Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/1/2026

Uznesenie

Okresný súd Trebišov v spore navrhovateľa: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D. B., proti odporcovi: A. E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, XXX XX A., prechodne bytom G. H. XX/XX, XXX XX D. B., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

II. Odporcovi proti navrhovateľovi n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 10.01.2025 bol tunajšiemu súdu doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa a nasl. v znení neskorších predpisov – (ďalej len „“), ktorým sa navrhovateľ domáhal, aby súd prvým výrokom uložil odporcovi povinnosť zdržať sa akýchkoľvek rekonštrukčných prác, stavebných alebo iných prác, ktoré by hlukom, prašnosťou alebo pohybom cudzích osôb narušovali pokojné a riadne užívanie prenajatej časti nehnuteľnosti navrhovateľom a jeho rodinou. Druhým výrokom sa navrhovateľ domáhal aby súd odporcovi uložil povinnosť zdržať sa výkonu práv vyplývajúcich z výpovede nájomnej zmluvy, najmä akýchkoľvek krokov smerujúcich k vyprataniu, vysťahovaniu alebo obmedzeniu užívania predmetu nájmu, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

2. Predmetný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ odôvodnil tým, že má s odporcom uzatvorenú platnú nájomnú zmluvu na nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXX katastrálne územie D. B., parcela registra „C“ na adrese G. XX/XX D. B. v rozsahu troch izieb a kúpeľne, na základe ktorej spolu so svojou rodinou užíva časť rodinného domu na vyššie uvedenej adrese. Uviedol, že on a jeho rodina užívajú prenajatú časť nehnuteľnosti ako svoje riadne a jediné reálne bývanie. Dňa 29.11.2025 prebehol medzi ním a odporcom osobný rozhovor, v ktorom odporca neurčito spomenul možnosť rekonštrukcie. Na otázku navrhovateľa uviedol, že by malo ísť len o rekonštrukciu kúpeľne bez určenia termínu s predpokladaným trvaním dvoch týždňov z dôvodu neskoršieho krátkodobého prenájmu tejto časti domu. Navrhovateľ vtedy výslovne uviedol, že je ochotný sa situácií prispôsobiť za predpokladu, že rekonštrukcia bude krátkodobá, maximálne do dvoch týždňov a bude oznámená aspoň dva týždne vopred. Následne odporca oznámil začatie rekonštrukcie len 4 dni vopred, pričom jej plánované trvanie má byť od 3.1.2026 do 30.4.2026 s intenzívnymi stavebnými prácami hluk, prašnosť, pohyb cudzích osôb, ktoré zásadne zasahujú do užívania prenajatej časti domu. Navrhovateľ ponúkol odporcovi viacero kompromisných riešení, vrátane časového obmedzenia prác alebo dočasného náhradného bývania, avšak odporca na tieto návrhy nepristúpil. Odporca doručil navrhovateľovi výpoveď nájomnej zmluvy, ktorú odôvodil všeobecnými tvrdeniami o údajnom porušení povinnosti nájomcu bez akýkoľvek konkretizácie skutkových okolností. Z komunikácie medzi účastníkmi je zrejmé, že výpoveď bola doručená bezprostredne potom, ako navrhovateľ odmietol súhlasiť s rozsiahlymi rekonštrukčnými prácami. Navrhovateľ má za to, že výpoveď je účelová, represívna a v rozpore s dobrými mravmi, pričom odporca ju používa ako prostriedok nátlaku na vynútenie rekonštrukcie. Intenzívne stavebné práce majú

začať 10.1.2026, pričom navrhovateľ sa spolu s rodinou nachádza do 16.1.2026 zahraničí, čo ešte zvyšuje riziko nevratného zásahu do jeho práv. Navrhovateľ uviedol, že má právo na pokojné a nerušené užívanie predmetu nájmu, ochranu pred svojvoľným zásahom do bývania a ochranu pred výkonom práv z výpovede, ktorá je zjavne sporná. Postup odporcu predstavuje neprístupný zásah do užívacieho práva nájomcu, obchádzanie zákonnej ochrany nájomného bývania, reálne riziko vzniku nenahraditeľnej ujmy, najmä zásahu do rodinného života a bývania. Navrhovateľ uviedol, že bez nariadenia neodkladného opatrenia by mohlo dôjsť k situácii, keď bude navrhovateľ fakticky zbavený bývania, ešte predtým, než súd preskúma zákonnosť výpovede a oprávnenosť rekonštrukcie. Navrhovateľ k svojmu návrhu priložil listine dôkazy: e-mailová a WhatsApp komunikácia medzi účastníkmi, oznámenie o výpovedi nájomnej zmluvy, čestné vyhlásenie navrhovateľa. Zároveň navrhovateľ vyhlásil, že cieľom tohto návrhu nie je brániť vlastným právom odporcu, ale zabrániť svojvoľnému a neprimeranému zásahu do práva na bývanie, ktorý by mal pre navrhovateľa a jeho rodinu zásadné a ťažko napraviteľné následky.

3. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

4. Podľa , na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.

5. Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

6. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa / , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

8. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

9. Podľa , k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

10. Podľa , ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti, alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré brania pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád sa nepoužijú.

11. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

12. Podľa , o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa . O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

13. Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

14. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

15. Podľa , ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý, prekážku rozhodnutej veci.

16. Podľa ustanovenia d môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

17. Podľa ustanovenia rh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené. Uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho vyhotovenia. Ak je uznesenie, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, podkladom na zápis do osobitného registra, je súd povinný odoslať uznesenie v lehote podľa odseku 2 aj príslušnému orgánu, ktorý osobitný register vedie.

18. Podľa ustanovenia odkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

19. Účelom neodkladných opatrení je potreba neodkladnej úpravy pomerov strán sporu do času definitívnej právnej (súdnej) ochrany, pričom predpokladmi nariadenia neodkladného opatrenia sú: osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti, odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), skutočnosť, že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektíve možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzujú povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

20. Všetky tieto zákonné predpoklady musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov, t.j. či ide o zásah primeraný.

21. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto (dočasné) opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (rozhodnutie NS SR ). Podľa právnej teórie osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Postačuje že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako nanajvýš pravdepodobné (viď Ústavný súd SR , ).

22. Splnenie zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí teda súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Požiadavka odôvodnenosti bezprostredne súvisí s vecnou argumentáciou a netýka sa dokazovania v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré má povahu osvedčovania. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť, čo z hľadiska kvalitatívneho nedosahuje intenzitu plnohodnotného dokazovania v zmysle a nasl. .

23. V danom prípade bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podaný pred začatím konania vo veci samej.

24. Z listinného dôkazu na č.l. 4 spisu, ktorým je e-mailová komunikácia navrhovateľa zo dňa 31. decembra 2025 adresovaná odporcovi vyplýva, že navrhovateľ reagoval na informáciu odporcu o plánovanej rekonštrukcii časti prenajatej nehnuteľnosti. Navrhovateľ v predmetnom podaní poukázal na svoje postavenie nájomníka a odvoláva sa na ustanovenia a , pričom uvádza, že má právo na plný a nerušený výkon práv spojených s užívaním prenajatej nehnuteľnosti, ako aj právo na primeranú zľavu z nájomného v prípade podstatného sťaženia jeho užívania. Z obsahu listiny ďalej vyplýva, že navrhovateľ navrhol, aby všetky rekonštrukčné práce, vrátanie dokončovacích a upratovacích prác boli zrealizované výlučne v časovo ohraničenom období a to od 2. januára 2026 do 15. januára 2026 a to v plnom rozsahu ukončené v tomto termíne. Zároveň si navrhovateľ uplatnil zľavu z nájomného vo výške 100 % za uvedené obdobie a to z toho dôvodu predpokladaného výrazného obmedzenia užívania nehnuteľností počas rekonštrukčných prác. Z listinného dôkazu ďalej vyplýva, že navrhovateľ nesúhlasil s tým, aby znášal zvýšené náklady na spotrebu elektrickej energie, plynu a vody, ktoré by vznikli v súvislosti s rekonštrukčnými prácami a požadoval, aby spôsob merania a vyčíslenia týchto spotrieb bol transparentný, preukázateľný a vopred odsúhlasený. Zároveň navrhovateľ uviedol, že s realizáciou rekonštrukčných prác v období od 16. januára 2026 do 8. mája 2026 nesúhlasí, keďže by išlo o dlhodobý a intenzívny zásah do užívania prenajatej nehnuteľnosti, spojený s hlukom, prašnosťou a pohybom cudzích osôb, čo by narušilo riadne užívanie nehnuteľnosti. Uviedol, že jeho cieľom je pokračovať v nájme za podmienok v súlade s nájomnou zmluvou a platnou právnou úpravou, pričom vyzval žalovaného na zaujatie písomného stanoviska.

25. Z listinného dôkazu na č.l. 5 spisu, ktorým je e-mailová komunikácia navrhovateľa zo dňa 31. decembra 2025 adresovaná odporcovi vyplýva, že navrhovateľ reagoval na tvrdenie odporcu o existencii ústnej dohody týkajúcej sa rozsahu a termínov rekonštrukčných prác na prenajatej nehnuteľnosti. Z obsahu predmetného listinného dôkazu vyplýva, že navrhovateľ poprel existenciu takejto dohody v rozsahu a termínoch, ako ich uviedol odporca a uviedol, že osobný rozhovor k tejto téme prebehol dňa 29.11.2025. Podľa tvrdenia navrhovateľa bola v rámci tohto rozhovoru zo strany odporcu len neurčito spomenutá možná rekonštrukcia predmetnej časti domu, a to bez uvedenia konkrétneho termínu, začatia prác, ich dĺžky trvania ani presného rozsahu. Navrhovateľ ďalej uviedol, že na jeho výslovnú otázku ohľadom trvania rekonštrukcie mu odporca oznámil, že by sa malo jednať o rekonštrukciu kúpeľne, že presný termín nie je známy a že práce by mali byť ukončené približne do dvoch týždňov. Z listinného dôkazu tiež vyplýva, že navrhovateľ svoj prípadný súhlas s rekonštrukciou vzal na vedomie, pokiaľ jej trvanie nebude presahovať dva týždne a že o presnom termíne bude informovaný aspoň dva týždne vopred, pričom tento súhlas označil za výslovne podmienený splnením uvedených predpokladov. Navrhovateľ tiež uviedol, že následne došlo k podstatnej zmene oproti informáciám, ktoré boli predmetom ústnej komunikácie, keď rekonštrukcia bola oznámená len 4 dní vopred a jej pôvodne predpokladaná dĺžka približne dvoch týždňov sa zmenila na obdobie 4 mesiacov. Navrhovateľ výslovne uviedol, že takýto rozsah a spôsob realizácie rekonštrukčných prác nebol predmetom žiadnej dohody medzi stranami, a to ani ústnej, ani písomnej, a preto nepovažuje tvrdenie odporcu o existencii dohody v tomto rozsahu za správne. Na záver, navrhovateľ deklaroval záujem postupovať vecne a korektne a dosiahnuť riešenie zohľadňujúce oprávnené záujmy oboch strán.

26. Z listinného dôkazu na č. l. 6 spisu, ktorým je e-mailová komunikácia navrhovateľa zo dňa 31. decembra 2025 adresovaná odporcovi vyplýva, že navrhovateľ reagoval na oznámenie odporcu o zámere vypovedať nájomnú zmluvu s odkazom na porušenie povinnosti nájomcu, konkrétne na užívanie predmetu nájmu v rozpore s dohodnutým účelom a na porušenie iných povinností vyplývajúcich z nájomnej zmluvy. Z obsahu predmetného dôkazu vyplýva, že navrhovateľ s tvrdením porušením tejto zmluvy nesúhlasí a uviedol, že predmet nájmu bol po celý čas užívaný výlučne v súlade s dohodnutým účelom bývania. Uviedol, že z jeho strany nedošlo k porušeniu žiadnej povinnosti, ktorá by bola v nájomnej zmluve výslovne uvedená. Navrhovateľ poukázal na to, že v oznámení o výpovedí zo strany odporcu neboli konkretizované žiadne skutkové okolnosti, na základe ktorých by malo dôjsť k porušeniu nájomnej zmluvy a nebolo v ňom uvedené, akým konkrétnym konaním malo dôjsť k užívaniu predmetu nájmu v rozpore s dohodnutým účelom ani ktorá konkrétna povinnosť a akým spôsobom mala byť porušená. Navrhovateľ konštatoval, že bez presnej a preukázateľnej špecifikácie dôvodov nemožno výpoveď považovať za vecne ani právne odôvodnenú. Uviedol, že keďže odporca nepristúpil na ním navrhované riešenie, vyzval ho, aby sa zdržal akékoľvek rekonštrukcie časti nehnuteľnosti, v ktorej majú prenajaté priestory, ako aj akýchkoľvek stavebných, upratovacích alebo súvisiacich činností, ktoré by mohli závažným spôsobom zasiahnuť do riadneho a nerušeného užívania predmetu nájmu, najmä

hlukom, prašnosťou alebo pohybom cudzích osôb. Navrhovateľ zároveň uviedol, že do doručenia právne odôvodneného stanoviska zo strany odporcu považuje nájomný vzťah za naďalej trvajúci a riadne plnený z jeho strany.

27. Z listinného dôkazu na č. l. 7 a 8 spisu, ktorým je písomnosť označená ako „Žiadosť o ukončenie nájomnej zmluvy“, vyhotovená dňa 31. decembra 2025, súd zisťuje, že ide o jednostranný písomný prejav odporcu smerujúci k ukončeniu nájomného vzťahu. Z obsahu listiny vyplýva, že odporca uviedol identifikačné údaje zmluvných strán a to prenajímateľa A. E. D. a nájomcu A. A. B., ako aj identifikáciu predmetu nájmu. V predmetnej listine sa prenajímateľ odvoláva na ustanovenie článku VI. Zánik nájmu podľa písmena c), d) nájomnej zmluvy zo dňa 8. mája 2025 a uvádza, že medzi zmluvnými stranami vznikol nájom troch obytných izieb a kúpeľne nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti situovanej v obci D. B., zapísanej na LV č. XXX v katastrálnom území D. B.. Z listinného dôkazu vyplýva, že prenajímateľ požiadal o ukončenie predmetného nájmu ku dňu 28. februára 2026. Z listiny je zrejmé, že bola vyhotovená v Michalovciach dňa 31.12.2025 a obsahuje podpis, pod ktorým je uvedené, že ide o podpis nájomcu.

28. Z listinného dôkazu na č.l. 9 spisu, ktorým je e- mailová komunikácia odporcu zo dňa 10.01.2026 vyplýva, že odporca reagoval na predchádzajúcu komunikáciu týkajúcu sa rekonštrukčných prác a ukončenia nájomného vzťahu. Odporca uviedol, že rozsah stavebných prác na úprave kúpeľne je vykonateľný približne v časovom v rozsahu 14 dní čistého času, nejde o zložitý proces, avšak všetky pomocné práce a s ním súvisiace práce a činnosti si vyžadujú viac časového priestoru. V tomto prípade je to i zabezpečenie prívodu energií a odpadu. Čas predĺžil aj z dôvodu dostupnosti materiálu, ale hlavne z dôvodu dostupnosti jednotlivých profesií, ktoré sa musia podieľať na samotných prácach. Odporca uviedol, že časový a finančný návrh navrhovateľa mu nepríde ako kompromis, nakoľko 14 dní nie je dostatočný čas na vykonanie stavebných úprav, a už vôbec mu nepríde vhodné, aby mal úľavu 100% z nájomného, nakoľko bude naďalej využívať tento priestor.

29. Z listinného dôkazu na č.l. 12 spisu, ktorým je e-mailová komunikácia navrhovateľa zo dňa 1. januára 2026 adresovaná odporcovi a označená ako „Posledná výzva pred začatím rekonštrukcie“ vyplýva, že navrhovateľ opätovne reagoval na predchádzajúcu komunikáciu strán týkajúcu sa rekonštrukčných prác a nájomnej zmluvy. Navrhovateľ uviedol, že odporca podľa jeho tvrdenia nereagoval na jeho predchádzajúcu písomnú výzvu, v ktorej ho žiadal o vysvetlenie a špecifikáciu dôvodov výpovede z nájomnej zmluvy. Podľa názoru navrhovateľa bola výpoveď nájomnej zmluvy iniciovaná výlučne v súvislosti s jeho nesúhlasom s plánovanou rekonštrukciou, ktorá by mala dlhodobý a závažný dopad na kvalitu bývania v prenajatej časti nehnuteľnosti. Z listinného dôkazu ďalej vyplýva, že navrhovateľ vyzval odporcu, aby sa zdržal akýkoľvek rekonštrukčných, stavebných alebo upratovacích prác, ako aj iných činností v časti nehnuteľnosti, ktoré by mohli závažným spôsobom narušiť pokojné a nerušené užívanie prenajatej časti domu, najmä hlukom, prachom a pohybom cudzích osôb. Navrhovateľ uviedol, že v prípade začatia rekonštrukčných prác, napriek jeho výslovnému nesúhlasu, by považoval takýto postup odporcu za neoprávnený zásah do držby a bránil by sa zákonnými prostriedkami, a to podaním návrhu na súd, na ochranu držby, privolaním Policajného zboru a uplatnením si náhrady škody a finančných prostriedkov. Zároveň navrhovateľ upozornil odporcu na možné právne a finančné následky v prípade nerešpektovania jeho práv. Ponúkol možnosti riešenia vzniknutej situácie dohodou, ktorú označil ako kompromisné riešenie. Navrhol, aby odporca pozastavil realizáciu rekonštrukčných stavebných alebo upratovacích prác do zabezpečenia adekvátneho náhradného bývania pre navrhovateľa, pričom uviedol, že v prípade, ak by náklady na náhradné bývanie presiahli sumu dohodnutú v platnej nájomnej zmluve ku dňu 1. januára 2026, odporca by uhrádzal rozdiel v nákladoch počas trvania nájomného vzťahu. Navrhovateľ navrhol ako súčasť riešenia aj preplatenie nákladov na sťahovaciu službu a preplatenie dvoch dní neplateného voľna v práci, ktoré by musel čerpať v súvislosti so sťahovaním. Uviedol, že požadovanú finančnú kompenzáciu žiada uhradiť jednorazovo na jeho bankový účet po predložení príslušných dokladov. Zároveň uviedol, že táto ponuka z jeho strany je časovo obmedzená a platná do 7. januára 2026, pričom v prípade nedosiahnutia dohody avizoval riešenie situácie právnou cestou.

30. Z listinného dôkazu na č.l. 14 spisu, ktorým je e-mailová komunikácia navrhovateľa zo dňa 3. januára 2026 adresovaná odporcovi a označená ako „Doplnenie k poslednej výzve“ vyplýva, že navrhovateľ nadviazal na svoju predchádzajúcu výzvu adresovanú odporcovi v súvislosti s plánovanou rekonštrukciou prenajatej nehnuteľnosti. Navrhovateľ poukázal na ustanovenie článku IV. pod 2 a 3

nájomnej zmluvy, podľa ktorých je prenajímateľ povinný zabezpečiť nájomcovi plný a nerušený výkon práv spojený s užívaním nehnuteľnosti a bez zbytočného odkladu odstrániť závady brániace riadnemu užívaniu nehnuteľnosti ak bol nájomcom písomne upozornený. Navrhovateľ uviedol, že odporcom avizovaná rekonštrukcia a to s ohľadom na jej rozsah, dĺžku trvania a povahu prác objektívne predstavuje zásah, spôsobilý závažným spôsobom obmedziť alebo znemožniť riadne a nerušené užívanie prenajatej časti nehnuteľnosti, najmä v dôsledku hluku, prachu a pohybu cudzích osôb. Navrhovateľ uviedol, že na tieto skutočnosti odporcu písomne upozornil ešte pred začatím rekonštrukčných prác a zároveň mu navrhol viacero riešení smerujúcich k zachovaniu nerušeného výkonu nájomných práv, pričom k prijatiu týchto opatrení zo strany odporcu nedošlo. Navrhovateľ uviedol, že akýkoľvek ďalší postup odporcu vrátene prípadného ukončenia nájomného vzťahu alebo realizácie rekonštrukčných prác je v rozpore so zmluvnými povinnosťami prenajímateľa a považuje celé konanie za odporujúce nájomnej zmluve a platným právnym predpisom.

31. Z listinného dôkazu na č.l. 15 spisu, ktorým je e-mailová komunikácia odporcu zo dňa 09. januára 2026 adresovaná navrhovateľovi vyplýva, že odporca reagoval na predchádzajúcu korešpondenciu strán týkajúcu sa plánovanej rekonštrukcie prenajatej nehnuteľnosti. Odporca poukázal na svoje vlastnícke právo k prenajímanej nehnuteľnosti, ktoré podľa jeho tvrdenia požíva ochranu podľa článku 20 ods. 1 SR a a uviedol, že síce nájomnou zmluvou sa deleguje ochrana týchto práv aj na nájomcu, avšak vždy sa jedná len o práva odvodené z generálneho vlastníckeho práva. Odporca uviedol, že vždy rešpektoval práva nájomcu, avšak práva nájomcu nemôžu byť nadradené právam vlastníka a nemôžu bez ďalšieho obmedzovať jeho základné vlastnícke právo, pokiaľ je nevyhnuté v nevyhnutnej miere s vecou nakladať. Uviedol, že rekonštrukcia, ktorú hodlá zrealizovať, nie je rekonštrukciou, ktorá by zasahovala do vonkajšieho skeletu stavby, alebo by ovplyvňovala statické pomery, alebo iným spôsobom nad mieru obvyklú zasahovala do nájomných práv, nakoľko sa jedná o prerábku kúpeľne, a to v časti nehnuteľnosti, ktorú nájomca neužíva, teda nebude obmedzovaný nadmerným prachom ani hlukom. Tiež uviedol, že ani pri bežnom susedskom spolunažívaní, pri ktorom napríklad v bytovom dome majú susedia spoločné múry alebo dvor, alebo pri domoch v radovej zástavbe a podobne, nemožno považovať dočasný krátkodobý hluk alebo iný zásah za zásah neoprávnený. Nepovažuje za seriózne vyhrážanie sa, súdnymi spormi a podobne, hlavne za situácie, keď sa snaží normálne sa s navrhovateľom dohodnúť, a vyjsť mu v ústrety čo najviac, aby nedošlo k narúšaniu jeho nájmu nad mieru obvyklú. vo svojich ustanoveniach pripúšťa aj možnosť vypovedania nájmu v prípade, ak dom vyžaduje opravy, pri ktorých vykonávaní nemožno dom na dlhšiu dobu užívať. Rekonštrukčné práce sú nevyhnutné aj z hľadiska vzniku prípadných väčších škôd na jeho majetku, nakoľko pod dilovou podlahou bol zaznamenaný výskyt hlodavcov.

32. Z listinného dôkazu na č.l. 16 spisu, ktorým je e-mailová komunikácia navrhovateľa zo dňa 9. januára 2026 adresovaná odporcovi vyplýva, že navrhovateľ reagoval na predchádzajúce vyjadrenie odporcu v súvislosti s rekonštrukčnými prácami a ukončením nájomného vzťahu. Navrhovateľ uviedol, že nájomný vzťah naďalej považuje za trvajúci keďže z jeho strany podľa jeho tvrdenia nedošlo k porušeniu nájomnej zmluvy a dôvody uvedené v žiadosti o zrušení nájmu neboli konkrétne ani preukázateľne špecifikované. Navrhovateľ zdôraznil, že akékoľvek rekonštrukčné alebo prípravné práce, ktoré by mohli zasiahnuť do riadneho a nerušeného užívania prenajatej časti nehnuteľnosti, považuje bez predchádzajúcej dohody strán za neprípustný zásah do jeho držby. Uviedol, že v prípade skutočného záujmu odporcu o dohodu považuje za nevyhnutné východiska, bezodkladné pozastavenie všetkých prác, ktoré by mohli ovplyvniť užívanie prenajatej časti domu a späťvzatie žiadosti o zrušenie nájomného vzťahu. Uviedol, že po splnení uvedených predpokladov považuje za možné viesť vecnú a nerušenú diskusiu o prípadnom harmonograme prác alebo inom zmierlivom riešení.

33. Z listinného dôkazu na č. l. 17, označeného ako „Čestné vyhlásenie“ vyplýva, že ide o vyhlásenie navrhovateľa A. B.. V čestnom vyhlásení navrhovateľ uviedol, že od 8. mája 2025 užíva časť nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa na adrese G. XX/XX D. B., a to na základe nájomného vzťahu s vlastníkom nehnuteľnosti E. D.. Navrhovateľ uviedol, že predmetnú časť nehnuteľnosti užíva so svojou rodinou, manželkou a maloletým synom, pričom ide o ich riadne a jediné bývanie, v ktorom majú uložené osobné veci, vybavenie, domácnosti a kde realizujú svoj každodenný život. Navrhovateľ uviedol, že ku dňu vyhotovenia tohto čestného vyhlásenia nájomný vzťah trvá a nájomné ako aj úhrady za energie boli z jeho strany riadne uhradené. Uviedol, že dňa 29.11.2025 mu prenajímateľ ústne oznámil zámer rekonštrukcie, pričom podľa jeho tvrdenia mal ísť o rekonštrukciu kúpeľne s predpokladanou

dobou trvania približne do 2 týždňov bez určenia presného termínu. Bolo mu neskôr oznámené, že rekonštrukcie práce majú trvať od 10.1. do 30.4.2026 a to bez súhlasu a bez zabezpečenia opatrení na zamedzenie rušenia užívania predmetu nájmu. Navrhovateľ uviedol, že oznámený spôsob a rozsah rekonštrukcie by podľa jeho tvrdenia závažným spôsobom narušil pokojný výkon jeho držby, najmä hlukom, prachom a pohybom cudzích osôb, pričom poukázal na skutočnosť, že má maloleté dieťa a rodinu, ktoré by boli týmto zásahom ohrozené. Uviedol, že v čase podania návrhu sa nachádza v zahraničí a nemá fyzický prístup k nájomnej zmluve ani možnosť okamžite zabezpečiť osobnú dokumentáciu zásahu, pričom uviedol, že predmetnú nehnuteľnosť fakticky a pokojne užíva.

34. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom strany sporu, pričom by však mal starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Nariadenie neodkladného opatrenia je spravidla spojené so zásahom do vlastníckeho práva a je vždy potrebné posúdiť, či uložením navrhovaných obmedzení nedochádza k zásahu do uvedeného základného práva nad nevyhnutnú mieru a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ (účel).

35. Súd zdôrazňuje, že úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi sporovými stranami, ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku) a súčasne vyžaduje, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej (dočasnej) úpravy. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je súčasne osvedčenie, že bez okamžitej úpravy pomerov, by bolo právo niektorej zo strán ohrozené. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie meritórneho rozhodnutia, čo ale neoslabuje potrebu osvedčenia aspoň základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov.

36. Navrhovateľ sa návrhom domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť zdržať sa realizácie akýchkoľvek rekonštrukčných stavebných alebo súvisiacich prác na nehnuteľnosti, ktorú navrhovateľ užíva na základe nájomného vzťahu, pričom návrh odôvodňoval zásahom do pokojného výkonu jeho držby a hrozbou vzniku ujmy. Zároveň sa predmetným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal aj uloženia povinnosti pre odporcu zdržať sa výkonu práv vyplývajúcich z výpovede nájomnej zmluvy, najmä akýchkoľvek krokov smerujúcich vyprataniu, vysťahovaniu alebo obmedzeniu užívania predmetu nájmu a to do doby až do právoplatného rozhodnutia o veci samej.

37. Súd konštatuje, že podľa , neodkladné opatrenie je procesným inštitútom, ktorého účelom nie je riešenie samotného sporu medzi účastníkmi, ale dočasná a bezodkladná úprava pomerov, ak by bez takejto úpravy hrozila bezprostredná a ťažko napraviteľná ujma. Uvedený inštitút nemožno použiť ako náhradu meritórneho rozhodnutia ani ako prostriedok na preventívne zamedzenie budúcich len hypotetických zásahov.

38. Súd zdôrazňuje, že dôkazné bremeno v konaní o neodkladnom opatrení nesie výlučne navrhovateľ, ktorý je povinný nielen tvrdiť, ale aj hodnoverne osvedčiť existenciu práva, ktorého ochrany sa domáha, bezprostrednú hrozbu zásahu do tohto práva, potrebu okamžitého zásahu súdu a zároveň neprimeranosť iných dostupných právnych prostriedkov ochrany.

39. K osvedčeniu existencie právneho vzťahu medzi stranami sporu súd uvádza, že medzi účastníkmi existuje nájomný vzťah k časti nehnuteľnosti vo vlastníctve odporcu. Táto skutočnosť bola medzi stranami nesporná a bola osvedčená predloženými listinnými dôkazmi, teda tento predpoklad je podľa názoru súdu splnený.

40. Zo všetkých predložených listinných dôkazov, najmä e-mailovej komunikácie medzi účastníkmi, výziev, návrhov, riešení a čestného vyhlásenia navrhovateľa, má súd za preukázané, že medzi účastníkmi existuje intenzívny spor o budúce usporiadanie práv a povinností a najmä o rozsah a podmienky plánovanej rekonštrukcie.

41. K potrebe neodkladnej úpravy pomerov, a teda k princípu opodstatnenosti, súd uvádza, že navrhovateľ odôvodňoval potrebu neodkladnej úpravy pomerov tvrdením, že plánované rekonštrukčné

práce zo strany odporcu majú predstavovať zásah do pokojného výkonu jeho držby. Z predložených listinných dôkazov však nevyplýva, že by v čase rozhodovania súdu dochádzalo k aktuálnemu alebo bezprostredne hroziacemu zásahu do práv navrhovateľa. Nebolo preukázané, aby rekonštrukčné práce začali a navrhovateľ svoje tvrdenia zakladal predovšetkým na predpoklade budúceho vývoja udalosti a na obave z možného zásahu a nie na konkrétnych skutkových okolnostiach svedčiacich o bezprostrednej hrozbe ujmy. Súd dospel k záveru, že navrhovateľ v tomto smere neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, keďže z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by bez okamžitého zásahu súdu došlo k ohrozeniu jeho práv.

42. Súd konštatuje, že ochrana držby prostredníctvom neodkladného opatrenia predpokladá existenciu reálneho konkrétneho faktického zásahu alebo jeho bezprostredné uskutočňovanie. Súd uvádza, že neodkladné opatrenie neslúži ako preventívna poistka proti možnému budúcemu porušeniu práv, ktorého vznik je neistý a závislí od ďalšieho vývoja vzťahov medzi účastníkmi.

43. Ďalším predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia je objektívne možné dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha. Navrhované neodkladné opatrenie smerovalo k plošnému zákazu vykonávania akýchkoľvek stavebných a rekonštrukčných prác zo strany odporcu. Takto formulované opatrenie by však neriešilo samotnú podstatu sporu medzi účastníkmi, ktorou je rozdielny právny názor na rozsah práva a povinností vyplývajúcich z nájomnej zmluvy, ale len by dočasne eliminovalo výkon vlastníckeho práva odporcu bez definitívneho vyriešenia sporných otázok. Súd preto dospel k záveru, že navrhované opatrenie by nespôsobilo efektívne dosiahnutie sledovaného účelu ale dočasne konzervovalo sporový stav.

44. Súd uvádza, že neodkladné opatrenie nesmie viesť k vytvoreniu nenávratného alebo ťažko napraviteľného stavu v právnych vzťahoch strán. V danom prípade by nariadením navrhovaného opatrenia došlo k výraznému a časovo neurčitému obmedzeniu vlastníckeho práva odporcu, čo by mohlo viesť k odkladaniu nevyhnutých oprav a k vzniku ďalších škôd na nehnuteľnosti. Z toho dôvodu súd považoval nariadenie neodkladného opatrenia za neprípustné.

45. Súd sa osobitne zaoberal otázkou primeranosti navrhovaného opatrenia. Zásah do práv odporcu by bol v danom prípade výrazný, keďže by mu bolo znemožnené nakladať so svojou nehnuteľnosťou, bez osvedčenia bezprostrednej ujmy na strane navrhovateľa. Takýto zásah by bol neprimeraný v pomere k intenzite tvrdeného ohrozenia práv navrhovateľa, ktoré nebolo osvedčené ako aktuálne ani neodvrátiteľné. 46. V tomto smere súd považoval za potrebné sa osobitne vysporiadať aj so vzťahom medzi vlastníckym právom odporcu a právami navrhovateľa, vyplývajúcimi z nájomného vzťahu, keďže podstata sporu medzi účastníkmi spočíva práve v odlišnom chápaní rozsahu a hraníc týchto práv. Súd konštatuje, že vlastnícke právo predstavuje základné právo, ktoré je chránené právnym poriadkom, ktoré zahŕňa oprávnenie vec držať, požívať jej plody a úžitky a nakladať s ňou. Uzavretím nájomnej zmluvy vlastník dobrovoľne a dočasne obmedzuje výkon niektorých zložiek svojho vlastníckeho práva v prospech nájomcu, a to v rozsahu a za podmienok dohodnutých v nájomnej zmluve, vyplývajúcej zo zákona. Zároveň však platí, že nájomný vzťah nezakladá nájomcovi absolútne právo k veci, ale len odvodené, dočasné a zmluvne limitované oprávnenie užívať predmet nájmu. Práva nájomcu preto nemožno vykladať tak, že by úplne vylučovali alebo dlhodobo paralyzovali výkon vlastníckeho práva prenajímateľa, najmä pokiaľ ide o nevyhnuté zásahy smerujúce k zachovaniu, údržbe alebo ochrane nehnuteľnosti. V prejednávanej veci z predložených listinných dôkazov vyplýva, že odporca ako vlastník nehnuteľnosti deklaroval zámer vykonať rekonštrukčné práce, ktoré podľa jeho tvrdenia smerujú k údržbe a ochrane nehnuteľnosti. Navrhovateľ však namietal, že plánované práce by mohli zasiahnuť do jeho práv na riadne a nerušené užívanie predmetnú nájmu. Súd v tomto smere konštatuje, že v konaní o neodkladnom opatrení nie je úlohou súdu definitívne posúdiť, či konkrétny zásah plánovaných prác prekračuje hranice oprávnení prenajímateľa, alebo či by predstavoval porušenie povinností vyplývajúcich z nájomnej zmluvy. Takéto posúdenie patrí do meritórneho konania po vykonaní riadneho dokazovania. Pre účely rozhodnutia o neodkladnom opatrení je však rozhodujúce, že z predložených dôkazov nevyplýva bezprostredný a faktický výkon vlastníckeho práva odporcu spôsobom, ktorým by aktuálne a neodvrátiteľne zasahoval do práv navrhovateľa. Samotná existencia vlastníckeho práva ani jeho plánovaný výkon nemôžu byť bez ďalšieho považované za neoprávnený zásah do právu nájomcu. Súd zdôrazňuje, že nariadením požadovaného neodkladného opatrenia by došlo k prednostnej ochrane práv nájomcu na úkor vlastníckeho práva odporcu, a to bez toho, aby bola osvedčená bezprostredná

hrozba ujmy. Takýto postup by viedol k neprimeranému narušeniu rovnováhy medzi právami účastníkov, keďže by dočasná ochrana práv nájomcu fakticky znamenala úplné obmedzenie výkonu vlastníckeho práva odporcu. Za daného skutkového stavu preto súd dospel k záveru, že v konaní o neodkladnom opatrení nie je možné priznať absolútnu prioritu ani jednému z týchto práv a že požadovaná ochrana by neprimerane zasahovala do práv odporcu bez osvedčenia zákonných predpokladov pre takýto zásah.

47. Súd uvádza, že vlastnícke právo je základným právom chráneným , ktoré však nie je právom absolútnym, a jeho výkon podlieha istým obmedzeniam. Rovnako ani práva nájomcu, hoci sú zákonom chránené, nepoužívajú absolútnu ochranu v tom zmysle, že by nájomca bol oprávnený vylúčiť akýkoľvek výkon vlastníckeho práva prenajímateľa po dobu trvania nájomného vzťahu. Ústavnoprávna rovina medzi týmito právami sa prejavuje v tom, že vlastník je povinný rešpektovať právo nájomcu na riadne a nerušené užívanie predmetu nájmu, avšak nájomca je zároveň povinný strpieť výkon vlastníckeho práva v nevyhnutom rozsahu, najmä ak ide o údržbu, opravy alebo zásahy, smerujúce k zachovaniu hodnoty a funkčnosti nehnuteľnosti. Tento princíp sa neprejavuje len v nájomných vzťahoch, ale aj v bytových domoch, kde sú vlastníci bytov rovnako aj nájomníci povinní strpieť nevyhnutné opravy a údržbu spoločných častí a zariadení domu, a to aj za cenu dočasného obmedzenia komfortu bývania, zvýšenej hlučnosti alebo prašnosti. Samotná existencia týchto zásahov nie je považovaná za porušenie práva na bývanie, pokiaľ sú vykonávané v primeranom rozsahu a sledujú legitímny cieľ. V súlade s vyššie uvedeným je súd taktiež toho názoru, že nariadeným neodkladným opatrením by došlo k zásadnému zásahu do vlastníckeho práva odporcu nakoľko ako vyplýva z predložených listinných dôkazov sporná rekonštrukcia by mala prebiehať v časti nehnuteľnosti, ktorá nie je predmetom nájomnej zmluvy medzi stranami sporu teda je vo výlučnom vlastníctve odporcu.

48. Navrhovateľ sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal tiež, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by uložil odporcovi povinnosť zdržať sa výkonu práv vyplývajúcich z výpovede z nájomnej zmluvy, najmä akýchkoľvek krokov smerujúcich k vyprataniu, vysťahovaniu alebo inému obmedzeniu užívania predmetu nájmu, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Zo založeného listinného dôkazu „žiadosti odporcu o ukončenie nájomnej zmluvy“ vyplýva, že odporca prejavil vôľu smerujúcu k ukončeniu nájomného vzťahu, avšak samotná existencia tohto jednostranného právneho úkonu neosvedčuje bezprostrednú potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi. Zo spisu nevyplýva, že by odporca na základe takejto výpovede vykonával konkrétne a bezprostredné kroky, smerujúce k faktickému vyprataniu, vysťahovaniu navrhovateľa alebo okamžitého zásahu do jeho užívacích práv. Naopak z predloženej e-mailovej komunikácie vyplýva, že odporca deklaroval snahu o dohodu a zmierlivé riešenie situácie a nepovažoval za primerané riešiť vzniknutý spor okamžitým uplatňovaním nátlakových alebo represívnych krokov, čo oslabuje tvrdenie o bezprostredne hroziacom zásahu do práv navrhovateľa. Ani samotná obava navrhovateľa z budúceho výkonu práv, vyplývajúca z výpovede nájomnej zmluvy, nepostačuje na nariadenie neodkladného opatrenia, pokiaľ nebola osvedčená bezprostredná a reálne hroziaca ujma.

49. Súd konštatuje, že v prejednávanej veci nebolo osvedčené, že by plánované zásahy mali prekročiť rámec nevyhnutných opráv, alebo že by ich realizácia mala bezprostredne viesť k neodvrátiteľnému zásahu do práv navrhovateľa.

50. Keďže zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia neboli splnené kumulatívne a navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, ktoré mu zákon ukladá, súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný a preto ho v súlade s zamietol.

51. V závere súd dodáva, že vo veci nebolo možné vydať zabezpečovacie opatrenie, nakoľko nie je daná obava, že exekúcia bude ohrozená.

52. O nároku na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhodol podľa ojení . Odporca mal v konaní plný procesný úspech, preto mu proti neúspešnému navrhovateľovi vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Z obsahu spisu vyplýva, že odporcovi v konaní nevznikli trovy súdneho konania alebo právneho zastúpenia. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že odporcovi nárok na náhradu trov konania proti navrhovateľovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trebišov v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že ( ) a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.