Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_29P-90-2025.pdf
PDF · 112.85 KB
Case nature
Area
Subarea
29P/90/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Petrom Štefčíkom vo veci starostlivosti o maloleté deti A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, bývajúce u matky, v konaní zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, deti rodičov D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, toho času bývajúcej vo B. G. XXX a H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom obec F., o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, takto
r o z h o d o l :
I. Súd schvaľuje nasledujúcu dohodu rodičov:
Maloleté deti A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX sa zverujú do osobnej starostlivosti matky.
Obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať v bežných veciach a spravovať ich majetok, každý samostatne.
Stretávanie sa otca s maloletými sa na žiadosť rodičov neupravuje.
II. Otec je povinný s účinnosťou od 04.09.2025 platiť výživné na maloletého A. vo výške 95,-€ mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.
III. Otec je povinný s účinnosťou od 04.09.2025 platiť výživné na maloletého C. vo výške 95,-€ mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.
IV. Výživné, ktorého splatnosť nastala za obdobie od 04.09.2025 do 19.01.2026 · u maloletého A. vo výške 509,83 €, · u maloletého C. vo výške 509,83 € je otec povinný zaplatiť každému z maloletých k rukám ich matky v pravidelných mesačných splátkach u každého z maloletých najmenej po 10 € mesačne spolu s bežným výživným s účinnosťou od doručenia tohto rozsudku s tým, že v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky dlžného výživného riadne a včas nastane vo vzťahu k tomu z maloletých, ktorého sa nezaplatenie týka, splatnosť celého nezaplateného dlžného výživného.
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Matka sa podaným návrhom domáha zverenia maloletých A. a C. do svojej osobnej starostlivosti a určenia otcovi prispievať na ich výživu sumou po 200 € mesačne na každého. 2. Návrh odôvodnila v podstate tým, že ukončia vzťah s otcom detí a prestali spolu bývať. 3. K návrhu pripojila rodné listy oboch detí. 4. Súd uznesením zo dňa 29.10.2025 č.k. 29P/90/2025-10 ustanovil obom deťom na zastupovanie v tomto konaní kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske a na prejednanie veci nariadil pojednávanie na 19.01.2026. Otcovi a kolíznemu opatrovníkovi súd doručil návrh na začatie konania a umožnil im vyjadriť sa k nemu. 5. Otec svoje právo nevyužil a k návrhu sa písomne nevyjadril. 6. Rodičia na stretnutí pred vyššou súdnou úradníčkou – koordinátorkou uzavreli dňa 15.12.2025 rodičovskú dohodu, ktorú ale otec pred otvorením pojednávania navrhol neschváliť v časti týkajúcej sa vyživovacej povinnosti k maloletým deťom. Súd teda rodičovskú dohodu posudzoval len v tej časti, v ktorej sa obaja rodičia zhodli na návrhu na jej schválenie. 7. Opatrovník maloletých detí odporučil schváliť rodičovskú dohodu. 8. Súd na pojednávaní dňa 19.01.2026 vypočul oboch rodičov detí a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi. Z vykonaných dôkazov zistil nasledujúci skutkový stav: 8.1. Rodný list na čísle listu spisu (ďalej len „č.l.“) 2 a 3 – maloletý C. sa narodil dňa XX.XX.XXXX a maloletý A. dňa XX.XX.XXXX. Obaja sú deťmi H. B. a D. E.. 8.2. Lustrácie na č.l. 6 – rodičia maloletých detí nemajú evidovanú rovnakú adresu trvalého pobytu. Obaja sú slobodní a majú len dve spoločné maloleté deti. V Sociálnej poisťovni je matka evidovaná ako zamestnanec zamestnávateľa COOP Jednota Topoľčany, spotrebné družstvo. Otec bol naposledy evidovaný ako zamestnanec u zamestnávateľa Peter Hozák – ŽELSTAV, s.r.o. Kolačno, od 20.06.2025 do 15.07.2025. Predtým bol od 19.05.2025 do 21.05.2025 evidovaný ako zamestnanec zamestnávateľa Poľnohospodárske družstvo podielnikov Veľké Uherce a predtým bol do 06.12.2023 evidovaný ako samostatne zárobkovo činná osoba. Nie je evidovaný ako poberateľ žiadnych dávok vyplácaných Sociálnou poisťovňou. 8.3. Správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske na č.l. 19 – otec bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie do 02.06.2024, kedy bol vyradený z dôvodu nedostavenia sa na úrad. 8.4. Potvrdenie o príjme matky na č.l. 23 – matka má u svojho súčasného zamestnávateľa priemerný čistý mesačný príjem vo výške 702,07 € mesačne. Ak by súd počítal jej priemernú čistú mzdu za posledných 6 mesiacov podľa potvrdenia, bola by priemerná mesačná čistá mzda vo výške 964,60 €. Na mzdu matky sa vedie exekúcia zrážkami zo mzdy. 8.5. Správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske na č.l. 25 a 29 – otec nie je evidovaný ako osoba s ťažkým zdravotným postihnutím a v tejto súvislosti nepoberá žiadne príspevky. Nie je poberateľom dávky v hmotnej núdzi ani žiadnych štátnych sociálnych dávok a príspevkov. 8.6. Záznam z konzultácie s rodičom na č.l. 38 – matka informovala základnú školu, ktorú maloletí navštevujú, o rodinných problémoch. Zo záznamu vyplýva, že podľa matky je A. so situáciou stotožnený, máva však migrény. C. má tendenciu inklinovať k otcovi. Obaja sú spokojní s odsťahovaním sa. A. je utiahnutý do seba, C. ostal drzý. Otec nie je agresívny vo vzťahu k deťom, podľa matky sa vyhráža iba jej. Matke pomáha rodina a má kontakt na sociálnych pracovníkov. 8.7. Prehľad výdavkov na č.l. 39 – matka uvádza výdavky na bývanie 280 € mesačne, na stravu 100 € mesačne, za úver 50 € mesačne, za poistné 98,98 € mesačne, oblečenie a obuv 20 € mesačne, drogéria a kozmetika 40 € mesačne, pohonné hmoty 130 € mesačne, cigarety 55 € mesačne, internet 21,53 € mesačne, televízia 18,36 € mesačne, mobil 21,83 € mesačne, lieky 20 € ročne, poistka na auto 37,24 € štvrťročne, životná poistka 670,68 € ročne a komunálny odpad 20 € ročne. Výdavky na deti uviedla na každého ZRPŠ v škole 5 € ročne, strava v škole 10 € mesačne, strava 100 € mesačne, oblečenie a obuv 30 € mesačne, drogéria a kozmetika 10 € mesačne, krúžky A. 60 € ročne a C. 40 € ročne, poistenie obaja 20,75 € mesačne, lieky A. 100 € ročne a C. 60 € ročne, vreckové A. 20 € mesačne a C. 5 € mesačne, mobil A. 22,55 € mesačne a C. 10 € mesačne, životné poistenie A. 139,20 € ročne a C. 148,80 € ročne, pracovné zošity do školy A. 40 € ročne a C. 35 € ročne, komunálny odpad každý po 20 € ročne. 8.8. Záznam zo stretnutia rodičov na č.l. 42 – matka pracuje ako predavačka s príjmom 900 € mesačne a s prídavkom na dve deti. Toho času býva vo B. G.. Otec nemá iné vyživovacie povinnosti. Je nezamestnaný, podľa jeho vyjadrenia dlhodobo práceneschopný. Privyrába si brigádnicky pomocnými prácami. Uviedol výdavky na stravu 300 €. Uviedol, že má výdavky na psychiatrické a onkologické lieky a na jeho majetok sa vedú exekúcie (zdravotná poisťovňa a Sociálna poisťovňa). Otec uviedol, že je ochotný a schopný prispievať na výživu každého z detí sumou po 100 € mesačne do 15. dňa v mesiaci. Stretávanie s deťmi nežiadal upraviť, súhlasí s ich zverením do starostlivosti matky. Od augusta 2025
na výživu detí nijako neprispieva, telefonicky komunikuje s C.. Rodičia sa na úprave rodičovských práv a povinností dohodli. 8.9. Rodičovská dohoda na č.l. 43 – rodičia sa dohodli na zverení oboch detí do osobnej starostlivosti matky, o tom, že ich obaja budú zastupovať a spravovať ich majetok, o výživnom po 100 € mesačne na každé z detí s účinnosťou u maloletého A. od podania návrhu (u maloletého C. z dohody nevyplýva účinnosť určenia vyživovacej povinnosti) do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Stretávanie otca s deťmi nenavrhli upraviť. 8.10. Správa Úradu práce, soc. vecí a rodiny Partizánske na č.l. 46 – vyplýva z nej prehľad výdavkov matky ako vyplýva z prehľadu na č.l. 39. Matka poberá prídavok na deti 120 € mesačne, je aj poberateľkou daňového bonusu. Býva s deťmi v 2-izbovom nájomnom byte. Deti navštevujú základnú školu vo B. G.. Majú dobré výsledky, navštevujú krúžky. S rodinou otca i matky sa stretávajú, so starými rodičmi majú dobrý vzťah. A. máva migrénu a C. žalúdočnú nevoľnosť, podľa matky z dôvodu správania otca. Otec v auguste 2025 odišiel zo spoločnej domácnosti, na výživu maloletých neprispieva. Matka s deťmi absolvovali psychologické konzultácie na podnet otca, ktorý uviedol, že si neplní rodičovské povinnosti. Maloletí absolvujú konzultácie u školskej psychologičky. Otec je bezdomovec, nezamestnaný, navštevuje psychiatrickú a onkologickú ambulanciu v Bojniciach, Lieky užíva nepravidelne, údajne nemá dostatok financií. Toho času má byť práceneschopný. Príležitostne si zarába prácou na dohodu. Uviedol výdavky na stravu 300 € mesačne, výdavky na lieky nevedel uviesť. Uviedol, že na jeho majetok sú vedené exekúcie. Obaja maloletí boli informovaní o konaní. C. sa s otcom občas stretáva, v poslednej dobe sú v kontakte skôr cez mobil. S matkou má dobrý vzťah. A. sa v škole zlepšuje, od kedy sa odsťahovali od otca. S otcom sa vôbec nestretáva, v mobile si ho zablokoval. Jeho zdravotný stav sa zhoršoval, keď otec začal kričať. 8.11. Matka k veci na pojednávaní uviedla, že iné vyživovacie povinnosti ako k deťom nemá. Býva s deťmi v spoločnej domácnosti. Vlastní motorové vozidlo Opel Insignia vyrobené v roku 2010. Zdravotné obmedzenia nemá, prefajčí 70 € mesačne. Spláca pôžičku po 50 € mesačne (kupovala auto), ostáva jej splatiť 1 000 €. Iné úvery nespláca. Platí exekúciu, lebo si brala niečo na splátky, nevie, koľko má ešte zaplatiť. Strhávajú jej z výplaty. Odsťahovali sa 18.10.2025, po odsťahovaní nemajú žiadne problémy. A. sa nechce s otcom stretávať, C. áno. Keby otec chcel, ona by mu stretnutie umožnila. Deti sa s otcom kontaktujú telefonicky. Otec na deti nič nezaplatil, s výdavkami pomáhajú matke jej matka a babka. Matka s deťmi bývajú v obecnom nájomnom byte. Matka v súčasnosti už platí životné poistenie na všetkých troch len 140 € mesačne, ďalšie poistenia zrušila. Výdavky na lieky má len keď sú deti choré. Inak sú výdavky na obe deti v podstate rovnaké. 8.12. Otec k veci na pojednávaní uviedol, že voči starostlivosti matky o deti nemá v súčasnosti žiadne výhrady. O otázkach týkajúcich sa detí sa s matkou vie dohodnúť. Žiadny majetok nevlastní, býva v ubytovniach. Ťažko znášal rozchod, vyhodila ho (jeho) matka (z domu). Chodieva na brigády, pracuje v stavebníctve alebo rúbe drevo. Naposledy bol piatok pred pojednávaním, zatepľoval. To si zaplatil za noc a sprchu. Má SOU bez maturity ako mechanik, naposledy robil ako údržbár, kým zavreli elektrárne. Odvtedy len brigádoval. Za mesiac vie zarobiť 120 až 150 €, lepšie to bolo na jeseň. Ako uchádzač o zamestnanie evidovaný nie je, uviedol že nemá nárok. Naposledy si hľadal zamestnanie v Žabokrekoch nad Nitrou na družstve, chystá sa požiadať o zamestnanie aj na družstve v Uherciach. Invalidný nie je. Má bolesti, nevie sa sústrediť na prácu, bez tabletiek nemôže fungovať. Ide o somatické ochorenie. Žiadne lieky od lekára nemá predpísané, chodieva na kontroly k lekárovi, v deň pojednávania mal ísť na kontrolu do Bojníc. Mal by ísť na chemoterapiu, ale nepôjde. Žiadne pôžičky ani úvery nespláca, na jeho majetok sú vedené exekúcie, ale nespláca nič. Mesačne prefajčí 50 €. 9. Pri rozhodovaní súd aplikoval nasledujúce právne predpisy: 9.1. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZR“) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
9.2. Podľa § 36 ods. 1 ZR rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. 9.3. Podľa § 24 ods. 1 ZR v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. 9.4. Podľa § 24 ods. 4 ZR rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. 9.5. Podľa § 24 ods. 5 ZR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 9.6. Podľa § 62 ods. 1 ZR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 9.7. Podľa § 62 ods. 2 ZR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 9.8. Podľa § 62 ods. 4 ZR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 9.9. Podľa § 62 ods. 5 ZR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 9.10. Podľa § 65 ods. 1 ZR ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. 9.11. Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 9.12. Podľa § 76 ods. 1 ZR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 9.13. Podľa § 77 ods. 1 ZR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 10. Súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania, po ich zhodnotení a po aplikácii citovaných právnych predpisov dospel k nasledujúcim záverom. 11. Rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti. O úprave svojich rodičovských práv a povinnosti k maloletým deťom sa s výnimkou vyživovacej povinnosti dohodli. Ich rodičovská dohoda v podstate kopíruje súčasný stav, od odsťahovania sa otca zo spoločnej domácnosti. V starostlivosti matky neboli zistené žiadne závažné nedostatky, obaja rodičia sú spôsobilí na právne úkony a o otázkach týkajúcich sa maloletých sa vedia dohodnúť a obaja sa zhodli, že stretávanie otca s deťmi nie je potrebné upravovať a matka uviedla, že stretávaniu brániť nebude. Za takýchto okolností nie je v rozpore so záujmom maloletých detí, keď budú na podklade rodičovskej dohody v starostlivosti matky, obaja rodičia ich budú zastupovať a spravovať ich majetok a stretávanie otca s nimi nebude rozhodnutím súdu upravené. Preto súd rodičovskú dohodu schválil. 12. Otec ustúpil od pôvodne dohodnutej rodičovskej dohody v časti týkajúcej sa vyživovacej povinnosti s tým, že je práceneschopný a nie je schopný pôvodne dohodnuté výživné platiť. V tejto časti preto nebolo možné schváliť rodičovskú dohodu a musel rozhodnúť mocenským rozhodnutím súd. 13. Súd pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti otca vychádzal z nasledujúcich úvah:
14. Vyživovacia povinnosť je povinnosť zaťažujúca oboch rodičov detí, trvajúca, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Rodič, ktorý má deti v osobnej starostlivosti, sa na jej plnení podieľa práve svojou osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý deti nemá v prevažnej osobnej starostlivosti, je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť finančne. 15. V tomto prípade sú deti počas trvania tohto konania v osobnej starostlivosti matky. Otec na ich výživu počas tejto doby nijako neprispel. Matka svoju starostlivosť zabezpečuje riadne – deťom zabezpečuje bývanie, stravu, plnenie školských povinností, oblečenie, obuv i uspokojovanie ich záujmov a mimoškolských aktivít. Odôvodnené potreby maloletých detí spočívajúce v strave, oblečení a obuvi, drogérii a kozmetiky sú vo výške 150 € mesačne na každého. V tom nie sú zarátané výdavky na lieky, krúžky, školské pomôcky a podobne, ktoré sú tiež odôvodnenými výdavkami pri starostlivosti o deti. Nie je v nich ani pomerná časť výdavkov na bývanie, čo by pri nájomnom 280 € mesačne predstavovalo 93,33 € mesačne na každé z detí. Odôvodnené výdavky na každé z detí tak celkom nepochybne prevyšujú sumu 250 € mesačne. 16. Súd skúmal súčasné pomery otca. Výživné má totiž zodpovedať nielen odôvodneným potrebám detí, ale zároveň aj možnostiach, schopnostiam a majetkovým pomerom rodičov. Matka nemá nadštandardné majetkové pomery ani nadštandardný príjem, i s ohľadom ku skutočnosti, že sama zo svojho príjmu v súčasnosti plní všetky potreby oboch detí. O deti sa riadne a sústavne stará. Otec tvrdí, že je práceneschopný a preto nemôže výživné v dohodnutej výške platiť. Z vykonaného dokazovania však vyplýva, že otec je v skutočnosti nezamestnaný, dlhodobo nemal žiadnu stabilnú prácu, privyrába si len občasnými brigádami. Otec nevlastní žiaden majetok. Evidovaný v zozname uchádzačov o zamestnanie nie je, naposledy bol vyradený pre nedostavenie sa na úrad. Doteraz si svoju vyživovaciu povinnosť k deťom neplnil nijakým spôsobom, hoci sám uvádza, že je schopný si privyrobiť brigádne a má náklady na fajčenie 50 € mesačne. Súd musí otcovi pripomenúť, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods.5 ZR). 17. Skutočný príjem otca sa zistiť nepodarilo. Je však vyučený, v minulosti pracoval ako mechanik – údržbár. Invalidný nie je. Privyrába si pomocnými prácami na stavbách, rúbaním dreva. Ak by bol zamestnaný na nekvalifikovanej nenáročnej pracovnej pozícii, bol by jeho príjem aspoň vo výške minimálnej mzdy, čo je aktuálne podľa všeobecne známych údajov vo výške 915 € mesačne v hrubom, čo je v čistom približne 729 €. Súd vychádzal pri rozhodovaní z potenciálnej príjmu povinného rodiča – otca. Hoci otec v súčasnosti žiadny stály príjem nemá, ak by sa zamestnal čo i len za minimálnu mzdu bol by schopný zarobiť 729 € mesačne v čistom. Ak by súd pri výpočte výživného vychádzal z Metodiky pre výpočet výživného rodičov k deťom - tzv. tabuľkové výživné zverejnené Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, bolo by výživné na maloletého A. 14% z čistého príjmu povinného rodiča a na maloletého C. 12% z čistého príjmu povinného rodiča. To je pri potenciálnom príjme 729 € mesačne 102,06 €, respektíve 87,48 € mesačne. Spolu ide o sumu 189,54 € mesačne. Súd túto sumu v prospech maloletých zaokrúhlil na najbližších 10 € nahor, teda 190 € mesačne. Keďže matka uviedla, že výdavky na obe deti sú v zásade rovnaké, súd túto sumu rozdelil medzi nich rovným dielom, teda po 95 € mesačne na každého. Splatnosť výživného súd určil v súlade s pôvodnou dohodou rodičov k 15. dňu v mesiaci, pričom výživné je splatné vždy na mesiac vopred. Keďže otec počas tohto konania výživné vôbec neplatil, súd určil účinnosť vyživovacej povinnosti od 04.09.2025, kedy toto konanie začalo. Na spätné určenie vyživovacej povinnosti žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa zistený nebol, ani žiaden z účastníkov spätné určenie vyživovacej povinnosti nežiadal. 18. Súd otcovi pripomína, že určené výživné je vzhľadom k potrebám maloletých veľmi nízke. Súd zohľadnil jeho súčasnú sociálnu situáciu, spôsobenú čiastočne aj nepriaznivým zdravotným stavom. Tá ale nemôže odôvodňovať úplné neplatenie výživného, či platenie výživného v ešte menšej ako určenej sume. Deti nemôžu doplácať na to, že otec nie je schopný nájsť si trvalé zamestnanie. Nemôžu doplácať ani na výdavky, ktoré otec má a ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (tabakové výrobky). Otec na jednej strane tvrdí, že je chorý, čo ho obmedzuje pri práci, na druhej strane ale tvrdí, že chodieva na brigády, dokonca pomáha na stavbách alebo rúbe drevo, čo je nepochybne fyzicky náročná práca. Ako uchádzač o zamestnanie sa nezaevidoval, tvrdí, že na to nemá nárok, naposledy bol ale z evidencie vyradený pre vlastné zavinenie. Súčasťou rodičovskej zodpovednosti je aj povinnosť rodiča zodpovedne urobiť všetko pre zlepšenie svojich pomerov tak, aby sa mohol riadne podieľať na financovaní odôvodnených potrieb svojich detí. Otec teda bude musieť z akéhokoľvek svojho (i príležitostného) príjmu najskôr zabezpečiť, aby mali deti uspokojené svoje potreby (aspoň časť ich odôvodnených potrieb zodpovedajúca určenému výživnému), a až potom uspokojovať akékoľvek vlastné potreby. Súdom určené výživné zodpovedá pri 30-dňovom mesiaci sume 3,17 € na deň na každé z detí, čo sotva postačuje na jedno teplé jedlo denne. Všetky ostatné odôvodnené potreby detí pritom bude musieť hradiť matka. Bolo by v rozpore so záujmom
maloletých detí, v rozpore s objektívnymi možnosťami otca i v rozpore s princípom spravodlivosti, ak by bolo výživné určené v menšej výške ako po 95 € mesačne na každé z detí. 19. Keďže výživné bolo určené za obdobie predchádzajúce vyhláseniu tohto rozsudku, jeho časť je v čase vyhlásenia rozsudku už splatná. Za obdobie od 04.09.2025 do vyhlásenia rozsudku došlo u každého z detí k zosplatneniu výživného za 11 dní mesiaca september 2025 (od 04.09. do 14.09. vrátane) a za 5 mesiacov (15. september, október, november, december a január), čo je 11 dní x 95 € / 30 dní + 5 x 95 € suma 34,83 € + 475 €, teda 509,83 € na každé z detí. 20. O zročnom výživnom súd rozhodol tak, že vzhľadom k jeho výške 536,67 € u každého z detí a vzhľadom k príjmom a majetkovým pomerom otca mu ho súd umožnil splácať v pravidelných mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia, a to tak, aby bolo dlžné splatné výživné splatené do približne štyroch rokov, teda najmenej po 10 € mesačne u každého z detí. Súd umožnil splácať zročné výživné v splátkach preto, aby sa povinný nedostal v dôsledku povinnosti zaplatiť toto výživné naraz do stavu hmotnej núdze. Povinný musí platiť bežné výživné vo výške spolu 190 € mesačne, bude teda povinný zvýšiť svoje pracovné úsilie, respektíve úsilie pri hľadaní zamestnania, aby zvýšil svoje príjmy. Ak by mu bola určená povinnosť zaplatiť splatné výživné spolu 1019,66 € naraz, nebol by toho reálne schopný a vystavoval by sa bezprostrednému riziku trestného stíhania, čo ale nie je žiadúce. Je v záujme maloletých, aby otec mohol pracovať a získať tak zdroje na plnenie si svojej vyživovacej povinnosti. Na druhej strane, povolením splátok nedôjde u maloletých k žiadnej bezprostrednej ujme, keďže ich potreby boli a naďalej aj sú matkou riadne uhrádzané. Na druhej strane, o právo za zaplatenie dlžného výživného maloletí neprídu a na ich ochranu pre prípad, že by si otec svoju povinnosť riadne neplnil, súd ustanovil stratu výhody splátok pre prípad nezaplatenia čo i len jednej splátky dlžného výživného riadne a včas. 21. Povinnosť začať splácať súd viazal na doručenie rozsudku, pretože rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov /ďalej len „CMP“/). O splatnosti dlžného zvýšeného výživného v splátkach a o strate výhody splátok v prípade neplatenia súd rozhodol podľa § 232 ods. 3, ods. 4 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). 22. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 23. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. 24. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. 25. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 a § 55 CMP. Keďže nebol zistený žiadny spravodlivý dôvod niektorému z účastníkov priznať nárok na ich náhradu, súd žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na súde, ktorý ho vydal.
Rodičia však nie sú oprávnení podať odvolanie proti výroku, ktorým bola schválená ich dohoda.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia podľa ustanovení § 370 a nasl. Civilného mimosporového poriadku. Súd v prípade výkonu rozhodnutia môže odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť, a postará sa o jeho odovzdanie tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.