Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15C-18-2017.pdf
PDF · 75.37 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/18/2017
Uznesenie
Okresný súd Bratislava I v Bratislave v sporovej veci žalobcu: K. L., narodený XX.XX.XXXX, bytom E. Š. XXXX/X, XXX XX T. právne zastúpený JUDr. Ján Chmelo, advokát, Royova 9, 921 01 Piešťany proti žalovanému Slovenská republika zastúpená Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Račianska ul. 71, 813 11 Bratislava o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. takto
rozhodol:
I. Súd konanie zastavuje.
II. Súd žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
III. Súd upravuje prevádzkovateľa systému Slovenskú poštu, a.s., IČO: 36 631 124 so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, aby do 30 dní odo dňa doručenia odpisu tohto rozhodnutia vrátil žalobcovi K. L., narodený XX.XX.XXXX bytom E. Š. X, XXX XX T. na účet vedený v Unicredit Bank, číslo účtu T. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX sumu vo výške 13,30 eur titulom zaplateného súdneho poplatku za podanú žalobu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 29.03.2017 v znení domáhal voči žalovanému Ministerstvu spravodlivosti SR náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu náhradu škody titulom trov obhajoby vo výške 2.223,17 eur, náhradu škody titulom straty na zárobku vo výške 13.618,56 eur a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 8.175,33 eur. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 19.05.2012 mu bolo uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave II, odbor kriminálnej polície, 1 oddelenie všeobecnej kriminality ČVS: N.-XXX/X-N.-P.-XXXX vznesené obvinenie pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), e, ods. 2 písm. a) Trestného zákona účinného do 30.09.2012, za ktorý zákon v prípade právoplatného odsúdenia umožňuje uložiť trest odňatia slobody na 7 až 15 rokov. Dňa 19.05.2012 o 01.10 hodine mu bola obmedzená sloboda a bol umiestnený do cely predbežného zadržania a uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 21.05.2012 sp. zn. Tp 1627/2012 bol vzatý do väzby. Z väzby na slobodu bol prepustený rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Tos/37/2013 zo dňa 11.04.2013, pričom mu však boli uložené viaceré povinnosti a obmedzenia. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. 5T/134/2012-396 zo dňa 07.05.2013 bol žalobca ako obžalovaný spod obžaloby oslobodený, nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol stíhaný. Rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 5T/134/2012-396 zo dňa 07.05.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4To/78/2013 zo dňa 26.09.2013. 1.1. Žalobca na základe výzvy súdu podaním doručeným súdu dňa 20.11.2020 odstránil vady žaloby spočívajúce v označení žalovaného a označenie žalovaného subjektu opravil s tým, že ako žalovaného označil Slovenskú republiku zastúpenú Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky.
2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Žalovaný vzniesol námietku premlčania, ktorú odôvodnil tým, že uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4To/78/2013 zo dňa 26.09.2013, ktorým odvolací súd zamietol odvolanie prokurátora proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava II, ktorým súd žalobcu oslobodil spod obžaloby, súd vyhlásil dňa 26.09.2013. Obhajca obžalovaného bol na verejnom zasadnutí o odvolaní dňa 26.09.2013 osobne prítomný a teda žalobca mal dňa 26.09.2013 vedomosť o právoplatnom oslobodení spod obžaloby, teda vedomosť o existencii zrušujúceho rozhodnutia. Trojročná (subjektívna) premlčacia lehota v danom prípade uplynula dňa 26.09.2016. Žalobca podal žiadosť na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na Ministerstve spravodlivosti SR dňa 27.09.2016, teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty a preto premlčacia doba podľa § 19 ods. 3 zákona číslo 514/2003 Z.z. nemohla počas predbežného prerokovania nároku na náhradu škody ani spočívať. Žaloba bola podaná na súde dňa 29.03.2017.
3. Žalobca pred začatím prvého pojednávania vo veci na pojednávaní konanom dňa 15.07.2021 vzal žalobu v celom rozsah späť a žiadal konanie zastaviť.
4. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
Podľa § 146 ods. 2 Civilného sporového poriadku súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
5. Žaloba bola žalobcom vzatá späť v celom rozsahu pred predbežným prejednaním sporu a pojednávaním a nie sú splnené podmienky ustanovenia § 146 ods. 2 Civilného sporového poriadku, súd preto s poukazom na § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku konanie zastavil.
6. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
7. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keď žalobca vzal žalobu voči žalovanému späť nie z dôvodu zavinenia žalovaným. Dôvodom späťvzatia žaloby žalobcom nebolo správanie žalovaného, nakoľko žalobca vzal žalobu späť nie v dôsledku správania sa, konania žalovaného. Z procesného hľadiska teda platí, že zastavenie konania zavinil žalobca a žalovaný by mal nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania. 7.1. Súd pri rozhodnutí o zastavení konania rozhoduje vždy i o náhrade trov konania, pričom nie je viazaný návrhmi strán sporu. Súd ak zastavuje konanie musí sa nevyhnutne pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania zaoberať tým, ktorá strana zavinila, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie zastavenia konania sa pritom posudzuje z procesného hľadiska, čo znamená podľa procesného výsledku. Tam kde bolo zastavenie konania stranou sporu zavinené, súd prizná protistrane nárok na náhradu trov konania, ktoré v konaní účelne vynaložila na uplatnenie resp. bránenie práva. Rozhodnutie o náhrade trov konania ovláda zásada úspechu v konaní, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Termín zavinenie je potrebné posudzovať vo vzťahu k príčinnej súvislosti, kde príčinnou je správanie strany sporu, a teda i jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby. Späťvzatie žaloby je procesný úkon žalobcu voči súdu, ktorým prejavuje vôľu, aby sa ďalej nekonalo a o veci meritórne nerozhodlo. Vo vzťahu k žalobcovi nie je súd oprávnený skúmať, aké dôvody žalobcu viedli k takémuto dispozitívnemu úkonu, keďže v prípade späťvzatia žaloby je povinnosťou súdu skúmať iba to, či žalovaný má vážne
dôvody nesúhlasiť so späťvzatím žaloby v dôsledku ktorého, v prípade zastavenia konania, by mohol utrpieť nejakú ujmu alebo byť ukrátený na svojich právach. Otázku, či a ktorá strana zavinila zastavenie konania môže súd posudzovať čisto z procesného hľadiska a nie podľa hmotného práva, nakoľko by išlo o posúdenie dôvodnosti nároku vo veci samej i po zastavení konania. 7.2. Súd žalovanému však nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovaný si výslovne náhradu trov neuplatnil.
8. Žalobca za podanú žalobu zaplatil súdny poplatok v sume 20,00 eur.
9. Podľa § 11 ods. 3 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších zmien a doplnkov poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Ak sa návrh na začatie konania o rozvod manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnej inštancii súdov, vráti sa polovica všetkých zaplatených poplatkov. V konaní pred správnym súdom sa poplatok vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania odmietla alebo vzala späť pred prejednaním veci.
Podľa § 11 ods. 4 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších zmien a doplnkov okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje
10. Súd rozhodol podľa § 11 ods. 3, 4 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších zmien a doplnkov o vrátení časti žalobcom zaplateného súdneho poplatku za žalobu a upravil prevádzkovateľa systému Slovenskú poštu a.s. podľa § 11 ods. 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, aby žalobcovi vrátil sumu vo výške 13,30 eur (20,00 eur - 6,70 eur), teda sumu predstavujúcu žalobcom zaplatený súdny poplatok za podanú žalobu krátený o sumu 6,70 eur.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 Civilného sporového poriadku). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.