Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

106C/117/2024

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnom spore žalobkyne: A. B., C. B., nar 21.7.1976, bytom D. XXX/X, E. F. G., proti žalovanému: H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/XX, E. F. G., o zaplatenie nájomného za nadmerné užívanie pozemku, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e .

II. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vedenom Okresným súdom Trnava pod sp. zn. sa domáhala A. B. ako žalovaná v 6. rade vzájomnou žalobou, doručenou súdu dňa 31.7.2024, proti H. I. ako žalobcovi zaplatenia nájomného. Vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva rozhodol súd rozsudkom č. k. -498 zo dňa 1.8.2024, ktorý výrokom IX. rozsudku vylúčil vzájomnú žalobu A. B. na samostatné konanie. Vylúčenému nároku zo vzájomnej žaloby bola následne pridelená nová spisová značka .

2. Pre zistenú neurčitosť vzájomnej žaloby vyzval súd žalobkyňu uznesením č. k. -26 zo dňa 28.2.2025 na doplnenie jej žalobného návrhu (zo vzájomnej žaloby).

3. Podaním zo dňa 21.3.2025, doručeným súdu dňa 21.3.2025, vzala žalobkyňa svoju vzájomnú žalobu späť v celom rozsahu. Dôvod späťvzatia neuviedla. Z obsahu späťvzatia vyplýva, že ním reagovala na uznesenie súdu na odstránenie vád vzájomnej žaloby.

4. Podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej ako len „CSP“), na vzájomnú žalobu sa primerane použijú ustanovenia o žalobe.

5. Podľa , žalobca môže vziať žalobu späť.

6. Podľa , ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

7. Podľa , súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

8. Podľa , súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

9. Nakoľko žalobkyňa vzala svoju vzájomnú žalobu späť pred predbežným prejednaním sporu, ako aj pred prvým pojednávaním vo veci samej (o vzájomnej žalobe), a zároveň nejde o prípad upravený v ust. , nevyzýval súd žalovaného na vyjadrenie k späťvzatiu žaloby.

10. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobkyne, ktorým vzala svoju vzájomnú žalobu späť v celom rozsahu, súd podľa konanie zastavil (výrok I.).

11. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

12. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

13. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

14. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. Ak súd zastavuje konanie v dôsledku späťvzatia, musí sa zaoberať pri rozhodovaní o náhrade trov konania otázkou, či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené (...). Pretože nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, a teda z hľadiska vzťahu výsledku správania sa odporcu (žalovaného) k požiadavkám navrhovateľa (žalobcu). Ide teda o to, či sa navrhovateľ domohol k uplatnenému nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol navrhovateľ v meritórnom konaní úspešný alebo nie (uznesenie NS SR sp. zn. ; porov. uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 29.4.2014).

16. Ustanovenie vychádza zo zásady procesného zavinenia zastavenia konania pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania. Vo všeobecnosti je to žalobca, kto procesne zaviní zastavenie konania tým, že vezme žalobu späť. Ak však žalobca vzal žalobu späť ako reakciu na správanie žalovaného v priebehu sporu, kedy sa žalovaný zachoval v intenciách žalobného návrhu (petitu), kedy bola požiadavka žalobcu splnená neskorším správaním (konaním) žalovaného bez toho, aby o veci (meritórne) rozhodol súd, vtedy treba procesné zavinenie zastavenia konania pričítať žalovanému. Medzi správaním žalovaného a žalobným návrhom musí byť pritom vecná spojitosť.

17. Pre posúdenie procesného zavinenia zastavenia konania nie je rozhodujúce, či žaloba je alebo nie je dôvodná, nakoľko zistenie, či žaloba je alebo nie je dôvodná, je totiž až výsledkom dokazovania a právneho posúdenia súdom v rozhodnutí vo veci samej, t. j. v rozsudku, a nie v uznesení o zastavení konania z procesného dôvodu, ktorým je späťvzatie žaloby.

18. Podľa , ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

19. Podľa , súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

20. Nakoľko žalobkyňa vzala žalobu späť bez uvedenia dôvodu, procesne zavinila zastavenie tohto konania, a preto podľa by mal súd priznať protistrane, teda žalovanému, nárok na náhradu trov konania (o vzájomnej žalobe) proti žalobkyni v plnom rozsahu. Keďže však žalovanému zo spisu preukázateľne žiadne trovy konania (o vzájomnej žalobe) nevyplývajú, za použitia základných princípov podľa (analógia) a (hospodárnosť konania), v spojení s , súd žalovanému náhradu trov konania (o vzájomnej žalobe) proti žalobkyni nepriznal (II. výrok).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Trnava do 15 dní od doručenia rozhodnutia, v písomnom vyhotovení.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).