Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_27C-88-2025.pdf
PDF · 106.99 KB
Case nature
Subarea
27C/88/2025
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda v spore navrhovateľa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, D., proti povinnému z neodkladného opatrenia: DUALITY SERVICE, s.r.o., IČO: 53 382 561, so sídlom Na pasekách 16, Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I. Nariaďuje sa nasledovné neodkladné opatrenie:
Povinný z neodkladného opatrenia je povinný odstrániť prekážky, ktoré bránia alebo obmedzujú navrhovateľa v riadnom a nerušenom výkone práva z vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu cez pozemok tvoriaci prístupovú komunikáciu, t.j. cez pozemok parc. č. XXX/XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 10345 m2 v katastrálnom území D., obec D., okres E. F., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom G. H. E. F., katastrálnym odborom, a to najneskôr do 24 hodín od doručenia tohto rozhodnutia.
II. Vo zvyšnej časti sa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
III. Súd povinného z neodkladného opatrenia poučuje, že môže podať v postavení žalobcu proti navrhovateľovi v postavení žalovaného žalobu vo veci samej, a to žalobu o ochranu vlastníckeho práva proti neoprávnenému zásahu, ako aj žalobu týkajúcu sa náhrady škody, resp. ujmy, ktorá by mu prípadne výkonom neodkladného opatrenia vznikla.
IV. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovateľ sa návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.12.2025, domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží povinnému z neodkladného opatrenia povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by bránil alebo obmedzoval navrhovateľa v riadnom a nerušenom výkone vecného bremena práva prechodu a prejazdu cez pozemky tvoriace prístupovú komunikáciu, vrátane pozemku parc. č. XXX/XXX, nachádzajúce sa v katastrálnom území D., zapísané na príslušných listoch vlastníctva, zriadeného v prospech nehnuteľnosti navrhovateľa – rodinného domu súpisné číslo XXX/XX, postaveného na pozemku parc. č. XXX/XXX, katastrálne územie D., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX. Súčasne sa domáhal uloženia povinnému z neodkladného opatrenia povinnosť odstrániť všetky prekážky, ktoré bránia alebo obmedzujú riadny výkon uvedeného vecného bremena, najmä motorové vozidlá odstavené na prístupovej komunikácii, a to bezodkladne, najneskôr do 24 hodín od doručenia tohto uznesenia. Zároveň sa domáhal určenia, že neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej, ak nebude zrušené alebo zmenené skôr.
2. Navrhovateľ v podanom návrhu tvrdil, že je vlastníkom nehnuteľnosti – rodinného domu súpisné číslo XXX/XX, postaveného na pozemku parc. č. XXX/XXX, nachádzajúceho sa v katastrálnom území D., obec D., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, v ktorom má navrhovateľ trvalé bývanie. Navrhovateľ
uvedenú nehnuteľnosť užíva na účely bývania spolu so svojou rodinou, vrátane dvoch maloletých detí. Prístup k nehnuteľnosti navrhovateľa je zabezpečený výlučne prostredníctvom prístupovej komunikácie, ktorá je tvorená viacerými pozemkami nachádzajúcimi sa v katastrálnom území D., vrátane pozemku parc. č. XXX/XXX, ktoré sú zaťažené vecným bremenom práva prechodu a prejazdu v prospech nehnuteľnosti navrhovateľa. Na uvedených pozemkoch je v prospech nehnuteľnosti navrhovateľa zriadené a v katastri nehnuteľností zapísané vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu. Vecné bremeno je zapísané na listoch vlastníctva povinného z vecného bremena v časti C – Ťarchy a je ku dňu podania tohto návrhu platné a účinné. Povinný z neodkladného opatrenia dňa 16.12.2025 úmyselne zablokoval prístupovú komunikáciu zaťaženú vecným bremenom tým, že na oboch koncoch tejto komunikácie odstavil motorové vozidlá patriace spoločnosti I. D., F., v ktorej je konateľom tá istá fyzická osoba ako u povinného. Týmto konaním povinný z neodkladného opatrenia znemožnil výkon vecného bremena a fyzicky zabránil navrhovateľovi v prístupe k jeho pozemku a obydliu. Blokácia prístupovej komunikácie trvá aj ku dňu podania tohto návrhu. V dôsledku uvedeného konania je navrhovateľovi znemožnené bežné užívanie nehnuteľnosti, ako aj riadny prístup k obydliu, v ktorom má zabezpečené rodinné bývanie. Zablokovanie prístupovej komunikácie predstavuje bezprostredný a závažný zásah do výkonu vlastníckeho práva navrhovateľa, ako aj do jeho práva na pokojné a nerušené užívanie obydlia. Konanie povinného je svojvoľné, nemá oporu v žiadnom právnom dôvode a je v priamom rozpore s existujúcim a zapísaným vecným bremenom. Navrhovateľ zdôraznil, že ide o jedinú prístupovú komunikáciu k jeho obydliu a že blokácia prístupu má okamžitý a priamy dopad na každodenné fungovanie domácnosti. Bez okamžitého zásahu súdu hrozí navrhovateľovi vznik vážnej ujmy, keďže mu je znemožnený prístup k obydliu, ako aj možnosť zabezpečiť riadne fungovanie domácnosti a prípadný prístup záchranných zložiek.
3. Za účelom osvedčenia svojich tvrdení navrhovateľ k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojil výpis z katastrálnej mapy, výpis z listu vlastníctva č. XXXX, výpisy z obchodného registra, ftc. Zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 27.06.2018, fotografie (č.l. 11-15).
4. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľností v katastrálnom území D., parcely registra „C“, parcelné číslo XXX/X, druh pozemku: orná pôda vo výmere 431 m2, parcelné číslo XXX/XXX, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 147 m2 a stavby – rodinného domu so súpisným číslom XXX na pozemku parcelné číslo XXX/XXX. Z predmetného výpisu vyplýva aj zápis oprávnenia z vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu cez pozemok registra C KN parc. č. XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/ XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/ XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/ XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, v prospech každodobého vlastníka pozemkov registra CKN parc.č. XXX/X, XXX/XXX, J./XXXX - XXX/XXXX, - K.XXXX/XX, K. XXX/XXXX, -K. XXX/XXXX.
5. Z výpisu z obchodného registra je zrejmé, že povinný z neodkladného opatrenia je obchodná spoločnosť, ktorej jediným spoločníkom a konateľom je L. M. E..
6. Z výpisu z obchodného registra je zrejmé, N. F. G. F. I. D. F. sú L. M. E. a E. O. F. a konateľom je L. M. E..
7. Zo Zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 27.06.2018 uzavretej povinným z vecného bremena, t.j. G. F. F. E. F., a oprávneným z vecného bremena pánom F. C. vyplýva zriadenie vecného bremena práva prechodu a prejazdu cez pozemok vo vlastníctve povinného z vecného bremena, ktorý je vlastníkom nehnuteľnosti parcely registra „C“ č. XXX/XXX, druh pozemku: ostatné plochy, výmera 18.754 m2, zapísanej v katastri nehnuteľností vedenom G. H. E. F., katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie D.. V zmysle Článku 2 bodu 4. Zmluvy vecné bremeno sa zriaďuje ako vecné bremeno in rem, t.j. práva zodpovedajúce vecnému bremenu sú spojené s vlastníckym právom k pozemkom vo vlastníctve oprávneného z vecného bremena a prechádzajú v prípade prevodu alebo prechodu vlastníckeho práva k týmto pozemkom na tretie osoby, ako aj ďalších vlastníkov.
8. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že povinný z neodkladného opatrenia je výlučným vlastníkom o.i aj nehnuteľnosti v katastrálnom území D., parcely registra „C“, parcelné číslo XXX/XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 10.345 m2.
9. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
10. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
11. Podľa § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d) CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
12. Podľa § 326 ods. 1, ods. 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
13. Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
14. Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
15. Podľa § 329 ods. 1, ods. 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
16. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
17. Podľa § 336 ods. 1 veta prvá CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej.
18. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.
19. Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OZ“), vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
20. Podľa 151n ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa. Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania.
21. Jedným z procesných inštitútov, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam je neodkladné opatrenie, ktorého účelom je dočasná úprava pomerov strán a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany ohrozené. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia okrem osvedčenia návrhu je aj osvedčenie, že bez jeho vydania by bol prípadný budúci výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu rozhodnutia musí bezprostredne a reálne hroziť. Neodkladné opatrenie má charakter preventívneho riešenia vzťahu medzi stranami a má miesto vtedy, ak je dôvodná obava, že jeho nenariadením by sa zhoršila pozícia žalobcu, alebo by vznikol priestor k tomu, aby bol vykonaný právny úkon, ktorý by vytvoril nezvratný právny stav. Platí tiež, že neodkladné opatrenie môže obmedziť druhú stranu len natoľko, aby splnilo svoj účel a nesmie ho obmedziť nad mieru nevyhnutne potrebnú. Súd pri rozhodovaní musí mať rozhodujúce skutočnosti osvedčené, musí zvažovať, či je osvedčený nárok a či je nariadenie neodkladného opatrenia potrebné. Súd pred jeho nariadením nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej, neznamená to však, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdenia žalobcu bez toho, aby bola osvedčená pravdepodobnosť nároku a nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Aj pri splnení formálnych predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia súd musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov procesných strán alebo tretích osôb. Zásah do práv neodkladným opatrením dotknutej strany musí byť primeraný osvedčenému porušeniu (ohrozeniu) práv a právom chránených záujmov, takisto primeraná musí byť aj prípadná ujma, ktorá vznikne z neodkladného opatrenia dotknutej strane. Pod pojmom dočasná úprava pomerov medzi stranami je potrebné rozumieť prípad, kedy existuje dôvodná potreba dočasne regulovať isté právne vzťahy medzi stranami, pretože hrozí vznik reálnej ujmy, resp. jej zväčšovanie. Na konanie a rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné aplikovať všetky zásady kontradiktórneho konania, ktoré sú typické pre sporové konanie a pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa nevykonáva dokazovanie charakteristické pre sporové konanie podľa ustanovení § 186 a nasl. CSP. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia.
22. Navrhovateľ, ktorý žiada nariadiť neodkladné opatrenie musí mať právny záujem na neodkladnom opatrení, t.j. musí osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Súd poskytuje zabezpečenie prostredníctvom neodkladného opatrenia len v prípade, keď obsah jeho výroku neporušuje žiadne ústavou zaručené právo alebo slobodu, teda za predpokladu, že postupom súdu alebo obsahom výroku nedochádza k zásahu do práv a slobôd garantovaných ústavou (ústavnými zákonmi). Pri rozhodovaní o takejto dočasnej úprave sa vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania o návrhu na neodkladné opatrenie. Ten, kto sa domáha vydania neodkladného opatrenia, musí osvedčiť, že tu je daný právny záujem. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní.
23. Neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov strán sporu do doby, než súd vydá vo veci konečné rozhodnutie. Už v návrhu na jeho vydanie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva bezprostrednej ujmy. Spravidla sa teda má zato, že pri nariaďovaní neodkladného opatrenia sa nedokazuje ale osvedčuje tvrdenie navrhovateľa. To v podstate znamená, že nárok nemusí byť nepochybne preukázaný ale aspoň tvrdenia navrhovateľa musia byť súdu dôkazmi osvedčené. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pod potrebou dočasnej úpravy strán sporu sa rozumie stav vzťahov strán sporu, ktorý neznesie odklad. Podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je teda osvedčenie, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by bolo právo toho kto nariadenie navrhuje ohrozené.
24. Zákonným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je tiež osvedčenie, že bez okamžitej dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo účastníka konania ohrozené. Procesné zabezpečenie (formou neodkladného opatrenia) má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku, bez ohľadu na druh neodkladného opatrenia, keďže zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu
nároku nemožno poskytnúť ani ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Jeho podstatou je totiž obmedzenie určitých práv a ukladanie subjektívnych povinností rozhodnutím súdu, a to vo vzťahu k slobodným a autonómnym právnym subjektom. Posúdenie úspešnosti tohto osvedčenia podlieha špecifickým kritériám typickým pre inštitút neodkladného opatrenia. Bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska hmotného a procesného práva legitimizuje vyhovujúci výrok a teda nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia (porovnaj P., C., Q., F., R., L., C., F., R., L., S., C., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H. Beck, 2016).
25. Z obsahu súdneho spisu mal súd osvedčené, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom rodinného domu so súpisným číslom XXX/XX a pozemkov parc. č. XXX/X T. XXX/XXX v katastrálnom území D.. Predmetné nehnuteľnosti slúžia navrhovateľovi a jeho rodine na bývanie. Podľa údajov z katastrálnej mapy prístup k nehnuteľnostiam navrhovateľa je možný iba cez pozemok registra C KN parc. č. XXX/XXX v kat. území D., ktorý sa podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX nachádza vo výlučnom vlastníctve povinného z neodkladného opatrenia. Zároveň na pozemkoch navrhovateľa je zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu v prospech každodobého vlastníka (t.j. v súčasnosti navrhovateľa) o.i. aj cez uvedený pozemok parc. č. XXX/XXX. Navrhovateľ vo svojom návrhu tvrdil, že povinný z neodkladného opatrenia mu bráni vo výkone vecného bremena tým, že odstavil motorové vozidlá na oboch koncoch prístupovej cesty (t.j. na pozemku parc. XXX/XXX), čím túto cestu úmyselne zablokoval a zabránil navrhovateľovi v prístupe k svojim nehnuteľnostiam. Z predložených fotografií mal súd za osvedčené, že na prístupovej ceste skutočne stoja motorové vozidlá spôsobom neumožňujúcim prejazd iným motorovým vozidlom.
26. Podľa ustanovenia § 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka vecné bremená spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa. V prípade vecných bremien zriadených „in rem“, ktoré sú spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, má obmedzenie vlastníka právne dôsledky nielen pre toho, kto bol vlastníkom nehnuteľnosti v čase zriadenia vecného bremena, ale tiež pre jej každého ďalšieho vlastníka; ani zmena osoby vlastníka oprávnenej nehnuteľnosti, v prospech ktorej bolo vecné bremeno zriadené (za účelom zabezpečenia prístupu k nej), nič nemení na obsahu zriadeného vecného bremena (k uvedenému porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XXXX/XX/XXXX zo dňa 30.6.2010). V prípade, že vecné bremeno spočíva v práve prechodu a prejazdu vozidlami cez povinné nehnuteľnosti (prístupovej cesty), môže sa osoba oprávnená z vecného bremena domáhať, aby vlastníkovi, prípadne aj iným osobám bola uložená povinnosť umožniť mu výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, príp. zdržať sa v návrhu (žalobe) uvedeného konkretizovaného rušenia výkonu práva a odstrániť jeho následky. Ak vlastník pozemku umiestni na ceste zaťaženej vecným bremenom prekážku, ktorá neumožňuje právo zodpovedajúce vecnému bremenu vykonávať, môže sa oprávnená osoba na súde domáhať odstránenia tejto prekážky. K úspešnosti žaloby pritom nie je potrebné, aby išlo o prekážku trvalú (môže ísť napr. o pobehovanie psa po pozemku), a nie je významné, že oprávnený využíva vecné bremeno len občas. Rozhodujúce je to, že opakovane dochádza k zásahu do jeho práva (porovnaj aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. XXXXX XXX/XXXX zo dňa 14.12.2011).
27. Po oboznámení sa s obsahom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a obsahom v spise sa nachádzajúcich listinných dôkazov dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia je čiastočne dôvodný, a preto uložil povinnému z neodkladného opatrenia odstrániť prekážky, ktoré bránia alebo obmedzujú navrhovateľa v nerušenom výkone vecného bremena v spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu cez pozemok vo vlastníctve povinného z neodkladného opatrenia (parc. č. XXX/XXX). Súd tak postupoval z dôvodu, že predložené fotografie jednoznačne osvedčujú, že sa na spornom pozemku (prístupovej ceste) nachádzajú motorové vozidlá zámerne umiestnené tak, aby bránili v prejazde iným motorovým vozidlám, čím došlo k zásahu do výkonu práva navrhovateľa z vecného bremena spočívajúceho tak v prechode ako aj v prejazde cez pozemok. Žiada sa zdôrazniť, že je irelevantné, v koho vlastníctve sa odstavené motorové vozidlá nachádzajú a kto ich na pozemok umiestnil, keďže povinný z neodkladného opatrenia, ktorý je zároveň povinným z vecného bremena, je zodpovedný za to, že je navrhovateľovi znemožnené jeho právo plynúce z vecného bremena. Rovnako nebolo v konaní dôvodné skúmať, či by teoreticky prichádzal do úvahy aj iný prístup k nehnuteľnosti navrhovateľa, keďže navrhovateľ má skrz vecné bremeno, zákonné právo na prístup k svojím pozemkom, o.i. aj cez parc. č. XXX/XXX vo vlastníctve povinného z neodkladného opatrenia, pričom toto právo nemožno svojvoľne obmedziť bez existencie či už dohody alebo zákonného dôvodu.
Na základe uvedených skutočností mal súd za to, že je potrebné neodkladne upraviť pomery strán sporu tak, aby sa zabezpečila efektívna ochrana práv navrhovateľa, keďže navrhovateľ osvedčil naliehavosť a bezodkladnosť potreby úpravy pomerov. Súd je toho názoru, že nariadením neodkladného opatrenia by nemalo dôjsť k neodôvodnenému a závažnejšiemu zásahu do práv povinného z neodkladného opatrenia, ako by nenariadením neodkladného opatrenia došlo do práv a oprávnených záujmov navrhovateľa. Povinnému z neodkladného opatrenia súd zároveň uložil povinnosť na plnenie, a to najneskôr do 24 hodín od doručenia tohto rozhodnutia. Súd takto určenú lehotu považuje vzhľadom na charakter a druh odstrániť sa majúcich prekážok za primeranú. Čo sa týka navrhnutého výroku rozhodnutia (v návrhu označený ako výrok II.), súd ho preformuloval tak, aby bol vykonateľný, pričom dôrazne dbal o to, aby nerozhodol nad rámec návrhu.
28. Súd sa nestotožnil s návrhom navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, ktorým sa domáhal uloženia povinnosti zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by bránil alebo obmedzoval navrhovateľa v riadnom a nerušenom výkone vecného bremena práva prechodu a prejazdu cez pozemky tvoriace prístupovú komunikáciu, vrátane pozemku parc. č. XXX/XXX, nachádzajúce sa v katastrálnom území D., zapísané na príslušných listoch vlastníctva, zriadeného v prospech nehnuteľnosti navrhovateľa – rodinného domu súpisné číslo XXX/XX, postaveného na pozemku parc. č. XXX/XXX, katastrálne územie D., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX. Žiada sa zdôrazniť, že súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemá priestor na vykonanie riadneho dokazovania a rozhoduje iba na podklade osvedčenia určitých skutočností, pričom v danom prípade bez riadne vykonaného dokazovania nemal za osvedčenú naliehavosť potreby nariadenia tak široko koncipovanej povinnosti povinnému z neodkladného opatrenia. Tak ako súd uviedol aj vyššie, rozhodujúcou pre súd bolo aj to, či opakovane dochádza k zásahu do práv navrhovateľa. Túto skutočnosť však navrhovateľ už ani z objektívnych dôvodov osvedčiť nemohol, keďže sám tvrdil, že k vytvoreniu prekážok došlo na prístupovej ceste dňa 16.12.2025, pričom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný hneď na ďalší deň, t.j. 17.12.2025. Z uvedeného dôvodu súd považoval za postačujúce iba nariadenie takého neodkladného opatrenia, ktorým sa natrvalo odstráni stav, ktorý vznikol pred podaním návrhu. Uloženie ďalšej povinnosti povinnému z neodkladného opatrenia, podľa názoru súdu, navrhovateľ dostatočne neosvedčil.
29. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, čiastočne vyhovel návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia tak ako je to uvedené vo výroku I. rozhodnutia a vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.
30. Súd mal za to, že v danom prípade samotné nariadenie neodkladného opatrenia postačuje na poskytnutie súdnej ochrany a zabezpečenie trvalej úpravy pomerov strán sporu, a preto neuložil navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd však povinného z neodkladného opatrenia poučil, že môže podať v postavení žalobcu proti navrhovateľovi v postavení žalovaného žalobu vo veci samej, a to žalobu na ochranu vlastníckeho práva proti neoprávnenému zásahu (ak by oprávnený z vecného bremena vykonával práva v širšom rozsahu, ako mu vecné bremeno umožňuje, alebo toto vecné bremeno svojpomocne rozširuje), resp. aj žalobu týkajúcu sa náhrady škody, resp. ujmy, ktorá by mu prípadne výkonom neodkladného opatrenia vznikla.
31. Pre úplnosť súd poznamenáva, že skutočnosť, či nariadeným neodkladným opatrením je alebo nie je možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, je nutné v každom prípade posudzovať individuálne, a to s prihliadnutím na špecifické skutkové okolnosti prípadu. V tejto veci súd bol toho názoru, že nie je potrebné uloženie povinnosti navrhovateľovi podať žalobu vo veci samej aj z dôvodu, že povinnému z neodkladného opatrenia bola uložená jednorazová povinnosť.
32. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
34. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
35. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Keďže uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je v predmetnom konaní konečným rozhodnutím a obe strany v ňom mali len čiastočný úspech (50 % - 50 %, s prihliadnutím na to, že súd návrh navrhovateľa v časti navrhnutého výroku I. zamietol a v časti navrhnutého výroku II. návrhu vyhovel, pričom navrhnutý výrok III. nemal vplyv na ustálenie pomeru úspechu vo veci), súd žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje, t.j. na Okresnom súde Dunajská Streda (§ 357 písm. d) CSP). O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trnave. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostí podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý subjekt dostal jeden rovnopis. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto odvolanie urobil.