Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoP/136/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Šefčíkovej a sudcov JUDr. Daniela Ilavského a JUDr. Petra Kalatu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti A.: B., narodená XX.XX.XXXX, C., narodený XX.XX.XXXX a D., narodený XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany, deti matky: B. A., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom E. D. XX/XX, C., t. č. bytom F. G. XXX, zastúpená splnomocnencom: JUDr. Zuzana Valaská, advokátka so sídlom Škultétyho 6, Topoľčany a otca: D. C. A., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom E. D. XX/XX, C., zastúpený splnomocnencom: AKAIS, s.r.o., so sídlom Miletičova 5B, Bratislava, o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o odvolaní matky proti výroku IV. rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. -340 zo dňa 02.05.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku IV. a závislom výroku VI. p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Topoľčany č. k. -98 zo dňa 19.11.2020 tak, že maloletú B. zveril do osobnej starostlivosti otca s tým, že matka je povinná prispievať na výživu maloletej sumou 120,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Upravil styk maloletej s otcom v každý nepárny týždeň v kalendárnom roku od štvrtka od 19:00 hod., kedy si maloletú prevezme v mieste bydliska otca do bezprostredne nasledujúceho pondelka 08:00 hod., kedy maloletú odovzdá v školskom zariadení, ktoré maloletá navštevuje (výrok II.). Zvýšil vyživovacia povinnosť otca na maloletého C. zo sumy 340,- eur na sumu výživného 480,- eur mesačne so splatnosťou vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky od právoplatnosti rozsudku (výrok III.). Zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého D. zo sumy 300,- eur na sumu 360,- eur mesačne so splatnosťou vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky od právoplatnosti rozsudku (výrok IV.). Návrh otca na zníženie výživného na maloletého D. zamietol (výrok V.). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu (výrok VI.).

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou , , , , o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), vecne tým, že návrhy rodičov boli dôvodné, keďže došlo k zmene pomerov odôvodňujúcej zmenu rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. -98 zo dňa 19.11.2020, ktorým súd manželstvo rodičov rozviedol a schválil ich dohodu o zverení maloletých detí B. a D. do striedavej osobnej starostlivosti so striedaním v týždenných intervaloch a o zverení maloletého C. do osobnej starostlivosti matky. Otec sa zaviazal na výživu maloletej B. sumou výživného 500,- eur mesačne, na výživu maloletého D. sumou 300,- eur mesačne a na výživu C. sumou výživného 340,- eur mesačne. Rodičia detí žili ešte v čase rozvodu v spoločnej domácnosti v dome v bezpodielovom spoluvlastníctve

v C. a spoločne zabezpečovali starostlivosť o deti. Otec detí pracoval ako zubár prostredníctvom svojej obchodnej spoločnosti, ambulancia sa nachádzala v priestoroch vo vlastníctve spoločnosti otca. Podľa daňového priznania otca za rok 2019 mal otec výnosy zo svojej činnosti 214 179,- eur a náklady vo výške 205 340,- eur. Základ dane bol 8 481,- eur a daň na zaplatenie 1 781,11,- eur. Matka, vyštudovaná zdravotná sestra, bola zamestnaná v spoločnosti otca na dohodu s príjmom 270,- eur mesačne v čistom. Pracovala súčasne aj ako osobná asistentka osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a bola platená podľa výkonu a odpracovaných hodín. Za 12 kalendárnych mesiacov mala príjem z asistencie v priemere 259,16,- eur. Poberala prídavky na deti 74,85,- eur. Daňový bonus poberal otec. Otec platil splátky hypotéky na dom vo výške približne 200,- eur mesačne. Maloletá B. navštevovala 7. ročník základnej školy v C.. Navštevovala tanečnú a jazykovú školu, venovala sa tiež plávaniu. Maloletý D. navštevoval materskú školu. Maloletý C. je od útleho veku po narodení ťažko zdravotne postihnutý, imobilný a odkázaný na celodennú starostlivosť v zariadení sociálnych služieb. V rodičovskej dohode zo dňa 06.08.2020 sa dohodli, že v prípade nevyhnutných a neočakávaných výdavkov, sa budú obaja podieľať na nákladoch na základe predchádzajúcej dohody, avšak rodičia sa zaväzujú, že žiadny z nich nevynaloží žiadne významné výdavky alebo poplatky, ktoré by aj sčasti zaväzovali druhého rodiča, bez písomného súhlasu druhého rodiča. Ako príklad boli uvedené najmä platené školské, mimoškolské aktivity, krúžky, vzdelávacie, kultúrne, športové, podujatia. V prípade, že sa rodičia nedohodnú, záväzky zriadené jedným rodičom, budú hradené týmto zriaďujúcim rodičom. Aktuálne rodičia nežili v jednej domácnosti. Po odchode matky zo spoločnej domácnosti otec zostal bývať v dome, ktorý zostal po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva v jeho osobnom vlastníctve. Splácal hypotéku v sume 1 000,- eur mesačne. Naďalej pracoval ako zubár prostredníctvom spoločnosti otca A., H., ktorá vlastnila auto Honda CRV r.v. 2016., ďalej nebytový priestor, v ktorom sa nachádzala ambulancia. Z účtovej závierky a daňového priznania za rok 2023 vyplýval čistý zisk približne 40 000,- eur, za rok 2024 zisk 37 297,- eur. U otca ustálil príjem v sume 5 000,- eur mesačne. Z výpisu bežného účtu otca za rok 2023 vyplývalo, že priemer peňažných prostriedkov vložených otcom bol 6 724,- eur mesačne. Za rok 2024 priemerne mesačne 4 197,57,- eur mesačne. Matka bývala v dome vo svojom vlastníctve, ktorý kúpila z peňažných prostriedkov z vyporiadania BSM za 152 000,- eur, mala pôžičku od matky i partnera, ktoré splácala vo výške 100,- eur každému z nich. Pracovala ako zdravotná sestra s príjmom 850,- eur v čistom a poberala prídavky na tri deti 180,- eur mesačne. Matka mala partnera, ktorý pracoval na týždňovky v zahraničí ako čašník a cez víkendy býval s matkou v domácnosti. Jeho príjem bol 1 600,- eur, platil 900,- eur hypotéku na svoj byt. Matke prispieval sumou 109,- eur mesačne a platil internet 130,- eur za pol roka. Maloletý C. sa nachádzal v zariadení sociálnych služieb v I., kde otec platil mesačne približne 430-450,- eur za pobyt a vreckové približne 30,- eur mes. Maloletá B. navštevuje druhý ročník gymnázia v C.. Maloletý D. navštevoval 3. ročník základnej školy v C..

3. Dospel k záveru, že vzhľadom na prianie maloletej B., ktorá mala v čase rozhodovania súdu 16 rokov, navštevovala gymnázium, bolo dôvodné jej zverenie do starostlivosti otca s úpravou stretávania sa s matkou a vyživovacej povinnosti matky vo výške 120,- eur mesačne. Maloletý C. sa naďalej nachádzal v starostlivosti zariadenia sociálnych služieb v ťažkom zdravotnom stave, pripútaný na lôžko s tým, že vzhľadom na poplatok za pobyt v tomto zariadení zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na sumu 480,- eur, ktorú so súhlasom matky posielal priamo zariadeniu. Rodičia sa nedohodli iba na zmene vyživovacej povinnosti otca na maloletého D.. Matka navrhovala túto zvýšiť na sumu 500,- eur mesačne, otec navrhoval znížiť vyživovaciu povinnosť na sumu 100,- eur mesačne. Striedavá osobná starostlivosť sa naďalej bez problémov realizovala. U maloletého D. súd konštatoval zmenu v pomeroch v tom, že tento v čase posledného rozhodovania navštevoval materskú školu a v súčasnosti bol žiakom tretieho ročníka základnej školy. Jeho celkové výdavky ustálil v sume približne 615,- až 630,- eur mesačne. Konštatoval, že otec sa nepodieľal na hradení mesačných školských výdavkov a poplatku za jazykovú školu: 25,- eur futbal, 30,- eur družina, 10,- eur strava v škole, 48,- eur angličtina. Z príjmu otca vo výške minimálne 4 000,- až 5 000,- eur mesačne po odčítaní výdavkov 2 105,- eur mu zostane približne 2 800,- eur na úhradu vyživovacích povinností, ďalších potrieb ako strava, výlety, iné potreby. Matka oproti stavu pomerov v čase poslednej úpravy výživného, kedy mala príjem približne 530,- eur mesačne, aktuálne dosahovala príjem priemerne 850,- eur mesačne. Žila v dome v jej vlastníctve a splácala pôžičku matke 100,- eur mesačne. Mala partnera, ktorý jej prispieval sumou približne 130,- eur mesačne. Matka splácala partnerovi pôžičku 100,- eur mesačne, ktorý to kompenzoval príspevkom na domácnosť. Už z porovnania týchto životných úrovní rodičov je zrejmý zjavný nepomer vzhľadom už len na skutočnosť, že otec platil úver na bývanie mesačne vo vyššej sume ako je mesačný príjem matky zo zamestnania. Z takto zistených majetkových a príjmových pomerov otca a matky je suma výživného vo výške 360,- eur na maloletého D. primeraná jeho schopnostiach a možnostiam a potrebám, ktoré môžu byť uspokojované aj

nad rámec základných, nevyhnutných životných potrieb. O trovách konania rozhodol podľa (ďalej len „“) tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

4. Proti výroku IV. rozsudku súdu prvej inštancie podala matka v zákonnej lehote odvolanie podľa (ďalej len „“), a teda, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V čase posledného rozhodnutia maloletý D. navštevoval materskú školu, počnúc septembrom 2025 navštevuje 4. ročník základnej školy. Zmena pomerov preto nastala už len z dôvodu plynutia času. Poukázala na príjem otca, ktorá pozostával z jeho hotovostných výberov z pokladne a jeho výdavky nezodpovedajú jeho oficiálnemu príjmu zamestnanca v jeho spoločnosti v sume 1 020,- eur mesačne. O vyššom príjme otca a nedôvodnosti jeho návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti svedčí aj jeho pretrvávajúca vysoká životná úroveň. Súd prvej inštancie tieto skutočnosti nedostatočne premietol do rozhodnutia. Záver o príjem otca v sume 4 000,- až 5 000,- eur vychádza z tvrdenia otca a podľa názoru matky je tento podľa účtovnej závierky spoločnosti A., H. vyšší. Poukázala na podstatne vyšší hospodársky výsledok spoločnosti v roku 2024 (37 297,- eur) v porovnaní s rokom 2019 (7 058,- eur). Otec má voči spoločnosti pohľadávku vo výške 93 439,- eur. Bolo preukázané, že výlučne matka hradí výdavky spojené s návštevou školy a mimoškolskou aktivitou maloletého v celkovej sume 113- eur mesačne (25,- eur futbal, 30,- eur družina, 10,- eur strava v škole, 48,- eur angličtina). Súd prvej inštancie síce zohľadnil výdavky otca na oblečenie a obuv v sume 150,- eur mesačne a zároveň konštatoval, že rovnako maloletému zabezpečuje oblečenie aj matka, jej výdavok však nezohľadnil. Neprihliadol tiež na výdavok na cestovné v sume 60,- eur mesačne. Uviedla rozpis výdavkov, ktoré hradila výlučne sama na maloletého, a to na prvé sväté prijímanie, v súvislosti s návštevou futbalového klubu, výdavky na ošetrenie pokožky, konzola ako dar, v súvislosti s ukončením školského roka návšteva cukrárne a pod., k čomu predložila listinné dôkazy. Otec si pritom uplatňuje daňový bonus 100,- eur mesačne a matka prídavky v sume 60,- eur mesačne. Priložila rozpis školských výdavkov po poslednom pojednávaní. Zvýšenie výživného o 60,- eur neodzrkadľuje zmenu pomerov vo výdavkoch maloletého, životnú úroveň otca, ani s prihliadnutím na skutočnosť, že tento hradí sumu výživného 480,- eur na maloletého C., keď podľa Metodiky – Výživné by platil viac a ani skutočnosť, že maloletá B. bola zverená do starostlivosti otca, keď táto v porovnaní s posledným časom rozhodovania nemá žiadne výdavky s mimoškolskou aktivitou a klesla aj potreba osobnej starostlivosti z dôvodu jej vyššieho veku. Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že zvýši vyživovaciu povinnosť zo sumy 300,- eur mesačne na sumu 500,- eur mesačne.

5. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku ako vecne správny potvrdiť. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil pomery, možnosti a schopnosti rodičov. Poukázal na skutočnosť, že matka nevynakladá výživné na potreby maloletého, ale na svoje vlastné, napr. na wellness, kozmetiku a pod., čo je zrejmé aj z mesačníka príjmov a výdavkov matky predloženého v konaní. Matkou navrhovaná suma výživného 500,- eur mesačne nezohľadňuje mieru osobnej starostlivosti, keďže maloletý je zverený do striedavej starostlivosti oboch rodičov.

6. Matka v následnom vyjadrení zopakovala, že otec sa naďalej odmieta podieľať na výdavkoch maloletého na školu a mimoškolské aktivity. Maloletému dopraje zážitkovo bohaté prázdniny, rovnako tak maloletej B. (dovolenka na Kanárskych ostrovoch, pobyt v Paríži, spojený s návštevou Disneylandu, pobyt v Londýne). Otec síce poukázal na výdavky matky na bežnú kozmetiku, ale opomenul uviesť jeho výdavky na pobyty doma i v zahraničí, ako aj výdavky platené v prospech jeho priateľky, napr. platba v sume 600,- eur dňa 01.04.2024.

7. Kolízny opatrovník k odvolaniu matky uviedol, že odporúča výživné určiť primerane k záujmu maloletého s ohľadom na vek, záujmy, možnosti a schopnosti rodičov s tým, že maloletý má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

8. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( , ďalej len „CSP“), oprávneným subjektom - matkou, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( v spojení s ), preskúmal napadnuté rozhodnutie

bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.

9. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie boli návrhy rodičov o zmenu výkonu úpravy výkonu práv a povinností rodičov k maloletým deťom.

10. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie v časti uloženia povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletého D. zvýšenou sumou výživného o 60,- eur (zo sumy 300,- eur na sumu 360,- eur) v porovnaní s časom posledného rozhodovania o výške vyživovacej povinnosti (výrok IV. rozsudku) a závislého výroku o trovách konania (výrok VI. rozsudku).

11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel záveru, že súd prvej inštancie zistil skutočný stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, pričom svoje rozhodnutie presvedčivo a zrozumiteľne zdôvodnil. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvej inštancie obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku podľa a zdôraznenie správnosti tohto rozhodnutia dopĺňa nasledovné:

12. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

13. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Podľa súd je povinný zistiť skutočný stav veci (aj ).

15. Podľa súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

16. Podľa v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

17. Podľa až 6 plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťaťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

18. Podľa pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

19. Ako vyplýva z a nasl. , konanie o zmene výživného patrí medzi mimosporové nenávrhové konania patriace do oblasti starostlivosti súdu o maloleté dieťa. V zmysle ustanovenia v spojení s ustanovením 121 predstavuje zmena pomerov hmotno-právnu podmienku pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom. Zmena pomerov musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú zmenu výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne, a to okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne, vývojom životných nákladov. Podstatná zmena pomerov musí byť v súdnom konaní dostatočne preukázaná, súd musí preto podrobne skúmať pomery na strane účastníkov v čase pôvodného rozhodnutia o výživnom a porovnať ich s aktuálnymi pomermi. Je nutné pritom prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré majú podstatný vplyv na posúdenie výšky vyživovacej povinnosti, a ktoré sa závažnejším spôsobom prejavili v pomeroch účastníkov konania v porovnaní s ich pomermi v čase poslednej úpravy. Preto aj dokazovanie súdu sa musí starostlivo orientovať na to, či vôbec, a ak áno, v čom konkrétne došlo k zmene pomerov, t. j. musia byť spoľahlivo zistené okolnosti rozhodujúce pre pôvodne stanovené výživné a okolnosti rozhodujúce pre stanovenie výživného v čase, keď sa rozhoduje o novej úprave. Dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti rodičov je len taká zmena okolností, za ktorých bolo doteraz výživné určené. Aby súd mohol dospieť k záveru buď o podstatnej zmene pomerov, prípadne k záveru, že k zmene pomerov nedošlo, povinnosťou súdu v konaní o zvýšenie alebo zníženie výživného teda predovšetkým bude porovnať jednak odôvodnené potreby dieťaťa ako aj pomery na strane povinných osôb, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie súdu, s odôvodnenými potrebami dieťaťa a pomermi na strane povinných v súčasnosti.

20. V konaní bolo nesporné, že zmena pomerov na strane maloletého a rodičov od času posledného rozhodovania nastala, keďže návrh na zmenu ostatného rozhodnutia vo vzťahu k určenej vyživovacej povinnosti otca na maloletého podali obaja rodičia. Matka navrhla túto zvýšiť na sumu 500,- eur z dôvodu zvýšených výdavkov maloletého a z dôvodu zvýšenej úrovne otca, otec navrhol sumu znížiť na 100,- eur mesačne z dôvodu jeho celkových osobných výdavkov, vrátane výdavkov na všetky maloleté deti. Súd prvej inštancie zamietol návrh otca a čiastočne vyhovel návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti. Matka, na rozdiel od otca nesúhlasila s rozhodnutím súdu, namietala nesprávne skutkové zistenia a napokon i nesprávne právne posúdenie.

21. Správne matka uvádzala, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Poukázala na Metodiku pre výpočet výživného rodičov k deťom, tzv. tabuľkové výživné (ďalej len „Metodika“), ktorá obsahuje pravidlá pre objektivizáciu výživného, s odporúčacím charakterom. Výška výživného sa podľa Metodiky odvíja od čistého príjmu povinného rodiča a je určená percentom z jeho čistého príjmu v závislosti od životnej etapy, v ktorej sa dieťa nachádza a od celkového počtu vyživovacích povinností. V zmysle všeobecného zákonného pravidla súd vždy prihliada pri určovaní konkrétneho rozsahu vyživovacej povinnosti na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará ( ). Súd má obligatórnu povinnosť skúmať, či a v akej miere sa povinný rodič o dieťa stará alebo nestará, lebo osobná starostlivosť môže do istej miery nahradiť aj výživné v peňažnej forme. Článkom 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd je garantované okrem iného aj právo dieťaťa na rodičovskú starostlivosť a výchovu, z čoho vyplýva povinnosť rodiča o dieťa sa starať či už osobne alebo finančnými plneniami.

22. Rodičia naďalej realizujú striedavú osobnú starostlivosť o maloletého D. so striedaním v týždňových intervaloch, teda maloletý sa podieľa na životnej úrovni otca počas výkonu jeho osobnej starostlivosti, ktorú okolnosť je potrebné považovať za podstatnú pri posúdení správnej miery určenia výšky vyživovacej povinnosti otca. Výživné v žiadnom prípade neplní funkciu dorovnania životnej úrovne rodičov, ako je to napríklad v prípade vzájomnej vyživovacej povinnosti manželov. Pokiaľ teda otec podľa matky zabezpečuje pre maloletého drahé zahraničné dovolenky, maloletý sa tým podieľa na životnej úrovni otca a neznamená to, že takéto možnosti má mať maloletý aj počas jeho pobytu u matky. Maloletý sa podieľa na životnej úrovni oboch rodičov, preto aj trávenie voľného času maloletého v starostlivosti matky sa prispôsobí jej možnostiam a schopnostiam. Pokiaľ teda súd určí výživné počas trvania striedavej osobnej starostlivosti, tak táto suma slúži výlučne potrebám maloletého dieťaťa, t. j., aby nepociťovalo rozdielnu životnú úroveň rodičov s ohľadom na zabezpečenie jeho pravidelných odôvodnených potrieb s prihliadnutím na konkrétne individuálne potreby maloletého dieťaťa, teda najmä na stravu, hygienu, ošatenie, zdravotnú starostlivosť, návštevu školy, krúžkov.

23. V prejednávanej veci nemožno opomenúť, že v čase určenia vyživovacej povinnosti na sumu 300,- eur nemal súd k dispozícii Metodiku, ktorú samozrejme samú o sebe nemožno považovať za zmenu pomerov odôvodňujúcu zmenu ostatného rozhodnutia. Akokoľvek, aj v tomto prípade môže slúžiť k posúdeniu, či takto určená suma výživného zodpovedá súčasnej súdnej praxi, a teda je určená vo výške zodpovedajúcej záujmu maloletého dieťaťa.

24. Vzhľadom na uvedené a aj s ohľadom na odvolaciu námietku matky sa odvolací súd v prvom rade zameral na posúdenie, či súd prvej inštancie zistil skutočný príjem otca. Matka mu totiž vytkla, že len prevzal tvrdenia otca, nezistil skutočný príjem z účtovnej závierky spoločnosti otca A., H. (ďalej len „Spoločnosť“) a neporovnal pomery Spoločnosti s časom posledného rozhodovania o výške vyživovacej povinnosti.

25. Súd prvej inštancie zistil (odsek 5), že podľa daňového priznania otca za rok 2019 bol základ dane Spoločnosti 8 481,- eur a daň na zaplatenie 1 781,11,- eur, teda Spoločnosť mala zisk 6 699,89,- eur. Pre posúdenie návrhu matky na zvýšenie výživného v roku 2025 je v súlade so zaužívanou súdnou praxou smerodajné obdobie predchádzajúceho ukončeného účtovného roka, teda rok 2024. Za rok 2024 súd konštatoval zisk 37 297,- eur (odsek 6). Rozdiel uvedený v účtovníctve ale nepredstavuje podstatnú zmenu v pomeroch otca, keďže matka aj v odvolaní tvrdí (bod III.), že otec už v čase trvania manželstva ako aj po jeho zániku disponoval peniazmi v hotovosti z pokladne, ktoré užíval na pokrytie vlastných potrieb, svojho životného štýlu a nesporne tak robí doposiaľ. Z uvedeného tvrdenia matky potom vyplýva, že aj v čase ostatného určenia výživného rodičia pri uzatvorení rodičovskej dohody vychádzali zo životnej úrovne otca nezodpovedajúcej zisku v Spoločnosti v roku 2019, t.j. 558,32,- eur mesačne, keď výživné zo strany otca bolo rodičmi dohodnuté na sumu 1 140,- eur mesačne.

26. Podstatné je, že súd prvej inštancie sa aj vzhľadom na námietky matky neuspokojil s účtovnými informáciami o Spoločnosti za rok 2024 a tvrdenie otca o jeho príjme 4 000,- až 5 000,- eur overil výpisom bežného účtu otca za rok 2024, z ktorého zistil (odsek 6), že otec mal príjmy prijaté z účtu Spoločnosti a zároveň realizoval vklady v celkovej priemernej výške 4 197,57,- eur mesačne. Zároveň bolo zistené, že ako zamestnanec Spoločnosti dosahoval príjem v priemere 1 020,- eur mesačne. Pokiaľ teda príjem otca ustálil v sume 5 000,- eur, takto určená suma zodpovedá vykonanému dokazovaniu a obsahu spisu. Matka mala podozrenie, že tieto príjmy mohli byť ešte vyššie s poukazom na účtovnú závierku Spoločnosti. Je pravdou, že Spoločnosť v roku 2024 vykázala tržby v sume 298 794,- eur, čo predstavuje 24 899,50,- eur mesačne brutto. Vzhľadom na predmet činnosti Spoločnosti (zubné lekárstvo) je polemizovanie o charaktere nákladov Spoločnosti, bez odborného posudku, v rovine špekulácií. Je na úvahe súdu, aký postup zvolí za účelom zistenia skutočného príjmu povinného rodiča. S ohľadom na princíp hospodárnosti konania ( ) nemožno súdu prvej inštancie vytknúť ním, v súdnej praxi zaužívaný postup preskúmania bankových účtov povinného rodiča. Súd posudzuje jednotlivé dôkazy každý samostatne a vo vzájomnej súvislosti ( ) a aktivita súdu vyjadrená v článku 6 „vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli“ nie je bezbrehá, preto ak matka neuviedla, na základe čoho usudzuje, že životná úroveň otca je vyššia ako 5 000,- eur mesačne, súd správne nepovažoval za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, napríklad časovo a finančne náročné znalecké dokazovanie vo vzťahu k účtovníctvu Spoločnosti, ktoré napokon ani matka v odvolaní nenavrhovala. Z obsahu spisu, odôvodnenia rozsudku (odsek 6 rozsudku) a napokon ani z obsahu odvolania (bod IV.) nevyplývajú výdavky otca v sume prevyšujúcej sumu 5 000,- eur mesačne. Pohľadávku otca voči Spoločnosti (v akejkoľvek výške) by bolo možné uhradiť otcovi nanajvýš zo zisku Spoločnosti za rok 2024 v sume 37 297,- eur, ktorá po rozpočítaní na mesiac tiež neprevyšuje sumu 5 000,- eur mesačne. Vzhľadom na uvedené je námietka matky o nedostatkoch v zistení skutočného príjmu otca nedôvodná.

27. Podľa Metodiky by sa tak na maloletého, navštevujúceho prvý stupeň základnej školy, pri troch vyživovacích povinnostiach otca aplikoval 11% podiel z čistého príjmu povinného rodiča (5 000,- eur), čo predstavuje sumu 550,- eur mesačne. Na tomto mieste je potrebné opätovne pripomenúť, že maloletý sa podieľa na životnej úrovni otca počas výkonu jeho starostlivosti, preto niet logického dôvodu, aby celú sumu podľa Metodiky (550,- eur) uhrádzal k rukám matky. Rovnako, aj matka je povinná sa podieľať na úhrade výdavkov maloletého, a to s ohľadom na zákonné kritériá premietnuté v Metodike. Podľa Metodiky by tak otec mal uhrádzať k rukám matky, zohľadňujúc mieru jeho osobnej starostlivosti, sumu 275,- eur mesačne, keďže zvyšok kompenzuje osobnou starostlivosťou, a to v prípade, že maloleté dieťa nemá zvýšené potreby napríklad na zdravotnú starostlivosť, či v súvislosti s návštevou školy. Pokiaľ

matka vynakladá ako uvádzala výdavky tak ako sú rozpísané v odseku 19 rozsudku, t.j. strava 100,- eur, futbal 25,- eur, družina 30,- eur, strava v škole 10,- eur, angličtina 48,- eur a aj matkou uvádzané a súdom zohľadnené výdavky v odseku 8 rozsudku na oblečenie v sume 150,- eur, spolu 363,- eur, tak súd prvej inštancie zaviazal otca na úhradu celej sumy výdavkov vynakladaných matkou, vrátane všetkých výdavkov maloletého v súvislosti s návštevou školy a mimoškolskými aktivitami.

28. Tak ako bolo uvedené vyššie, aj matka má povinnosť sa podieľať na úhrade výdavkov maloletého v súlade s odporúčaniami obsiahnutými v Metodike, t.j. v sume 93,50,- eur pri podiele 11% z jej čistého príjmu ustáleného v sume 850,- eur mesačne. Matka v odvolaní uviedla príkladmo ďalšie výdavky, ktoré jej vznikli v súvislosti so starostlivosťou o maloletého, a to výdavok na cestovné 60,- eur mesačne, kaderníčka 9,- eur mesačne, ostatné jednorazové výdavky v súvislosti s návštevou školy a mimoškolskými aktivitami, a to spoločné fotenie 8,- eur, posledná splátka angličtiny 90,- eur, učebnice 10,- eur, dar učiteľke 8,50,- eur, pobyt futbalového klubu 20,- eur, dar trénerovi 6,10,- eur, ošetrenie pokožky 54,- eur, celkovo 16,38,- eur po rozpočítaní na mesiac v priebehu roka. Podľa odvolacieho súdu je v možnostiach a schopnostiach matky, zohľadňujúc jej príjem a výdavky rozpísané v odseku 8 rozsudku pokryť celkovú sumu takýchto nepravidelných, či mimoriadnych výdavkov v sume 85,38,- eur mesačne, jednak z jej príjmu (93,50,- eur), ako aj z prídavkov na maloletého v sume 60,- eur mesačne. Výdavok na 1. sväté prijímanie týkajúci sa náboženského smerovania maloletého dieťaťa podlieha dohode rodičov, preto k jeho úhrade nemožno zaviazať otca bez toho, aby sa na ňom rodičia vopred dohodli, a to aj v súlade s ich prianím vyjadreným v predchádzajúcej dohode, že na mimoriadnych výdavkoch sa vopred dohodnú a budú sa na nich podieľať v rovnakej miere. Výdavky na oblečenie uvádzané matkou v odvolaní sú aj podľa odvolacieho súdu dostatočne pokryté položkou 150,- eur mesačne (t. j. spolu 300,- eur mesačne) a akékoľvek výdavky nad uvedenú sumu, ktoré vynakladá rodič podľa vlastného uváženia bez dohody s druhým rodičov hradí sám. Otca rovnako nemožno zaviazať k úhrade darov poskytnutých maloletému matkou, či v súvislosti s návštevou cukrárne, keď takéto výdavky vynakladá každý z rodičov za účelom budovania citovej väzby s maloletým dieťaťom, pričom matka netvrdila, že by v tejto oblasti maloletý u otca strádal, práve naopak, berie ho napríklad na drahé zahraničné dovolenky.

29. Odvolací súd sa tak stotožnil s právnym posúdením súdu prvej inštancie, že nastala zmena pomerov na strane maloletého D. odôvodňujúca zvýšenie vyživovacej povinnosti predovšetkým s ohľadom na výdavky maloletého v súvislosti s návštevou školy a mimoškolskými aktivitami na celkovú sumu 360,- eur mesačne, pričom takto určená suma zodpovedá aj spôsobu výpočtu podľa Metodiky, ktorý zohľadňuje príjmy rodičov, ich výdavky, počet vyživovacích povinností, vývojové štádium maloletého a striedavú mieru starostlivosti o maloletého zo strany rodičov.

30. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie za použitia ustanovenia ýroku IV. ako vecne správny a spolu s ním aj odvolaním dotknutý závislý výrok o trovách konania vo výroku VI. potvrdil. Zároveň rozhodol o trovách odvolacieho konania za použitia v spojení s a .

31. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne ( posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).