Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Tos-3-2026.pdf
PDF · 85.4 KB
Case nature
Area
Subarea
8Tos/3/2026
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Michalanského a sudcov JUDr. Miroslava Baňackého, PhD. a JUDr. Miroslava Majerníka na neverejnom zasadnutí konanom dňa 26. januára 2026, v trestnej veci proti odsúdenému A. B., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. h/ Tr. zák., a prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Mestského súdu Košice zo dňa 14.11.2025 sp. zn. 47PP/55/2025 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. z a m i e t a sťažnosť odsúdeného A. B..
o d ô v o d n e n i e :
Mestský súd Košice uznesením sp. zn. 47PP/55/2025 zo dňa 14. novembra 2025 podľa § 66 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. zamietol žiadosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D. E., trvale bytom C. D. E., prechodne bytom F. D. XX, C. D. E., toho času vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Košiciach o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, uloženého mu za prečin podľa §194 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a iné v trvaní 10 (desať) mesiacov rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 1T/86/2025 zo dňa 09.09.2025, právoplatným dňa 06.10.2025.
Proti tomuto uzneseniu po jeho vyhlásení, odôvodnení a po poučení o možnosti podať opravný prostriedok, odsúdený A. B. podal sťažnosť, ktorú bližšie odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu.
V písomných dôvodoch sťažnosti poukazuje na skutočnosť, že nesporne splnil zákonnú časovú podmienku ustanovenú v § 66 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. Túto skutočnosť konštatuje aj samotný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia.
Za tejto situácie bolo povinnosťou súdu posudzovať jeho žiadosť individuálne, so zreteľom na aktuálny stav jeho správania, nie paušálne a represívne.
Napadnuté uznesenie vychádza z neprimerane formalistického a selektívneho hodnotenia jeho správania vo výkone trestu. Súd síce uvádza existenciu viacerých negatívnych poznatkov z obdobia výkonu väzby, avšak ignoruje rozhodujúcu skutočnosť, že počas výkonu trestu mu nebol uložený ani jeden disciplinárny trest, v súčasnosti dodržiava ústavný poriadok, plní príkazy a nariadenia, správanie v kolektíve je stabilizované a bez konfliktov, má zachované a aktívne vzťahy s rodinou a prejavil reálnu sebareflexiu a vôľu riešiť svoje osobné a sociálne zlyhania.
Súd sa neopodstatnene opiera o správanie z obdobia výkonu väzby, ktoré nemôže byť mechanicky prenášané na aktuálne hodnotenie výkonu trestu, najmä ak ide o odlišné procesné postavenie odsúdeného.
Osobitne namieta, že súd považoval jeho sebapoškodenie za argument svedčiaci o neexistencii polepšenia. Takýto záver je právne aj medicínsky neudržateľný. Sebapoškodenie bolo dôsledkom extrémnej psychicky záťaže, najmä úmrtia jeho otca a zložitej rodinnej situácie, nie prejavom asociálneho správania alebo rezignácie na resocializáciu. Po hospitalizácií sa jeho správanie stabilizovalo, čo súd síce konštatuje, no bez akéhokoľvek významu pre rozhodnutie. Takýto postup je v rozpore s účelom trestu podľa § 34 Tr. zák., ktorým je aj ochrana a náprava páchateľa, nie jeho ďalšia stigmatizácia.
Súd nekriticky prevzal záver hodnotenia CRA o vysokom riziku recidívy, avšak bez vlastného hodnotiaceho úsudku, čo je v rozpore s judikatúrou Najvyššie súdu SR aj Ústavného súdu SR. Riziko recidívy je iba pomocným odborným nástrojom, nie záväzným rozhodovacím kritériom. Súd však rezignoval na posúdenie konkrétnych individuálnych ochranných faktorov, najmä pripravenosť absolvovať protitoxikomanickú liečbu, krátku zostávajúcu dobu výkonu trestu, deklarovanú ochotu podriadiť sa dohľadu a obmedzeniam.
Napadnuté uznesenie je založené prevažne na jeho trestnej minulosti, pričom súd tým popiera samotný zmysel inštitútu podmienečného prepustenia. Ak by minulé odsúdenia mali automaticky vylučovať možnosť podmienečného prepustenia, tak ustanovenie § 66 Tr. zák. by sa stalo prakticky nepoužiteľným. Rozhodujúce má byť aktuálne správanie a perspektíva budúceho života, nie retrospektívne sankcionovanie už vykonaných trestov.
Súd sa nezaoberal možnosťou uloženia primeraných obmedzení a povinností podľa § 67 Tr. zák., ktoré by účinne eliminovali prípadné riziká. Namiesto toho zvolil najprísnejšie možné riešenie – zamietnutie žiadosti bez skúmania miernejších alternatív. Takýto postup je v rozpore so zásadou primeranosti trestnej represie.
Z vyššie uvedených dôvodov má za to, že napadnuté uznesenie je výsledkom neúplného hodnotenia skutkového stavu, formalistického právneho posúdenia a nedostatočnej individualizácie jeho osoby.
Odsúdený navrhol, aby Krajský súd v Košiciach podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Tr. por. zrušil napadnuté uznesenie a rozhodol tak, že ho podmienečne prepustí z výkonu trestu odňatia slobody.
Na podklade takto podanej sťažnosti krajský súd v zmysle ustanovenia § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorému odsúdený A. B. podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Podľa § 66 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Z ustanovenia § 66 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. vyplýva jedna formálna a dve materiálne podmienky pre podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, ktoré musia byť splnené kumulatívne, a teda ak chýba, čo i len jedna z týchto podmienok, súd nemôže rozhodnúť o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody.
Po podrobnom preskúmaní predloženého spisového materiálu krajský súd konštatuje, že mestský súd riadnym, zákonným a dostatočným spôsobom vykonal dokazovanie pre posúdenie zákonných podmienok pre podmienečné prepustenie odsúdeného v súlade s ustanovením § 66 ods. 1 Tr. zák.
Napadnuté rozhodnutie mestského súdu je vecne správne, zákonné a založené na nepochybne preukázaných skutočnostiach. Dokazovanie na verejnom zasadnutí bolo vykonané zákonným spôsobom, pričom bolo zamerané na objasnenie všetkých relevantných skutočností, potrebných pre správne rozhodnutie o žiadosti odsúdeného. Krajský súd sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi mestského súdu.
Zo správy ÚVV a ÚVTOS Košice zo dňa 07.11.2025 mal aj krajský súd za preukázané, že správanie a vystupovanie nebolo na požadovanej úrovni. Nedodržiaval zákonné povinnosti, na základe čoho s ním boli vykonané výchovné pohovory, disciplinárne tresty mu udelené neboli. Po právoplatnom odsúdení bol dňa 06.10.2025 prevedený k výkonu trestu v ústave Košice. Správanie počas pobytu v eskortnej cele a nástupnom oddiele bolo na požadovanej úrovni. Dňa 20.10.2025 bol umiestnený do kolektívu s diferenciačnou skupinou „B“. Odsúdený sa snaží dodržiavať predpisy, neporušovať ústavný poriadok a plniť príkazy a nariadenia. V osobných veciach si udržiava požadovaný poriadok. V kolektíve interpersonálne konflikty zatiaľ nevyvoláva. Do kultúrno-osvetových činností sa zapojil len trikrát. Odsúdený nie je pracovne zaradený. V prípade potreby sa zapája do činností pre všeobecný rozvoj osobnosti zameraných na udržiavanie čistoty a upravenosti ubytovacích a spoločných priestorov oddielu. Vzťahy s vonkajším prostredím udržiava prevažne formou korešpondencie a telefonovania so súrodencami. V aktuálne adaptačnej fáze sa u menovaného doposiaľ nestanovili krátkodobé ciele zaobchádzania.
Zo správy ústavu taktiež vyplýva, že resocializačná prognóza je u odsúdeného podľa nástroja hodnotenia rizika recidívy trestnej činnosti CRA nepriaznivá a riziko recidívy trestnej činnosti je vysoké. Na základe uvedeného ústav neodporúčal podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody.
Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že odsúdený má šesť záznamov v odpise z registra trestov, pričom v minulosti už vykonal dva nepodmienečné tresty odňatia slobody. Z odpisu registra trestov vyplýva, že v prípade prvých troch odsúdení bol uznaný za vinného zo spáchania prečinu výtržníctva, v prípade ďalších odsúdení bol uznaný za vinného zo spáchania zločinu lúpeže a následne prečinu ublíženia na zdraví. Naposledy odsúdený vykonal nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní troch rokov dňa 17.10.2024 uložený mu trestným rozkazom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 4T/101/2021 zo dňa 12.01.2022.
Toho času odsúdený vykonáva nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 1T/86/2025 zo dňa 09.09.2025 pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. h/ Tr. zák., prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák.
Mestský súd dospel k jednoznačným zisteniam, ktoré správne vyhodnotil a vyvodil záver o nesplnení zákonných predpokladov na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Krajský súd konštatuje, že odsúdený A. B. splnil formálnu podmienku podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody v podobe výkonu zákonom stanovenej polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody v zmysle § 66 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., avšak nesplnil zákonom stanovené materiálne podmienky.
Rozhodujúce materiálne podmienky podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody sú jednak dané tým, že odsúdený vo výkone trestu musí plnením svojich povinností a svojím správaním preukázať polepšenie. Druhá materiálna podmienka spočíva v možnosti očakávať od odsúdeného, že v budúcnosti povedie riadny život. Uvedené materiálne podmienky musia byť splnené kumulatívne.
Polepšenie je vývojový proces vnútornej premeny páchateľovej osobnosti, ktorý sa navonok prejavuje v jeho správaní. Dobré správanie odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody však samo osebe automaticky neznamená, že sa odsúdený polepšil, pretože takéto správanie môže byť len prejavom vonkajšej adaptácie odsúdeného na prostredie väznice a nemusí znamenať náznak skutočných zmien osobnosti odsúdeného. Dosiahnutý stupeň nápravy je preto potrebné posudzovať nielen podľa správania sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody, ale je nutné skúmať, či sa odsúdený zbavil záporných vlastností, charakterových čŕt, sklonov a zlých návykov, ktoré ho viedli k spáchaniu trestného činu, za ktorý bol odsúdený, alebo ktoré okrem ostatných príčin aspoň prispeli k jeho rozhodnutiu spáchať trestný čin (R 37/1973).
Možnosť očakávať, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zák., je potrebné skúmať aj pri zohľadnení okolností predchádzajúceho života odsúdeného, vrátane jeho skorších odsúdení (R 5/2017).
Pri posudzovaní splnenia materiálnych podmienok pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody je potrebné brať zreteľ na správanie sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody, získané disciplinárne odmeny počas výkonu trestu odňatia slobody, doterajší život odsúdeného pred výkonom trestu, vrátane predchádzajúcich odsúdení, skutočnosť, či už v minulosti bol podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, jeho postoj k trestnej činnosti a stupeň zmeny negatívnych vlastností, ktoré ho viedli ku spáchaniu trestnej činnosti, ohľadom ktorej trest vykonáva.
Vzhľadom na uvedené preto nemožno opomenúť správanie sa odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody, z ktorého je podľa krajského súdu zrejmé, že odsúdený sa nepolepšil. Rovnako je potrebné poukázať aj na kriminálnu minulosť odsúdeného, ktorý má v odpise registra trestov šesť záznamov, frekvenciu páchania trestnej činnosti a jeho doterajší spôsob života, ktoré neposkytujú dostatočnú garanciu, že doposiaľ vykonaný trest odňatia slobody viedol k polepšeniu odsúdeného a že v prípade podmienečného prepustenia na slobodu povedie riadny život. Úlohou súdu pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení je komplexne posúdiť aj osobné a charakterové vlastnosti odsúdeného, celkový postoj k spoločenskému poriadku, doterajší život odsúdeného ako aj jeho doterajšiu trestnú činnosť.
Z hodnotenia správania odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody nemožno vyvodiť záver o jeho zásadnej zmene osobnosti. Správanie sa odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody vyplývajúce z hodnotenia ústavu potvrdzuje, že odsúdený sa ani doposiaľ nezbavil všetkých negatívnych sklonov k páchaniu trestnej činnosti. Okrem iného správne mestský súd poukázal aj na neusporiadaný súkromný život odsúdeného a jeho správanie počas výkonu väzby, ktorá bezprostredne predchádzala výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Trest odňatia slobody sleduje najmä individuálne preventívny účel, ktorého úlohou je dosiahnuť, aby odsúdená osoba po výkone trestu odňatia slobody viedla riadny život a výkonom trestu sa napravila. Avšak ani doposiaľ vykonané nepodmienečné tresty odňatia slobody nemali na odsúdeného požadovaný vplyv a neodradili ho od páchania ďalšej trestnej činnosti. Je teda aj podľa názoru krajského súdu odôvodnený záver o existencii rizika jeho opätovnej recidívy, z čoho je zrejmé, že nemožno dôvodne predpokladať, že odsúdený povedie na slobode riadny život, keďže sa opakovane dopúšťal rôznorodej trestnej činnosti. Účel trestu teda nie je možné v prejednávanej veci dosiahnuť kratším výkonom trestu odňatia slobody než ako bol uložený odsudzujúcim rozsudkom.
V tejto súvislosti krajský súd opätovne poukazuje aj na záver správy ÚVV a ÚVTOS Košice o hodnotení odsúdeného. Ústav neodporučil odsúdeného podmienečne prepustiť a uviedol, že resocializačná prognóza u odsúdeného je podľa nástroja hodnotenia recidívy trestnej činnosti CRA nepriaznivá a riziko recidívy trestnej činnosti je vysoké.
Krajský súd považuje za potrebné uviesť, že na rozhodnutie o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody nemá odsúdený právny nárok. Zároveň splnenie zákonnej formálnej podmienky, v tomto prípade vykonanie polovice uloženého trestu, nie je sama o sebe dôvodom na takýto postup.
Napriek tomu, že predpokladaný koniec výkonu trestu u odsúdeného pripadol na deň 05.01.2026, tak krajský súd má za to, že v čase rozhodovania mestského súdu nedošlo k takému polepšeniu odsúdeného, na základe ktorého by bolo možné konštatovať naplnenie materiálnych podmienok na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Po zohľadnení všetkých relevantných skutočností ako je správanie sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody, adaptačná fáza a nestanovenie krátkodobých cieľov zaobchádzania, jeho doterajší spôsob života, kriminálnu minulosť, ktorá svedčí aj o jeho negatívnom postoji k dodržiavaniu právnych noriem nebolo možné dôvodne očakávať, že v prípade podmienečného prepustenia z výkonu trestu by v budúcnosti odsúdený viedol riadny život. Na základe uvedeného má krajský súd za to, že s ohľadom na naplnenie účelu samotného trestu odňatia slobody ako aj na úspešnú resocializáciu postupoval mestský súd správne keď žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, pričom toto uznesenie bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.