Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

42Cob/34/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Andrey Gindlovej a JUDr. Ľubice Mojžišovej v právnej veci žalobcu Adam Mikuš, s miestom podnikania 99 105 Sklabiná 42, IČO: 56 153 465, zastúpený JUDr. Alan Zvara, advokát, so sídlom SNP 1/A, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 42 198 038, proti žalovanému Autodoprava POFA s.r.o., so sídlom J. Fándlyho 749/17, 971 01 Prievidza, IČO: 47 456 124, zast. JUDr. Gabriela Kľačanová, advokátka, so sídlom Andreja Kmeťa 10511/17, 036 01 Martin, IČO: 42 216 541, o zaplatenie 1.601,80 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Trenčín č. k. -94 zo dňa 11. decembra 2024 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. -94 zo dňa 11. decembra 2024 opravuje na prvej strane v záhlaví v rozsahu IČO žalovaného tak, že správne IČO žalovaného je: „47 456 124“.

II. Rozsudok Okresného súdu Trenčín č. k. -94 zo dňa 11. decembra 2024 p o t v r d z u j e.

III. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie v prvej výrokovej vete uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 429,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 12,50 % ročne zo sumy 429,- Eur od 17.04.2024 do zaplatenia. Vo výroku II. súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol. Vo výroku III. uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 46,44 %.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 25.06.2024 vo forme návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1.601,80 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 12,50 % ročne zo sumy 1.601,80 Eur od 17.04.2024 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobca v konaní tvrdil, že ním uplatnený nárok pochádza z obchodnej činnosti oboch účastníkov, pričom žalobca si svoje povinnosti zo zmluvného záväzku splnil, žalovanému vystavil faktúru, ktorú doručil v elektronickej forme a zároveň v listinnej forme na adresu sídla žalovaného, ktorú si však žalovaný v odbernej lehote neprebral.

3. Žalovaný sa bránil tvrdením, že neeviduje žiadne záväzky vo vzťahu k žalobcovi. Uviedol, že faktúra je len účtovný doklad, ktorý nepreukazuje právny titul údajnej pohľadávky žalobcu. Žalobcom fakturovanú sumu vo výške 1.601,80 Eur s príslušenstvom neuznáva ani čo do právneho dôvodu ani čo do uvedenej výšky. Žalobca nepredložil doklad o prevzatí akýchkoľvek prác zo strany žalovaného, žalovaný teda nevie z čoho majú fakturované sumy pozostávať a akým právnym titulom mali vzniknúť. Tvrdil, že

žalobca pre žalovaného nevykonával prácu za hodinovú sadzbu a súčasne žalobca pre žalovaného nevykoval nijaké prepravné práce.

4. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd mal z vykonaného dokazovania za to, že žalovaný po vzájomnej dohode so žalobcom vystavil žalobcovi dňa 18.03.2024 objednávku, ktorou si objednal u žalobcu stavebné a montážne práce v rozsahu pomocných a dokončovacích pri stavbe solárnych elektrární, ktoré stavby mali byť realizované na území Slovenska, Holandska a Nemecka. Žalobca objednávku akceptoval, medzi stranami došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o dielo v zmysle . V zmysle uzatvorenej zmluvy sa potom žalobca zaviazal dodať, uskutočniť dohodnuté montážne a pomocné práce a žalovaný sa zaviazal tieto prevziať a zaplatiť za ne dohodnutú cenu diela. Žalovaný v podanom odpore proti platobnému rozkazu síce spochybnil dôvodnosť nároku ako celku, v rámci výsluchu však výkon prác v žalobcom tvrdenom rozsahu 33 hodín nerozporoval. Okresný súd uzavrel, že v priebehu sporu sa výkon prác na diele v rozsahu 33 hodín stal nesporným a nesporným bola aj hodinová mzda za prácu, ktorej výšku žalovaný v rámci výsluchu rovnako pripustil. Keďže medzi stranami došlo k uzatvoreniu platnej zmluvy o dielo, obsahom ktorej bol výkon stavebných a pomocných prác, ktoré v rozsahu 33 hodín vykonal žalobca a ktorých rozsahu nespochybňoval ani žalobca ani žalovaný, dospel okresný súd k záveru, že žalobcovi patrí odmena v dohodnutom rozsahu. Okresný súd konštatoval, že žalobca ako zhotoviteľ vykonal pre žalovaného dohodnuté práce v rozsahu a na základe pokynu žalovaného, tieto žalovanému bez zbytočného odkladu po celkovom ukončení prác zo strany žalobcu vyfakturoval a faktúru vystavil v súlade s dohodou strán. Okresný súd žalobcom uplatnený nárok v časti výkonu prác posúdil ako skutkovo a právne dôvodný.

5. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že žalobca si okrem ceny diela v zmysle stavebných a montážnych prác uplatnil aj nárok na odmenu za tzv. prepravné práce. Medzi stranami bolo sporné, čo je obsahom prepravných prác a či vznikol nárok na ich zaplatenie. Okresný súd konštatoval, že nikde z predložených listinných dôkazov nevyplýva, čo sú to prepravné práce, preto považoval za logické vysvetlenie žalovaného, že prepravné práce predstavujú uskutočnené činnosti v súvislosti so zmluvou o dielo a to konkrétne pri potrebe prepraviť nejaký pomocný materiál z jednej časti stavby na druhú, a to aj osobným automobilom. Pokiaľ žalobca tvrdil, že prepravné práce predstavujú prepravu (osôb) na miesto výkonu práce, toto z obsahu zmluvy absolútne nevyplýva. Predmetom zmluvy o dielo bola realizácia stavebných a montážnych prác, čo vyplynulo jednak z vyjadrení strán, tak aj z výsluchov svedkov.

6. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca v konaní nepreukázal, že zo zmluvy mal povinnosť uskutočňovať aj prepravu osôb tak ako tvrdil. Uvedené nemal súd preukázané ani z predložených listinných dôkazov ani z vykonaných výsluchov strán sporu a svedkov. Z výsluchu žalobcu okresný súd poukázal na to, že žalobca sám uzatváral zmluvu o dielo, avšak dohodu o tom, že prepravné práce predstavujú vlastné náklady spojené s dopravou žalobcu na miesto výkonu prác súd preukázané nemal. K výsluchu žalovaného uviedol, že tento odmietol dôvodnosť nároku v tejto časti s tým, že sa strany takto nedohodli. V zmysle dohody si žalobca mal hradiť cestovné náklady a žalovaný mu bude zabezpečovať práce a uhrádzať nástroje a ubytovanie na mieste výkonu prác na diele. Ani z výsluchu svedka A. B., brata žalobcu, nemal okresný súd dostatočne preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu zmluvy v časti prepravných prác tak, že za uvedené práce je možné považovať aj samotné náklady žalobcu spojené s prepravou na miesto výkonu práce na diele. Svedok súdu uviedol len svoje vnímanie uvedeného pojmu prepravné služby, bez reprodukcie udalostí týkajúcich sa rokovania žalobcu a žalovaného ohľadom výkladu pojmu prepravné služby.

7. Okresný súd ďalej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že k možnosti posúdiť prepravné práce ako cestovné náklady postupoval aj v rámci interpretačných pravidiel v zmysle , ale aj v zmysle uvedeného konštatoval, že nie je možné vykladať bez ďalšieho prepravné práce ako cestovné náklady, ktoré vzniknú žalobcovi pri preprave na miesto výkonu práce. Účelom uzatvorenej zmluvy o dielo bola realizácia stavebných a montážnych prác a ak táto zmluva mala obsahovať ďalšiu povinnosť presahujúcu uvedený zmluvný typ, mala byť táto povinnosť medzi stranami dostatočne špecifikovaná, tak aby nedošlo v rámci realizácie k budúcim nezhodám, prípadne rôznym výkladom jednotlivých ustanovení zmluvy.

8. Okresný súd posúdil časť žalobcom uplatneného nároku, a to rozsah reálne uskutočnených montážnych prác v trvaní 33 hodín, ako nesporný, teda ako skutkovo a právne dôvodný. Ostatnú časť

nároku, a to nárok na náhradu titulom vyfakturovanej prepravnej služby považoval súd za spornú. Ak je určitá skutočnosť sporná, je na stranách aby navrhli také dôkazy, ktorými sa spornosť odstráni. V časti sporného nároku však súd prvej inštancie konštatoval, že dôkazy produkované žalobcom boli nedostatočné na preukázanie uplatneného nároku, preto žalobu v časti o zaplatenie 1.172,80 Eur, čo predstavuje vyfakturované prepravné práce, zamietol. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania so svojím plnením, v časti dôvodne uplatnenom podanou žalobou, súd priznal žalobcovi úroky z omeškania v zmysle v súlade s návrhom žalobcu vo výške 12,50 % ročne od splatnosti vystavenej faktúry, t. j. od 17.04.2024, do zaplatenia.

9. Okresný súd rozhodnutie o trovách odôvodnil aplikáciou s tým, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 46,44 % na základe pomeru úspechu strán sporu.

10. Žalobca sa včas podaným odvolaním proti vyššie uvedenému rozhodnutiu prvoinštančného súdu domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie a rozhodnutie.

11. Žalobca namietal, že súd napadnuté rozhodnutie vo svoje zamietacej časti žaloby odôvodnil tak, že prepravné práce nemožno vykladať bez ďalšieho, ako cestovné náklady, ktoré vzniknú žalobcovi pri preprave na miesto výkonu práce a priklonil sa k tvrdeniu žalovaného, že pod uvedeným pojmom sú myslené len prípadné práce týkajúce sa prepravy pomocného materiálu z jednej časti stavby na druhú. Podľa žalobcu je síce pravdou, že v objednávke žalovaného je trochu nešťastne formulované spojenie „prepravné práce“, avšak pri výklade tohto pojmu je potrebné vychádzať z kontextu celej objednávky, kde miesto výkonu práce malo byť jednak severné Nemecko a Holandsko a zároveň bola hodinová sadzba dohodnutá ako neprimerane nízka v sume 13 Eur/ hod. Takáto mzda by po odpočítaní daňového zaťaženia, odvodov a ďalších nákladov bola podpriemerná voči iným zamestnancom na Slovensku. Ak by neboli dohodnuté náklady na cestovné do miesta výkonu práce, náklady žalobcu na prepravu by prekročili jeho príjmy, čím by bol v strate. Uviedol, že bežná ponúkaná suma za prácu v zahraničí na živnostenský list v elektromontážnom priemysle a stavebníctve je 24 Eur /hod., často s ubytovaním zdarma.

12. Žalobca poukázal na ekonomickú definíciu prepravných prác ako ekonomického pojmu v oblasti prepravy a špedície, ktorý sa používa na charakterizáciu a meranie objemu prepravy určitého množstva osôb alebo hmotnosti tovaru na určitú prepravnú vzdialenosť. Poukázal aj na ustanovenie , podľa ktorého pri určení práv a povinností zo záväzkového vzťahu sa prihliada aj na obchodné zvyklosti zachovávané všeobecne v príslušnom odvetví, pokiaľ nie sú v rozpore s obsahom zmluvy alebo so zákonom. Všeobecne a štandardne sa pri výkone prác montážneho charakteru v zahraničí zabezpečuje aj preprava na miesto výkonu prác, ktorá je často dohodnutá na základe inzerujúceho. Žalobca priložil niekoľko podobných ponúk prác z portálu www.profesia.sk.

13. Žalobca tvrdil, že žalovaný nevedel zabezpečiť ako objednávateľ pre zhotoviteľov cestu na miesto výkonu práce, preto si dohodli samostatnú náhradu za cestovné, kde sa žalobca ako zhotoviteľ mal prepraviť vlastným motorovým vozidlom. O tom, že výška bola primeraná a adekvátna za 1 kilometer svedčí, že v súčasnosti je podľa Opatrenia MPSVaR o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách v spojení s o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov, stanovená sadzba 0,35 Eur/km pri priemernej spotreba 6 l/100 km paliva.

14. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby súd druhej inštancie rozsudok nižšieho stupňa preskúmal, zrušil ho a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie tak, že žalobe vyhovie v plnom rozsahu.

15. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že nezdieľa právny názor žalobcu a považuje tento za právne nesprávny. Žalovaný sa nedohodol so žalobcom a ani so žiadnym iným subjektom na tom, že mu zaplatí cestovné náklady na prepravu žalobcu z miesta bydliska do miesta výkonu práce a naspäť. Poprel aj tvrdenia žalobcu o neprimerane nízkej hodinovej sadzbe 13 Eur, uviedol, že žalobcu vstúpil do záväzkového vzťahu dobrovoľne. Žalovaný nemohol od žalobcu žiadať prepravu osôb, nakoľko žalobca prepravné služby nemá v predmete podnikania. Žalobca sám pripustil, že na

cestu bral z vlastnej iniciatívy aj ďalších ľudí a mali sa skladať na cestovné spoločne, k čomu nedošlo, a tak chce žalobca preniesť cestovné na žalovaného, a to bez právneho titulu.

16. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca k svojmu odvolaniu priložil nové dôkazy, pričom novoty je možné predkladať len v zmysle a v tejto konkrétnej právnej veci na to nie sú splnené podmienky. Tiež uviedol, že podané odvolanie nemá náležitosti vyžadované , a to konkrétne, že žalobca neuviedol v akom rozsahu rozsudok z 11.12.2024 napáda, z akých dôvodov považuje rozhodnutie za nesprávne, čo je v rozpore s .

17. V závere žalovaný navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalobcu podľa odmietol, nakoľko podané odvolanie nemá náležitosti podľa a pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať. Ak by sa odvolací súd nestotožnil s názorom žalovaného, alternatívne navrhol, aby odvolací súd v súlade s rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne a žalobcu zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania.

18. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa (ďalej len „“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ) a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie bez nariadenia pojednávania v súlade s viazaný rozsahom odvolania, odvolacími dôvodmi a zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie (, , ) prejednal odvolanie a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje vo výroku za vecne správny, preto ho podľa rdil.

19. Odvolací súd bol v zmysle ust. viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie:

20. Na základe vzájomnej dohody medzi žalobcom a žalovaným, vystavil žalovaný dňa 18.03.2024 objednávku, ktorou si u žalobcu objednal stavebné a montážne práce v rozsahu pomocných a dokončovacích prác pri stavbe solárnych elektrární.

21. Po ukončení výkonu prác vystavil žalobca žalovanému faktúru č. 2024003, ktorou fakturoval žalovanému výkon montážnych prác v rozsahu 33 hodín v cene diela 429,- Eur a prepravné práce v rozsahu 2.932 km v cene 1.172,- Eur, ktorú žalovaný neuhradil.

22. Podľa (ďalej len ), prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.

23. Podľa , v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá.

24. Podľa , pri výklade vôle podľa odsekov 1e náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha veci.

25. Okresný súd správne konštatoval, že žalobca si dôvodne uplatnil nárok zo zmluvy o dielo, na základe ktorej vystavil žalovanému faktúru č. 2024003 so splatnosťou 28.09.2020, v časti výkonu prác v rozsahu 33 hodín, čo predstavovalo sumu 429,- Eur, pričom žalovaný účinne nepoprel existenciu a výšku tohto nároku. Žalobcom predložené listinné doklady a nárok z nich vyplývajúci preto okresný súd v tejto časti uplatneného nároku správne posúdil, keď ho ako dôvodný žalobcovi priznal.

26. V podanom odvolaní žalobca namietol rozhodnutie okresného súdu v zamietacej časti žaloby z dôvodu, že súd prvej inštancie si pojem „prepravné práce“ nevyložil ako cestovné náklady, ktoré vzniknú žalobcovi pri preprave na miesto výkonu práce, ale priklonil sa k tvrdeniu žalovaného, podľa ktorého sa pod týmto pojmom myslia len činnosti v súvislosti so zmluvou o dielo, a to konkrétne pri potrebe prepraviť nejaký konkrétny materiál z jednej časti stavby na druhú, a to aj osobným automobilom.

Žalobca mal za to, že ak by súd vychádzal z kontextu objednávky, podľa ktorej je miesto výkonu práce Nemecko a Holandsko, dohodnutá hodinová mzda 13 Eur/hod. by bola neprimerane nízka. Bez zmluvnej dohody o nákladoch na cestovné by náklady žalobcu na prepravu značne prekročili jeho príjmy, čím by bol v strate. Zároveň poukázal aj na ekonomickú definíciu pojmu prepravné práce.

27. V konaní nebolo sporné, že medzi stranami bola uzavretá zmluva o dielo, na základe ktorej si žalobca uplatňoval nárok na zaplatenie výkonu práce (zhotovenie diela) a zároveň nárok na odmenu za tzv. prepravné práce, ktoré nároky boli fakturované faktúrou. Spornú dôvodnosť nároku žalobcu v časti týkajúcej sa prepravných prác okresný súd posudzoval aj v rámci interpretačných pravidiel v zmysle , ale ani ich aplikáciou nemohol konštatovať, že prepravné práce možno vykladať ako cestovné náklady , ktoré vzniknú pri preprave na miesto výkonu práce. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že v prípade určitých pochybností o určitosti obsahu alebo predmetu právneho úkonu, možno tieto nedostatky preklenúť použitím interpretačných pravidiel stanovených v až 3 . Je však na zmluvných stranách, aby si predmet zmluvy individualizovali takým spôsobom, ktorý ho dostatočne identifikuje a vylúči jeho zámenu, inými slovami identifikovať ho takými prvkami, ktoré medzi účastníkmi zmluvy nebudú vzbudzovať pochybnosti o tom, čo tvorí predmet zmluvy, a či je teda dostatočne určitý. Takáto dohoda zmluvných strán na tom, aké práva a povinnosti predstavuje pojem „prepravné práce“ však uzatvorená zmluva o dielo neobsahovala. Bližšiu identifikáciu tohto pojmu neobsahovala ani objednávka žalovaného, ktorý objednávku koncipoval. Okresný súd vychádzal aj z výsluchu žalobcu, ktorý nevedel uviesť čo si tým so žalovaným dohodol, naopak z výsluchu žalovaného, ktorý si predmetné činnosti u žalobcu objednal vyplynulo, že pojem prepravné práce predstavuje prepravu počas realizácie diela, s cieľom zohľadniť náklady, ktoré by zhotoviteľ s dielom mal. Okresný súd sa s tvrdením žalovaného stotožnil s prihliadnutím aj na žalovaným predložený listinný dôkaz výpis z registra živnostenských oprávnení, podľa ktorého žalobca nemá oprávnenie na výkon žiadnej podnikateľskej činnosti spojenej s prepravou osôb.

28. Okresný súd neprihliadol na obranu žalobcu a svoj záver o neprihliadnutí na žalobcom tvrdené skutočnosti okresný súd správne odôvodnil so zdôraznením zisteného skutkového stavu, kedy nebolo preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu zmluvy v časti prepravných prác tak, že pod týmto pojmom bolo možné chápať náklady žalobcu spojené s prepravou na miesto výkonu práce na dielo. Na podporu svojho správneho záveru okresný súd poukázal aj na obranu žalovaného v spore, ktorý tvrdil možný vznik škody konaním žalobcu v podobe nákladov vynaložených na rezerváciu a úhradu ubytovania pre žalobcu počas výkonu prác, ktoré náklady boli zmarené jeho predčasným odchodom.

29. Odvolací súd sa stotožnil s posúdením procesnej obrany žalobcu okresným súdom v tom, že obrana žalobcu je v tejto časti uplatneného nároku všeobecná, stručná, bez uvedenia konkrétnych skutočností. Okresný súd preto správne takúto procesnú obranu nepovažoval za dostatočnú na preukázanie uplatneného nároku. Nie je úlohou súdu z predložených listinných dokladov vytvárať a dotvárať skutkový stav v konaní, je povinnosťou strán sporu uviesť konkrétne skutkové tvrdenia a k povinnosti tvrdenia následne pristupuje povinnosť preukázania týchto tvrdení, t.j. dôkazná povinnosť. Tým, že žalobca nepreukázal, že medzi ním a žalovaným došlo k uzatvoreniu zmluvy v časti prepravných prác pričom ak zmluva o dielo mala obsahovať nejaký ďalší prvok, tak tento nebol stranami v zmluve dostatočne špecifikovaný, nemohol súd produkované dôkazy žalobcu vyhodnotiť ako dostatočné, ako to správne uviedol aj okresný súd.

30. V odvolaní žalovaný poukazoval aj na znenie ustanovenia , podľa ktorého pri určení práv a povinností zo záväzkového vzťahu sa prihliada aj na obchodné zvyklosti, pričom pri výkone montážnych prác v zahraničí je takouto zvyklosťou zabezpečenie prepravy a ubytovania zo strany objednávateľa prác. Túto odvolaciu námietku žalobcu vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú s prihliadnutím na to, že je zrejmé, že odvolateľ nie celkom vníma podstatu obchodných zvyklostí, na ktoré odkazuje v , a ktoré sa v zmysle považujú za subsidiárnu rovinu nachádzania práva v prípadoch, kedy predmet zmluvného vzťahu nie je regulovaný , ani predpismi občianskeho práva.

31. Predovšetkým obchodné zvyklosti nie sú to isté, ako prax, ktorú si individuálne medzi sebou zavedú dvaja podnikatelia. Podmienkou toho, aby sa určitý opakovaný postup v obchodných vzťahoch stal obchodnou zvyklosťou v zmysle , musí ísť o postup, ktorý je všeobecne v danom priemyselnom odvetví považovaný za záväzný, a ktorý je využívaný v danom odvetví dlhodobo. Bez

splnenia týchto podmienok nemôže byť zdrojom nachádzania práva. Pod všeobecným presvedčením o ich záväznosti sa chápe presvedčenie podnikateľov v rámci daného priemyselného odvetvia, nie presvedčenie dvoch podnikateľov ako zmluvných strán individuálneho zmluvného vzťahu. Tvrdenie, že určitý postup je obchodnou zvyklosťou musí preukázať tá strana, ktorá tento postup za obchodnú zvyklosť označí. Prax zavedená medzi žalobcom a žalovaným preto nespĺňa podmienky obchodnej zvyklosti vymedzenej v a v , ide iba o predchádzajúcu prax žalobcu a žalovaného, ktorí si mohli vytvoriť určité postupy vo vzájomnom vzťahu. Prihliadnutie na vzájomnú obchodnú prax je potom interpretačným pravidlom pri určení práv a povinností zo záväzkového vzťahu podľa , ku ktorému prihliadol aj okresný súd.

32. Pokiaľ ide o nedostatky odvolania v podobe absencie náležitostí odvolania, ktoré namietal žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu, odvolací súd uvádza, že dôvod, pre ktorý odvolateľ rozhodnutie napáda, nie je potrebné označiť aj uvedením konkrétneho ustanovenia zákona. Odvolateľ splní požiadavku uvedenia dôvodov odvolania, ak je z obsahu odvolania zrejmé, akým dôvodom odvolateľ odôvodňuje svoje odvolanie. V opačnom prípade by bol postup súdu príliš formalistický a mohol by byť vyhodnotený ako odopretie prístupu k spravodlivosti tým odvolateľom, ktorí obsahovo správne namietali v čom vidia nesprávnosť rozhodnutia, len by neuviedli konkrétne paragrafové znenie, pod ktoré by tieto dôvody právne podradili. V danom prípade žalobca jasne uviedol, prečo odvolanie podal, keď mal za to, že tým, že súd pri výklade pojmu „prepravné práce“ nevychádzal z kontextu celej objednávky a nezohľadnil ani ekonomickú definíciu tohto pojmu, nevyhodnotil uvedený pojem obsahovo správne v kontexte zamýšľanom zmluvnými stranami, čím namietal nesprávne skutkové zistenia a aj nesprávne právne posúdenie veci podľa , h) .

33. Odvolací súd považoval napadnuté rozhodnutie za presvedčivé, podrobne odôvodnené, vychádzajúce z dostatočne zisteného skutkového stavu pri zohľadnení prostriedkov procesnej obrany a procesného útoku strán sporu, pričom okresný súd správne vyhodnotil dôkaznú situáciu, keď posudzoval jednotlivé dôkazy samostatne ako aj v ich vzájomnej súvislosti podľa . Okresný súd správne vyhodnotil procesnú obranu žalobcu, ktorá nebola spôsobilá na priznanie žalobcom uplatneného nároku v časti týkajúcej sa prepravných prác.

34. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že na prvej strane písomného vyhotovenia rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. -94 zo dňa 11. decembra 2024 došlo k chybe v písaní, keď v záhlaví bolo nesprávne označené IČO žalovaného ako „42 216 541“ namiesto správneho označenia „47 456 124“.

35. Odvolací súd postupom podľa a CSP výrokom I. opravil písomné vyhotovenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v záhlaví tak, že namiesto nesprávne uvedeného označenia IČO žalovaného uviedol správne označenie IČO 47 456 124.

36. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto ho podľa potvrdil.

37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa , a a žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške trov odvolacieho konania rozhodne v zmysle súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

38. Rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).