Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

79Cb/12/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III, v konaní pred sudcom Mgr. Jurajom Holodom, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, s miestom podnikania Vysoká nad Kysucou 193, 023 55 Vysoká nad Kysucou, IČO: 44 918 691, zastúpený: JUDr. Anton Kupšo, advokát, so sídlom Moyzesova 34, 022 01 Čadca, proti žalovanému: MES Modern Energy Solutions s. r. o., so sídlom Gorkého 10, 811 01 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 54 624 801, o zaplatenie 5.000,00 EUR s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 5 000 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 12,50 % ročne zo sumy 5 000 EUR od 16.04.2024 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu, ktorý bol doručený Okresnému súdu Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania dňa 19.12.2024, sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia 5 000 EUR s príslušenstvom a to z titulu čiastočného nezaplatenia faktúry č. 20240005. Žalobca odôvodnil návrh nasledovne. Uviedol, že vykonal pre žalovaného práce na zariadeniach FVE, ktoré žalovanému vyfakturoval faktúrou č. 20240005 zo dňa 31.03.2024 na sumu 11 126 EUR, splatnou dňa 15.04.2024. Žalovaný faktúru neuhradil v lehote splatnosti a preto žalobca vyzval výzvou zo dňa 23.09.2024 žalovaného na úhradu faktúry, žalovaný však mal uhradiť faktúru len čiastočne, a to sumu 6126 EUR a ku dňu podania návrhu žalovaný dlhuje sumu 5000 EUR.

2. Žalovaný podal proti vydanému platobnému rozkazu odpor, ktorý vecne odôvodnil nasledovne. Uviedol, že popiera žalobcom uplatnený nárok, pretože žalobca nevykonal pre žalovaného práce v rozsahu v akom sú tieto fakturované vo faktúre č. 20240005. Mal za to, že z uvedenej faktúry možno vyvodiť, že žalobca touto fakturoval údajne prevedené práce v množstve 459,50 hodín v cene 16 EUR a za prevedené práce v množstve 222 v cene 17 EUR. Podľa názoru žalovaného, žalobca nekonkretizuje v akom časovom horizonte mal práce vykonávať pre žalovaného, aký druh práce vykonával a miesto výkonu práce. Ďalej poukázal na to, že žalobca nepredložil k žalobe a k faktúre žiadny doklad, ktorým by preukazoval oprávnenosť a dôvodnosť svojho nároku. Žalovaný tvrdil, že uhradil žalobcovi istinu 6.126 EUR za práce, ktoré vykonával. Žalovaný uviedol, že ak spochybnil vykonanie fakturovaných prác, tak žalobca bol povinný preukázať dôvodnosť svojho tvrdenia a dôkazné bremeno prechádza na neho, pretože samotná faktúra, ktorá bola predložená k návrhu na vydanie platobného rozkazu sama o sebe bez ďalšieho nepreukazuje dôvodnosť nároku uplatneného voči žalovanému.

3. Žalobca, podaním doručeným súdu dňa 10. 02. 2025, navrhol pokračovanie v konaní a zároveň sa vyjadril k odporu žalovaného. Uviedol, že žalovaný na základe výzvy právneho zástupcu žalobcu zo

dňa 23.09.2024 uhradil čiastočne viaceré faktúry a predmetnú faktúru uhradil len vo výške 6126 EUR a žiadal od žalobcu splátkový kalendár, resp. čas, aby mohol doplatiť dlžné faktúry, pričom žalovaný tieto faktúry do dnešného dňa neuhradil. Podotkol, že citovaná faktúra bola zo dňa 31.03.2024 so splatnosťou dňa 15.04.2024. Faktúra mala byť so všetkými podkladmi, t. j. súpis prác, evidencia pracovnej doby, evidencia dochádzky, montážne denníky, ktoré boli zaslané žalovanému vo forme mailu dňa 08.04.2024. Žalobca tvrdil, že žalovaný nemal žiadne výhrady voči týmto zaslaným podkladom a žalobca, čo sa týka komunikácie, aj zasielania podkladov k vykonaným prácam, zasielal mailom. Skutočnosť, že práce boli riadne vykonané a jednotlivé diela sú funkčné a odovzdané objednávateľovi prác, môžu preukázať ako svedkovia p. C. A., p. D. E.. Žalobca uviedol, že tvrdenia žalovaného o nevykonaní prác sú nepravdivé, pričom v prílohe predložil mailovú komunikáciu obsahujúcu presnú špecifikáciu prác, miesto aj rozsah.

4. Spor bol prípisom zo dňa 11.02.2025 následne postúpený na Mestský súd Bratislava III.

5. Žalovaný v duplike uviedol nasledovnú argumentáciu. Mal za to, že predložené doklady a mailová komunikácia nekorešponduje s uplatneným nárokom. Nepopieral, že bol v obchodnom styku so žalobcom, avšak uplatnené práce nemá byť na základe faktúry možné špecifikovať a z tohto dôvodu považuje žalovaný nárok žalobcu za nedôvodný. Žalobca nemal uniesť dôkazné bremeno vo vzťahu k rozsahu prác, miestu výkonu prác a ani cene, ktorá mala byť za práce dohodnutá.

6. Žalobca, dňa 07.01.2026, doručil súdu podanie, v ktorom uviedol nasledovné skutočnosti. Uviedol, že doložil všetky podklady, na základe ktorých bola žalovanému vystavená faktúra č. 20240005 na čiastku 11 126 EUR, takže tvrdenie žalovaného, že mu neboli doručené podklady a že či vôbec boli vykonané práce, sa nemajú zakladať na pravde, pretože žalovaný vo svojom odpore riadne nevysvetlil tú skutočnosť, že ak neuznával vykonané práce, miesto výkonu práce, prečo na základe výzvy zo dňa 23.09.2024 dňa 14.11.2024 uhradil žalobcovi čiastku 6 126 EUR, keď v odpore uvádza, že mu neboli známe okolnosti, kde sa práce vykonali a či sa vôbec vykonali. Žalobca v prílohe podania predložil doklad o úhrade čiastky 6 126 EUR s variabilným symbolom 20240005, čo je číslo neuhradenej faktúry.

7. Súd vykonal v sporovom konaní dňa 22.01.2026 pojednávanie. Súd v zmysle , oboznámil obsah listín predložených právnym zástupcom žalobcu na pojednávaní. Právny zástupca žalobcu predložil svedecké vyhlásenie o tom, že spoločnosť T.O.B. s.r.o., IČO: 31 410 359 mala uzatvorenú zmluvu o dielo na montáž fotovoltiky s dodávateľom – žalovaným. Miestom výkonu s dodaním a montážou boli objekty v Trenčianskej Turnej. Predmetné dielo sa reálne vykonávalo v rokoch 2023 a 2024. Za dodávku fotovoltiky boli dodávateľovi – žalovanému vyplatené všetky finančné prostriedky a k dnešnému dňu spoločnosť T.O.B. s.r.o. nemá voči dodávateľovi uvedeného diela žiadne záväzky. Spoločnosť T.O.B. s.r.o. má vedomosť o tom, že pre spoločnosť žalovaného vykonával subdodávateľsky práce na dielach fotovoltiky vo vyššie uvedenom období p. A. B., IČO: 44 918 691. Súd ďalej zistil, že z preberacieho protokolu o odovzdaní diela medzi zhotoviteľom t. j. spoločnosť MES Modern Energy Solutions s.r.o. (žalovaný) a objednávateľom T.O.B. s.r.o. vyplýva, že k odovzdaniu staveniska podľa objednávky zo zmluvy o dielo zo dňa 19.09.2022 došlo dňa 27.03.2024. Protokol je podpísaný zhotoviteľom a objednávateľom.

8. Súd sa oboznámil so žalobou a vyjadreniami strán sporu a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, a to najmä faktúrou č. 20240005 zo dňa 31.03.2024, evidenciou dochádzky za mesiac marec 2024, montážnym denníkom za mesiac marec 2024, faktúrou č. 20240006 zo dňa 31.03.2024, výzvou na úhradu zo dňa 23.09.2024, doručenkou zo dňa 30.09.2024, mailom zo dňa 05.02.2025, dokladom o úhrade sumy 6.126 Eur, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi založenými do súdneho spisu.

9. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len ,Z“) táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

10. Podľa zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

11. Podľa dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne

zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

12. Podľa cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

13. Podľa objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

14. Podľa objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.

15. Podľa za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v a 3.

16. Podľa ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

17. Podľa ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

18. Podľa ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

19. Podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení neskorších predpisov (ďalej len ,y“), sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky1) platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.

20. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca vykonal pre žalovaného práce na zariadeniach fotovoltiky, ktoré žalovanému vyfakturoval faktúrou č. 20240005 zo dňa 31.03.2024 na sumu 11 126 EUR, splatnou dňa 15.04.2024. Nespornou je aj skutočnosť, že žalovaný uhradil z predmetnej faktúry sumu 6 126 EUR. Sporným je nárok v uplatnenej časti, keďže žalovaný tvrdil, že žalobca nevykonal pre žalovaného práce v rozsahu, v akom sú tieto fakturované vo faktúre č. 20240005.

21. Súd konštatuje, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná, keď žalobcom uplatnený nárok vyplýva z listinných dôkazov, ktoré sú založené v súdnom spise. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien, ktoré môžu privodiť jej úspech v spore – bremeno tvrdiť skutočnosti (bremeno tvrdenia) a bremeno tieto skutočnosti preukázať (dôkazné bremeno). Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno sú v rámci civilného sporového konania upravené v ustanoveniach a CSP v prípade žalobcu, a ípade žalovaného, resp. vyplývajú aj z ustanovení o prostriedkoch procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany ( a nasl. ). Uvedené ustanovenia stanovujú dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia, pričom procesná iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov prináleží zásadne strane. Strana, ktorá neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú aj tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. Pokiaľ ide

o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena o tejto skutočnosti bude mať pre stranu sporu za následok pre ňu nepriaznivé rozhodnutie. Zákon stranám ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti, ktorých rozsah je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny vzťah. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, a tiež nositeľa dôkazného bremena. V zásade platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť a preukazovať žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce musí tvrdiť a preukazovať žalovaný.

22. Podľa názoru súdu, žalobca v konaní uniesol bremeno tvrdenia, keď dostatočným spôsobom vymedzil rozhodujúce skutkové okolnosti, ktoré zakladajú uplatnený nárok. Následne uniesol aj bremeno tieto skutočnosti preukázať (dôkazné bremeno), keď v rámci konania produkoval také dôkazné prostriedky, ktoré jeho skutkové tvrdenia potvrdzujú. V tomto smere je nutné poukázať najmä na žalobcom predložené listinné dôkazy, konkrétne na popis prác a evidenciu pracovnej doby za február a marec 2024 (č. l. 36), evidenciu dochádzky za marec 2024 (č. l. 37), montážne denníky z marca 2024 (č. l. 37 až 47), potvrdenie o úhrade sumy vo výške 6 126 EUR žalovaným v prospech účtu žalobcu (č. l. 106). Oprávnenosť žalobou uplatneného nároku bola podporená aj listinami, ktoré žalobca predložil súdu na pojednávaní. Spoločnosť T.O.B. s.r.o. (ako objednávateľ celého diela) vo svojom vyhlásení potvrdila vedomosť o tom, že pre žalovaného vykonával subdodávateľsky práce na dielach fotovoltiky žalobca, pričom aj z preberacieho protokolu o odovzdaní diela medzi zhotoviteľom t. j. žalovaným a objednávateľom T.O.B. s.r.o. vyplýva, že k odovzdaniu staveniska podľa objednávky zo zmluvy o dielo zo dňa 19.09.2022 došlo dňa 27.03.2024. Dielo bolo teda vykonané riadne a z doložených dôkazov nevyplýva, že by žalobca práce nedokončil. Súd ma za to, že všetky uvedené dôkazy vo vzájomnej súvislosti preukazujú záver, že žalobca vykonal objednané práce riadne a včas, na základe čoho bola sporná faktúra č. 20240005 vystavená oprávnene v celej výške.

23. Naproti tomu, žalovaný sa v priebehu konania obmedzil len na tvrdenia, podľa ktorých žalobca nevykonal pre žalovaného práce v rozsahu, v akom sú tieto fakturované vo faktúre č. 20240005. Predmetné tvrdenia však žalovaný žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal. Žalovaný žiadnym spôsobom nešpecifikoval, ktoré konkrétne práce nemali byť vykonané a v akom rozsahu. Zároveň do konania nepredložil (a ani len nenavrhol) žiadne dôkazné prostriedky, ktoré by mohli preukazovať jeho verziu skutkových okolností. Z vyhlásenia spol. T.O.B. s.r.o. vyplýva, že dielo bolo dokončené, pričom hlavným zhotoviteľom diela bol žalovaný. Ak by žalobca svoje subdodávateľské práce reálne nevykonal, žalovaný by bol nútený zabezpečiť ich vykonanie prostredníctvom iného subjektu (prípadne vo vlastnej réžii), o čom by musel mať k dispozícii relevantné doklady. Procesná obrana žalovaného teda neobstojí. Ako je evidentné z vyššie uvedeného, unesenie dôkazného bremena nie je doménou výhradne žalobcu. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Presúvanie dôkazného bremena fakticky znamená poskytnutie príležitosti protistrane ponúknuť iný obraz o tvrdenej skutkovej okolnosti, ktorá má relevanciu v spore. Z uvedených pravidiel vyplýva, že súd v sporovom konaní posudzuje kvalitu a rozsah tvrdení a dôkazov ponúknutých žalobcom či žalovaným ( a nasl., a nasl. ), pričom hodnotenie dôkazov je zverené voľnej úvahe súdu ( ). Súd mal za to, že žalobca svoje tvrdenia potvrdil vierohodnými dôkazmi, čím sa bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno presunulo na žalovaného, ktorý však svoje tvrdenia nijakým spôsobom nepreukázal, pričom sa o toto ani nepokúsil, napr. predložením relevantných dôkazov o tom, že žalobca nevykonal práce v celom fakturovanom rozsahu.

24. Súd zároveň konštatuje, že zo strany žalovaného došlo k platnému uznaniu záväzku a to čiastočnou úhradou faktúry č. 20240005. Z ustanovenia vyplýva, že dlžník môže uznať záväzok voči veriteľovi v dvoch formách – v písomnej forme alebo v konkludentnej forme s odkazom na konanie podľa kludentným plnením podľa ozumie čiastočné plnenie záväzku dlžníkom. Z potvrdenia o bankovom prevode (č. l. 106) nepochybne vyplýva, že žalovaný zaplatil časť splatnej faktúry č. 20240005 a to vo výške 6 126 EUR. Predmetný prevod je nezameniteľne priraditeľný k spornej faktúre prostredníctvom zadaného variabilného symbolu, ktorý je totožný s číslom faktúry. Súd teda nemal žiadne pochybnosti o tom, že žalovaný mienil čiastočne plniť práve dlh, ktorý je predmetom prejednávaného konania. Žalovaný v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že by sa na podklade predmetného plnenia nemalo predpokladať, že žalovaný uznáva aj zvyšok záväzku - . Nepredložil žiadne svoje vyhlásenie adresované žalobcovi, v ktorom by uvádzal, že zvyšok záväzku neuznáva a nemieni ho splniť. Uvedené nevyplýva ani z obsahu bankového prevodu, kde napr.

v poznámke bolo možné uviesť, že prevod peňazí sa nemôže vykladať ako uznanie zvyšnej časti faktúry. Súd z uvedených dôvodov vyhodnotil čiastočné plnenie žalovaného ako uznanie záväzku v zmysle . Na podporu svojich záverov, súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave, ktorý v rozhodnutí z 05.03.2019 sp. zn. uviedol, že: Podľa však zároveň platí, že ak dlžník čiastočne plní svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Z citovaného ustanovenia teda vyplýva, že len samotné čiastočné plnenie záväzku dlžníkom nemá účinky uznania dlhu bez ďalšieho, ale len vtedy, ak existujú také okolnosti, z ktorých možno usudzovať, že dlžník si je vedomý toho, že má voči veriteľovi väčší záväzok, ktorého časť tým platí. Takéto okolnosti môžu byť rôznorodé. Podľa odvolacieho súdu možno na uznanie zvyšku záväzku usudzovať napr. z použitia čísla faktúry alebo iného dokladu, ktorým bol celý záväzok vyúčtovaný, ako variabilného symbolu pri platbe časti záväzku (pokiaľ zároveň nedôjde k prejavu opačnej vôle, napr. k vysvetleniu, že čiastočne sa platí preto, lebo zvyšok nároku sa neuznáva). Podobne možno na uznanie zvyšku záväzku usudzovať napr. z použitia slova „splátka“, zo sprievodnej komunikácie, v ktorej dlžník označuje svoju platbu ako prejav postupného splácania, sľub zvyšný dlh vyrovnať, alebo vo všeobecnosti akýkoľvek prejav, z ktorého možno súdiť, že dlžníkom platená suma je len časťou toho, čoho si je dlžník vedomý. Tu potom nemožno celkom súhlasiť so žalovaným, že niet zásadného rozdielu medzi uznaním dlhu podľa Obč. zák. a , pretože Obč. zák. vyžaduje výslovné uznanie dlhu „čo do dôvodu a výšky“. Naopak, Obch. zák. takúto náležitosť uznania nevyžaduje, navyše ustanovenia k. priznávajú účinky uznania aj konkludentným úkonom, u ktorých výslovné uvedenie „dôvodu a výšky“ neprichádza do úvahy. Ak by sa mali aplikovať na uznanie záväzku podľa požiadavky Obč. zák., boli by ustanovenia k. nepoužiteľné, čo je celkom nelogické. Naopak, z týchto ustanovení vyplývajú miernejšie požiadavky na uznanie záväzku podľa .“

25. Základným účinkom uznania záväzku je vznik vyvrátiteľnej právnej domnienky, že záväzok v uznanom rozsahu trvá v čase uznania. Tento účinok výrazne posilňuje postavenie veriteľa najmä v procesnej rovine, pretože dôkazné bremeno prenáša na dlžníka tým, že dlžník v spore bude povinný preukázať, že uznaný záväzok v uznanom rozsahu celkom alebo čiastočne zanikol, prípadne už v čase uznania neexistoval z iných dôvodov. Dlžník je teda povinný v spore preukázať, že záväzok zanikol alebo vyvrátiť jeho existenciu (napr. v dôsledku neplatnosti právneho úkonu), a to buď už pred uznaním záväzku alebo po uznaní záväzku, pretože dlžníkom urobené uznanie záväzku voči veriteľovi svedčí v prospech veriteľa, ktorý sa tak formálne môže pri uplatnení práva obmedziť, pri preukazovaní svojho práva voči dlžníkovi, len na predloženie uznania záväzku v sporovom konaní na súde. V prípade, že dlžník neunesie bremeno tvrdenia a dôkazu o tom, že v dobe uznania záväzku tento neexistoval, súd bude mať na základe uvedenej právnej domnienky skutočnosť existencie uznaného záväzku za preukázanú. Je teda vecou dlžníka, aby dokazoval neexistenciu záväzku, ktorý uznal a popritom niesol i všetky dôsledky z toho, že túto skutočnosť v súdnom konaní nepreukázal. Súd konštatuje, že žalovaný v konaní nepreukázal (ako vyplýva aj z predchádzajúcej časti odôvodnenia) neexistenciu žalovaného záväzku, na základe čoho je nevyhnutné uplatňovať domnienku trvania záväzku v uznanom rozsahu, teda v rozsahu celej fakturovanej sumy. Uvedené závery taktiež odôvodňujú priznanie žalovaného nároku.

26. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom svedkov navrhovaných žalobcom, jednak z dôvodu, že ich výsluch nepovažoval, vzhľadom na obsah spisu a predložených listinných dôkazov, za potrebný, a jednak preto, že žalobca na ich výsluchu na pojednávaní konanom dňa 22.01.2026 netrval.

27. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 12,50 % ročne zo žalobou uplatnenej sumy od 16. 04. 2024 do zaplatenia, pričom k predchádzajúcemu dňu bol žalovaný povinný uhradiť faktúru č. 20240005. Súd priznal žalobcovi voči žalovanému úrok z omeškania v žalobcom uplatnenej výške 12,50 % ročne, a to od 16. 04. 2024 až do zaplatenia. Súd aplikoval ustanovenia v spojení s nariadenia vlády. Základná úroková sadzba ECB v rozhodnom období od 20.09.2023 do 11.06.2024 bola vo výške 4,5 %. Žalovaný bol povinný zaplatiť faktúru v celej výške najneskôr dňa 15. 04. 2024.

28. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v konečnom rozhodnutí v súlade s v spojení s , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, súd mu priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalovanému vznikli trovy konania v súvislosti s právny zastúpením advokátom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, na Mestský súd Bratislava III.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe / /. Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na odvolanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie odvolania nevyzýva / /. Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu, a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil / /.