Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tos/127/2025

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr. Tomáša Brinčíka a Mgr. Jána Odnogu v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C. C., D. E. XXX/XX, na neverejnom zasadnutí dňa 27. januára 2026 prejednal sťažnosť prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 2. septembra 2025, sp. zn. a takto

r o z h o d o l :

I.

Podľa z r u š u j e sa napadnuté uznesenie v celom rozsahu.

II.

Podľa per analogiam v spojení s p o s t u p u j e trestnú vec vedenú na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. proti odsúdenému A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Trenčín, ako súdu vecne a miestne príslušnému.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Prievidza zo dňa 2. septembra 2025, sp. zn. , bolo rozhodnuté nasledovne:

„Podľa v spojení s ukončuje ochranné psychiatrické liečenie pôvodne uložené v ústavnej forme rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. -202 zo dňa 19.10.2022, právoplatným dňa 05.12.2022 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. -228, a zmenené na ambulantnú formu uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. zo dňa 20.05.2024, právoplatným 04.06.2024, u odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C. C., D. E. XXX/XX.“

Citované uznesenie okresného súdu nenadobudlo právoplatnosť, pretože prokurátor podal proti nemu v zákonnej lehote sťažnosť. Prokurátor podanú sťažnosť odôvodnil nasledovne:

„S predmetným rozhodnutím súdu nie je možné sa stotožniť. Súd na základe spisového materiálu nesprávne zistil a vyhodnotil skutkový stav a z uvedeného dôvodu i nesprávne vyhodnotil vec po právnej stránke, pričom nevyhnutne tak došlo k pochybeniu spočívajúcom vo formulácií záveru, že sú splnené zákonné podmienky na ukončenie ochranného psychiatrického liečenia ambulantnou formou. Zastávam názor, že uznesenie súdu je minimálne predčasné a keď tak súd rozhodol, postupoval nesprávne a nedôvodne.

Podľa § 74 ods. 4 Tr. zákona ochranné liečenie trvá, kým to vyžaduje jeho účel, o zmene jeho formy, o prepustení z jeho výkonu alebo jeho ukončení rozhoduje súd.

Účelom ochranného liečenia je ochrana spoločnosti a terapeutické pôsobenie na osobu páchateľa tak, aby sa znížilo riziko ďalšieho protiprávneho konania.

Zo správy psychiatričky F. F. G. zo dňa 23.07.2025, ktorá bola podkladom rozhodnutia, však nevyplýva, že účel ochranného liečenia pominul. Naopak, správa uvádza permanentne pozitívnu toxikológiu na psychoaktívne látky a detegovanú konzumáciu alkoholu, nekritický postoj odsúdeného k problematike závislosti, že za daných podmienok (porucha osobnosti, kombinácia látok a alkoholu) nie je možné dosiahnuť zmenu stavu bežnými liečebnými postupmi.

Tieto zistenia potvrdzujú pretrvávanie rizika a potrebu ochranného opatrenia, nevypovedajú o tom, že ochranné liečenie už nie je potrebné. Materiálna podmienka „nevyžadovania“ liečenia teda nie je splnená. Súd preto nemal ukončiť liečenie, ale mal zvážiť zmenu jeho formy.

Súd ďalej nesprávne právne vyhodnotil lekársku správu. Skutočnosť, že ambulantná forma sa u odsúdeného nejaví účinná, nie je dôvodom na ukončenie ochranného liečenia, ale práve na zmenu jeho formy na ústavnú. Ochranné liečenie má dvojitý účel - liečebný a ochranný. Ak ambulantná liečba zlyháva pre nekooperáciu a pokračujúce užívanie látok, je nevyhnutné zvýšiť režim v podobe ústavnej forme., nie rezignovať na ochranné opatrenie úplne. Rozhodnutím o ukončení liečenia súd odňal spoločnosti ochranu v okamihu, keď zadovážené podklady potvrdzujú jej potrebu.

Odsúdenému bolo ochranné psychiatrické liečenie uložené ako reakcia na rizikovú poruchu (závislosť, problémy s alkoholom) s bezpečnostným významom. Súd sa v odôvodnení nevysporiadal s otázkou rizika recidívy a neposúdil, či sa riziko znížilo. Naopak, správa o porušovaní abstinencie a pozitívnych testoch skôr zvyšuje obavy z opakovaného násilného správania odsúdeného pod vplyvom návykových látok. Bez kvalifikovaného záveru o výraznom poklese rizika nemožno konštatovať, že účel ochranného liečenia pominul. Na danom mieste poukazujem aj na pôvodný znalecký posudok z odboru zdravotníctvo a farmácie odvetvie psychiatria č. 135/2022 v predmetnej veci v zmysle ktorých záverov vyplynulo, že pobyt odsúdeného na slobode by mohol byť pre spoločnosť nebezpečný z psychiatrického hľadiska, pokiaľ by pokračoval vo svojom škodlivom užívaní alkoholu, negatívne ovplyvňujúcim jeho sociálne fungovanie, pričom po požití alkoholu dochádza u obvineného k dezinhibícii (odbrzďovaniu) hostilného afektového agresívneho konania a znalec odporučil nariadiť ochranné ústavné psychiatrické liečenie, ktoré bolo odsúdenému aj pôvodne uložené.

Súd rozhodol predčasne, keď si vystačil s jedinou listinou – správou o priebehu ambulantnej liečby. Pre rozhodnutie o ukončení ochranného liečenia, psychiatrie so zameraním na riziko recidívy, možnosti liečby a primeranú formu opatrenia, vypočuť ošetrujúcu psychiatričku k dôvodom, prečo považuje pokračovanie za neúčelné a či je indikovaná ústavná forma, vyhodnotiť priebežnú dokumentáciu (napr. termíny dochádzky, porušenia režimu, výsledky toxikológie, dodržiavanie odporúčaní lekára). Bez týchto dôkazov sú závery súdu nepreskúmateľné a nedostatočne odôvodnené.

Podľa vety pred bodkočiarkou o prepustení z ochranného liečenia alebo o jeho ukončení rozhodne na návrh prokurátora, obvineného, zdravotníckeho zariadenia alebo riaditeľa na výkon trestu odňatia slobody alebo nemocnice pre obvinených a odsúdených alebo aj bez takého návrhu predseda senátu súdu, v ktorého obvode sa ochranné liečenie vykonáva.

Z listín vyplýva, že ambulantná liečba prebiehala vo H. C.. Miestne príslušným na rozhodnutie tak bol Okresný súd Trenčín, nie Okresný súd Prievidza, pracovisko Partizánske. Rozhodnutie vydané mimo miestnej príslušnosti je postihnuté podstatnou procesnou chybou, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť a správnosť výroku.

Vzhľadom k vyššie uvedeným dôvodom navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne v zmysle zrušil sťažnosťou napadnuté uznesenie Okresného súdu Prievidza č. k. -11 zo dňa 02.09.2025 ako nezákonné a aby súdu súčasne uložil, aby vo veci znovu konal

a rozhodol, respektíve ak sa stotožní s námietkou miestnej príslušnosti aby zrušil sťažnosťou napadnuté uznesenie ako nezákonné.“

Odsúdený sa do dňa konania neverejného zasadnutia krajského súdu k podanej sťažnosti prokurátora písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd, na neverejnom zasadnutí podľa (ďalej len „“) preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým prokurátor podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom. Na základe svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora je dôvodná.

Na základe preskúmania spisového materiálu krajský súd zistil, že odsúdený bol rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 19.10.2022, sp. zn. právoplatným dňa 05.12.2022 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. zo dňa 05.12.2022, uznaný za vinného zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa sm. b) Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov nepodmienečne so zaradením do na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň mu bolo uložené ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou.

Uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 20.05.2024, sp. zn. , právoplatným dňa 04.06.2024, bolo rozhodnuté o zmene ochranného psychiatrického liečenia odsúdeného z ústavnej formy na ambulantnú formu.

Odsúdený vykonáva nariadené ochranné liečenie ambulantnou formou v I. J. K. L. B. H. C..

Podľa o prepustení z ochranného liečenia alebo o jeho ukončení rozhodne na návrh prokurátora, obvineného, zdravotníckeho zariadenia alebo riaditeľa na výkon trestu odňatia slobody alebo nemocnice pre obvinených a odsúdených alebo aj bez takého návrhu predseda senátu súdu, v ktorého obvode sa ochranné liečenie vykonáva; ak rozhoduje na návrh prokurátora, zdravotníckeho zariadenia alebo riaditeľa na výkon trestu odňatia slobody alebo nemocnice pre obvinených a odsúdených o prepustení z ústavného ochranného liečenia alebo o jeho ukončení, rozhodne najneskôr do desiatich pracovných dní od doručenia návrhu súdu.

Podľa citovaného zákonného ustanovenia o návrhu zdravotníckeho zariadenia na ukončenie ochranného liečenia je vecne a miestne príslušný konať a rozhodnúť predseda senátu súdu, v ktorého obvode sa ochranné liečenie vykonáva. Zo spisového materiálu krajský súd zistil, že odsúdený nariadené ochranné liečenie ambulantnou formou vykonáva v I. J. K. L. H. C.. Na základe uvedeného je miestne príslušným súdom na konanie a rozhodnutie v danej veci Okresný súd Trenčín.

Krajský súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie trpí vadou, pretože bolo vydané samosudcom Okresného súdu Prievidza, ktorý súd nebol podľa zákona miestne príslušným na konanie a rozhodnutie. V tomto smere bola sťažnosť prokurátora dôvodná.

Krajský súd preto rozhodol o zrušení napadnutého uznesenia okresného súdu a podľa per analogiam v spojení s predmetnú trestnú vec postúpil vecne a miestne príslušnému súdu na prejednanie a rozhodnutie.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť n i e j e prípustná.