Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_49C-16-2024.pdf
PDF · 73.33 KB
Case nature
Area
Subarea
49C/16/2024
Uznesenie
Okresný súd Pezinok, v spore žalobkyne v 1. rade: C.Á. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, XXX XX D., žalobcu v 2. rade: Š. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXX/X, XXX XX D., žalobcu v 3. rade: B. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/X, XXX XX D., všetci zastúpení: KUČERKOVÁ ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA s.r.o., so sídlom Fučíkova 548/31, 903 01 Senec, IČO: 53 868 030, proti žalovanej: B. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XX, XXX XX D., zastúpená: Advokátska kancelária Mgr. Martin Majerčík, advokát, so sídlom Krajinská 30, 821 06 Bratislava, o nahradenie prejavu vôle, takto
r o z h o d o l :
Súd konanie zastavuje.
Žalobcovia v 1. až 3. rade sú povinní spoločne a nerozdielne v plnom rozsahu nahradiť žalovanej trovy konania vo výške, o ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia, samostatným uznesením.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 05.03.2024 sa žalobcovia domáhali nahradenia prejavu vôle, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť predať žalobcom ako kupujúcim jej jednotlivé spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach špecifikovaných v žalobe. Zároveň si žalobcovia uplatnili voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Podaním doručeným súdu dňa 05.11.2025 žalobcovia zobrali žalobu v celom rozsahu späť a žiadali konanie zastaviť, nakoľko predmet sporu bol v dôsledku neplnenia si svojich povinností žalovanou v druhej opakovanej dražbe vydražený v dražobnom konaní dražobníka AUKČNÁ SPOLOČNOSŤ s.r.o., a to notárskou zápisnicou - osvedčenie o vykonaní priebehu dobrovoľnej dražby doručenou dňa 03.11.2025. Zároveň žalobcovia žiadali o priznanie nároku na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Dňa 24.11.2025 žalovaná doručila súdu vyjadrenie, v rámci ktorého súhlasila so späťvzatím žaloby v celom rozsahu a zároveň navrhla, aby jej bola priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100%. Žalovaná má za to, že späťvzatie žaloby bolo procesne zavinené žalobcami a ona bola počas celého konania nútená brániť sa zjavne nedôvodnej žalobe, nakoľko sa žalobcovia žalobou domáhali nahradenia prejavu jej vôle na uzavretie kúpnej zmluvy z dôvodu údajného porušenia predkupného práva. Žalovaná ďalej uvádza, že kúpna zmluva zo dňa 04.12.2023 nikdy nenadobudla účinky vkladu, pretože katastrálne konanie bolo prerušené a následne bola zrušená dohodou o urovnaní zo dňa 20.02.2024. Žalovaná následne vrátila prijatú kúpnu cenu, teda k žiadnemu porušeniu predkupného práva nedošlo. Žalovaná svoje tvrdenia oprela aj o judikatúru NS SR (sp. zn.: X Q. XXX/XXXX, X Q. XX/XXXX), ktorá uvádza, že nárok podľa § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka možno uplatniť až po prevode vlastníckeho práva, ktorý v danom prípade nenastal. Žalobcovia napriek tomu pokračovali a opakovanými návrhmi konanie predlžovali. K samotnému späťvzatiu žaloby došlo až po prevode predmetu sporu - v dôsledku dražby. Žalobcovia vzali žalobu späť až po tom, čo sa dozvedeli, že spoluvlastnícky podiel žalovanej bol predaný v rámci dobrovoľnej dražby začatej záložným veriteľom. Táto dražba bola nezávislá od
vôle žalovanej, ktorá ju nemohla ovplyvniť, a jej výsledkom bol zánik vlastníckeho práva žalovanej k spoluvlastníckemu podielu. Je preto zrejmé, že späťvzatie žaloby nebolo dôsledkom procesného ústretového konania žalobcov, ale následkom cudzieho zásahu, ktorý ich zbavil možnosti pokračovať v konaní. Ak by žalobcovia považovali dražbu za protiprávnu alebo za úkon, ktorým sa porušuje ich predkupné právo, mali k dispozícii procesný prostriedok ochrany - návrh na neodkladné opatrenie podľa § 325 CSP, ktorým mohli navrhnúť, aby súd nariadil zdržanie sa vykonania dražby. Žalobcovia takýto návrh nepodali, hoci mali o dražbe vedomosť. Ich pasivita preto vyvracia tvrdenie, že späťvzatie bolo nevyhnutné v dôsledku okolností mimo ich vôle. Dôvod zastavenia konania - predaj spoluvlastníckeho podielu žalovanej v dražbe - vznikol nezávisle od vôle žalovanej a nebol následkom jej konania. Žalovaná túto dražbu nevyvolala, nemohla ju zastaviť ani ovplyvniť. Z týchto dôvodov je zrejmé, že zastavenie konania nezavinila žalovaná, ale žalobcovia, ktorí v spore zotrvávali aj po tom, čo bolo zrejmé, že nemôžu byť úspešní. Žalovaná má preto za to, že ak žalobca vezme žalobu späť až po tom, čo bolo zrejmé, že žaloba je nedôvodná, nesie procesnú zodpovednosť za vzniknuté trovy konania.
Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
Nakoľko žalobcovia podali späťvzatie žaloby v celom rozsahu späť a žalovaná so späťvzatím žaloby, ku ktorej došlo neskôr, než sa začalo pojednávanie, súhlasila, súd v zmysle § 145 ods. 1 CSP v spojení s § 146 ods. 1 CSP konanie v celom rozsahu zastavil.
Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
Podľa 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, súd pri rozhodovaní o trovách konania skúma procesnú zodpovednosť strán za zastavenie konania. Zavinenie zastavenia konania treba posudzovať len z procesného hľadiska a nie podľa úspechu v spore v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej. Súdna prax vyslovila názor, že ak žalobca vezme žalobu späť z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania. Ak pre správanie sa žalovaného vzal žalobca žalobu späť, ktorá bola podaná dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania žalovaný.
V danom prípade bola predmetnom konania určovacia žaloba a žalobcovia vzali žalobu späť z dôvodu vydraženia predmetu sporu na základe dobrovoľnej dražby vykonanej dňa 03.11.2025. Súd preto v danom prípade musí skúmať, či túto situáciu zavinila žalovaná alebo či dôvodom pre rozhodnutie žalobcov bola samotná skutočnosť, že predmet sporu bol vydražený v dražobnom konaní dražobníka AUKČNÁ SPOLOČNOSŤ s.r.o.. Súd mal z obsahu spisového materiálu preukázané, že žalobcovia zobrali žalobu späť až po prevode predmetu sporu v dôsledku dražby, teda až po prevode spoluvlastníckeho podielu žalovanej v dôsledku jeho predaja v rámci dobrovoľnej dražby začatej záložným veriteľom, teda začatej treťou osobou. Vychádzajúc z uvedeného preto súd dospel k záveru, že žalovaná nezavinila zastavenie konania, nakoľko neurobila žiaden procesný ani hmotnoprávny úkon, ktorý by smeroval k zastaveniu konania, keďže predmet sporu bol vydražený/predaný v rámci dobrovoľnej dražby tretej osobe, teda bez intervencie zo strany žalovanej. Táto dražba bola nezávislá od vôle žalovanej, ktorá ju nemohla ovplyvniť, a jej výsledkom bol zánik vlastníckeho práva žalovanej k
spoluvlastníckemu podielu, ktorý predstavoval predmet sporu. Vzhľadom k uvedenému preto žalovanú nemožno zaviazať na náhradu vzniknutých trov konania voči žalobcom.
O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s princípom procesného zavinenia zastavenia konania uvedeného v § 256 ods. 1 C.s.p., keďže k zastaveniu konania došlo v dôsledku dispozičného úkonu žalobcov, ktorým vzali žalobu v celom rozsahu späť, na základe čoho došlo k zastaveniu konania. V takom prípade vznikol žalovanej ako protistrane nárok na náhradu trov konania. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovia z procesného hľadiska zavinili zastavenie konania, súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a priznal žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100%.
15. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto uznesenia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.