch manželov s jeho ďalším trvaním. Nikoho nemožno nútiť v manželstve zotrvávať.

17. V predmetnej veci navrhovateľka jednoznačne a opakovane, prvýkrát v čase podania návrhu na rozvod manželstva a druhýkrát na súdom pojednávaní prostredníctvom právnej zástupkyne, vyjadrila jednoznačné stanovisko, že v manželstve zotrvať nechce. Hoci druhý manžel na súdnom pojednávaní s rozvodom súhlasil, vo vzťahu k presvedčeniu navrhovateľky rozviesť sa vyjadril názor, že je ovplyvnené treťou osobou – jej najlepšou priateľkou. Vzhľadom na okolnosti danej veci súd nemal dôvod pochybovať o autentickosti postoja navrhovateľky ďalej v manželstve s druhým manželom nezotrvať. Tvrdenie manžela o ovplyvnení vôle navrhovateľky zo strany tretej osoby v konaní žiadnym spôsobom preukázané nebolo. Okrem toho sa súdu sa nejaví ako pravdepodobné, že v prípade, ak by navrhovateľka voči fungovaniu manželstva nemala dlhodobé a vážne výhrady, tak by (ako situáciu pred súdom prezentoval druhý manžel) bez vážneho dôvodu, náhle, po jednom konflikte, začala odmietať akýkoľvek osobný

kontakt s manželom, opúšťať spoločnú domácnosť vždy, keď je v nej manžel prítomný, zrušila spoločný účet, odmietala s manželom ďalej spoločne hospodáriť a pred súdom prezentovala nemennú vôľu v manželstve ďalej nezotrvať.

18. Napriek súhlasu oboch manželov s rozvodom manželstva súd v konaní skúmal, či rozvrat manželstva je vážny a trvalý ako aj príčiny, ktoré k nemu viedli. Na základe zisteného stavu veci mal za to, že zo strany navrhovateľky je vzťah voči manželovi dlhodobo vážne narušený. Je zrejmé, že navrhovateľka sa vo vzťahu s druhým manželom necíti vypočutá, šťastná ani spokojná, naopak, cíti, že manžel nereflektuje jej skutočne existujúce potreby a očakávania. Manžela sa bojí. To, že manžel pocity navrhovateľky nevníma alebo odmieta neznamená, že nie sú prítomné, ani že na existenciu jej pocitov nie sú dané objektívne dôvody. Navrhovateľka existenciu strachu z manžela už v minulosti verbalizovala aj pred spoločnými deťmi. Prítomnosť ňou tvrdených pocitov potvrdzuje aj skutočnosť, že pred niekoľkými mesiacmi opustila spoločnú domácnosť a v tejto sa zdržiava iba v čase neprítomnosti manžela. Manželia teda dlhodobo, ku dňu rozhodnutia súdu minimálne päť mesiacov nežijú v spoločnej domácnosti, intímne sa nestýkajú, nekomunikujú a spoločne nezabezpečujú potreby rodiny. Navrhovateľka zrušila spoločný účet a s manželom spoločne nehospodári. Z týchto skutočností je nepochybné, že manželstvo účastníkov neplní účel, ktorým v zmysle vyššie citovaného § 18 Zákona o rodine je, aby manželia spolu žili, boli si verní, vzájomne rešpektovali svoju dôstojnosť, pomáhali si, starali sa spoločne o deti a vytvárali zdravé rodinné prostredie. Z nemenného postoja navrhovateľky, ktorá odmietla aj účasť na manželskej poradni vyplýva, že ani do budúcnosti nemožno očakávať zlepšenie vzťahov medzi manželmi a obnovenie manželského spolužitia. Preto súd rozvrat manželstva považoval za trvalý, a vychádzajúc z ust. § 23 ods. 1 Zákona o rodine, manželstvo účastníkov rozviedol.

19. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko neboli zistené také okolnosti prípadu, pre ktoré by bolo dôvodné náhradu trov konania niektorému z účastníkov priznať.

Poučenie:

2

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresnom súde Rimavská Sobota.

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Podľa odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.